Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov č. 27 (2024) o disciplinárnej zodpovednosti sudcov

Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov č. 27 (2024) o disciplinárnej zodpovednosti sudcov

I. ÚVOD

1. Poradná rada európskych sudcov (ďalej len „CCJE“) v súlade s mandátom, ktorý jej udelil Výbor ministrov, vypracovala toto stanovisko k disciplinárnej zodpovednosti sudcov.
2. Zodpovednosť sudcov úzko súvisí s nezávislosťou súdnictva. Ak zodpovednosť sudcov nie je jasne a primerane upravená, nezávislosť súdnictva je oslabená. K tomu dochádza vtedy, keď nie sú jasné okolnosti, za ktorých sudcovia môžu čeliť potenciálne nepriaznivým následkom zasahujúcim do ich istoty [pokiaľ ide o dĺžku] funkčného obdobia a/alebo do ich kariérneho postupu. Disciplinárna zodpovednosť je dôležitá preto, aby sudcovia za pochybenia pri výkone funkcie niesli vo vzťahu k verejnosti zodpovednosť. Je to prostriedok, ktorým môže spoločnosť zabezpečiť, aby súdnictvo riadne plnilo svoju funkciu, a tým posilniť dôveru verejnosti v súdnictvo.
3. Zodpovednosť sudcov sa v posledných rokoch stala predmetom veľkého záujmu. Vo viacerých rozhodnutiach európske súdy konštatovali, že výkonná moc využila disciplinárne opatrenia na umlčanie alebo odvolanie sudcov, ktorí nerozhodli v jej prospech[1]. Vzhľadom na tento nedávny vývoj je potrebné zamyslieť sa nad základom, dôvodmi a hranicami disciplinárnej zodpovednosti sudcov.

 II. ÚČEL A ROZSAH STANOVISKA

4. CCJE sa už touto problematikou zaoberala v Stanovisku č. 3 k zásadám a pravidlám upravujúcim profesijné správanie sudcov, najmä etiku, neprípustné správanie a nestrannosť. Cieľom tohto stanoviska je zamyslieť sa nad celkovým vývojom od prijatia stanoviska č. 3 (2002), posúdiť, zhodnotiť a vypracovať štandardy pre disciplinárnu zodpovednosť sudcov a zvážiť ich vplyv na nezávislosť súdnictva. Poskytuje súbor základných zásad a odporúčaní platných pre všetky členské štáty a je určené na riešenie situácií, v ktorých môže byť ohrozená nezávislosť a nestrannosť súdnictva.
5. Toto stanovisko sa zaoberá týmito otázkami:
   • a) Ako sa vymedzuje správne uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov?
   • b) Aký je vhodný legislatívny rámec a úprava vedenia disciplinárnych konaní vedených proti sudcom?
   • c) Aké sú prípustné dôvody pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sudcov?
   • d) Ktoré procesné záruky v disciplinárnom konaní sú pre sudcov nevyhnutné?
6. Stanovisko sa nezaoberá civilnou ani trestnou zodpovednosťou sudcov, ktoré sú samy osebe dostatočne rozsiahlymi témami.
7. Hoci sa toto stanovisko nezaoberá previerkami sudcov, CCJE nemôže túto problematiku úplne opomenúť. Previerky sudcov sa nesmú používať ako náhrada disciplinárnych opatrení. Previerky sudcov by sa nemali používať ani na riešenie korupcie. CCJE však uznáva, že previerky sudcov môžu byť prípustné ako mimoriadny jednorazový postup pri prechode od autoritárskej k demokratickej vláde, ktorá sa riadi princípmi právneho štátu.
8. Stanovisko bolo vypracované na základe predchádzajúcich stanovísk CCJE, najmä stanoviska č. 3 (2002) a stanoviska č. 18 (2015), Magny charty sudcov CCJE (2010) a príslušných nástrojov Rady Európy vrátane, ale nie výlučne, Európskej charty štatútu sudcov, Správy generálneho tajomníka Rady Európy o stave demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Európe z roku 2023, Odporúčania CM/Rec (2010)12 Výboru ministrov členským štátom Rady Európy o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť, Správy Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie) o nezávislosti súdneho systému, hodnotiacej správy Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) o európskych súdnych systémoch, hodnotiaci cyklus 2024, výsledkov štvrtého kola hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) vo vzťahu k sudcom, správy Európskeho výboru pre právnu spoluprácu (CDCJ) Hodnotenie plnenia Akčného plánu Rady Európy na posilnenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva a na základe judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Zohľadňuje aj Základné princípy nezávislosti súdnictva OSN zakotvené v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN č. 40/32 a č. 40/146, Bangalórske zásady správania sudcov, Správu Európskej siete súdnych rád (ENCJ) o nezávislosti, zodpovednosti a kvalite súdnictva, Odporúčania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe o nezávislosti a zodpovednosti sudcov (tzv. Varšavské odporúčania) a ďalšie relevantné nástroje.
9. Stanovisko zohľadňuje aj odpovede členov CCJE na dotazník o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a predbežný návrh, ktorý vypracovala Dr. Jannika Jahn, odborníčka menovaná Radou Európy.

 III. VYMEDZENIE SPRÁVNEHO UPLATŇOVANIA DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI SUDCOV

10. Právomoci sudcu sú spojené s hodnotami pravdy, spravodlivosti, nestrannosti a slobody[2]. Sudcovia musia vykonávať svoje povinnosti v súlade s najvyššími normami profesijného správania, aby mohli plniť svoju ústavnú úlohu[3]. Dôsledkom toho, že spoločnosť zveruje súdnictvu také rozsiahle právomoci, je, že musia existovať spôsoby, ako voči sudcom vyvodiť zodpovednosť, a dokonca ako ich odvolať z funkcie v prípade pochybenia, ktoré je natoľko závažné, že odôvodňuje takýto postup[4]. Platí to najmä v prípadoch korupcie v súdnictve, ktorá zásadne narúša dôveru verejnosti v nestrannosť a nezávislosť súdnictva[5]. Disciplinárna zodpovednosť je prostriedkom na zabezpečenie toho, aby sudcovia dodržiavali svoje povinnosti. Prispieva tak k zachovaniu dôvery verejnosti vo výkon spravodlivosti.
11. Všetky tri zložky štátnej moci sa zodpovedajú spoločnosti, ktorej slúžia. Disciplinárna zodpovednosť sudcov zabezpečuje zodpovednosť súdnej moci. To však neznamená, že súdna moc je podriadená inej zložke štátnej moci. To by bolo v rozpore s ústavnou funkciou súdnej moci ako zložky štátnej moci pozostávajúcej z nezávislých rozhodcov, ktorých úlohou je rozhodovať veci nestranne a v súlade s právnymi predpismi[6]. Narušilo by to aj samotný základ právneho štátu, ktorý svojim občanom zaručuje špecifické práva a slobody[7].
12. Ako všeobecné kritérium CCJE zdôrazňuje, že individuálne práva sudcov a ich funkčná legitimita, ktoré odôvodňujú a obmedzujú ich štátnu moc, by mali určiť primerané hranice disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Disciplinárna zodpovednosť nesmie zasahovať do legitímneho výkonu individuálnych práv sudcov, akými sú sloboda prejavu zakotvená v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), právo na súkromný život podľa článku 8 dohovoru alebo právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 dohovoru[8]. Okrem toho dôvody disciplinárnej zodpovednosti sudcov musia byť neoddeliteľne prepojené s ústavnou úlohou súdnej moci. To zahŕňa potrebu zabezpečiť, aby sudcovia konali ako nezávislí a nestranní rozhodcovia, rešpektovali princípy právneho štátu a vo všeobecnosti prispievali k riadnemu výkonu spravodlivosti.
13. Z tohto vymedzenia správneho uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov vyplývajú základné zásady:
    • a) Disciplinárna zodpovednosť je nevyhnutná na zachovanie dôvery v súdnictvo.
    • b) Disciplinárna zodpovednosť nesmie zasahovať do nezávislosti súdnictva.
    • c) Disciplinárna zodpovednosť je dôležitá na zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti v súlade s princípmi právneho štátu.
    • d) Rozsah disciplinárnej zodpovednosti musí byť jasne vymedzený, aby bol v súlade s princípmi právneho štátu.
    • e) Inštitúcie zapojené v procese disciplinárneho konania musia rešpektovať deľbu moci a riadny výkon spravodlivosti.
    • f) Legitímny výkon zákonných práv sudcu nesmie viesť k disciplinárnej zodpovednosti.
    • g) Každé disciplinárne opatrenie uložené sudcovi musí byť primerané.

 IV. LEGISLATÍVNY RÁMEC A ORGANIZÁCIA DISCIPLINÁRNEHO KONANIA VEDENÉHO PROTI SUDCOVI 

14. Z odpovedí členských štátov CCJE na dotazník vyplýva, že takmer vo všetkých štátoch existuje legislatívny rámec pre disciplinárne konanie vedené proti sudcovi. V niektorých krajinách sú príslušné ustanovenia zakotvené v ústave, vo väčšine krajín sú obsiahnuté v zákonoch, či už výlučne alebo prípadne doplnených vyhláškami, nariadeniami alebo poriadkami. V niektorých štátoch, ale nie vo všetkých, sa na príprave týchto právnych predpisov podieľali sudcovia alebo združenia sudcov.
15. Organizácia disciplinárnych konaní sa v jednotlivých krajinách líši. V závislosti od ich spoločných rysov a rozdielov možno systémy vedenia disciplinárnych konaní rozdeliť do dvoch kategórií: systém rady a systém súdu. Systém rady je systémom, v ktorom konečné rozhodnutie prijíma súdna rada, zatiaľ čo v systéme súdu je to všeobecný alebo disciplinárny súd. V systéme súdu je to zvyčajne ministerstvo spravodlivosti alebo generálny prokurátor, kto iniciuje disciplinárne konanie proti sudcovi pred disciplinárnym súdom. V systéme rady je skupina osôb a inštitúcií, ktoré môžu iniciovať konanie pred súdnou radou, oveľa väčšia. Pohybuje sa v rozmedzí od ministerstva spravodlivosti až po predsedov súdov, strán sporu, jednotlivcov alebo advokátov. V oboch systémoch možno podnet vo veci pochybenia sudcu podať príslušnej inštitúcii alebo na pochybenie príslušnú inštitúciu upozorniť formálne alebo neformálne bez limitácie okruhu osôb, ktoré sú na to oprávnené.
16. V niektorých systémoch rady o odvolaní rozhoduje súdna rada; v iných sa odvolanie podáva na súd vyššieho stupňa, za určitých okolností dokonca na ústavný súd. Vo viacerých krajinách majú predsedovia súdov zverenú právomoc prijať rozhodnutie o disciplinárnom opatrení, pokiaľ ide o napomenutie alebo menej závažné pokarhanie. V malom počte krajín vedie disciplinárne konanie parlamentný výbor pre súdnu disciplínu, predseda najvyššieho súdu, resp. predseda odvolacieho súdu alebo vládna disciplinárna komisia pre vyšších úradníkov. V niekoľkých ďalších prípadoch môže disciplinárne konanie iniciovať ombudsman a justičný kancelár.
17. V prevažnej väčšine krajín existujú záruky na ochranu nezávislosti a nestrannosti inštitúcií zapojených do disciplinárneho konania, najmä orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. V niektorých krajinách sú stanovené záruky, ktoré zabezpečujú nezávislosť všetkých inštitúcií akonáhle sa konanie začne, vrátane vyšetrovacieho a rozhodovacieho orgánu. V iných krajinách sa poukazuje na určité riziká istej formy politizácie disciplinárneho konania. Tak je to v prípade, keď je vyšetrujúci prokurátor podriadený ministerstvu spravodlivosti, keď tá istá osoba iniciuje konanie a rozhoduje vo veci samej ako člen súdnej rady, alebo keď členov súdnej rady vymenúva parlament. Podobné riziko existuje, ak členov súdnej rady vymenúva výkonná moc.
18. CCJE zdôrazňuje, že pokiaľ ide o disciplinárnu zodpovednosť sudcov, je dôležité mať na ústavnej alebo zákonnej úrovni spoľahlivé záruky a uplatňovať tieto záruky v praxi[9]. Zdôrazňuje, že nezávislosť sudcov musí byť riadne zabezpečená proti svojvoľným a nevhodným disciplinárnym praktikám uplatňovaným voči sudcom. Hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia musia byť zakotvené v právnych predpisoch. V procese tvorby disciplinárnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na sudcov je nevyhnutné, aby prebehla zmysluplná diskusia so sudcami, vrátane združení sudcov[10], ktorým by sa mala poskytnúť možnosť posúdiť a pripomienkovať pripravovaný návrh právneho predpisu vo veciach súvisiacich s postavením sudcov[11].
19. Orgán zodpovedný za začatie disciplinárneho konania a šetrenie by nemal byť totožný s orgánom, ktorý v disciplinárnej veci rozhoduje. Pokiaľ niekto z verejnosti podá podnet, nemal by tento jednotlivec byť účastníkom následného disciplinárneho konania[12]. CCJE odporúča, aby členské štáty mali osobitný vyšetrovací orgán alebo osobu zodpovednú za prijímanie podnetov, za zisťovanie stanoviska sudcu a za posudzovanie, či na ich základe existuje alebo neexistuje dostatočný dôvod, aby sa rozhodlo, že bude začaté takéto konanie voči sudcovi. Vyšetrovací orgán by nemal podliehať akémukoľvek politickému vplyvu. V niektorých právnych systémoch, v ktorých je výkon spravodlivosti pod kontrolou ministerstva spravodlivosti, môže v tomto ohľade predstavovať skutočné riziko, ak disciplinárnych prokurátorov vymenúva vláda alebo orgán napojený na vládu[13], a ak sú disciplinárni prokurátori systematicky podriadení výkonnej moci kontrolujúcej výkon spravodlivosti.
20. Sudca, ktorý čelí obvineniu z disciplinárneho previnenia, musí mať právo na prístup k nezávislému súdu alebo orgánu zriadenému zákonom podľa článku 6 dohovoru[14]. Je veľmi dôležité, aby sa v takomto disciplinárnom konaní vylúčil akýkoľvek vplyv výkonnej alebo zákonodarnej moci na orgán rozhodujúci vo veci[15]. Ak disciplinárny orgán, ktorý vo veci koná a rozhoduje, nie je sám súdom, jeho členovia by mali spĺňať všeobecné požiadavky nezávislosti a nestrannosti. Medzi príslušné kritériá patrí riadne vymenovanie, pevne stanovené funkčné obdobie, istota pokiaľ ide o dĺžku funkčného obdobia, záruky proti zasahovaniu do spôsobu výkonu funkcie] zdanie nezávislosti, možnosť oznámiť svoju zaujatosť a podstatné zastúpenie sudcov v takomto orgáne[16]. Tam, kde existujú, sú v tomto smere najvhodnejšie súdne rady[17].
21. Pokiaľ ide o postup menovania, CCJE potvrdzuje svoje stanovisko, že členov disciplinárnych orgánov, ktoré nie sú súdmi, by mal menovať nezávislý orgán pozostávajúci najmä zo sudcov, ktorých menovali ostatní sudcovia[18].
22. V súvislosti so zložením rozhodujúceho orgánu sa CCJE zasadzuje za to, aby minister spravodlivosti a/alebo iní členovia výkonnej moci neboli členmi súdnej rady, keď súdna rada koná ako disciplinárny orgán, najmä ak sú zároveň oprávnení iniciovať disciplinárne konanie proti sudcovi[19]. To by predstavovalo problém nielen pre nezávislosť a nestrannosť súdnictva, ale aj pre ústavný princíp deľby moci. Členovia disciplinárneho orgánu musia byť vylúčení z predbežného šetrenia disciplinárnej veci, pretože takéto zdvojenie funkcií by mohlo objektívne spochybniť nestrannosť týchto členov[20]. Disciplinárny orgán sudcov by sa nemal skladať zo zástupcov prokuratúry, t. j. generálneho prokurátora a osôb poverených prokuratúrou, ktorí sú zodpovední za štádium šetrenia v disciplinárnom konaní. Tým by došlo k zlúčeniu vyšetrovacej a obžalovacej funkcie na jednej strane a súdnej funkcie na strane druhej[21].
23. Musí existovať odvolací orgán, resp. súd, oprávnený v plnom rozsahu[22] prejednať odvolanie, t. j. preskúmať [procesný] postup aj meritum rozhodnutia, ktorý musí byť nezávislý a nestranný. Odvolací orgán musí mať právomoc zrušiť disciplinárne rozhodnutie a podľa potreby podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie nápravy. Nestačí, ak odvolací orgán môže predchádzajúce rozhodnutie iba vyhlásiť za nezákonné[23]. Je nevyhnutné, aby odvolací orgán vylúčil členov, ktorí boli zároveň členmi orgánu, ktorý viedol pôvodné disciplinárne konanie[24].
24. V členských štátoch s prísediacimi by mali väčšinu členov tvoriť sudcovia.

V. DÔVODY DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI

25. Vo väčšine členských štátov CCJE sú dôvody pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti stanovené zákonom a vzťahujú sa na pochybenia pri výkone sudcovskej funkcie a mimo nej. Obsah a znenie sa môžu líšiť. Vzhľadom na kultúrnu rozmanitosť, ktorá ovplyvňuje, aké správanie verejnosť od sudcov očakáva, sa dôvody pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti líšia, najmä pokiaľ ide o správanie sudcov v súkromnom živote. Zatiaľ čo v jednej krajine môžu sudcovia vyjadrovať politicky kontroverzné názory na sociálnych sieťach, v inej krajine tak robiť nesmú. V niektorých krajinách sú dôvody pre vyvodenie zodpovednosti sudcu vymenované v presne formulovanom taxatívnom zozname, v iných krajinách sú obsiahnuté vo formuláciách, ktoré sú všeobecnejšie a pripúšťajú určitú mieru výkladu.
26. Sudcovia majú právo na slobodu prejavu podľa článku 10 dohovoru, ako je bližšie špecifikované v stanovisku č. 25 (2022). Legitímny výkon práv sudcov podľa článku 10 dohovoru nesmie viesť k vyvodzovaniu disciplinárnej zodpovednosti[25]. Právo na slobodu prejavu zahŕňa právo sudcu verejne sa vyjadrovať k disciplinárnemu konaniu vedenému proti nemu alebo proti jeho kolegovi. Dôvody pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti nesmú zasahovať ani do práva sudcu na súkromný a rodinný život podľa článku 8 dohovoru.
27. V každom členskom štáte by mali právne predpisy výslovne[26] a pokiaľ možno čo najpresnejšie vymedziť[27] dôvody, na základe ktorých možno začať disciplinárne konanie proti sudcovi. Je potrebné vylúčiť možnosť zavedenia ad hoc dôvodov uplatňovaných so spätnou účinnosťou. Neurčité ustanovenia (ako napríklad „porušenie sľubu“ alebo „neetické správanie“) umožňujú príliš široký výklad a zneužitie, čo môže ohroziť nezávislosť sudcov[28]. Pravidelné zverejňovanie disciplinárnych rozhodnutí môže prispieť k ďalšiemu objasneniu legislatívnych ustanovení[29].
28. Rozhodnutie sudcu, vrátane výkladu práva, posúdenia skutkového stavu alebo hodnotenia dôkazov a/alebo odchýlenia sa od ustálenej judikatúry, nesmie viesť k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti, s výnimkou prípadov zlého úmyslu, vedomého neplnenia povinností alebo závažného pochybenia[30]. Rovnako ani podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo žiadosť o prijatie poradného stanoviska ESĽP nesmú zakladať disciplinárnu zodpovednosť sudcu. Každý počin, ktorý ovplyvňuje možnosť využiť výklad Súdneho dvora Európskej únie, predstavuje vážny útok na právny štát. Dôvody pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sudcov sa musia týkať správania sudcov, ktoré je v rozpore s jednou zo základných hodnôt zakotvených v dohovore: nezávislosťou, nestrannosťou, slušnosťou, integritou, rovnosťou, nediskrimináciou, odbornosťou a dôslednosťou[31]. CCJE varuje pred zdôvodňovaním vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov poukazovaním na dobrú povesť súdnictva, s výnimkou prípadov, keď sa poukazuje na vážnosť súdnictva a dôveru verejnosti v súdnictvo.
29. CCJE zdôrazňuje význam kritéria minimálnej závažnosti ako prahu pre odlíšenie pochybenia, ktoré potenciálne odôvodňuje uloženie disciplinárneho opatrenia, od iných foriem nevhodného správania.
30. Zásady sudcovskej etiky by sa mali jasne líšiť od pochybení, ktoré sú dôvodom pre uloženie disciplinárnych opatrení. Keďže účel etického kódexu je odlišný od účelu disciplinárneho konania, etický kódex by sa nemal používať ako nástroj na disciplinárne stíhanie sudcov. V prípadoch, keď sa zásady sudcovskej etiky a pravidlá profesijného správania zhodujú, pokiaľ ide o správanie sudcu mimo výkonu sudcovskej funkcie, ktoré môže ohroziť dôveru verejnosti v súdnictvo, kritérium minimálnej závažnosti pomáha odlíšiť správanie, ktoré je neetické, od správania, ktoré by malo podliehať disciplinárnej zodpovednosti.

VI. PROCESNÉ ZÁRUKY V DISCIPLINÁRNOM KONANÍ VEDENOM PROTI SUDCOVI

31. Disciplinárne konanie možno zhruba rozdeliť do štyroch fáz: fázy získania informácie/doručenia podnetu, fázy šetrenia, fázy vyhodnotenia/iniciovania konania a fázy rozhodovania. Vo väčšine krajín je sudca informovaný v prvej alebo druhej fáze konania. Iba niektoré krajiny majú formalizovaný mechanizmus podávania podnetov. Zvyšok konania je formálne upravený vo väčšine členských štátov. Vzhľadom na rôznorodý spôsob organizácie konania sú do štyroch fáz konania zapojené rôzne orgány. V niektorých krajinách vedie fázu šetrenia vyšetrovacia komisia zvolaná súdnou radou, pričom táto fáza sa končí vypracovaním správy, ktorá tvorí podklad rozhodnutia súdnej rady o disciplinárnom návrhu. V iných krajinách sa šetrenie, ktoré vykonáva prokuratúra, končí vznesením konkrétneho obvinenia, o ktorom rozhoduje súd. Zatiaľ čo v niektorých krajinách sa disciplinárne konanie riadi predpismi o civilnom konaní, v iných sa riadi predpismi o trestnom alebo správnom konaní. Iba v niektorých krajinách sa o disciplinárnych veciach rozhoduje po verejnom prerokovaní. V mnohých krajinách, v ktorých sa právoplatné disciplinárne rozhodnutie zverejňuje, je toto rozhodnutie anonymizované.
32. Je nevyhnutné, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužívaniu disciplinárneho konania. Začatie disciplinárneho konania preto musí spočívať na relevantnom právnom základe. Dôvody začatia disciplinárneho konania musia spĺňať kritérium zákonnosti, t. j. musia byť jasne vymedzené, presné a ich uplatňovanie musí byť predvídateľné, aby sudcovi umožnili v primeranej miere predvídať disciplinárne dôsledky hroziace za určité konanie[32]. Šikanózne disciplinárne podnety alebo návrhy, ktoré sa týkajú výlučne rozhodnutia alebo postupu sudcu v konaní, ktoré vedie (t. j. nesprávneho rozhodnutia, procesnej chyby, hmotnoprávneho pochybenia), by sa mali urýchlene odmietnuť ako neprípustné. Členské štáty by mali mať na pamäti, že možnosť podať disciplinárny podnet ako spôsob začatia disciplinárneho konania by mohla viesť k hromadeniu disciplinárnych podnetov, čo by malo nepriaznivý vplyv na včasné vybavenie disciplinárnych podnetov[33]. V takýchto prípadoch CCJE odporúča členským štátom, aby zaviedli systém filtrovania disciplinárnych podnetov.
33. CCJE sa zasadzuje za jasné časové obmedzenie vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu. Pokiaľ ide o funkciu sudcu, táto právna istota podporuje nezávislosť sudcu.
34. CCJE zdôrazňuje, že na disciplinárne konanie vedené proti sudcovi sa vzťahujú všetky všeobecné procesné záruky zakotvené v článku 6 dohovoru[34]. Členské štáty musia v právnych predpisoch vymedziť jasné procesné normy upravujúce disciplinárne konanie vedené proti sudcovi.
35. CCJE zdôrazňuje, že sudca musí mať možnosť účinne sa zúčastňovať na disciplinárnom konaní vedenom proti nemu. Sudca má právo byť upovedomený, byť vypočutý a obhajovať sa. CCJE vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnosť strán v kontradiktórnom konaní. Na tento účel musí mať sudca právo byť právne zastúpený. Ak je v rámci pojednávania možný výsluch svedka, so svedkami oboch strán sa musí zaobchádzať rovnako[35]. Okrem toho, sudca je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie len vtedy, ak sa preukáže, že sudca sa ho dopustil.
36. Verejný charakter konania pred súdnymi orgánmi chráni sporové strany pred utajeným výkonom spravodlivosti bez verejnej kontroly[36]. Preto CCJE zdôrazňuje, že hoci by šetrenie malo byť neverejné, pojednávanie by malo byť verejné, pokiaľ neexistujú dôvody ustanovené v článku 6 dohovoru pre vylúčenie verejnosti[37]. Disciplinárne rozhodnutie by malo byť riadne odôvodnené, t. j. malo by sa zaoberať všetkými dôležitými hľadiskami, na ktoré poukazovali vyšetrovací orgán a sudca[38]. Malo by byť verejne vyhlásené a zverejnené. Pri zverejňovaní môžu byť mená anonymizované. Rozhodnutie by malo doplnkovo obsahovať aj štatistické údaje o disciplinárnych rozhodnutiach[39]. Verejnosť konania a verejné vyhlásenie a zverejnenie rozhodnutia sú dôležité v záujme transparentnosti disciplinárneho konania a pre posilnenie dôvery verejnosti v riadny výkon spravodlivosti.
37. Členské štáty by mali uskutočniť konanie v primeranej lehote. To znamená, že spravodlivosť by sa mala vykonávať bez zbytočných prieťahov, pretože tie by mohli ohroziť jej účinnosť a dôveryhodnosť[40]. Primeraná lehota závisí od zložitosti veci a všetkých relevantných okolností, ako aj od dôležitosti veci pre disciplinárne stíhaného[41]. Disciplinárne konanie vedené proti sudcovi musí byť ukončené v primeranej lehote. V prípade zbytočných prieťahov musí mať [disciplinárne stíhaný] sudca k dispozícii postup na podanie návrhu na zastavenie disciplinárneho konania.
38. CCJE opakuje svoje stanovisko, že sudca má mať právo podať odvolanie proti disciplinárnemu rozhodnutiu a disciplinárnemu opatreniu[42].

VII. DISCIPLINÁRNE OPATRENIA UKLADANÉ SUDCOM

39. Vo väčšine štátov existuje taxatívny zoznam disciplinárnych opatrení, ktoré možno sudcom uložiť. Pri ukladaní disciplinárnych opatrení však zostáva určitý priestor pre výklad a zohľadnenie konkrétnych skutkových okolností v každom jednotlivom prípade. Vo všetkých štátoch sa pri ukladaní vhodného disciplinárneho opatrenia uplatňuje zásada proporcionality. Disciplinárne opatrenia môžu zahŕňať napomenutie, pokarhanie, primeranú pokutu, preloženie, pozastavenie výkonu funkcie, predčasný (povinný) odchod do dôchodku a odvolanie z funkcie.
40. CCJE opakuje, že disciplinárne opatrenia by mali byť jasne definované v právnych predpisoch, ľahko dostupné a taxatívne vymenované[43]. Rozhodnutie sa musí riadiť zásadou proporcionality[44]. Vyžaduje si to, aby sa vyvážili závažnosť disciplinárneho previnenia a jeho následky, na jednej strane, voči charakteru a rozsahu disciplinárneho opatrenia, na strane druhej[45]. Odvolanie sudcu z funkcie by sa malo uložiť len ako posledná možnosť vo výnimočne závažných prípadoch[46]. Preloženie sudcu na iný súd alebo na súd nižšieho stupňa (aj dočasné) alebo odvolanie sudcu z vyššej sudcovskej funkcie môžu byť opodstatnené len v prípade závažného disciplinárneho previnenia sudcu[47]. CCJE sa zasadzuje proti zníženiu funkčného platu ako disciplinárnemu opatreniu, pretože sudca musí byť za rovnakú prácu odmeňovaný rovnako.
41. Je potrebné zohľadniť všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti konkrétneho prípadu, aby bola zodpovednosť sudcu jasne posúdená, so zreteľom na konkrétne okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané.
42. Pri výbere vhodného disciplinárneho opatrenia sa v každom prípade musí zohľadniť prípadný „zmrazujúci účinok“, ktorý určité opatrenie môže mať na jednotlivého disciplinárne stíhaného sudcu a na ostatných sudcov[48].
43. CCJE zdôrazňuje, že k určitým opatreniam, ktoré majú alebo môžu mať rovnaký účinok ako disciplinárne opatrenia, by sa malo pristupovať ako k disciplinárnym opatreniam, pričom by sa mali uplatňovať všetky súdne práva a procesné záruky[49]. To platí aj pre akékoľvek opatrenie, bez ohľadu na jeho formu, ktorého cieľom je sankcionovať sudcu.

 VIII. ODPORÚČANIA

1. Sudcovia musia vykonávať svoje povinnosti v súlade s najvyššími normami profesijného správania, aby mohli plniť svoju ústavnú úlohu. Disciplinárna zodpovednosť je prostriedkom na zabezpečenie toho, aby sudcovia dodržiavali normy profesijného správania.
2. Disciplinárna zodpovednosť nesmie zasahovať do nezávislosti súdnictva.
3. Disciplinárna zodpovednosť sudcov je dôležitá na zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti v súlade s princípmi právneho štátu a nevyhnutná na zachovanie dôvery v súdnictvo.
4. Pokiaľ ide o disciplinárnu zodpovednosť sudcov, členské štáty musia mať na ústavnej alebo zákonnej úrovni spoľahlivé záruky a musia tieto záruky uplatňovať v praxi.
5. Inštitúcie zapojené v procese disciplinárneho konania musia rešpektovať deľbu moci a riadny výkon spravodlivosti. Disciplinárne právne predpisy sa musia konzultovať so sudcami a ich združeniami.
6. Orgán zodpovedný za začatie disciplinárneho konania a šetrenie nesmie byť totožný s orgánom, ktorý v disciplinárnej veci rozhoduje. Členské štáty by mali mať osobitný vyšetrovací orgán alebo osobu zodpovednú za prijímanie disciplinárnych podnetov, za zisťovanie stanoviska disciplinárne obvineného sudcu a za posudzovanie, či existuje dostatočný dôvod, aby sa začalo viesť takéto konanie voči sudcovi.
7. Sudca, ktorý čelí obvineniu z disciplinárneho previnenia, musí mať právo na prístup k nezávislému súdu alebo orgánu zriadenému zákonom podľa článku 6 dohovoru.
8. Musí existovať nezávislý a nestranný odvolací orgán, resp. súd, ktorý má právomoc zrušiť disciplinárne rozhodnutie a podniknúť ďalšie kroky v záujme nápravy nepriaznivých dôsledkov takéhoto rozhodnutia, akým je napríklad okamžité opätovné ustanovenie do funkcie.
9. Rozsah disciplinárnej zodpovednosti musí byť jasne vymedzený, aby bol v súlade s princípmi právneho štátu. Zákon by mal výslovne a pokiaľ možno čo najpresnejšie vymedziť dôvody, na základe ktorých možno začať disciplinárne konanie proti sudcovi.
10. Legitímny výkon zákonných práv sudcov nesmie viesť k vyvodzovaniu disciplinárnej zodpovednosti.
11. Dôvody pre vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov musia byť neoddeliteľne prepojené s ústavnou úlohou súdnej moci. To zahŕňa potrebu zabezpečiť, aby sudcovia konali ako nezávislí a nestranní rozhodcovia, rešpektovali princípy právneho štátu a vo všeobecnosti prispievali k riadnemu výkonu spravodlivosti.
12. Rozhodnutie sudcu, vrátane výkladu práva, posúdenia skutkového stavu alebo hodnotenia dôkazov, nesmie viesť k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti, s výnimkou prípadov zlého úmyslu, vedomého neplnenia povinností alebo závažného pochybenia. Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo žiadosť o prijatie poradného stanoviska ESĽP nikdy nesmú zakladať disciplinárnu zodpovednosť sudcu.
13. Malo by sa stanoviť kritérium minimálnej závažnosti ako prahu na odlíšenie pochybenia, ktoré potenciálne odôvodňuje uloženie disciplinárneho opatrenia, od iných foriem nevhodného správania.
14. Zásady sudcovskej etiky by sa mali jasne líšiť od pochybení, ktoré sú dôvodom disciplinárnych opatrení.
15. Členské štáty musia v právnych predpisoch vymedziť jasné procesné normy upravujúce disciplinárne konanie vedené proti sudcovi. Musí sa zaviesť systém filtrovania disciplinárnych podnetov, ktorý zabezpečí urýchlené odmietnutie šikanóznych alebo nedôvodných disciplinárnych podnetov.
16. V prípade zbytočných prieťahov musí mať disciplinárne stíhaný sudca k dispozícii postup na podanie návrhu na zastavenie disciplinárneho konania.
17. Sudca musí mať možnosť účinne sa zúčastňovať na disciplinárnom konaní vedenom proti nemu a byť právne zastúpený.
18. Musí mať právo podať odvolanie proti disciplinárnemu rozhodnutiu a disciplinárnemu opatreniu.
19. Disciplinárne opatrenia musia byť jasne definované v právnych predpisoch, ľahko dostupné a taxatívne vymenované.
20. Každé disciplinárne opatrenie uložené sudcovi musí byť primerané.
21. Odvolanie sudcu z funkcie by sa malo uložiť len ako posledná možnosť vo výnimočne závažných prípadoch.
22. Pri výbere vhodného disciplinárneho opatrenia sa v každom prípade musí zohľadniť prípadný „zmrazujúci účinok“, ktorý určité opatrenie môže mať na jednotlivého disciplinárne stíhaného sudcu a na ostatných sudcov.
23. Previerky sudcov sa nesmú používať ako náhrada disciplinárnych opatrení. Previerky sudcov by sa nemali používať ani na riešenie korupcie.

[1] Porovnaj s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-791/19 – Komisia proti Poľsku (Régime disciplinaire des juges) z 15. júla 2021, ECLI:EU:C:2021:596; s rozsudkom veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Grzęda proti Poľsku z 15. marca 2022, sťažnosť č. 43572/18.

[2] Stanovisko CCJE č. 18 (2015) o postavení súdnictva a jeho vzťahu k iným zložkám štátnej moci v modernej demokracii, bod 18.

[3] Vo svojom stanovisku č. 3 (2002) sa CCJE zaoberala takýmito štandardmi a zásadami profesijného správania.

[4] Stanovisko CCJE č. 18 (2015), bod 33.

[5] Stanovisko CCJE č. 18 (2015), bod 33.

[6] Stanovisko CCJE č. 18 ([z roku] 2015), bod 20.

[7] Porovnaj s rozsudkom veľkej komory ESĽP vo veci Denisov proti Ukrajine z 25. septembra 2018, sťažnosť č. 76639/11, odsek 83 a nasl.; s rozsudkom ESĽP vo veci Baka proti Maďarsku z 23.6.2016, sťažnosť č. 20261/12.

[8] Porovnaj s rozsudkom veľkej komory ESĽP vo veci Denisov proti Ukrajine z 25. septembra 2018, sťažnosť č. 76639/11, odsek 83 a nasl.; s rozsudkom ESĽP vo veci Baka proti Maďarsku z 23.6.2016, sťažnosť č. 20261/12.

[9] Správa Európskeho výboru pre právnu spoluprácu (CDCJ) „Hodnotenie plnenia Akčného plánu Rady Európy na posilnenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva“, body 223 – 224. Pozri tiež, všeobecnejšie, stanovisko CCJE č. 1 (2001) a stanovisko č. 6 (2004).

[10] 0 Stanovisko CCJE č. 18 (2015) o postavení súdnictva a jeho vzťahu k iným zložkám štátnej moci v modernej demokracii, bod 31.

[11] Stanovisko CCJE č. 23 (2020), kapitola IX, bod 7.

[12] To neplatí pre systémy [existujúce] v niektorých členských štátoch, v ktorých môže občan podať podnet napríklad v súvislosti so správaním sudcu, ak v rámci tohto systému: 1. podnet sa nemôže týkať rozhodnutí, ktoré sudca vo veci vydal, 2. šikanózne a iné nepodložené podnety sú účinne a urýchlene odmietnuté a 3. práva sudcu sú riadne zabezpečené. Pokiaľ ide o šikanózne a ďalšie nepodložené podnety, pozri ďalej bod 32.

[13] V niektorých členských štátoch môže byť dokonca predseda súdu prepojený s výkonnou mocou.

[14] 4 Porovnaj s rozsudkom ESĽP vo veci Pająková a ďalší proti Poľsku z 24. októbra 2023, sťažnosti č. 25226/18, 25805/18, 8378/19 a 43949/19, ods. 167 – 200, najmä ods. 194 – 195; rozsudkom veľkej komory vo veci Baka proti Maďarsku z 23. júna 2016, sťažnosť č. 20261/12, ods. 100 – 106; rozsudkom vo veci Vilho Eskelinen a ďalší proti Fínsku z 19. apríla 2007, sťažnosť č. 63235/00, ods. 62; a Odporúčaním CM/Rec (2010)12 Výboru ministrov členským štátom Rady Európy o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť, bod 69.

[15] Porovnaj s rozsudkami ESĽP vo veciach Reczkowiczová proti Poľsku z 22. júla 2021, sťažnosť č. 43447/19; Tuleya proti Poľsku zo 6. júla 2023, sťažnosti č. 21181/19 a 51751/20, ods. 340; a Miroslava Todorovová proti Bulharsku z 19. októbra 2021, sťažnosť č. 40072/13. Porovnaj s ad hoc správou Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) o Poľsku (čl. 34), bod 59 iv); Štvrtým kolom hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii (GRECO): Prevencia korupcie vo vzťahu k poslancom, sudcom a prokurátorom, Priebežná správa o stave plnenia v Poľsku 2021, bod 73.

[16] Porovnaj s rozsudkom veľkej komory ESĽP vo veci Denisov proti Ukrajine z 25. septembra 2018, sťažnosť č. 76639/11, ods. 60 – 65.

[17] Správa Benátskej komisie o nezávislosti súdneho systému. Časť I: Nezávislosť sudcov, ktorú prijala Benátska komisia na svojom 82. plenárnom zasadnutí (v Benátkach, 12. – 13. marca 2010), bod 43.

[18] Porovnaj so stanoviskom CCJE č. 3 (2002), bod 77; porovnaj s rozsudkom veľkej komory ESĽP vo veci Denisov proti Ukrajine z 25. septembra 2018, sťažnosť č. 76639/11, ods. 68 – 72; s rozsudkom vo veci Volkov proti Ukrajine z 9. januára 2013, sťažnosť č. 21722/11, ods. 112.

[19] Porovnaj s rozsudkom ESĽP vo veci Pająková a ďalší proti Poľsku z 24. októbra 2023, č. 25226/18, 25805/18, 8378/19 a 43949/19.

[20] Porovnaj s rozsudkom veľkej komory ESĽP vo veci Denisov proti Ukrajine z 25. septembra 2018, sťažnosť č. 76639/11, ods. 68 – 72; s rozsudkom ESĽP vo veci Volkov proti Ukrajine z 9. januára 2013, sťažnosť č. 21722/11, ods. 115. Stanovisko Benátskej komisie č. 825 z roku 2015 č. CDL-AD(2015)042, bod 73.

[21] Rozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Denisov proti Ukrajine z 25. septembra 2018, sťažnosť č. 76639/11, ods. 68 – 72; rozsudok ESĽP vo veci Volkov proti Ukrajine z 9. januára 2013, sťažnosť č. 21722/11, ods. 114.

[22] Stanovisko odkazuje na formuláciu ESĽP v rozsudku veľkej komory vo veci Ramos Nunes de Carvalho e Sáová proti Portugalsku zo 6. novembra 2018, sťažnosti č. 55391/13, 57728/13 a 74041/13, ods. 176 a nasl.

[23] Rozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Denisov proti Ukrajine z 25. septembra 2018, sťažnosť č. 76639/11, ods. 74; rozsudok ESĽP vo veci Volkov proti Ukrajine z 9. januára 2013, sťažnosť č. 21722/11, ods. 124 – 129.

[24] Rozsudok ESĽP vo veci Kozan proti Turecku z 1. marca 2022, sťažnosť č. 16695/19, ods. 79.

[25] Stanovisko CCJE č. 25 (2022), bod 35 a odporúčania.

[26] Stanovisko Benátskej komisie č. 824 z roku 2015 č. CDL-AD(2016)009, bod 34.

[27] Stanovisko CCJE č. 3 (2002), bod 77.

[28] Stanovisko Benátskej komisie č. 841 z roku 2016 č. CDL-AD(2016)013, body 24 – 27; a stanovisko Benátskej komisie č. 938 z roku 2018 č. CDL-AD(2018)032, bod 78.

[29] Stanovisko Benátskej komisie č. 841 z roku 2016 č. CDL-AD(2016)013, bod 27.

[30] Odporúčanie Výboru ministrov členským štátom Rady Európy CM/Rec 12 (2010) o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť, bod 66; stanovisko CCJE č. 3 (2002), bod 60. Pri vymedzovaní zlého úmyslu, vedomého neplnenia povinností a závažného pochybenia by sa mali zohľadniť zdravotné problémy alebo iné osobitné okolnosti.

[31] Porovnaj s Bangalórskymi zásadami správania sudcov (2002); a stanoviskom CCJE č. 21 (2018). Je potrebné poznamenať, že akékoľvek systémové nahromadenie nerozhodnutých vecí sa nesmie vykladať ako závažné pochybenie sudcu.

[32] Rozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Khlaifia a ďalší proti Taliansku z 15. decembra 2016, sťažnosť č. 16483/12, ods. 92; rozsudok ESĽP vo veci J. N. proti Spojenému kráľovstvu z 19. mája 2016, sťažnosť č. 37289/12, ods. 77; rozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Del Rí Prado proti Španielsku z 21. októbra 2013, sťažnosť č. 42750/09, ods. 125; rozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Medvedev a ďalší proti Francúzsku z 29. marca 2010, sťažnosť č. 3394/03, ods. 80.

[33] Porovnaj so správou Európskej siete súdnych rád za roky 2014 – 2015 Minimálne sudcovské štandardy V, Disciplinárne konanie a zodpovednosť sudcov, s. 25.

[34] Porovnaj s rozsudkom veľkej komory ESĽP vo veci Baka proti Maďarsku z 23. júna 2016, sťažnosť č. 20261/12, ods. 100 – 106; porovnaj s rozsudkom ESĽP vo veci Vilho Eskelinen a ďalší, citovaným vyššie, ods. 62.

[35] Rozsudok ESĽP vo veci Ankerl proti Švajčiarsku z 23. októbra 1996, sťažnosť č. 17748/91, ods. 38; na rozdiel od toho pozri rozsudok vo veci Dombo Beheer B.V. proti Holandsku z 27. októbra 1993, sťažnosť č. 14448/88, ods. 35.

[36] Rozsudok ESĽP vo veci Fazlijski proti Bulharsku z 1. júna 2010, sťažnosť č. 40908/05, ods. 69.

[37] Rozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Ramos Nunes de Carvalho e Sáová proti Portugalsku zo 6. novembra 2018, sťažnosti č. 55391/13, 57728/13 a 74041/13, ods. 208.

[38] Porovnaj s rozhodnutím ESĽP vo veci Simić proti Bosne a Hercegovine z 15. novembra 2016, sťažnosť č. 75255/10, ods. 35 – 36.

[39] Porovnaj so stanoviskom CCJE č. 3 ([z roku] 2002), body 15 a 23.

[40] Rozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Scordinovci proti Taliansku (č. 1) z 29. marca 2006, sťažnosť č. 36813/97, ods. 224.

[41] Rozsudky veľkej komory ESĽP vo veciach Comingersoll S.A. proti Portugalsku zo 6. apríla 2000, sťažnosť č. 35382/97; Frydlender proti Francúzsku z 27. júna 2000, sťažnosť č. 30979/96, ods. 43; a Sürmeli proti Nemecku z 8. júna 2006, sťažnosť č. 75529/01, ods. 128.

[42] Odporúčanie CM/Rec(2010)12 Výboru ministrov členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť, bod 69; porovnaj so Štvrtým kolom hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii: Prevencia korupcie vo vzťahu k poslancom, sudcom a prokurátorom: Závery a trendy (2017), s. 18.

[43] Stanovisko CCJE č. 3 (2002), bod 77; porovnaj, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady proporcionality, s Odporúčaním CM/Rec(2010)12 Výboru ministrov členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť, bodom 69; Stanovisko Benátskej komisie č. 789 z roku 2014 č. CDL-AD(2014)039, bod 72.

[44] Tamže.

[45] Stanovisko Benátskej komisie č. 789 z roku 2014 č. CDL-AD(2014)039, bod 72.

[46] Porovnaj so stanoviskom Benátskej komisie č. 825 z roku 2015 č. CDL-AD(2015)042, bodom 113; a so Štvrtým kolom hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii: Prevencia korupcie vo vzťahu k poslancom, sudcom a prokurátorom: Závery a trendy (2017), s. 18

[47] 7 Porovnaj s hodnotiacou správou Komisie Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (CEPEJ) o európskych súdnych systémoch, hodnotiaci cyklus za roky 2021 a 2022 (údaje za rok 2020), s. 50. Neodvolateľnosť sudcu neznamená, že sudca nemôže byť poverený inou úlohou. Neodvolateľnosť je kľúčovým prvkom pre zachovanie nezávislosti súdov, rozsudok veľkej komory ESĽP vo veci Baka proti Maďarsku z 23. júna 2016, sťažnosť č. 20261/12, ods. 172; stanovisko CCJE č. 1 ([z roku] 2001) body 57 – 59.

[48] Porovnaj s rozsudkom veľkej komory ESĽP vo veci Baka proti Maďarsku z 23. júna 2016, sťažnosť č. 20261/12, ods. 173; a s rozsudkami ESĽP vo veciach Żurek proti Poľsku zo 16. júna 2022, sťažnosť č. 39650/18, ods. 227; Kozan proti Turecku z 1. marca 2022, sťažnosť č. 16695/19, ods. 68; Sarisuová Pehlivanová proti Turecku zo 6. júna 2023, sťažnosť č. 63029/19, ods. 48

[49] Ide napríklad o prípad, keď sa zníži vek odchodu sudcov do dôchodku a ministerstvo spravodlivosti alebo orgán ním politicky riadený sú oprávnené rozhodnúť, či sa funkčné obdobie sudcu, u ktorého bol pôvodne stanovený vyšší vek odchodu do dôchodku, „predĺži“ podľa nového právneho predpisu do konca pôvodného funkčného obdobia. Pozri rozsudok ESĽP vo veci Pająková a ďalší proti Poľsku z 24. októbra 2023, sťažnosti č. 25226/18, 25805/18, 8378/19 a 43949/19, ods. 167 – 200.