Stanovisko Združenia sudcov Slovenska k Návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2005 -­ 2007

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 28.4.2004 prerušila rokovanie o Návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2005-­2007. Návrh okrem iného predpokladá prijatie legislatívnych opatrení, ktoré sa výrazným spôsobom dotknú odmeňovania sudcov a zhoršia ich hmotné zabezpečenie.

V záujme zníženia požiadaviek na mzdové náklady sa navrhuje novelizovať zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v platnom znení tak, že sa zruší 14. plat sudcu. Tento plat bol priznaný týmto zákonom s tým, že sa vyplatí prvý raz až v roku 2003. Opakovanými novelizáciami bola účinnosť ustanovenia o 14. plate odsunutá najprv na rok 2004 a potom až na rok 2005. Po štyroch poberaniach tohto „virtuálneho“ platu je riešená otázka jeho ďalšej existencie týmto osobitým spôsobom. Pritom iným kategóriám zamestnancov (príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorých postavenie upravuje zákon č.73/1998 Z. z.) s výnimkou roku 2001 bol 14. plat vyplácaný, bude vyplatený aj v tomto roku a aj v rozpočtovanom období. Takže v tomto roku ako aj v budúcom roku na pokrytie 14. platu v zmysle zákona č.73/1998 Z. z. sa v štátnom rozpočte našli finančné prostriedky v objeme okolo 500 miliónov Sk, ale už sa nenašlo okolo 50 miliónov Sk na 14. plat pre sudcov.

V návrhu východísk štátneho rozpočtu sa ďalej navrhuje novelizovať zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov tak, aby zákon o štátnom rozpočte určoval termín účinnosti a percentuálne zvýšenie platu poslanca, od ktorého sa odvíja plat sudcu a súčasne sa hneď navrhuje zvýšenie platov ústavných činiteľov, teda aj sudcov iba od 1. septembra príslušného roka vo výške očakávanej inflácie, t. j. v roku 2005 o 4 %, v roku 2006 o 2,9 % a v roku 2007 o 2,5%. Pritom očakávaný rast nominálnej mzdy za hospodárstvo SR má byť v roku 2005 74 %, v roku 2005 5,8 % a v roku 2007 5,6 % a rast reálnej mzdy v jednotlivých rokoch 3,7 %, 3,9 a 3,5%. Za roky 2005 až 2007 teda nominálna mzda sudcu vzrastie sumárne o 9,4%, kým ominálna mzda za hospodárstvo SR o 18,5 %. Reálna mzda za hospodárstvo SR vzrastie za toto obdobie o 11,1 %, ale reálna mzda sudcu o 0 %.

Paradoxne sa pritom v častí Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí ­ Justícia a väzenstvo (časť 5.2.2.,J.) uvádza, že pri rozpočtovaní výdavkov pre súdnictvo sa „prihliada na organizáciu a postavenie sudcov4*.

Navrhované reštriktívne opatrenia v odmeňovaní sudcov v horizonte najbližších troch rokov Združenie sudcov Slovenska vníma ako ohrozovanie nezávislosti sudcov. Podľa § 4 ods. 2 zákona č.385/2000 Z .z. štát má zabezpečovať nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením. Navrhovanými legislatívnymi úpravami sa má dosť výrazným spôsobom znížiť životná úroveň sudcov (nominálny rast platov vo výške inflácie, ale iba od 1. septembra v príslušnom roku) a to za situácie, keď sa podľa materiálu očakáva zdravý rast slovenskej ekonomiky a dosť výrazný rast reálnych miezd (údaje vyššie). K navrhovaným reštrikciám v odmeňovaní sudcov sa pristupuje po tom, čo zo strany výkonnej a zákonodarnej moci boli sudcovia po každom odňatí ich zákonných mzdových nárokov (nevyplácanie 14. platu, nerešpektovanie valorizačného mechanizmu) opakovane ubezpečovaní verejnými prísľubmi, že ide vždy o posledné reštriktívne opatrenie. Chystané ďalšie obmedzenia v odmeňovaní sudcov sú nesporne v rozpore s viacerými medzinárodnými dokumentmi, hoci len odporúčajúceho charakteru (Základné princípy nezávislosti súdnictva prijaté na VII. Kongrese OSN v novembri 1985, Odporúčanie č. R /94/ 12 Výboru ministrov členským štátom o nezávislosti, výkonnosti a postavení sudcov z októbra 1994, Stanovisko č. l Poradného výboru európskych sudcov o štandardoch vzťahujúcich sa na nezávislosť súdnictva a nepreložiteľnosť sudcov, Európska charta o postavení sudcu prijatá v júli 1998 v Štrasburgu). Aj v týchto dokumentoch je prezentovaná materiálna nezávislosť sudcov, ktorú je povinný zabezpečovať štát, ako jedna z garancií nezávislosti súdnictva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti Združenie sudcov Slovenska dôrazne protestuje proti navrhovanej legislatívnej úprave zákona č.385/2000 Z. z., ktorou sa má trvalo zrušiť ďalší plat (v jednom polroku) pre sudcov a navrhuje zachovať doterajší spôsob odmeňovania sudcov v závislosti od rastu priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

JUDr. Juraj Majchrák

prezident ZSS