Správa o právnom štáte 2025, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, SWD(2025) 925

ZHRNUTIE

Od vydania správy z roku 2024 vedie Slovensko s Komisiou intenzívny dialóg s cieľom vyriešiť zistené výzvy. Úsilie v tejto oblasti pokračuje. V tejto súvislosti bola v druhej polovici roka 2024 prijatá séria zmien trestných kódexov s cieľom upraviť predchádzajúce zmeny a zosúladiť tieto právne predpisy so smernicou o ochrane finančných záujmov EÚ. Vláda navrhla novely zákonov v oblasti súdnictva zavádzajúce rôzne zmeny, z niektoré z týchto zmien zainteresované strany vítajú, keďže sa nimi rieši efektívnosť súdov. Opätovne sa nimi zavádzajú aj odmeny pre sudcov amenia sa pravidlá hodnotenia. Vnávrhu zmien sa takisto navrhuje zaviesť druhostupňové preskúmanie disciplinárnych rozhodnutí týkajúcich sa sudcov, prokurátorov, notárov a exekútorov a zároveň sa posilňuje úloha Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“). Zvažujú sa opatrenia na zabezpečenie dostatočných záruk nezávislosti, pokiaľ ide o odvolávanie členov súdnej rady, ale žiadne formálne kroky sa zatiaľ neprijali. Hoci sa vďaka zmenám trestných kódexov zavedeným minulý rok objasnili niektoré procesné aspekty týkajúce sa trestnoprávnej zodpovednosti za súdne rozhodnutia a vláda naznačila otvorenosť k ďalším legislatívnym opatreniam, stále je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok pri zavádzaní dostatočných záruk. Niektoré výzvy, ktoré zainteresované strany uvádzali v súvislosti s vykonávaním súdnej mapy zreformovanej v roku 2023, sa plánujú riešiť. Reformou sa rozširuje prístup k bezplatnej právnej pomoci na väčšiu časť spoločnosti, pričom prebieha úsilie o digitalizáciu. Justičný systém stále čelí výzvam na zefektívnenie, a to najmä v správnych veciach.

Hoci reforma trestného práva z roku 2024 bola v záujme zosúladenia s právom EÚ prepracovaná existujú ďalšie aspekty, ktoré stále vyvolávajú osobitné obavy v oblasti boja proti korupcii. Zároveň sa zdá, že pôvodne zistené riziká sa naplnili, keďže viaceré prípady veľkej korupcie boli premlčané alebo preklasifikované len na priestupky. Vdôsledku zrušenia špecializovaných subjektov boja proti korupcii (Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry) sa vyšetrovania, ktoré boli presunuté na iné orgány, oneskorili a výrazne poklesol počet prípadov korupcie. Generálny prokurátor naďalej rušil rozhodnutia prokurátorov, ktoré sa považovali za nezákonné, a to aj v prípadoch korupcie na vysokej úrovni, pričom generálny prokurátor môže takéto prípady opätovne prideľovať a môže dávať priame pokyny. Pripravuje sa nová Národná protikorupčná stratégia na roky 2024 – 2029 a príslušný akčný plán, v súvislosti s ktorými majú prebehnúť medzivládne konzultácie. K počiatočnému vývoju došlo oblasti posilnenia prevencie konfliktu záujmov. Do návrhov sa ešte majú premietnuť politické záväzky zaviesť legislatívne iniciatívy týkajúce sa lobizmu alebo majetkových priznaní.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o mediálnych službách, má za cieľ rozšíriť právomoci národného regulátora. Zrušenie predchádzajúceho verejnoprávneho vysielateľa a zriadenie nového subjektu naďalej vyvoláva obavy o autonómiu verejnoprávnych médií. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa novelizoval s cieľom zaviesť dodatočné podmienky pre prístup k informáciám v určitých prípadoch. Na zlepšenie bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov neboli prijaté žiadne opatrenia, pričom zainteresované strany konštatujú, že v tejto oblasti došlo k zhoršeniu.

Naďalej vyvolávajú obavy postupy, ktorými sa obchádza zapojenie zainteresovaných strán do procesu tvorby právnych predpisov, ačasté využívanie skráteného legislatívneho konania. Prostredie občianskej spoločnosti čelí ďalšiemu tlaku a nové povinnosti týkajúce sa podávania správ a zverejňovania informácií predstavujú pre organizácie občianskej spoločnosti dodatočnú záťaž.

ODPORÚČANIA

Pokiaľ ide o odporúčania uvedené v správe oprávnom štáte 2024, Slovensko celkovo dosiahlo:

• žiadny pokrok v zavádzaní opatrení na zabezpečenie toho, aby sa na členov Súdnej rady – a to najmä na tých, ktorých nezvolili sudcovia – vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, pričom sa majú zohľadniť európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád.

• obmedzený pokrok v zabezpečení, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin ,ohýbania práva‘ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami.

• určitý pokrok v posilňovaní právnych predpisov o konflikte záujmov a žiadny pokrok v predkladaní návrhov na reguláciu lobizmu a majetkových priznaní.

• žiadny pokrok v zabezpečovaní účinného a nezávislého vyšetrovania a stíhania prípadov veľkej korupcie v záujme dosiahnutia presvedčivých výsledkov, a to aj predchádzaním neprimeranému zasahovaniu do takýchto prípadov a obmedzením využívania právomocí generálneho prokurátora na rušenie konečných rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov,

• žiadny pokrok v posilňovaní pravidiel a mechanizmov s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií.

• žiadny ďalší pokrok v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti apracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní, s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov.

• žiadny pokrok v zabezpečení účinných verejných konzultácií v procese tvorby právnych predpisov, ako aj zapojenie zainteresovaných strán do tohto procesu a snažilo sa zabrániť nadmernému využívaniu skrátených legislatívnych konaní.

Na základe týchto skutočností asprihliadnutím na ďalší vývoj, ku ktorému došlo za referenčné obdobie, a pripomínajúc popritom aj príslušné záväzky prijaté v rámci plánu obnovy a odolnosti, ako aj príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra sa Slovensku odporúča:

• zaviesť opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na členov Súdnej rady – a to najmä na tých, ktorých nezvolili sudcovia – vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, pričom sa majú zohľadniť európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád.

• zabezpečiť, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin ,ohýbania práva‘ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami.

• predložiť návrhy na reguláciu lobizmu, posilniť systém podávania aoverovania majetkových priznaní a pokračovať v prebiehajúcom úsilí o reformu pravidiel konfliktov záujmov.

• zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov veľkej korupcie v záujme dosiahnutia presvedčivých výsledkov, a to aj predchádzaním neprimeranému zasahovaniu a obmedzením využívania právomocí generálneho prokurátora na rušenie konečných rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov,

• posilniť pravidlá a mechanizmy s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií.

• pokročiť v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti apracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona oohováraní, s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov.

• zabezpečiť účinné verejné konzultácie v procese tvorby právnych predpisov a zapojenie zainteresovaných strán do tohto procesu, a to aj riešením častého využívania skrátených legislatívnych konaní.

I. JUSTIČNÝ SYSTÉM 

Nezávislosť

Úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva na Slovensku je naďalej veľmi nízka, a to v širokej verejnosti aj medzi podnikmi. Úroveň nezávislosti súdov a sudcov vníma v roku 2025 ako „pomerne dobrú alebo veľmi dobrú“ celkovo 32 % širokej verejnosti a 34 % podnikov. Vnímaná nezávislosť súdnictva v širokej verejnosti sa oproti roku 2024 mierne znížila (33 %), ale v porovnaní s rokom 2021 (28 %) sa zvýšila. Vnímaná úroveň nezávislosti súdnictva medzi podnikmi sa v porovnaní s rokom 2024 mierne zvýšila (33 %) a v porovnaní s rokom 2021 sa zvýšila (30 %).

V druhej polovici roka 2024 bola prijatá séria zmien trestných kódexov s cieľom upraviť predchádzajúce zmeny a zosúladiť právne predpisy so smernicou o ochrane finančných záujmov EÚ. V správe z roku 2024 sa uvádza, že významné zmeny trestných kódexov boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa zainteresovaným stranám poskytla možnosť riadneho pripomienkovania. Komisia vyjadrila vážne obavy v súvislosti s obsahom reformy vrátane vplyvu zníženia trestných sadzieb a skrátenia premlčacích lehôt na účinnosť boja proti korupcii, a to aj pokiaľ ide o ochranu finančných záujmov EÚ. Po rozsiahlych konzultáciách medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou prijal slovenský parlament vdecembri 2024 dodatočné zmeny, ktorými sa zabezpečilo zosúladenie so smernicou o ochrane finančných záujmov EÚ (ďalej len „smernica o ochrane finančných záujmov“).

Vláda navrhla novely zákonov v oblasti súdnictva, ktorými sa zavádzajú zmeny týkajúce sa prideľovania zdrojov, pričom zainteresované strany niektoré z týchto zmien vítajú, keďže sa nimi rieši efektívnosť súdov. V záujme zvýšenia efektívnosti sa zmenami, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v parlamente, stanovuje najmä možnosť dočasného pridelenia hosťujúceho sudcu z okresného na krajský súd na základe žiadosti predsedu krajského súdu a na základe rozhodnutia súdnej rady. Zainteresované strany vo všeobecnosti rozšírené využívanie tohto ustanovenia vítajú ako riešenie nahromadených nevyriešených prípadov na súdoch. Avšak na rozdiel od už existujúceho dočasného pridelenia na okresné súdy, ktoré podlieha taxatívnemu zoznamu kritérií, podmienky dočasného pridelenia na súd vyššieho stupňa nie sú jasne vymedzené. Zmenami sa tiež zavádza možnosť, aby sudca v prípade potreby získal policajnú ochranu aj pri výkone práce mimo priestorov súdu. Zainteresované strany privítali túto navrhovanú zmenu, ktorej cieľom je zvýšiť bezpečnosť sudcov.

Návrhom zmien zákona o sudcoch sa tiež opätovne zavádzajú odmeny pre sudcov a menia sa pravidlá hodnotenia. Vláda tiež navrhla zmeny pravidiel hodnotenia sudcov, ktorými sa zvyšujú právomoci súdnej rady vo vzťahu k hodnotiacim komisiám a ich konečným rozhodnutiam na základe uznesenia súdnej rady po konzultácii s hodnotiacou komisiou. Návrhom zmien sa zavádza možnosť poskytnúť sudcom odmeny po dovŕšení veku 50 a/alebo 60 rokov. Samotné splnenie kritéria veku zakladá oprávnenie, nie však nárok sudcu na odmenu. Keďže nie sú špecifikované žiadne ďalšie podmienky poskytnutia odmeny, ustanovenia ponechávajú pri ich udeľovaní mieru voľnej úvahy. Podľa európskych noriem by sa odmeňovanie malo zakladať na objektívnych a transparentných kritériách a odmeny, ktoré obsahujú prvok voľnej úvahy, by mali byť vylúčené.

V návrhu zmien sa takisto navrhuje zavedenie druhostupňového preskúmania disciplinárnych rozhodnutí týkajúcich sa sudcov, prokurátorov, notárov a exekútorov, pričom sa posilňuje úloha súdnej rady. Návrhom zmien zákona o sudcoch by sa zaviedlo úplné druhostupňové preskúmanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „NSS“), čo zainteresované strany privítali ako pozitívny krok. Súdna rada by vymenovala jedného člena a jedného prísediaceho v rámci trojčlenného disciplinárneho senátu v prvostupňovom konaní a dvoch členov a dvoch prísediacich v rámci päťčlenného senátu v druhostupňovom konaní. Súdna rada by tiež mala právomoc začať disciplinárne konanie proti sudcom, ako aj právo odvolať sa proti disciplinárnym rozhodnutiam na súd druhej inštancie. Hoci by sudcovia najvyššieho správneho súdu zastávali jednu funkciu v senáte v prvostupňovom konaní a dve funkcie v senáte v druhostupňovom konaní, zmenené pravidlá oprávnenosti v praxi v súčasnosti znamenajú, že do senátu by mohli byť vymenovaní len dvaja sudcovia. Viaceré zainteresované strany vyjadrili obavy v súvislosti s rozšírenou úlohou súdnej rady, s ktorou má potenciál neprimerane ovplyvňovať výsledky disciplinárnych konaní.

Hoci sa zvažuje zavedenie opatrení na zabezpečenie dostatočných záruk nezávislosti, pokiaľ ide o odvolávanie členov súdnej rady, zatiaľ sa neprijali žiadne formálne kroky. Slovenské orgány oznámili Európskej komisii, že zvažujú možnosť ústavnej reformy, pokiaľ ide o podmienky odvolávania členov súdnej rady, najmä tých, ktorých nevolili sudcovia. Podmienky odvolávania členov súdnej rady, najmä členov, ktorých nevolili sudcovia, stále nie sú stanovené v právnych predpisoch. Od novembra 2023 boli všetci členovia, ktorých predtým vymenovala vláda, prezident a parlament, odvolaní a nahradení pred skončením ich príslušného funkčného obdobia. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) odmietol ústavné sťažnosti podané odvolanými členmi. Súdna rada zohráva kľúčovú úlohu najmä pri výberovom procese na vymenovanie do funkcie sudcu, postupe preverovania sudcov, disciplinárnych konaniach, priznávaní odmien apri rozhodovaní o zrušení stíhania sudcu za trestný čin ohýbania práva. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musia mať súdne rady, pokiaľ takéto rady existujú, dostatočné záruky, aby mohli byť nezávislé od zákonodarnej a výkonnej moci, pričom sa to týka aj spôsobu, akým sa môžu odvolávať členovia súdnych rád. Vzáujme zvýšenia svojej dôveryhodnosti prijala súdna rada uznesenie o presadzovaní a implementácii určitých odporúčaní Európskej siete súdnych rád. Široká diskrečná právomoc odvolávať členov súdnej rady vytvára potenciálne riziko prijímania rozhodnutí surčitou formou vopred dohodnutého dodržiavania. Vzhľadom na to, že zatiaľ neboli prijaté žiadne formálne kroky na zavedenie záruk nezávislosti, pokiaľ ide o odvolávanie členov súdnej rady, celkovo sa vo vykonávaní tohto odporúčania nedosiahol žiadny pokrok.

Hoci sa vďaka zmenám trestných kódexov zavedeným minulý rok objasnili niektoré procesné aspekty týkajúce sa trestnoprávnej zodpovednosti za súdne rozhodnutia a vláda naznačila otvorenosť k ďalším legislatívnym opatreniam, stále je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok pri zavádzaní dostatočných záruk. Pokiaľ ide o tento trestný čin , sudcovia môžu byť stíhaní za svojvoľné rozhodnutie, ktoré spôsobí škodu alebo prizná výhodu inej osobe. Na žiadosť dotknutého sudcu môže súdna rada vysloviť nesúhlas so stíhaním sudcu za tento trestný čin, ak za to zahlasuje najmenej desať členov súdnej rady. Tento ochranný mechanizmus bol uplatnený vroku 2024, pričom súdna rada vyslovila nesúhlas strestným stíhaním vtroch trestných konaniach. Zmenami trestných kódexov prijatými v roku 2024 sa spresnil okamih, od ktorého môže sudca podať takúto žiadosť, čo teraz môže byť ešte pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia o obžalobe. Zaviedla sa 60-dňová lehota, v rámci ktorej má sudca právo požiadať ohlasovanie ovyslovení nesúhlasu strestným stíhaním od momentu doručenia rozhodnutia o obžalobe. Prevažná väčšina trestných oznámení podaných na sudcov bola doteraz zamietnutá v počiatočných štádiách konania. Toto ustanovenie nielen vytvára administratívnu záťaž, ale nie je ani dostatočne jasné a neobsahuje dostatočné záruky, takže , je náchylné na potenciálne zneužitie a má zastrašujúci účinok na nezávislé rozhodovanie sudcov. Existencia trestného konania proti sudcovi je tiež relevantná zhľadiska previerok. Na potrebu ďalších záruk upozornili aj zainteresované strany. Slovenské orgány vedú dialóg s Európskou komisiou a Radou Európy v snahe riešiť túto otázku a prejavili otvorenosť k ďalšej revízii zákona s cieľom buď zrušiť trestný čin „ohýbania práva“, alebo zaviesť záruky. Keďže je však legislatívny návrh stále v procese konzultácie, v súvislosti s týmto odporúčaním sa dosiahol len obmedzený pokrok.

Naďalej vyvoláva obavy právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutia nižšie postavených prokurátorov, ktorá je teraz doplnená novým rámcom týkajúcim sa prokuratúr. Generálny prokurátor môže vydať pokyny vktorejkoľvek fáze konania, dokonca aj pred prijatím právoplatného rozhodnutia vyšetrovateľmi aprokurátormi. V kombinácii s novým rámcom týkajúcim sa prokuratúr sa tak rozširuje rozsah jeho kompetencií. Zatiaľ neboli prijaté žiadne legislatívne kroky na revíziu § 363 Trestného poriadku, ktorý dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutia prokurátorov nižších stupňov alebo polície, je však možné, že to bude predmetom plánovanej rekodifikácie v rokoch 2025 – 2026. Hoci dať pokyn nezačať trestné stíhanie je zo zákona zakázané, § 6 ods. 10 zákona o prokuratúre stále umožňuje, aby bezprostredne nadriadený prokurátor odňal vec podriadenému prokurátorovi a rozhodol o nej. Navyše oddelenie závažnej trestnej činnosti, ktoré bola zriadené po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „ÚŠP“), nepožíva rovnakú úroveň autonómie ako jeho predchodca ÚŠP. Prideľovanie vecí medzi krajské prokuratúry a oddelenie závažnej trestnej činnosti sa vykonáva ad hoc a bez objektívnych kritérií.

Kvalita

Plánuje sa riešenie niektorých výziev, ktoré zainteresované strany uvádzali v súvislosti s vykonávaním súdnej mapy, ktorej reforma sa uskutočnila v roku 2023. Reformovaná súdna mapa vrátane novej samostatnej sústavy správnych súdov platí od 1. júna 2023. Reforma je súčasťou záväzkov Slovenska v rámci plánu obnovy a odolnosti a jej cieľom je zlepšiť efektívnosť a kvalitu justičného systému. Správne súdy prvého stupňa údajne fungujú dobre, pričom sa očakáva, že ich efektívnosť sa bude v nasledujúcich rokoch neustále zvyšovať. Rôzne orgány azainteresované strany vrátane ministerstva spravodlivosti, generálnej prokuratúry, súdnej rady, Združenia sudcov aSlovenskej advokátskej komory informovali oťažkostiach, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní tejto reformy, najmä zdôvodu nízkeho počtu sudcov, ktorí sú kdispozícii pre požadovanú špecializáciu na niektorých súdoch, a pre potrebu rekvalifikácie veľkého počtu sudcov, čo vedie k oneskoreniam v konaní. Zainteresované strany poukázali aj na skutočnosť, že reorganizácia spôsobila logistické ťažkosti, keďže niektoré súdy teraz pôsobia na viacerých miestach, čo si vyžaduje, aby účastníci konania – vrátane prokurátorov – cestovali na veľké vzdialenosti, a to aj do iných miest. Ministerstvo spravodlivosti zaviedlo zmeny s cieľom riešiť niektoré z týchto praktických problémov.

Hoci sa reformou rozširuje prístup kbezplatnej právnej pomoci na väčšiu časť spoločnosti, úsilie o digitalizáciu pokračuje. Reforma systému právnej pomoci nadobudla platnosť [1. júla 2025]. Prístup k bezplatnej právnej pomoci sa rozširuje zvýšením príjmovej hranice na vznik oprávnenia, rozšírením kategórií oprávnených osôb, umožnením oslobodenia od poplatkov za predbežné konzultácie a znížením vyžadovanej minimálnej hodnoty sporu. Ich cieľom je aj znížiť administratívnu záťaž v rámci konania o nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Slovensko vdecembri 2024 spustilo novú platformu pre obchodný register, čím sa zavádzajú nové elektronické služby, konkrétne pokiaľ ide o registráciu a zmeny údajov. Stále prebiehajú práce na prepojení informačných systémov polície a prokuratúry, pričom vývoj nového digitálneho systému riadenia súdov zostáva vo fáze verejného obstarávania.

Efektívnosť

Justičný systém stále čelí výzvam, pokiaľ ide o jeho efektívnosť, a to najmä v správnych veciach. Odhadovaný čas na vyriešenie občianskoprávnych a obchodných vecí na prvom stupni sa v roku 2023 mierne zvýšil na 173 dní (168 dní v roku 2022). Na trestných súdoch prvého stupňa boli trestné činy prania špinavých peňazí v roku 2023 vyriešené v priemere za 791 dní (čo je výrazne dlhšie ako v roku 2022, keď to bolo v priemere za 520 dní). Napriek reorganizácii súdnej mapy avytvoreniu samostatnej sústavy správnych súdov sa však efektívnosť správnych súdov výrazne zhoršila. Odhadovaný čas na vyriešenie správnych vecí na prvom stupni sa prudko zvýšil zo 648 dní v roku 2022 na 1 040 dní v roku 2023, čím sa stal jedným z najdlhších v EÚ. Okrem toho miera vyriešenia správnych vecí klesla z 93 % v roku 2022 na 74 % v roku 2023, čo naznačuje, že súdy riešili podstatne menej vecí, ako bol počet nových vecí. Zainteresované strany na Slovensku označili zdĺhavé administratívne konania za prekážku pre podniky, ktorá ovplyvňuje proces získavania potrebných povolení a súhlasov. Toto zhoršenie môže byť spôsobené počiatočnou fázou vykonávania reorganizácie súdnej mapy a vytvárania samostatnej sústavy správnych súdov, pričom sa očakávalo, že to spôsobí dočasné oneskorenia.

II. PROTIKORUPČNÝ RÁMEC

Odborníci, občania aj výkonní riaditelia podnikov vnímajú úroveň korupcie vo verejnom sektore ako vysokú. V Indexe vnímania korupcie z roku 2024, ktorý zostavila organizácia Transparency International, dosiahlo Slovensko 49 bodov zo 100 a umiestnilo sa na 22. mieste v Európskej únii a na 59. mieste vo svete. Po niekoľkých po sebe nasledujúcich rokoch zlepšovania je toto vnímanie späť na úrovni spred piatich rokov. V osobitnom prieskume Eurobarometra na tému korupcie z roku 2025 sa ukázalo, že 78 % respondentov považuje korupciu vo svojej krajine za veľmi rozšírenú (priemer EÚ je 69%) a31% respondentov sa cíti byť osobne dotknutých korupciou vbežnom živote (priemer EÚ je 30 %). Pokiaľ ide o podniky, 85 % spoločností sa domnieva, že korupcia je rozšírená (priemer EÚ je 63 %) a 64 % korupciu považuje za problém pri svojom podnikaní (priemer EÚ je 35 %). Ďalej 26 % si myslí, že sa vedie dostatok úspešných trestných stíhaní, ktoré by mali odrádzať ľudí od korupčných praktík (priemer EÚ je 36), kým 10 % spoločností sa domnieva, že ľudia a podniky pristihnuté pri podplácaní vysokopostaveného úradníka sú primerane potrestané (priemer EÚ je 33).

Pripravuje sa nová Národná protikorupčná stratégia na roky 2024 – 2029 a príslušný akčný plán. Stratégia bude zahŕňať opatrenia týkajúce sa riadenia rizika korupcie a podporí integritu vo verejnej správe. Akčný plán sa zameria na budovanie kapacít, vzdelávanie, riadenie rizika korupcie a zber údajov na účely monitorovania. Predloženie stratégie vláde na medzirezortné pripomienkové konanie sa plánuje čoskoro v roku 2025.

Hoci došlo k úpravám s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov EÚ a slovenská vláda sa v prospech tohto cieľa aktívne angažovala, po nadobudnutí účinnosti reformy trestného práva v roku 2024 sa do istej miery naplnili pôvodne identifikované riziká. Zmeny, oktorých sme informovali minulý rok aktoré sa týkajú najmä premlčacích lehôt a trestov za trestné činy korupcie, mali vplyv na niekoľko prebiehajúcich vyšetrovaní atrestných stíhaní korupcie vrátane vysokopostavených úradníkov, politikov apodnikateľov úzko prepojených s politikou. Niektoré prípady vrátane niekoľkých prípadov veľkej korupcie boli nenávratne ovplyvnené zavedením miernejších trestov (lex mitior) bez možnosti opätovného otvorenia prípadov na základe rovnakých dôkazov (ne bis in idem). Malo to negatívny vplyv aj na účinné zaistenie majetku získaného trestnou činnosťou. Už predtým sa vyskytli obavy o účinnosť a odrádzajúci účinok znížených trestov za korupciu, skrátené premlčacie lehoty a ich zosúladenie so smernicou o ochrane finančných záujmov. V druhej polovici roka 2024 bolo prijatých niekoľko ďalších zmien scieľom riešiť obavy súvisiace so smernicou oochrane finančných záujmov. Cieľom týchto zmien je zaručiť, že finančné záujmy EÚ budú naďalej chránené, a zabezpečiť, aby Európska prokuratúra (ďalej len „EPPO“) mala plnú právomoc stíhať prinajmenšom podvody a korupciu s vplyvom na rozpočet EÚ.

V súvislosti s odporúčaním týkajúcim sa vyšetrovania a stíhania veľkej korupcie v záujme dosiahnutia presvedčivých výsledkov sa nedosiahol žiadny pokrok. V roku 2024 generálny prokurátor naďalej využíval svoje právomoci na zrušenie konečných rozhodnutí polície a prokurátora, ktoré považoval za nezákonné, čo viedlo k ukončeniu vyšetrovaní aj v prípade viacerých vysokopostavených obvinených. Generálny prokurátor má teraz tiež možnosť opätovne prideliť prípady korupcie na vysokej úrovni, ktoré boli predtým vkompetencii Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „ÚŠP“), adávať priame pokyny prokurátorom ÚŠP, ktorí boli predtým vo všetkých fázach vyšetrovania autonómnejší. Zároveň s preradením bývalých prokurátorov ÚŠP na iné priority, než je korupcia, je spojené riziko, že to v praxi povedie k prieťahom pri stíhaní zložitých prípadov korupcie a prípadov korupcie na vysokej úrovni, a to v situácii, keď je trestné konanie už vo všeobecnosti zdĺhavé. Zo štatistík vlády vyplýva pokles vyšetrovaných a stíhaných prípadov korupcie v druhej polovici roka 2024, a to čiastočne aj v dôsledku organizačných zmien po zrušení špecializovaných policajných orgánov ašpeciálnej prokuratúry. Rozdelenie výlučnej právomoci NAKA v oblasti korupcie medzi niekoľko všeobecných policajných subjektov na rôznych úrovniach môže byť spojené srizikom menej účinného vyšetrovania. Novovytvorený ústredný Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) má právomoc vyšetrovať viaceré trestné činy, ktoré nesúvisia s korupciou, ale zameriava sa predovšetkým na vyšetrovanie najzávažnejších trestných činov korupcie. Ostatné prípady korupcie sa presúvajú na rôzne policajné oddelenia nižšej úrovne. Viaceré zainteresované strany aEPPO upozorňujú na výrazný nedostatok špecializovaných vyšetrovateľov korupcie a finančných analytikov, a to aj na ústredných policajných útvaroch. Pretrvávajú pochybnosti, pokiaľ ide o koordináciu a účinnosť vzájomne prepojených vyšetrovaní korupcie a organizovanej trestnej činnosti, ktoré sú v súčasnosti v kompetencii samostatných subjektov. Účinnosti policajných vyšetrovaní naďalej bráni absencia centrálneho elektronického systému na výmenu informácií a centrálny prístup k databázam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že v súvislosti s odporúčaním vydaným v predchádzajúcich rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok.

Hoci rámec na ochranu oznamovateľov zostal v platnosti, jeho účinnosť ovplyvňuje nízky počet oznámení a obmedzená inštitucionálna spolupráca. Ministerstvo vnútra uskutočnilo v roku 2024 interné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia v sociálnych médiách s cieľom podporiť rámec na ochranu oznamovateľov. Nahlasovanie však zostáva nízke, najmä v oblastiach, kde súkromný sektor spolupracuje so štátom. Zrušenie NAKA má v praxi negatívny vplyv na vybavovanie oznámení oznamovateľov políciou, pričom hrozí riziko oneskorenia pri vybavovaní oznámení o korupcii a poukázané bolo na nejasnosť v tom, ktorý policajný subjekt sa zaoberá oznámeniami, ktoré boli predtým podané na NAKA. Úrad na ochranu oznamovateľov v rozhodnutí z 23. októbra 2024 konštatoval, že ministerstvo vnútra porušilo zákon, pretože sa s Úradom na ochranu oznamovateľov neporadilo predtým, ako postavilo mimo službu desať protikorupčných vyšetrovateľov, ktorí mali status chránených oznamovateľov, a uložil ministerstvu pokutu vo výške 90 000 EUR. Ministerstvo vnútra s pokutou nesúhlasilo a v súčasnosti v tejto veci prebieha súdne konanie. Niekoľko z dotknutých protikorupčných vyšetrovateľov NAKA sa odvolalo proti rozhodnutiam ministerstva o postavení mimo službu (veci sa riešia na prvom stupni). Táto situácia ovplyvnila medziinštitucionálnu spoluprácu medzi vládnymi subjektmi a Úradom na ochranu oznamovateľov.

V oblasti regulácie lobistických činností sa nedosiahol žiadny pokrok. Lobizmus nie je na Slovensku regulovaný. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vzáujme posilnenia transparentnosti rozhodovacieho procesu navrhne právne predpisy s cieľom regulovať kontakty verejných činiteľov s osobami zastupujúcimi záujmy jednotlivcov alebo organizácií. Poslanci vládnej koalície v decembri 2024 predložili do národnej rady rôzne zmeny právnych predpisov týkajúcich sa mimovládnych organizácií (ďalej len „MVO“), najprv scieľom zvýšiť transparentnosť MVO financovaných zo zahraničia a neskôr s cieľom regulovať lobistické činnosti MVO. Zmeny vyvolali kritiku verejnosti, keďže ich rozsah pôsobnosti sa výlučne vzťahoval na lobizmus mimovládnych organizácií a nezohľadňovali medzinárodné a európske normy pre lobizmus. Tieto návrhy zmien boli nakoniec stiahnuté. Ministerstvo vnútra uvádza, že začalo s prípravou zákona oregulácii lobingu auskutočnili sa prvé odborné konzultácie so zástupcami vládneho, parlamentného, mimovládneho a akademického sektora a s Európskou komisiou. Spravili sa prvé všeobecné kroky, ale keďže nedošlo k žiadnym legislatívnym návrhom, v súvislosti s odporúčaním sa zatiaľ nedosiahol žiadny pokrok.

V reforme slovenskej legislatívy upravujúcej konflikty záujmov sa dosiahol určitý pokrok. Pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov sú naďalej roztrieštené, pričom niektoré aspekty sú upravené v rezortných právnych aktoch, etických kódexoch a usmerneniach pre sudcov, prokurátorov ačlenov finančnej správy. Pre vysokopostavených verejných činiteľov sú zavedené niektoré regulácie. Úrad vlády v spolupráci s Radou protikorupčných koordinátorov vypracoval v roku 2024 návrh kódexu správania pre osoby vo vysokých výkonných vládnych funkciách, ktorý by mal predložiť v júli 2025. V súčasnosti neexistuje žiadny takýto kódex správania pre poslancov národnej rady. Hoci po skončení zamestnania existujú určité všeobecné obmedzenia, aby sa zabránilo konfliktu záujmov, pre vysokopostavených úradníkov nie sú v plnej miere zavedené osobitné predpisy týkajúce sa javu otáčavých dverí. V súvislosti s týmto odporúčaním sa teda dosiahol určitý pokrok.

Pokiaľ ide oposilnenie slovenského systému majetkových priznaní, nedosiahol sa žiadny pokrok, pričom sa zvažuje obmedzenie prístupu verejnosti kzverejneným majetkovým priznaniam. Systém majetkových priznaní poslancov národnej rady, sudcov, prokurátorov, verejných činiteľov aštátnych zamestnancov zostáva decentralizovaný a roztrieštený. Vláda uvádza, že súčasné rozpočtové obmedzenia sú dôvodom, prečo zatiaľ nepokročila v plnení záväzku zaviesť jednotné pravidlá týkajúce sa majetkových priznaní všetkých verejných činiteľov a elektronický systém ich podávania. Vláda vzhľadom na obavy o bezpečnosť zvažuje obmedzenie prístupu k v súčasnosti verejne dostupnému systému majetkových priznaní, pričom zvažuje aj prístup len na požiadanie, čím sa obmedzia možnosti transparentnosti a monitorovania. V súvislosti s týmto odporúčaním sa preto nedosiahol žiadny pokrok.

Zmeny zákona o financovaní politických strán sú v počiatočnej fáze s tým, že návrh zákona bol predložený na verejnú a medzirezortnú konzultáciu. Vláda má v úmysle zmeniť tento hlavný zákon, ktorý upravuje financovanie politických strán, scieľom zabezpečiť, aby sa príspevky zo štátneho rozpočtu na činnosť politických strán využívali výlučne na tento účel. Keďže takáto nová zákonná povinnosť by podliehala legitímnym a nezávislým audítorským kontrolám, prináša so sebou riziko nadmerného prístupu vlády k informáciám o vnútornom fungovaní politických strán, hoci na transparentnosť ich financovania sa už vzťahujú komplexné požiadavky. Reforma sa plánuje na koniec roka 2025. Ministerstvo vnútra na tento účel predložilo 30. júna 2025 návrh na medzirezortné pripomienkové konanie a začala sa verejná konzultácia. Pokiaľ ide o financovanie kampaní, zainteresované strany naďalej upozorňujú na nedostatok účinnej kontroly, presadzovania a dohľadu, a to aj v dôsledku politických nominácií. Prípady obchádzania povinnosti transparentnosti pri financovaní volebných kampaní politických strán boli zaznamenané aj vroku 2024, pričom knetransparentnému financovaniu kampaní dochádzalo cez firmy spriaznené s politickými stranami.

Legislatívne zmeny na predchádzanie korupcii v poľnohospodárstve stále prebiehajú. Poľnohospodárstvo sa na Slovensku vo všeobecnosti aj naďalej zaraďuje medzi oblasti s vysokým rizikom korupcie a podvodov. Trestné konanie týkajúce sa rozsiahlych podvodov, úplatkárstva a prania špinavých peňazí v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ vyplácanými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou sa stále prejednáva na súde. Praxou zverejňovania nájomných zmlúv podpísaných Slovenským pozemkovým fondom sa zvýšila transparentnosť, pričom voľné a prenajaté pozemky je možné monitorovať. Tento pokrok je však brzdený nefunkčnosťou systémov na geolokalizáciu prenajatých pozemkov a prepojenie nájomných zmlúv s katastrom.

S novými pravidlami verejného obstarávania sa znižujú požiadavky a záruky, hoci podniky sú vystavené vysokému riziku korupcie. Z rýchleho prieskumu Eurobarometra o postojoch podnikov ku korupcii v EÚ vyplýva, že 49 % spoločností na Slovensku si myslí, že korupcia im v posledných troch rokoch v praxi zabránila vyhrať verejné obstarávanie alebo získať verejnú zákazku (priemer v EÚ je 25 %). Spoločnosti ako jeden z hlavných faktorov uvádzajú, že rastie nespokojnosť podnikov s vnímaným nedostatočným stíhaním korupcie zo strany príslušných orgánov, ako aj s celkovým zhoršením podnikateľského prostredia vrátane negatívneho trendu podmienok hospodárskej politiky, ktoré majú vplyv na ich činnosti. Pokiaľ ide o prístup k verejnému obstarávaniu na Slovensku, v prehľade výsledkov jednotného trhu a konkurencieschopnosti sa za rok 2023 uvádza 33 % verejných obstarávaní s jednou ponukou (priemer EÚ je 29 %). V záujme zjednodušenia pravidiel verejného obstarávania sa prijali zmeny zákona o verejnom obstarávaní a súvisiaceho zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície. Keďže týmito zmenami sa približne polovica verejných obstarávaní prakticky vylučuje z rozsahu pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a tým z dosahu trestného práva, hrozí, že sa nimi oslabí účinné predchádzanie korupcii a dohľad. Chýbajú požiadavky na uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vopred, čo vyvoláva obavy v súvislosti s transparentnosťou, a teda aj v súvislosti s účinnými zárukami proti korupcii a zvýhodňovaniu, pričom hrozí, že to bude mať dopad na spravodlivý a konkurenčný trh. Zatiaľ čo len 31 % podnikov vníma úroveň nezávislosti kontrolného orgánu pre verejné obstarávanie (ktorým je Úrad pre verejné obstarávanie) ako veľmi dobrú alebo pomerne dobrú, zákon o strategických investíciách vyvolal v súvislosti s nezávislosťou a účinnou kontrolou Úradu pre verejné obstarávanie otázky ako sa uvádzalo v minulosti. Verejné obstarávanie v oblasti infraštruktúry, stavebníctva, IT a zdravotníctva patrí na Slovensku medzi oblasti s najvyšším rizikom korupcie, čo vytvára neisté podnikateľské a investičné prostredie. Podľa zainteresovaných strán sa týmito dvoma novými právnymi predpismi neriešia výzvy pozorované v praxi, ako napríklad systémové zneužívanie verejných súťaží aúroveň odborných znalostí, ktoré ovplyvňujú kvalitu verejných súťaží.

III. PLURALITA A SLOBODA MÉDIÍ

Navrhované zmeny zákona o mediálnych službách majú za cieľ rozšíriť právomoci národného regulátora. Cieľom návrhu zákona omediálnych službách je zosúladiť slovenské právne predpisy s Európskym aktom o slobode médií. Rozšírili by sa tak právomoci regulačného orgánu, aktualizovali by sa pravidlá týkajúce sa transparentnosti vlastníctva, zaviedli by sa pravidlá prideľovania štátnej reklamy a upravili by sa povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti. Podľa dvanástej časti zákona o mediálnych službách Rada pre mediálne služby vykonáva v súvislosti s mediálny prostredím analýzu trhu s cieľom posúdiť riziko narušenia plurality médií. Môže neudeliť súhlas s trhovou operáciou, ak dospeje k záveru, že by táto konkrétna operácia mala „rozhodujúci vplyv“ na zabezpečenie plurality médií v krajine. Na základe súčasnej situácie sa v Monitorovaní plurality médií 2025 považuje nezávislosť regulačného orgánu aprideľovanie štátnej reklamy za oblasti predstavujúce veľmi nízke a nízke riziko.

Vo vykonávaní odporúčania posilniť autonómiu verejnoprávnych médií sa nedosiahol žiadny pokrok. Po nadobudnutí účinnosti zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (ďalej len „STVR“) v júli 2024, ktorým bol zrušený predchádzajúci subjekt, niektoré zainteresované strany naďalej vyjadrujú obavy ojeho dôsledky pre nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa. Podľa zákona o STVR piatich členov rady volí a odvoláva národná rada na základe nominácií Výboru NRSR pre kultúru a médiá, zatiaľ čo štyroch členov odteraz vymenúva a odvoláva minister kultúry (jedného z nich navrhuje minister financií). Podľa nového zákona generálneho riaditeľa STVR volí priamo Rada STVR. Vzákone sa ustanovujú požiadavky na odbornosť a kvalifikáciu jej členov a zriaďuje sa poradná etická komisia, ktorej úlohou je zabezpečovať dodržiavanie štatútu vypracovaného týmto orgánom všetkými zamestnancami a spolupracovníkmi STVR. Môže vydávať nezáväzné stanoviská a odporúčania, ktoré podliehajú schváleniu radou. Financovanie STVR je zákonom stanovené na konkrétnu sumu, ktorá je garantovaná nezávisle od politických rozhodnutí. V správe Monitorovanie plurality médií 2025 sa konštatuje, že tieto opatrenia ako celok vedú k zvýšenej politizácii a poklesu celkovej nezávislosti verejnoprávneho vysielania, a potvrdzujú analýzu, ktorá v tejto oblasti zistila vysoké riziko. Vo vykonávaní tohto odporúčania sa celkovo nedosiahol žiadny pokrok.

Zmenil sa zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čo vyvolalo kritiku zainteresovaných strán v súvislosti s možnými obmedzeniami. Týmito zmenami, ktoré nadobudli platnosť v marci 2025, sa stanovuje, že za niektoré žiadosti o prístup k informáciám sa môžu účtovať poplatky, a to v prípade „mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií“. Zainteresované strany poukázali na to, že v pozmeňujúcom návrhu chýba jasné vymedzenie pojmov, čo vyvoláva obavy v súvislosti s právom voľnej úvahy, ktoré sa ponecháva úradníkom, a s možnosťou vytvorenia systému poplatkov za kritické informácie. Štandardná lehota stanovená na odpovede na žiadosti občanov sa predĺžila z 8 na 12 dní. Zmeny boli napadnuté verejným ochrancom práv askupinou poslancov na ústavnom súde. Súd pozastavil uplatňovanie uvedených ustanovení až do vyhlásenia konečného rozhodnutia. V správe Monitorovanie plurality médií sa však táto oblasť stále považuje za oblasť s celkovo nízkym rizikom.

V oblasti zlepšovania bezpečnosti novinárov sa nedosiahol žiadny ďalší pokrok. Vláda potvrdila, že sa upustilo od predchádzajúcich plánov novelizovať Trestný zákon s cieľom reformovať právnu úpravu ohovárania a zaviesť do ústavy dodatočné záruky pre slobodu médií. Platforma na podporu slobody tlače a ochranu novinárov, ktorú vláda zriadila v roku 2023 a ktorá združuje zástupcov ministerstiev, polície, iných verejných inštitúcií, novinárov, asociácií vlastníkov médií a samoregulačných orgánov, nebola funkčná z dôvodu nezhôd medzi zástupcami. Samostatná nezávislá platforma na podporu bezpečnosti novinárov na Slovensku uverejnila v roku 2024 svoju druhú správu, v ktorej zdokumentovala rôzne formy útokov a zastrašovania novinárov. Ministerstvo kultúry zriadilo webové sídlo, ktoré poskytuje informácie o strategických žalobách proti verejnej účasti vrátane informácií oobrane podľa občianskeho procesného práva aokontaktnom mieste. Od júla 2024 zverejnila platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov päť nových upozornení, ktoré sa týkajú podania žaloby typu strategickej žaloby proti verejnej účasti zo strany predsedu vlády na autora a vydavateľa; ostrej kritiky novinárov zo strany predsedu vlády na tlačovej konferencii; útoku na novinára počas výkonu jeho práce; súdneho príkazu voči spravodajskému médiu a obavy z navrhovaného zákona o práve na odpoveď. Zainteresované strany poukazujú na to, že prostredie sa pre novinárov stáva čoraz nepriateľskejším a slovné útoky pribúdajú. V monitorovacej správe o mapovaní slobody médií z roku 2024 sa uvádza trinásť nových upozornení, ktoré zahŕňajú ďalšie prípady vyčleňovania médií zo strany politikov, slovné vyhrážky a obťažovanie novinárov, ako aj obavy v súvislosti s možným zriadením špecializovaného senátu na prejednávanie vecí proti novinárom a médiám. Pokiaľ ide o nárast počtu hrozieb, zastrašovanie a fyzické útoky na novinárov a celkovo náročné pracovné podmienky sa v správe Monitorovanie plurality médií 2025 konštatovalo, že táto oblasť naďalej predstavuje stredne vysoké riziko. V súvislosti s odporúčaním týkajúcim sa zlepšenia bezpečnosti novinárov a ich pracovného prostredia sa celkovo nedosiahol žiadny pokrok.

IV. INÉ INŠTITUCIONÁLNE OTÁZKY TÝKAJÚCE SA SYSTÉMU BŔZD A PROTIVÁH

V súvislosti s odporúčaním zabezpečiť účinné verejné konzultácie a v rámci toho zabrániť nadmernému využívaniu skráteného legislatívneho konania pri prijímaní právnych predpisov sa nedosiahol žiadny pokrok. Minuloročná správa o právnom štáte poukázala na nedostatok systematického zapájania zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, ako aj na časté využívanie skráteného legislatívneho konania. Vláda síce prijala nové legislatívne pravidlá vlády s cieľom zosúladiť ich s pravidlami parlamentu a posilniť úlohu miestnych samospráv v legislatívnom procese, a to je pozitívny vývoj, no problémom je aj naďalej nedostatočná účinná účasť verejnosti, a to aj v zrýchlených konaniach, avyužívanie takýchto zrýchlených postupov. Vroku 2024 bolo 58 zo 131 prijatých zákonov prijatých za okolností, ktoré obmedzovali účasť verejnosti. Z týchto 58 zákonov bolo 28 prijatých v skrátenom legislatívnom konaní a 30 bolo prijatých na základe návrhu poslanca NR SR, čo si vyžaduje obmedzenejší proces konzultácie. Zainteresované strany uviedli, že v mnohých prípadoch nemajú v procese tvorby právnych predpisov možnosť reálne vyjadriť svoje názory. Zainteresované strany tiež uvádzajú, že táto absencia pripomienkových konaní skľúčovými zainteresovanými stranami sa týka aj významných právnych predpisov, a konštatujú, že chýba vecné opodstatnenie skráteného konania. Celkovo sa v súvislosti s týmto odporúčaním nedosiahol žiadny pokrok.

Rozprava o novele ústavy, ktorá by mohla vyvolať určité obavy v súvislosti so zásadou prednosti práva EÚ, bola odložená. Parlament 9. apríla 2025 prijal v prvom čítaní vládny návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Novelou sa okrem iného zavádzajú ustanovenia, ktoré by v prípade jej prijatia mohli vyvolať určité obavy v súvislosti so zásadou prednosti práva EÚ. Parlamentná rozprava bola odložená. Komisia vedie intenzívny dialóg so slovenskými orgánmi už od vypracovania prvých návrhov, pričom ich informuje o svojom stanovisku a odporúča prehodnotiť prijatie novely.

Vysokú mieru dôvery v účinnosť ochrany investícií vyjadrila menej ako polovica opýtaných spoločností na Slovensku. O tom, že investície sú chránené zákonom a súdmi, je veľmi silno alebo pomerne silno presvedčených 36 % spoločností. Hlavným dôvodom nedôvery spoločností je nepredvídateľný a netransparentný úradný postup a ťažkosti snapadnutím správnych rozhodnutí na súde (50%). 40% spoločností vníma úroveň nezávislosti národného orgánu pre hospodársku súťaž (Protimonopolného úradu SR) ako veľmi alebo pomerne dobrú. Na úrovni najvyššieho správneho súdu nie sú zavedené žiadne súdne mechanizmy na zabezpečenie vykonávania rozsudkov správnych súdov.

K 1. januáru 2025 malo Slovensko 31 nevykonaných hlavných rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom tento počet v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpol o dva. Miera nevykonania hlavných rozsudkov, ktoré sa týkajú Slovenska a boli vynesené za posledných desať rokov, bola v tom čase na úrovni 41 % (v porovnaní so 47 % v roku 2024; 59 % zostalo nevykonaných) a priemerný čas, kým došlo k vykonaniu rozsudkov, bol 3 roky a 9 mesiacov (v porovnaní s 3 rokmi a 3 mesiacmi v roku 2024). Najstarší hlavný rozsudok, ktorý čaká na vykonanie viac ako 12 rokov, sa týka neprimeranej dĺžky občianskoprávneho konania. Pokiaľ ide o dodržanie platobných lehôt, k 31. decembru 2024 čakalo na potvrdenie platieb celkovo 4 prípady (v porovnaní s 24 prípadmi v roku 2023). Počet hlavných rozsudkov, ktoré ešte neboli vykonané, sa k 16. júnu 2025 zvýšil na 33.

Prostredie občianskej spoločnosti čelí ďalšiemu tlaku a nedávno boli cez právny rámec zavedené nové povinnosti týkajúce sa podávania správ a zverejňovania informácií. Priestor občianskej spoločnosti na Slovensku sa považuje za „zúžený“. 16. apríla 2025 bol prijatý zákon, ktorým sa mení niekoľko právnych predpisov týkajúcich sa fungovania MVO a ktorým sa stanovujú povinnosti MVO každoročne podávať správy a zverejňovať informácie. Tým bola na občiansku spoločnosť uvalená ďalšia záťaž. Zainteresované strany uviedli, že MVO počas vykazovaného obdobia podliehali zvýšenej administratívnej kontrole azáťaži. Od 5.marca 2025 sú ministri avedúci verejných orgánov povinní informovať vládu o všetkých zmluvách, ktoré plánujú uzavrieť s MVO. Niektoré MVO pôsobiace v určitých oblastiach, najmä v oblasti presadzovania ľudských práv, prišli o finančné prostriedky zo štátom podporovaných grantových schém, ktoré im boli poskytnuté v predchádzajúcich rokoch. Verejná diskusia je viac polarizovaná a politici svojimi vyjadreniami útočia na MVO a médiá. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva pokračuje vúsilí oposilnenie kultúry právneho štátu prostredníctvom rôznych iniciatív a činností.

Príloha I: Zoznam zdrojov v abecednom poradí*

* Zoznam príspevkov prijatých v rámci konzultácií k Správe o právnom štáte 2025 sa nachádza na adrese https://commission.europa.eu/publications/2025-rule-law-report-targeted-stakeholder- consultation_en.

25 organizácií občianskej spoločnosti (2024), pripomienky k návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície apre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, https://api.mojapeticia.sk/media/campaign/attachment/34f318f9-54b2-48a8-bcfb-39fcc15be579.pdf.

CCJE (2024), Opinion No. 27 on the disciplinary liability of judges (Stanovisko č. 27 k disciplinárnej zodpovednosti sudcov), https://rm.coe.int/opinion-no-27-2024-of-the-ccje/1680b2ca7f.

Centrum pre pluralitu a slobodu médií (2025), Media Pluralism Monitor 2025, Country report for Slovakia (Monitorovanie plurality médií 2025, Správa o Slovensku), https://cmpf.eui.eu/projects/media-pluralism-monitor/.

CIVICUS (2024), https://monitor.civicus.org/globalfindings_2024/.

Únia občianskych slobôd pre Európu (2025), Slobody – Správa oprávnom štáte 2025,

https://www.liberties.eu/f/vdxw3e.

Rada Európy (2025), Rada odborníkov na právo mimovládnych organizácií, CONF/EXP(2025)2, The draft amendments to the Slovakia framework regulation governing non-governmental organisations introducing the concept of „foreign supported organisations“ (Návrh zmien slovenskej rámcovej úpravy mimovládnych organizácií, ktorým sa zavádza pojem „organizácie so zahraničnou podporou“), https://rm.coe.int/expert-council- opinon-on-the-amendments-to-the-slovakia-ngos-laws-doc-/1680b3f82b.

Rada Európy (2001), European Code of Police Ethics (Európsky kódex policajnej etiky), 4831 ID 5652 Rec(01)10 Ethique Police E.

Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov (2025), Slovakia (Slovensko), https://fom.coe.int/en/pays/detail/11709578.

Rada Európy: Výbor ministrov (2025), Supervision of the execution of judgments and decisions of the European Court of Human Rights, 18th Annual Report of the Committee of Ministers (Dohľad nad výkonom rozsudkov a rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, 18. výročná správa Výboru ministrov), https://rm.coe.int/gbr-2001-18e-rapport-annuel-2024/1680b4d77d.

Rada Európy: Benátska komisia (2010), Report on the Independence of the Judicial System Part I: The Independence of Judges (Správa o nezávislosti súdneho systému, časť I: nezávislosť sudcov), CDL-AD (2010)004, https://www.coe.int/en/web/venice-commission/-/CDL-AD(2010)004-e.

Rada Európy (2017), Recommendation on the legal regulation of lobbying activities in the context of public decision making, CM/Rec(2017)2 [Odporúčanie oprávnej úprave lobistických činností vkontexte verejného rozhodovania, CM/Rec(2017)2], ES190060_Prems 057917 GBR 2017 CMRec(2017)2 et Expose Motifs 8439 WEB A5.pdf.

Denník N. (2024), Bude netransparentná aneférová prezidentská kampaň novým normálom? https://dennikn.sk/blog/3997628/bude-netransparentna-a-neferova-prezidentska-kampan-novym- normalom/.

Denník N. (2024a), Všetkých 23 vyšetrovateľov, ktorí sa zastali obvinených kolegov, preradia. A končí celá NAKA, https://dennikn.sk/4132990/vsetkych-23-vysetrovatelov-ktori-sa-zastali- obvinenych-kolegov-odsunu-na-obvodne-oddelenia/.

EPPO (2023), Statement regarding the legislative amendments proposed by the Slovak government (Vyjadrenie k legislatívnym zmenám navrhnutým slovenskou vládou), https://www.eppo.europa.eu/en/news/statement-regarding-legislative-amendments-proposed-slovak- government.

Euractiv (2025), European Prosecutor: Fico’s reforms negatively impacted fraud investigations (Európsky prokurátor: Ficove reformy mali negatívny vplyv na vyšetrovanie podvodov), https://www.euractiv.com/section/politics/news/european-prosecutor-ficos-reforms-negatively- impacted-fraud-investigations/.

Euractiv (2024a), Smer aHlas uniesli eurovoľby do spriaznených agentúr,

https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/smer-a-hlas-uniesli-eurovolby-do-spriaznenych-agentur/.

Euractive (2024b), Slovensko bude hodnotiť prínosy a náklady strategických projektov až od 40 miliónov eur (26. júna 2024), https://euractiv.sk/section/klima/news/kamenicky-analyza- strategicke-projekty-nad-40-milionov-eur-hodnota-za-peniaze/.

Európske centrum pre slobodu tlače a médií (2024), misia na Slovensku na overenie skutočností uvedených v zisteniach, Media freedom in Slovakia under threat (Sloboda médií na Slovensku v ohrození), https://www.mfrr.eu/wp-content/uploads/2025/02/MFRR-Slovakia-Mission-Report- 2024.pdf#:~:text=The%20following%20report%20presents%20an%20urgent%20assessment%20of,b y%20the%20Media%20Freedom%20Rapid%20Response%20 %28MFRR%29 %20partners.

Európske centrum pre slobodu tlače a médií (2025), Mechanizmus rýchlej reakcie v oblasti slobody médií – Slovensko, https://www.mfrr.eu/monitor/.

Európska komisia (2023), Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa stanovujú harmonizované požiadavky na vnútornom trhu týkajúce sa transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín a ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937, https://eur- lex.europa.eu/legal- content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52023PC0637#:~:text=This%20proposal%20aims%20to%20cont ribute%20to%20the%20proper,activities%20when%20carried%20out%20in%20the%20internal%20 market.

Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 24. júla 2012, Maxian a Maxianová/Slovenská republika, 44482/09.

Európska sieť pre implementáciu (2025), písomný príspevok k Správe o právnom štáte 2025.

Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (ENNHRI) (2025), písomný príspevok k Správe o právnom štáte 2025. Greco (2024), 5. kolo hodnotenia – druhá správa o plnení, Slovensko, GrecoRC5(2023)9.

Európsky parlament (2024), Parliament concerned about the rule of law in Slovakia (Parlament je znepokojený právnym štátom na Slovensku), https://www.europarl.europa.eu/news/en/press- room/20240112IPR16770/parliament-concerned-about-the-rule-of-law-in-slovakia.

Európsky parlament (2024a), P9_TA(2024)0036 – Transparentnosť a zodpovednosť mimovládnych organizácií financovaných z rozpočtu EÚ – Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2024 o transparentnosti a zodpovednosti mimovládnych organizácií financovaných z rozpočtu EÚ (2023/2122(INI)), EUR-Lex – 52024IP0036 – EN – EUR-Lex.

Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. osudcoch aprísediacich aozmene adoplnení niektorých zákonov vznení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=565165.

ICJK (2025), Počet zaznamenaných útokov voči novinárom sa v roku 2024 zvýšil o viac ako polovicu, https://www.icjk.sk/377/Pocet-zaznamenanych-utokov-voci-novinarom-sa-v-roku-0-zvysil- o-viac-ako-polovicu.

Ministerstvo kultúry (2025), Anti-SLAPP, https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/anti-slapp-2/.

Ministerstvo vnútra (2025), Tlačové správy: Začíname odbornú diskusiu o parametroch legislatívy upravujúcej lobing, https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=zaciname-odbornu-diskusiu-o- parametroch-legislativy-upravujucej-lobing.

OECD (2024). Recommendation of the Council on Transparency and Integrity in Lobbying and Influence (Odporúčanie Rady týkajúce sa zásad transparentnosti a integrity v lobizme a ovplyvňovaní), OECD/LEGAL/0379.

Úrad na ochranu oznamovateľov, Výročná správa o činnosti úradu za rok 2024: Ako sa nám darilo v roku 2024 a kde vidíme nedostatky (2025), https://www.oznamovatelia.sk/zverejnili-sme-vyrocnu- spravu-za-rok-2024/.

Stanovisko Úradu vlády SR k návrhu úpravy lobingu v Národnej rade SR (4. decembra 2024),

https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/stanovisko-uradu-vlady-sr-k-navrhu-upravy-lobingu-v- narodnej-rade-sr/.

NR SR (2024), Stručný prehľad legislatívnej činnosti NR SR, https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=557911.

Poslanecký návrh zákona, parlamentná tlač 733, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Reportéri bez hraníc (RSF) (2025), písomný príspevok k Správe o právnom štáte 2025.

Vláda SR (2023), Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, 2023 – 2027, https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=535376.

Vláda SR (2025a). Robert Kaliňák v televíznej relácii V politike na stanici TA3, 2. februára 2025, https://www.ta3.com/clanok/978535/bradaty-gruzinec-mal-zvrhnut-vladu-co-bude-dalej-jednorozce- a-hadojasteri-pytal-sa-valasek-ste-smiesny-reagoval-kalinak.

Vláda SR (2025b), tlačová konferencia z 22. januára 2025 (7:55 a 8:14), Tlačová konferencia predsedu vlády SR Roberta Fica na tému: Zvolanie Bezpečnostnej rady, https://www.youtube.com/watch?v=jvjTfiiW3NE.

Vláda SR (2024), Rámcový plán legislatívnych úloh vlády SR na IX. volebné obdobie.

SME.sk (2024), Susko si to s analytickým centrom rozmyslel. Chystá sa ho obnoviť v menšom,

https://domov.sme.sk/c/23392644/susko-si-to-s-analytickym-centrom-rozmyslel-chysta-sa-ho- obnovit-v-mensom.html.

SME.sk (2025a), Počiatka už nestíhajú v kauze Tipos. Prípad je po zmene trestných kódexov premlčaný, https://domov.sme.sk/c/23438601/jan-pociatek-kauza-tipos-lemikon.html.

Najvyšší kontrolný úrad (2025), Štát spravuje zaistený majetok neefektívne, legislatívu treba upraviť podľa medzinárodnej praxe, https://www.nku.gov.sk/sk/-/stat-spravuje-zaisteny-majetok-neefektivne- legislativu-treba-upravit-podla-medzinarodnej-praxe.

Najvyšší kontrolný úrad (2024b), Mŕtve duše a fiktívni darcovia sú nášľapnými mínami v systéme fungovania politických strán, https://www.nku.gov.sk/-/mrtve-duse-a-fiktivni-darcovia-su- naslapnymi-minami-v-systeme-fungovania-politickych-stran.

Teraz.sk (2025), Ministerstvo kultúry ruší Inštitút kultúrnej politiky, https://www.teraz.sk/spravy/ministerstvo-kultury-rusi-institut/816923-clanok.html.

Transparency International Slovensko (2024a), Minister vnútra namiesto kontroly kampane sám porušuje pravidlá platenými útokmi na Korčoka: prezidentské voľby 2024, https://volby.transparency.sk/prezident2024/aktuality/minister-vnutra-namiesto-kontroly-kampane- sam-porusuje-pravidla-platenymi-utokmi-na-korcoka.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) (2025), Experts alarmed by deterioration of fundamental freedoms and civic space in Slovak Republic (Experti sú znepokojení zhoršovaním základných slobôd a občianskeho priestoru v Slovenskej republike), Experts alarmed by deterioration of fundamental freedoms and civic space in Slovak Republic | OHCHR.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) (1979), Code of Conduct for Law Enforcement Officials (Kódex správania príslušníkov orgánov presadzovania práva), https://www.ohchr.org/en/instruments-mechanisms/instruments/code-conduct-law-enforcement- officials.

Skupina pre preskúmanie vykonávania zriadená v rámci Konferencie zmluvných štátov Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC)(2023): Stav vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii – zhrnutie (4. – 8. september 2023), CAC/COSP/IRG/II/4/1/Add. 6, https://www.unodc.org/documents/treaties/UNCAC/WorkingGroups/ImplementationReviewGroup/4- 8September2023/CAC-COSP-IRG-II-41-Add.6/CAC-COSP-IRG-II-41-Add.6-E.pdf.

Via Iuris (2024), Analýza zákona proti mimovládkam, https://viaiuris.sk/aktuality/analyza-zakona- proti-mimovladkam-slovak-anti-ngo-bill-analysis/.

VSquare (2024), Slovak Ruling Party attacks journalist investigating Government spending (Slovenská vládnúca strana útočí na novinára, ktorý vyšetruje výdavky vlády), https://vsquare.org/slovak-ruling-party-attacks-journalist-investigating-government-spending/.

Vnútroštátne právne predpisy:

zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností,

zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách),

zákon č. 265/2025 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách),

zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby,

zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka,

zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z.,

zákon č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov,

zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike,

zákon č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 330/1991 Zb. opozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách,

zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov,

zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach,

zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,

zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok,

zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

nariadenie vlády č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom.

Príloha II: Návšteva Slovenska

Útvary Komisie absolvovali vo februári 2025 virtuálne stretnutia s týmito subjektmi:

• Americká obchodná komora,

• Združenie sudcov Slovenska,

• Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska,

• Asociácia rádií Slovenska,

• Komora mimovládnych neziskových organizácií,

• Ústavný súd Slovenskej republiky,

• Úrad vlády Slovenskej republiky – sekcia bezpečnosti štátu a prevencie korupcie,

• Investigatívne centrum Jána Kuciaka,

• Sudcovia za otvorenú justíciu,

• súdna rada,

• ministerstvo kultúry,

• ministerstvo vnútra,

• ministerstvo spravodlivosti,

• Slovenské národné stredisko pre ľudské práva,

• Republiková únia zamestnávateľov,

• Úrad na ochranu oznamovateľov,

• Kancelária NR SR (odpovede doručené písomne),

• Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky,

• Generálna prokuratúra,

• verejný ochranca práv,

• Úrad krajskej prokuratúry,

• Iniciatíva za právny štát,

• Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK),

• Slovenská advokátska komora,

• Rada pre vysielanie a retransmisiu,

• Slovenský pozemkový fond (odpovede doručené písomne),

• Asociácia tlačených a digitálnych médií,

• Úrad pre verejné obstarávanie,

• Slovenský syndikát novinárov,

• najvyšší správny súd,

• Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,

• najvyšší súd,

• Transparency International Slovensko,

• Via Iuris,

• Zastavme korupciu.

* Komisia sa na viacerých horizontálnych stretnutiach stretla aj s týmito organizáciami:

Amnesty International, 

Araminta,

• Civil Liberties Union for Europe (Únia občianskych slobôd pre Európu)

• Civil Society Europe,

• European Civic Forum (Európske občianske fórum)

• European Partnership for Democracy (Európske partnerstvo pre demokraciu)

• Európske fórum mládeže,

• International Commission of Jurists (Medzinárodná komisia právnikov)

• Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),

• JEF Europe,

• Philanthropy Europe Association,

• Transparency International.