Európska asociácia sudcov – odpovede na konzultačný dotazník na účely Správy o právnom štáte 2026

Článok Združenie sudcov Slovenska sa zapojilo do príprav podkladov pre Správu o právnom štáte 2026 je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

IAJ bude naďalej sledovať tento prípad všetkými vhodnými prostriedkami, vrátane možnej návštevy na mieste, a upozorní na uvedené porušenia národné a medzinárodné orgány.

Vyhlásenia IAJ boli predložené na vedomie osobitnému spravodajcovi OSN pre nezávislosť sudcov a advokátov, ako aj príslušným mechanizmom OSN v oblasti ľudských práv.

Vyhlásenia IAJ si v úplnom znení môžete prečítať na týchto odkazoch:

Medzinárodná asociácia sudcov vyjadruje hlboké znepokojenie nad trestným konaním proti sudcovi Anasovi Hmedimu, predsedovi Tuniskej asociácie sudcov, s ohľadom na pojednávanie nariadené na 2. apríla 2026.

Vyhlásenie Medzinárodnej asociácie sudcov na podporu sudcu Anasa Hmediho

Článok Medzinárodná asociácia sudcov reaguje na trestné konanie voči predsedovi Tuniskej asociácie sudcov je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

Moja nominácia sa zamerala na dve inštitúcie: Medzinárodná asociácia sudcov (IAJ), ktorá združuje asociácie sudcov z celého sveta, a Medzinárodný súdny dvor (ICJ), hlavný súdny orgán OSN. V tomto článku sa vysvetľuje, prečo si práca IAJ zaslúži medzinárodné uznanie a prečo sa nezávislosť súdov musí považovať za základný kameň mieru.

Verejné diskusie o mieri sa často sústreďujú na diplomaciu, humanitárnu pomoc alebo vojenské odstrašovanie. Sú to dôležité prvky. Udržateľný mier sa však nedosahuje len ukončením násilia; závisí od vytvorenia dôvery v inštitúcie, ktoré zabezpečujú spravodlivosť, zodpovednosť a zákonné riešenie sporov. Tam, kde sa zrúti právo, nasleduje násilie. Tam, kde právne inštitúcie fungujú, je pravdepodobnejšie, že konflikty sa budú riešiť v rámci práv a povinností, a nie prostredníctvom sily.

Súdy a sudcovia zohrávajú v tomto procese ústrednú úlohu. Nezávislé súdy chránia ústavný poriadok, zabezpečujú ľudské práva a vyžadujú zodpovednosť vlád. Poskytujú mierové mechanizmy na riešenie sporov medzi občanmi, medzi občanmi a štátom a napokon aj medzi samotnými štátmi. Bez dôveryhodných súdnych inštitúcií sa demokratické systémy oslabujú, korupcia sa šíri a politické konflikty ľahšie prerastajú do nestability a násilia.

Význam súdnych inštitúcií je obzvlášť viditeľný v post-konfliktných spoločnostiach. História ukazuje, že zmierenie a dlhodobá stabilita si vyžadujú zodpovednosť za zverstvá a závažné porušenia medzinárodného práva. Súdne konania, či už vnútroštátne alebo medzinárodné, pomáhajú spoločnostiam vyrovnať sa so zločinmi z minulosti a zároveň potvrdzujú, že aj najmocnejší aktéri podliehajú právu. Bez takejto zodpovednosti pretrvávajú krivdy a cykly násilia často pokračujú.

Počas parlamentnej návštevy Rwandy pred niekoľkými rokmi som si pripomenul ničivé následky, keď sa zrúti právo a inštitúcie. Genocída v roku 1994 viedla k nepredstaviteľnému ľudskému utrpeniu. Medzinárodné a vnútroštátne súdne procesy, ktoré nasledovali, však ukázali aj zásadnú úlohu súdov pri obnove dôvery a umožnení zmierenia. Samotná spravodlivosť nemôže uzdraviť spoločnosť, ale bez spravodlivosti je uzdravenie oveľa ťažšie.

Dnes je význam týchto lekcií opäť zrejmý. Ozbrojené konflikty pokračujú vo viacerých častiach sveta a závažné porušovanie medzinárodného práva je naďalej naliehavým problémom.

Keď sa vojny nakoniec skončia, medzinárodné spoločenstvo musí byť schopné nielen odsúdiť zločiny, ale ich aj vyšetriť, stíhať a súdiť v súlade s právom. Súdy a tribunály poskytujú mechanizmy, prostredníctvom ktorých je možné určiť zodpovednosť, čo prispieva k spravodlivosti aj k odstrašeniu.

Nezávislosť súdov zároveň čelí v mnohých krajinách rastúcim výzvam. Dokonca aj v demokratických regiónoch sme svedkami pokusov o oslabenie súdov, zastrašovanie sudcov alebo spolitizovanie menovania sudcov. V autoritárskejších kontextoch môžu sudcovia, ktorí trvajú na nestrannom uplatňovaní práva, čeliť prepusteniu, prenasledovaniu alebo dokonca uväzneniu. Keď súdy stratia nezávislosť, občania strácajú ochranu pred zneužitím moci a dôvera vo verejné inštitúcie klesá.

V tomto čoraz zložitejšom prostredí má práca Medzinárodnej asociácie sudcov mimoriadny význam. IAJ bola založená v roku 1953 a združuje národné združenia sudcov z celého sveta so spoločným cieľom chrániť nezávislosť súdov a posilňovať právny štát.

Hodnota tejto medzinárodnej siete by sa nemala podceňovať. Sudcovia často pracujú v rámci vnútroštátnych systémov a môžu sa cítiť izolovaní, keď čelia politickému tlaku alebo inštitucionálnym výzvam. Medzinárodná spolupráca pomáha posilňovať profesionálne štandardy, podporuje vzájomné porozumenie a poskytuje solidaritu v prípade ohrozenia nezávislosti súdnictva. Spájaním sudcov cez hranice prispieva IAJ k rozvoju spoločných zásad, ktoré posilňujú právnu istotu a demokratickú správu vecí verejných na celom svete.

Dôležité je, že IAJ nezastupuje politické záujmy. Jej poslanie je odborné a inštitucionálne: chrániť nezávislosť potrebnú na to, aby sudcovia mohli nestranne uplatňovať právo. Táto nezávislosť nie je výsadou samotných sudcov; je zárukou pre občanov, že ich práva budú chránené a že spory budú rozhodované spravodlivo.

Udelenie Nobelovej ceny za mier organizácii zastupujúcej sudcov na celom svete by zároveň vyslalo širšie posolstvo o základoch mieru. Mier sa nevyjednáva len za konferenčnými stolmi alebo nezabezpečuje prostredníctvom medzinárodných dohôd. Udržiava sa denne v súdnych sieňach, kde sa právne konflikty riešia bez násilia, kde sa dodržiavajú práva a kde sa orgánom pripomína, že ich moc je obmedzená zákonom.

Uznanie práce sudcov a súdov by zdôraznilo, že mier závisí od inštitúcií schopných zabezpečiť spravodlivosť. Zdôraznilo by význam obrany nezávislosti súdov v čase, keď je vo viacerých častiach sveta pod tlakom. A ocenilo by to mnohých sudcov, ktorí často bez pozornosti verejnosti vykonávajú dôležitú prácu v ťažkých podmienkach na ochranu demokratických zásad a ľudských práv.

Nominácia sa preto snažila upriamiť pozornosť na širšiu myšlienku, že inštitúcie právneho štátu sú základným predpokladom mierových spoločností. Vyznamenaním organizácií ako je Medzinárodná asociácia sudcov, by medzinárodné spoločenstvo potvrdilo, že právo zostáva jedným z najsilnejších nástrojov na predchádzanie konfliktom a mierové riešenie sporov.

Mier v konečnom dôsledku závisí od dôvery – dôvery medzi občanmi, dôvery v inštitúcie a dôvery medzi národmi. Súdy a sudcovia pomáhajú vytvárať a udržiavať túto dôveru tým, že zabezpečujú, aby sa konflikty mohli riešiť prostredníctvom práva, a nie násilia. Z tohto dôvodu je zdôrazňovanie ich prínosu k mieru aktuálne a potrebné.

Even H. Eriksen

poslanec Nórskeho parlamentu

hovorca Strany práce pre politiku v oblasti spravodlivosti a prvý podpredseda Stáleho výboru pre spravodlivosť

Defending Peace Through Law: Why the International Association of Judges Was Nominated for the Nobel Peace Prize

At the end of January 2026, the deadline expired for nominating candidates for the Nobel Peace Prize. Members of national parliaments are among those entitled to submit nominations, and I chose to use this opportunity to highlight an issue that often receives less attention in public debates on peace and security: The decisive role of courts and judges in preserving peace through the rule of law.

My nomination focused on two institutions: The International Association of Judges (IAJ), which brings together judges’ associations from across the world, and the International Court of Justice (ICJ), the principal judicial organ of the United Nations. This article explains why the work of the IAJ deserves international recognition, and why judicial independence must be seen as a cornerstone of peace.

Public discussions about peace frequently center on diplomacy, humanitarian aid, or military deterrence. These are important elements. Yet, sustainable peace is not only achieved by ending violence; it depends on establishing trust in institutions that ensure justice, accountability, and lawful resolution of disputes. Where law collapses, violence tends to follow. Where legal institutions function, conflicts are more likely to be addressed within a framework of rights and obligations rather than through force.

Courts and judges play a central role in this process. Independent courts protect constitutional order, secure human rights, and hold governments accountable. They provide peaceful mechanisms to resolve disputes between citizens, between citizens and the state, and ultimately between states themselves. Without credible judicial institutions, democratic systems weaken, corruption spreads, and political conflicts more easily escalate into instability and violence.

The importance of judicial institutions becomes particularly visible in post-conflict societies. History shows that reconciliation and long-term stability require accountability for atrocities and serious violations of international law. Judicial proceedings, whether national or international, help societies confront past crimes while reaffirming that even the most powerful actors are subject to law. Without such accountability, grievances persist and cycles of violence often continue.

During a parliamentary visit to Rwanda some years ago, I was reminded of the devastating consequences when law and institutions collapse. The genocide in 1994 led to unimaginable human suffering. But the international and national judicial processes that followed also demonstrated the essential role of courts in rebuilding trust and enabling reconciliation. Justice alone cannot heal societies, but without justice, healing becomes far more difficult.

Today, the relevance of these lessons is again evident. Armed conflicts continue in several parts of the world, and serious violations of international law remain a pressing concern. When wars eventually end, the international community must be able not only to condemn crimes but also to investigate, prosecute, and judge them in accordance with law. Courts and tribunals provide mechanisms through which responsibility can be established, contributing to both justice and deterrence.

At the same time, judicial independence faces growing challenges in many countries. Even within democratic regions, we see attempts to weaken courts, intimidate judges, or politicize judicial appointments. In more authoritarian contexts, judges who insist on applying the law impartially may face dismissal, harassment, or even imprisonment. When courts lose independence, citizens lose protection against abuse of power, and trust in public institutions erodes.

In this increasingly complex environment, the work of the International Association of Judges is of particular importance. Founded in 1953, the IAJ unites national associations of judges from around the world with the common objective of safeguarding judicial independence and strengthening the rule of law.

The value of this international network should not be underestimated. Judges often work within national systems and may feel isolated when facing political pressure or institutional challenges. International cooperation helps strengthen professional standards, promotes mutual understanding, and provides solidarity when judicial independence is threatened. By connecting judges across borders, the IAJ contributes to the development of shared principles that reinforce legal certainty and democratic governance globally.

Importantly, the IAJ does not represent political interests. Its mission is professional and institutional: to protect the independence necessary for judges to apply the law impartially. This independence is not a privilege for judges themselves; it is a guarantee for citizens that their rights will be protected and that disputes will be decided fairly.

Awarding the Nobel Peace Prize to an organization representing judges worldwide would also send a broader message about the foundations of peace. Peace is not only negotiated at conference tables or secured through international agreements. It is maintained daily in courtrooms where legal conflicts are resolved without violence, where rights are upheld, and where authorities are reminded that their power is limited by law.

Recognizing the work of judges and courts would underline that peace depends on institutions capable of delivering justice. It would highlight the importance of defending judicial independence in a time when it is under pressure in several parts of the world. And it would acknowledge the many judges who, often without public attention, carry out essential work under difficult circumstances to protect democratic principles and human rights.

The nomination therefore sought to draw attention to the broader idea that rule of law institutions are essential prerequisites for peaceful societies. By honoring organizations like the International Association of Judges, the international community would affirm that law remains one of the most powerful tools for preventing conflict and resolving disputes peacefully.

Peace ultimately depends on trust — trust between citizens, trust in institutions, and trust between nations. Courts and judges help create and sustain this trust by ensuring that conflicts can be resolved through law rather than violence. For this reason, highlighting their contribution to peace is both timely and necessary.

Even H. Eriksen

Member of the Norwegian Parliament

The Labour Party’s spokesperson on justice policy and First Deputy Chair of the Standing Committee on Justice.

Článok Even H. Eriksen: Obrana mieru prostredníctvom práva: Prečo bola Medzinárodná asociácia sudcov nominovaná na Nobelovu cenu za mier je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

Uvedené tvrdenie je hrubým znevážením nestrannosti a nezaujatosti najvyššej predstaviteľky súdnictva – predsedníčky Súdnej rady SR, bez akéhokoľvek legitímneho podkladu. Verejne prezentované tvrdenie, negatívne zafarbené kontextom a pomenovaním uvedenej tlačovej konferencie, nestojí na žiadnych objektívnych skutočnostiach vzbudzujúcich pochybnosť z politicky motivovaného konania predsedníčky súdnej rady. Stojí len na prezentovanej skutočnosti, že v predchádzajúcom výberovom konaní neboli dvaja uchádzači – delegovaní európski prokurátori úspešní, hoci o ich neúspechu rozhodla celá výberová komisie pomerov hlasov 0:5.

Združenie sudcov Slovenska opätovne  apeluje na politikov,  aby nevťahovali súdnictvo a jeho predstaviteľov, či jednotlivých sudcov do politického boja. Nepravdivé, zavádzajúce a ničím nepodložené útoky politikov na nestrannosť a nezávislosť reprezentantov súdnej moci je mimoriadne nebezpečný jav, ktorý nepatrí do demokratického právneho štátu, pretože narúša rovnováhu štátnych mocí a oslabuje dôveru verejnosti v súdnictvo.

Združenie sudcov Slovenska   o p a k o v a n e    v y z ý v a    k všeobecnému rešpektu a  k  dodržiavaniu zákonných i etických pravidiel pri verejnej komunikácii otázok týkajúcich sa  predstaviteľov súdnej moci a súdnictva ako takého. Reprezentanti ďalších dvoch mocí v štáte – zákonodarnej a výkonnej – sú povinní garantovať, zabezpečovať a chrániť nezávislé postavenie súdnictva so všetkými atribútmi napĺňajúcimi znaky právneho štátu.

Celorepubliková rada ZSS

Článok Združenie sudcov Slovenska reaguje na obsah tlačovej konferencie PS zo dňa 5.marca 2026 v časti týkajúcej sa predsedníčky Súdnej rady SR Marcely Kosovej je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

Združenie sudcov Slovenska plne rešpektuje právo verejných činiteľov vyjadrovať sa k otázkam verejného záujmu. Zároveň však opätovne zdôrazňuje, že  vyjadrenia predstaviteľov výkonnej, či zákonodarnej moci majú osobitnú váhu a ich forma aj obsah by mali zohľadňovať ústavné postavenie súdnej moci ako nezávislého piliera právneho štátu, pretože môžu významne negatívne ovplyvniť dôveru verejnosti v súdne  inštitúcie. Je preto nevyhnutné, aby pri komentovaní rozhodovacej činnosti súdov postupovali so zdržanlivosťou, výlučne vecne a s rešpektom k ústavnému princípu deľby moci.

Personalizovanie súdneho rozhodovania a spochybňovanie nestrannosti sudcu mimo rámca zákonných postupov vytvára riziko neprimeraného tlaku na výkon súdnictva, obzvlášť v neprávoplatne skončenej veci. Združenie sudcov Slovenska zdôrazňuje, že sudca je viazaný Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a zákonmi. Jeho nezávislosť nie je výsadou, ale podmienkou spravodlivého procesu a jednou zo základných garancií právneho štátu.

Združenie sudcov Slovenska nebude vstupovať do politických polemík, ani hodnotiť konkrétnu prejednávanú vec. Považuje však za svoju povinnosť postaviť sa proti akémukoľvek spôsobu verejnej komunikácie, ktorý môže ohrozovať nezávislosť súdnej moci alebo dôstojnosť výkonu sudcovskej funkcie. Nepotrebuje k tomu verejné výzvy, či apely.  Je najväčšou profesijnou organizáciou sudcov na Slovensku, zameranou na podporu nezávislosti a efektivity súdnictva, preto prijatie jeho stanoviska  podlieha v zmysle Stanov a Rokovacieho poriadku konkrétnemu postupu.

Ochrana nezávislosti súdnictva je a vždy bola prioritou Združenia sudcov Slovenska. Táto ochrana by mala byť spoločnou prioritou všetkých zložiek verejnej moci. Bez jej dôsledného rešpektovania totiž nemožno hovoriť o plnohodnotnom fungovaní právneho štátu.

Schválené Celorepublikovou radou ZSS dňa 24.februára 2026

Článok Vyhlásenie Združenia sudcov Slovenska k verejným vyjadreniam k neprávoplatnému rozhodnutiu súdu a na adresu sudcu je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

Oznámenie o nominácii je dostupné na tomto odkaze:

Nominácia IAJ na Nobelovu cenu mieru 2026

Článok Medzinárodná asociácia sudcov je nominovaná na Nobelovu cenu mieru 2026 je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

ZSS od počiatku namietalo proti zavedeniu uvedeného trestného činu do slovenského právneho poriadku, keďže vzhľadom na jeho veľmi široko a vágne formulovanú skutkovú podstatu vytvára v rozpore s medzinárodne uznávanými štandardmi veľký priestor na možné zneužitie prostriedkov trestného práva voči sudcom za ich rozhodovanie. S týmito obavami sa v celom rozsahu stotožnila aj Európska asociácia sudcov v Rezolúcii z 2. septembra 2021, ktorú prijala na žiadosť ZSS a ktorá nadväzuje na Stanovisko predsedníctva Poradnej rady európskych sudcov z 9. decembra 2020 CCJE-BU(2020)3.

Podstata problému však primárne nespočíva v zavedení trestného činu ohýbania práva, ale v obmedzení funkčnej imunity sudcov, ku ktorému došlo s účinnosťou od 1. januára 2021 a v zmysle ktorého je možné trestne stíhať sudcu dokonca i za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní, ak orgány činné v trestnom konaní dospejú k záveru, že ním bol spáchaný trestný čin. Z tohto pohľadu potom ani samotné vypustenie uvedeného trestného činu[1] a ani navrhovaná zmena jeho znenia nepovedú k zosúladeniu slovenskej právnej úpravy so všeobecne uznávanými štandardmi garantujúcimi nezávislosť súdnej moci.

Preto je podľa ZSS jediným správnym riešením návrat k ústavnej úprave funkčnej imunity sudcov účinnej k 31. decembru 2020, podľa ktorej by opäť nebolo možné sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov trestne stíhať za rozhodovanie, a to ani po zániku ich funkcie, a súčasné  vypustenie trestného činu ohýbania práva. Jedine takáto zmena, pri zachovaní trestnej zodpovednosti sudcov za korupciu a ich disciplinárnej zodpovednosti za svojvoľné rozhodnutie, povedie podľa presvedčenia ZSS k obnoveniu ústavných a zákonných záruk nezávislosti súdnej moci na Slovensku v súlade s medzinárodnými štandardmi.

[1] v takom prípade by totiž boli sudcovia stále trestne zodpovední, a to za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa

Článok Vyhlásenie Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska k navrhovaným zmenám právnej úpravy trestného činu ohýbania práva je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

Vyhlásenie predsedníctva Medzinárodnej asociácie sudcov je v plnom znení dostupné tu:

Vyhlásenie predsedníctva IAJ k zmenám statusového zákona sudcov na Ukrajine, k vyhláseniam o integrite sudcov a o rodinných vzťahoch sudcov

Článok Vyhlásenie predsedníctva IAJ k zmenám statusového zákona sudcov na Ukrajine, k vyhláseniam o integrite sudcov a o rodinných vzťahoch sudcov je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

Európska asociácia sudcov tiež venovala pozornosť zmenám pravidiel výberu sudcov v Španielsku a aj zmenou ich funkčného obdobia sudcov – vymenovanie sudcov bez časového obmedzenia je oslabené s tým, že sa navrhuje zvýšenie počtu sudcov vymenovaných na dočasne obdobie, ktorí však nemajú rovnaké záruky ako sudcovia vymenovaní bez časového obmedzenia a budú povinní absolvovať skúšky na to, aby mohli byť vymenovaní do funkcie bez časového obmedzenia. Európska asociácia sudcov preto nabáda na prepracovanie navrhovanej legislatívy, prípadne na jej stiahnutie.

Na októbrovom zasadnutí v Baku Európska asociácia sudcov prijala aj vyhlásenie k situácii v Rumunsku, kde sa významné zmeny týkajú najmä podmienok odchodu sudcov do dôchodku a zníženia dôchodkov emeritných sudcov. Tiež sa tu navrhuje zrušenie indexácie, čo znamená, že sa dôchodky sudcov nebudú zvyšovať s ohľadom na mieru inflácie ani s ohľadom na zákonné zvýšenie minimálnej mzdy; ide pritom o trvalé opatrenia. Všetky tieto zmeny sa selektívne vzťahujú iba na sudcov a prokurátorov, nie na ostatných členov štátnej služby alebo verejných činiteľov. EAJ sa domnieva, že vyššie uvedená situácia porušuje medzinárodné a európske normy a v tomto smere apeluje na rumunskú vládu a zákonodarný zbor, aby tieto normy dodržiavali.

Jednotlivé stanoviská Európskej asociácie sudcov sú dostupné na nasledovných odkazoch:

Vyhlásenie Európskej asociácie sudcov k aktuálnej situácii v Albánsku

Vyhlásenie Európskej asociácie sudcov k aktuálnym obavám v Španielsku

Vyhlásenie Európskej asociácie sudcov k očierňujúcej kampani voči sudcom a k návrhu nového statusového zákona v Rumunsku

Článok Európska asociácia sudcov sa na októbrovom zasadnutí v Baku zaoberala útokmi na sudcov a zmenami pravidiel výberu sudcov je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.

v nadväznosti na pozvánku na náš webinár 1000 Robes, ktorý sa uskutoční 12. januára, Vám s potešením predstavujeme podrobný program stretnutia.

Cieľom tohto webinára je demonštrovať význam nezávislosti súdnictva pre celú spoločnosť, najmä pre tých, ktorí čelia súdnym konaniam.

Predstavíme súdne príbehy zo štyroch regiónov sveta, ktoré odrážajú štyri regionálne skupiny IAJ, s uvítacím prejavom Waltera Baroneho, prezidenta Medzinárodnej asociácie sudcov.

Našu cestu začneme v Európe, ktorú bude reprezentovať talianska sudkyňa Monica Mastrandrea.

Potom sa presunieme do Latinskej Ameriky s prezidentkou Iberoamerickej skupiny Adrianou Orocu.

Potom nás sudkyňa Aicha Benbelhassen zavedie do Afriky, kde si vypočujeme príbeh o odvážnych tuniských sudcoch, ktorí bojujú za slobodu prejavu a čelia väzeniu.

Naše cestovanie po svete zakončíme v Spojených štátoch amerických správou ctenej sudkyne Cynthie Rufe, ktorá nám opíše najnovší vývoj, ktorý podkopáva ochranu občianskych práv a slobôd v kolíske demokracie.

Záverečný prejav prednesie predsedníčka Európskej asociácie sudcov Sabine Matejka.

Všetci účastníci môžu zanechať svoje otázky alebo komentáre v chate. Na konci stretnutia zhrnieme túto interakciu.

Tešíme sa na Vás všetkých v pondelok!

Odkaz na podujatie:

12. január 2026, 19:00 (CET)

https://us06web.zoom.us/j/88497576974?pwd=GWRyYOZaoEYnLsM20YiS4UsewhbPhZ.1

ID: 884 9757 6974

Kód: 939462

Článok Webinár Medzinárodnej asociácie sudcov – význam nezávislosti súdnictva pre celú spoločnosť, 12.januára 2026, link na webinár s prístupovým kódom nájdete v texte je zobrazený ako prvý na Združenie sudcov Slovenska.