• English

Vyhlásenie Európskej asociácie sudcov k očierňujúcej kampani voči sudcom a k návrhu nového statusového zákona v Rumunsku

12.októbra 2025

VYHLÁSENIE

k očierňujúcej kampani proti sudcom

a k novému zákonu, ktorým sa menia služobné dôchodky sudcov (Magistrates)[1] v Rumunsku

 

Súvislosti

Európska asociácia sudcov (EAJ) bola na svojom plenárnom zasadnutí dňa 12. októbra 2025 v Baku informovaná svojím členom, Rumunskou asociáciou sudcov (Asociatia Magistratilor din Romania), o nedávnom vývoji v Rumunsku, ktorý vyvoláva vážne obavy.

Nová vláda spustila mimoriadne agresívnu a bezprecedentnú verejnú kampaň proti súdnictvu. Vysokopostavení politici a úradníci obviňujú sudcov (Magistrates) – sudcov a prokurátorov – zo všetkých finančných problémov krajiny. Táto agresívna kampaň povzbudila medzi verejnosťou vlnu nenávisti voči sudcom. Čím viac sa Najvyššia rada sudcov a Rumunské združenie sudcov snažia napraviť šírené dezinformácií a lži, tým viac sa stupňujú nenávistné reakcie bez toho, aby ktokoľvek z výkonnej alebo zákonodarnej moci poskytol primeranú, faktami podloženú reakciu.

Na pozadí tejto kampane za zdiskreditovanie súdnictva vláda zaviedla sériu nových zmien v postavení sudcovských funkcionárov. Významné zmeny sa uskutočnili najmä pri podmienkach odchodu do dôchodku.

Už v roku 2023 boli zásadne zmenené ustanovenia upravujúce dôchodky sudcov. Zmeny zahŕňali niekoľko významných zmien týkajúcich sa výšky dôchodkov a veku odchodu do dôchodku. Pri preskúmaní zmien Ústavný súd zistil porušenie inštitucionálnej zložky nezávislosti súdnictva odvolávajúc sa na konkrétne ustanovenia určujúce výšku dôchodku, a zároveň zistil, že ustanovenia o implementácii zvýšenia riadneho veku odchodu do dôchodku boli chybné spôsobom, ktorý mohol narušiť právnu istotu spojenú s nezávislosťou súdnictva[2]. V nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu bola predmetná legislatíva v januári 2024 novelizovaná.

V roku 2025 bol však predložený nový návrh zákona. Zvýšil vek odchodu do dôchodku na 65 rokov a minimálnu dobu výkonu funkcie o 10 rokov. Zároveň sa kriticky znížila výška dôchodku (z 80 % hrubého platu na 70 % čistého platu). Okrem toho bola zrušená indexácia, čo znamená, že dôchodky sudcov sa nikdy nezvyšujú ani neaktualizujú bez ohľadu na zvýšenie platov sudcov, ktorí aktívne vykonávajú funkciu sudcu, na zvýšenie cien alebo miezd v dôsledku miery inflácie alebo zákonné zvýšenie minimálnej mzdy. Všetky tieto zmeny sa vzťahujú iba na sudcov a prokurátorov, nie na ostatných členov štátnej služby alebo verejných činiteľov. Nejde o dočasné opatrenie, ale navrhované opatrenia sú trvalé[3].

Hodnotenie

EAJ sa domnieva, že vyššie uvedená situácia porušuje medzinárodné a európske normy a naliehavo žiada vládu a zákonodarný zbor Rumunska, ako ďalšie dve moci v štáte, aby tieto normy dodržiavali.

K útokom na sudcov:

  1. Hoci je objektívna kritika súdov a ich rozhodnutí prípustná, nie je prijateľné, aby iné moci v štáte kritizovali súdnictvo spôsobom, ktorý spochybňuje jeho nezávislosť, súdnu autoritu alebo dôveru verejnosti v súdnictvo a podporuje nerešpektovanie rozhodnutí a dokonca násilie voči sudcom[4].
  2. Výkonná a zákonodarná moc sú povinné poskytnúť všetku potrebnú a primeranú ochranu v prípadoch, keď je fungovanie súdov ohrozené fyzickými útokmi alebo zastrašovaním namiereným proti súdnej moci[5].
  3. Súdnictvo musí poukázať na to, že nevyvážené kritické vyhlásenia a zastrašovanie zo strany politikov a iných osôb predstavujú vážny problém a útok na ústavu demokratického štátu, ako aj útok na legitimitu inej zložky moci a dôveru v ňu. Takéto správanie je zároveň porušením medzinárodných štandardov. Sudcovia a prokurátori, a najmä združenia sudcov, majú povinnosť pracovať na nezávislosti súdnictva, ústavnom poriadku a obnove demokracie na národnej aj medzinárodnej úrovni[6].

K zmenám v dôchodkovom systéme

  1. Finančná nezávislosť sudcov nezávisí len od odmeňovania, ale je ovplyvnená aj dôchodkovými ustanoveniami, pričom dôchodky sú odloženou odmenou. Odmeňovanie sudcov by malo byť primerané dôstojnosti ich povolania a bremenu ich zodpovedností[7].
  2. Časté a podstatné zmeny pravidiel upravujúcich postavenie sudcov a prokurátorov môžu vážne ohroziť efektívnosť a kvalitu spravodlivosti[8].
  3. Zmenené a doplnené ustanovenia zákona sú v rozpore s európskymi štandardmi, pretože:
    • a) sudcom (Magistrates) musí byť zaručený dôchodok na základe ich postavenia, ktorého výška by sa mala čo najviac približovať ich poslednému platu za aktívny výkon funkcie sudcu. Mali by sa zaviesť osobitné ustanovenia zákona, ktoré by zabránili cielenému znižovaniu platov sudcov[9].
    • b) sudcovia alebo prokurátori nesmú byť vyčlenení z ostatných odmeňovaní štátom ako jediné subjekty, pri ktorých sú prijaté opatrenia znižujúce alebo inak nepriaznivo ovplyvňujúce ich platy vrátane dôchodkov.
    • c) zníženie platov vrátane dôchodkov vyplácaných sudcom je prípustné len v extrémnych rozpočtových núdzových situáciách a len ako dočasné a nie trvalé opatrenie[10].
  1. Časté a významné zmeny pravidiel upravujúcich postavenie sudcov a prokurátorov môžu vážne ohroziť efektívnosť a kvalitu súdnictva[11].

Záver:

EAJ preto vyzýva všetky príslušné rumunské orgány

  • aby si splnili svoje príslušné povinnosti a ukončili útoky a kampane proti sudcom a prokurátorom;
  • aby zosúladili ustanovenia zákona o služobných dôchodkoch sudcov a prokurátorov s európskymi štandardmi; a
  • aby zapojili súdnictvo vrátane sudcovských združení do diskusií a do tvorby právnych predpisov týkajúcich sa ich postavenia a fungovania súdneho systému.

 

 

 

[1] V Rumunsku pojem Magistrates zahŕňa tak sudcov ako aj prokurátorov; v texte pojem Magistrates prekladaný jednotným slovom „sudcovia“

[2] Rozhodnutie rumunského ústavného súdu sp. zn. 467/2023, body 108, 119 a 125.

[3] čo je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (pozri spojené veci C-146/23 [Sąd Rejonowy w Białymstoku] a C-374/23 [Adoreikė] rozsudok z 25. februára 2025; pozri aj vyhlásenie EAJ o materiálnej nezávislosti sudcov § 19

[4] Odporúčanie CM/Rec (2010)12 o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť, bod 18; Stanovisko CCJE č. 18(2015) „Postavenie súdnictva a jeho vzťah k ostatným mociam štátu v modernej demokracii“, bod 36

[5] Stanovisko CCJE č. 18, bod 32

[6] Tamže, body 20, 36 a 52

[7] Základné zásady OSN o nezávislosti súdnictva, bod 11, Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (2010) 12 bod 54, Vyhlásenie EAJ o materiálnej nezávislosti sudcov, bod 3; pozri aj stanovisko CCJE č. 1(2001) o nezávislosti sudcov, bod 61.

[8] Pozri v súvislosti s predchádzajúcou reformou dôchodkového systému stanovisko Benátskej komisie CDL-AD(2019)014 k mimoriadnym nariadeniam O NÚDZOVÝCH NARIADENIACH GEO č. 7 a GEO č. 12, ktorými sa mení a dopĺňa súdny zákon, bod 12.

[9] Pozri poznámku pod čiarou č. 7 vyššie a Európsku chartu o postavení sudcov, článok 6.4.

[10] Pozri SD EU, spojené veci C-146/23 [Sąd Rejonowy w Białymstoku] a C-374/23 [Adoreikė] a vyhlásenie EAJ o materiálnej nezávislosti sudcov bod 19

[11] Benátska komisia, poznámka pod čiarou č. 8 vyššie a rumunský ústavný súd, poznámka pod čiarou č. 2 vyššie.