Správa o právnom štáte 2024, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, SWD(2024) 825

Zhrnutie

Vláda schválila reformu trestnoprávnych predpisov a zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní a bez riadneho pripomienkovania, čo vyvolalo vážne obavy v súvislosti s procesom a obsahom reformy. Ústavný súd vo februári 2024 dočasne pozastavil účinnosť častí predmetnej reformy, ktorá bola ďalej novelizovaná v ďalšom skrátenom legislatívnom konaní v júli 2024. V súvislosti so zavedením záruk, pokiaľ ide o odvolávanie členov Súdnej rady, sa nedosiahol žiadny pokrok a vláda odvolala troch jej členov pred skončením ich funkčného obdobia. Zmeny Trestného poriadku vyvolávajú ďalšie obavy, pokiaľ ide o trestný čin ohýbania práva. Vyhlásenia vládnych predstaviteľov voči niektorým sudcom vyvolávajú kritiku za zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Súdy v rámci zreformovanej súdnej mapy fungujú vo všeobecnosti dobre, a to aj pokiaľ ide o samostatný systém správnych súdov. Pripravujú sa zmeny na zlepšenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci. Zlepšila sa úroveň digitalizácie justičného systému, avšak vývoj nového digitálneho systému riadenia súdov čelí problémom.

Pripravuje sa nová Národná protikorupčná stratégia na roky 2024 – 2029. Reforma trestnoprávnych predpisov však vyvoláva osobitné obavy, pokiaľ ide o boj proti korupcii, a najmä veľkej korupcii, ako aj pokiaľ ide o ochranu finančných záujmov Únie. Zrušenie Odboru prevencie korupcie na Úrade vlády SR a Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj plánovaná reorganizácia Národnej kriminálnej agentúry majú vplyv na slovenské inštitúcie, ktoré sa špecializujú na monitorovanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie veľkej korupcie a celkovú koordináciu v tejto oblasti. Namiesto riešenia obáv obmedzením využívania diskrečnej právomoci generálneho prokurátora na rušenie vyšetrovaní prípadov veľkej korupcie sa posilnili kontrolné právomoci generálneho prokurátora nad vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami veľkej korupcie. So zreteľom na uvedené hrozí, že tieto zmeny ovplyvnia schopnosť Slovenska účinne stíhať prípady veľkej korupcie. Nová vláda sa zaviazala navrhnúť právne predpisy v oblasti lobingu a posilniť systém na predchádzanie konfliktu záujmov a systém majetkových priznaní.

Rada pre mediálne služby je vďaka právnemu rámcu a rozpočtovej autonómnosti schopná fungovať nezávisle. Zákon o mediálnych službách a zákon o publikáciách spoločne zabezpečujú transparentnosť vlastníctva médií. V súvislosti s posilňovaním autonómie verejnoprávnych médií sa nedosiahol žiadny pokrok, keďže novým zákonom o regulácii verejnoprávnych médií sa zrušil súčasný vysielateľ a vytvoril sa nový subjekt, čo vyvoláva obavy o budúcu nezávislosť vysielateľa. V súvislosti s mechanizmom zameraným na zlepšenie bezpečnosti novinárov sa síce dosiahol istý pokrok, no silnejú obavy, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, ktoré sa údajne zhoršuje.

Nedostatočný pokrok sa dosiahol v súvislosti so zabezpečením účinných verejných konzultácií v rámci procesu tvorby právnych predpisov. Zmenami kompetenčného zákona sa rozširuje právomoc vlády pri vymenúvaní a odvolávaní vedenia určitých nezávislých orgánov. Národný preventívny mechanizmus v súčasnosti funguje v rámci úradu ombudsmana, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prispieva svojimi projektmi k posilneniu kultúry právneho štátu. Pokračujú iniciatívy na zvýšenie účasti na rozvoji verejných politík, zatiaľ čo prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti sa zhoršilo, najmä v prípade organizácií, ktorých úlohou je dohľad nad činnosťami štátu, a v oblasti ľudských práv.

Odporúčania

V súvislosti s odporúčaniami, ktoré boli adresované Slovensku v Správe o právnom štáte 2023, Slovensko vo všeobecnosti:

• nedosiahlo žiadny pokrok v zavádzaní opatrení, ktorými sa malo zabezpečiť, aby sa na členov súdnej rady – a to najmä na tých, ktorých nezvolili sudcovia – vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád,
• nedosiahlo žiadny pokrok pri zabezpečení toho, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin „ohýbania práva“ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami,
• nedosiahlo ešte žiadny pokrok, pokiaľ ide o predloženie návrhov na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov upravujúcich konflikty záujmov a majetkové priznania,
• nedosiahlo žiadny pokrok v prijímaní opatrení na zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva a zabezpečovaní objektívnosti rozhodnutí prokuratúry, ani v predkladaní legislatívnych zmien, ktorými by sa obmedzila právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry, s cieľom podporiť dosahovania presvedčivých výsledkov v prípadoch veľkej korupcie,
• nedosiahlo žiadny pokrok v posilňovaní nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií,
• dosiahlo istý pokrok v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov vrátane reformy právnej úpravy ohovárania s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov,
• nedosiahlo žiadny pokrok v zabezpečovaní účinných verejných konzultácií v procese tvorby právnych predpisov a zapojenia zainteresovaných strán do tohto procesu.

Na základe týchto skutočností a s prihliadnutím na ďalší vývoj, ku ktorému došlo za referenčné obdobie, a pripomínajúc popritom aj príslušné záväzky prijaté v rámci plánu obnovy a odolnosti, ako aj príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra sa Slovensku odporúča, aby:

• zaviedlo opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa na členov súdnej rady – a to najmä na tých, ktorých nezvolili sudcovia – vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád,
• zabezpečilo, aby sa zaviedli a riadne dodržiavali dostatočné záruky v prípadoch, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin ohýbania práva v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami,
• predložilo návrhy na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov upravujúcich konflikty záujmov a majetkové priznania,
• zabezpečilo účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov veľkej korupcie v záujme dosiahnutia presvedčivých výsledkov, a to aj predchádzaním neprimeranému zasahovaniu do takýchto prípadov a obmedzením využívania právomocí generálneho prokurátora na rušenie konečných rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov,
• posilnilo pravidlá a mechanizmy s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií,
• pokročilo v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov vrátane reformy právnej úpravy ohovárania s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov,
• zabezpečilo účinné verejné konzultácie v procese tvorby právnych predpisov, ako aj zapojenie zainteresovaných strán do tohto procesu a snažilo sa zabrániť nadmernému využívaniu skrátených legislatívnych konaní.

I. Justičný systém

Súdny systém Slovenskej republiky pozostáva z 36 okresných súdov vrátane piatich mestských súdov, ôsmich krajských súdov, troch správnych súdov, Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky^[1]. Krajské súdy plnia funkciu odvolacích súdov v občianskych, obchodných a trestných veciach. Špecializovaný trestný súd má právomoc posudzovať závažné trestné veci uvedené v príslušnom ustanovení Trestného poriadku^[2]. Ústrednú úlohu pri riadení a správe súdov, pri vymenúvaní sudcov, ako aj pri dodržiavaní zásad sudcovskej etiky zohráva Súdna rada. Polovicu jej členov (9 z 18) tvoria sudcovia, ktorých volia ich kolegovia. Ďalších členov Súdnej rady vymenúva slovenský prezident, parlament a vláda^[3]. Prokuratúra Slovenskej republiky je nezávislý štátny orgán, na čele ktorého stojí generálny prokurátor^[4]. Slovensko sa zúčastňuje na Európskej prokuratúre (EPPO). Slovenská advokátska komora je nezávislá samosprávna stavovská organizácia^[5].

Nezávislosť

Úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva na Slovensku je naďalej veľmi nízka medzi širokou verejnosťou aj medzi podnikmi. Celkovo 33 % širokej verejnosti a podnikov vníma úroveň nezávislosti súdov a sudcov v roku 2024 ako „pomerne dobrú alebo veľmi dobrú“^[6]. Vnímaná nezávislosť súdnictva medzi širokou verejnosťou sa oproti roku 2023 mierne zhoršila (34 %), zostáva však lepšia ako v roku 2020 (26 %). Vnímaná úroveň nezávislosti súdnictva medzi spoločnosťami sa od roku 2020 neustále zvyšovala (15 %), a to aj v porovnaní s rokom 2023 (31 %)^[7].

Parlament schválil reformu trestnoprávnych predpisov a zrušil Úrad špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní a bez riadneho pripomienkovania, čo vyvolalo vážne obavy v súvislosti s procesom a obsahom reformy. Nová vláda vo svojom programovom vyhlásení^[8] oznámila plán rekodifikácie trestnoprávnych kódexov s deklarovaným cieľom humanizovať stanovené sankcie^[9]. Vláda 6. decembra 2023 predložila parlamentu návrh zmien Trestného zákona a iných súvisiacich zákonov, pričom využila skrátené legislatívne konanie^[10] bez toho, aby zainteresovaným stranám poskytla možnosť riadneho pripomienkovania. Parlament prijal tieto zmeny 8. februára 2024 v treťom čítaní^[11]. Bývalá prezidentka republiky vyjadrila obavy v súvislosti s predmetnými zmenami počas legislatívneho konania^[12] a po podpise zákona 16. februára podala 19. februára na Ústavný súd návrh na preskúmanie súladu s ústavou a žiadala o pozastavenie účinnosti zmeny^[13]. Ústavný súd spojil tento návrh s dvoma ďalšími návrhmi na ústavné preskúmanie podanými dvomi skupinami poslancov Národnej rady SR a 28. februára 2024 dočasne pozastavil účinnosť niektorých častí reformy^[14]. Ústavný súd vo svojom konečnom rozhodnutí z 3. júla 2024 skonštatoval, že neústavné sú iba niektoré zmeny Trestného zákona. Konkrétne sú to tie, ktoré by retroaktívne zasahovali do trestných konaní[15]. Reforma trestného práva prináša zmeny v oblasti premlčania trestných činov, ako aj v oblasti trestných postihov, a to aj upustením od trestov odňatia slobody. Touto reformou sa navyše zrušil aj Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý bol okrem iného osobitne zameraný na boj proti korupcii a podvodom v súvislosti s rozpočtom EÚ. Celkovo tieto zmeny vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o účinný boj proti korupcii a o ochranu finančných záujmov EÚ^[16]. Európska komisia počas intenzívneho politického a technického dialógu so slovenskými orgánmi opakovane vyjadrila vážne obavy v súvislosti s postupom a obsahom reforiem a vyzvala slovenské orgány, aby konzultovali legislatívne návrhy s Benátskou komisiou. Obavy vyjadrila aj hlavná európska prokurátorka^[17] a Európsky parlament prijal uznesenie^[18]. Reforma trestného práva vyvolala masové protesty na celom Slovensku, v rámci ktorých bola vláda vyzývaná, aby pozastavila legislatívne konanie a zdržala sa realizácie plánovaných zmien^[19]. Predmetná reforma však bola prijatá, a to aj napriek plánu vlády realizovať rekodifikáciu trestných kódexov v rokoch 2025 a 2026^[20]. Národná rada SR prijala 16. júla 2024 zmeny Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Zámerom bolo lepšie zosúladenie zákona s príslušnými právnymi predpismi EÚ[21].

V súvislosti so zavedením záruk, pokiaľ ide o odvolávanie členov Súdnej rady, sa nedosiahol žiadny pokrok a nová vláda, parlament a nový prezident odvolali svojich nominantov pred skončením ich funkčného obdobia. V Správe o právnom štáte 2023·sa Slovensku odporučilo zabezpečiť, „aby sa na členov Súdnej rady vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád“^[22]. Ako sa uvádza v správach z minulých rokov, podmienky odvolania členov Súdnej rady, najmä členov, ktorí neboli zvolení sudcami^[23], stále neboli stanovené v právnych predpisoch. Krátko po nástupe do funkcie nová vláda odvolala troch členov Súdnej rady, ktorí boli vymenovaní predchádzajúcou vládou, pred skončením ich funkčného obdobia, a vymenovala troch nových členov, ktorí ich nahradili^[24]. Dvaja z prepustených členov napadli toto rozhodnutie na Ústavnom súde^[25]. Parlament aj prezident majú každý právo odvolať po troch členoch, čo spolu s nominantmi vlády predstavuje polovicu Súdnej rady. Dňa 16. apríla Súdna rada s podporou všetkých troch členov novovymenovaných vládou odvolala svojho predsedu z funkcie z dôvodu porušenia zákona^[26]. Odvolaný predseda Súdnej rady bol neúspešný so svojou ústavnou sťažnosťou proti tomuto rozhodnutiu a plánuje predložiť vec Európskemu súdu pre ľudské práva^[27]. Parlament následne odvolal bývalého predsedu Súdnej rady spolu s jedným ďalším členom ako členov Súdnej rady menovaných parlamentom^[28]. Nový slovenský prezident navyše odvolal aj dvoch nominantov bývalej prezidentky[29]. Súdna rada zohráva významnú úlohu najmä pri výberovom konaní na funkciu sudcu, previerkach sudcu, disciplinárnych konaniach vedených proti sudcom alebo pri rozhodovaní o nevydaní sudcu v rámci stíhania trestného činu ohýbania práva^[30]. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa pre súdne rady musia vytvoriť dostatočné záruky, aby mohli byť nezávislé od zákonodarnej a výkonnej moci. Týka sa to aj spôsobu, akým sa môžu odvolávať členovia súdnych rád^[31]. Vzhľadom na to, že neboli zavedené žiadne záruky nezávislosti, pokiaľ ide o odvolávanie členov Súdnej rady, v predchádzajúcich rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok vo vykonávaní tohto odporúčania.

Vyhlásenia vládnych predstaviteľov voči niektorým sudcom vyvolávajú kritiku za zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Sudcovia vrátane zástupcov najvyšších súdov boli terčom ostrých vyhlásení vládnych činiteľov, ktorí verejne vyzývali na ich odvolanie z funkcie. Súdna rada odsúdila tieto vyhlásenia, predovšetkým osobné útoky na sudcov v súvislosti s ich rozhodovaním^[32]. Ministerstvo spravodlivosti v rámci kontroly prideľovania prípadov okrem toho dvakrát požiadalo o poskytnutie značného množstva informácií o prípadoch prejednávaných na Najvyššom súde, čo predseda tohto súdu odmietol a odsúdil ako nadmerné a zasahujúce do citlivých informácií obsiahnutých v spisoch^[33]. Ministerstvo malo rovnakú žiadosť v súvislosti s prípadmi na Špecializovanom trestnom súde, ktorý prístup poskytol. V tejto súvislosti predseda Najvyššieho súdu čelil osobným útokom a predseda Špecializovaného trestného súdu odstúpil^[34]. Kroky vlády odsúdilo sudcovské združenie Sudcovia za otvorenú justíciu, ktoré vládnych činiteľov vyzvalo, aby sa zdržali vyhlásení, ktoré narúšajú dôveru verejnosti a úctu voči súdom^[35], ako aj predseda Európskeho združenia sudcov, ktorý konštatoval ohrozenie nezávislosti súdnictva^[36].

Zmeny Trestného poriadku nezavádzajú žiadne nové záruky, pokiaľ ide o trestný čin ohýbania práva, ale vyvolávajú ďalšie obavy. V správach o právnom štáte 2022·a 2023 sa Slovensku odporučilo zabezpečiť, „aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin ohýbania práva v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami“^[37]. V rámci tohto trestného činu môžu byť sudcovia stíhaní za svojvoľné rozhodnutie, ktoré spôsobí škodu inej osobe alebo jej prizná výhodu^[38]. Sudca má možnosť požiadať Súdnu radu o zastavenie trestného konania, ak za takýto návrh zahlasuje minimálne 10 členov Súdnej rady^[39]. K tomu však môže dôjsť až po predložení obžaloby, čo znamená, že v čase hlasovania Súdnej rady môže byť sudca vo väzbe^[40]. Namiesto zavedenia dodatočných záruk by však nové znenie Trestného poriadku mohlo naznačovať, že obsah súdnych rozhodnutí môže byť predmetom trestného stíhania aj pre iné trestné činy, než je ohýbanie práva, čo vedie k určitej neistote pri uplatňovaní tohto ustanovenia^[41]. Okrem toho zmeny Trestného poriadku v súvislosti so zmenami Trestného zákona a inými súvisiacimi predpismi z 8. februára 2024^[42] obmedzili právo sudcu požiadať Súdnu radu o hlasovanie s cieľom zastaviť trestné konanie. Hoci doteraz neexistovala žiadna lehota, v zákone sa teraz stanovuje lehota 60 dní od doručenia rozhodnutia o obžalobe^[43]. Od zavedenia trestného činu ohýbania práva v roku 2021^[44] sa na súde prejednávali len dva prípady^[45]. Na základe tohto ustanovenia však bolo podaných viac ako 100 trestných oznámení na sudcov, ktoré boli doteraz zamietnuté v počiatočných štádiách konania, čo viedlo k vysokej administratívnej záťaži spojenej s vybavovaním týchto oznámení^[46]. Trestné konania negatívne ovplyvňujú sudcov nielen preto, že vyšetrovanie samo o sebe predstavuje záťaž, ale aj z dôvodu chýbajúcej jasnosti a nedostatočných záruk, v dôsledku čoho je predmetné ustanovenie náchylné na potenciálne zneužitie, čo má zastrašujúci účinok na nezávislé rozhodovanie sudcov^[47]. Trestné konanie proti sudcovi je tiež relevantným aspektom v prípadne previerky sudcu^[48]. Keďže nedávne legislatívne zmeny nezlepšujú záruky pre sudcov, pokiaľ ide o trestný čin ohýbania práva, ale vyvolávajú ďalšie obavy, nebol v súvislosti s odporúčaniami dosiahnutý žiadny pokrok.

Reformovaná súdna mapa vrátane samostatného systému správnych súdov vo všeobecnosti funguje dobre, pričom je potrebné prekonať niektoré počiatočné výzvy. Táto reforma, ktorá bola predmetom predchádzajúcich správ o právnom štáte^[49], nadobudla účinnosť 1. júna 2023, po 5-mesačnom odklade s cieľom umožniť lepšiu prípravu justičného systému. Odvtedy súdy pôsobia s pozmenenou okresnou a krajskou pôsobnosťou a existuje nový samostatný systém správnych súdov^[50]. Z údajov zozbieraných Ministerstvom spravodlivosti vyplýva, že tieto zmeny nespôsobili žiadne okamžité systémové narušenie výkonnosti na okresnej alebo krajskej úrovni^[51]. Zainteresované strany uvádzajú výzvy v oblasti správy a organizácie práce, vyššie finančné požiadavky a niektoré negatívne vplyvy na účastníkov konaní, pričom dlhodobé otázky ako odmeňovanie administratívnych a pomocných pracovníkov nie sú riešené^[52]. Nové správne súdy začali fungovať len čiastočne personálne vybavené, avšak situácia sa postupne zlepšuje^[53]. Reforma si vyžadovala zmeny fungovania prokuratúry, kde boli indikované výzvy v súvislosti s dostupnosťou súdov, logistickými otázkami a efektívnosťou práce prokurátorov^[54]. Hoci sa očakávali prvotné problémy a dočasný pokles efektívnosti súdov^[55], reforma si kladie za cieľ postupne zlepšiť efektívnosť a kvalitu justičného systému, a to najmä zvýšením špecializácie sudcov^[56].

Právomoc Generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutia nižšie postavených prokurátorov bez primeraných záruk naďalej vyvoláva obavy. Generálny prokurátor má ako mimoriadny opravný prostriedok právomoc zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie nižšie postavených prokurátorov alebo polície prijaté v prípravnom konaní, ak sa domnieva, že toto rozhodnutie je v rozpore so zákonom, a to bez povinnosti odôvodniť takéto rozhodnutie (§ 363 a nasl. Trestného poriadku)^[57]. Neexistuje žiadna možnosť súdneho preskúmania takýchto rozhodnutí, ani žiadny iný opravný prostriedok^[58]. V európskych normách sa stanovuje, že zainteresované strany alebo obete by mali mať možnosť napadnúť rozhodnutia prokurátorov o nezačatí trestného stíhania^[59]. Okrem toho sa v európskych normách týkajúcich sa autonómie a vnútornej nezávislosti v rámci prokuratúry vyžaduje jasný mechanizmus, ktorý nižšie postaveným prokurátorom umožňuje odvolať sa proti povereniu alebo pokynom vyššie postaveného prokurátora^[60]. Ako sa uvádza v minuloročnej správe, § 363 Trestného poriadku bol napadnutý na Ústavnom súde. Ten 21. júna 2023 rozhodol, že sťažnosti nevyhovie^[61]. Rozhodnutie Ústavného súdu sa však nezaoberalo otázkou záruk, ktoré vyžadujú európske normy. O druhej ústavnej sťažnosti, ktorú podala bývalá prezidentka Slovenskej republiky Čaputová a v ktorej sa žiada o posúdenie ústavnosti činností Generálneho prokurátora v súvislosti s využívaním § 363, ešte nebolo rozhodnuté^[62].

Úrad špeciálneho prokurátora bol zrušený bez toho, aby sa zaviedli primerané záruky, čo by mohlo mať vplyv na efektívnosť a autonómiu trestných stíhaní. Zmeny Trestného zákona a iných súvisiacich zákonov z 8. februára 2024 viedli k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „ÚŠP“) s účinnosťou od 20. marca 2024. Až do svojho zrušenia bol ÚŠP špecializovaným útvarom vyšetrujúcim najzávažnejšie trestné činy vrátane korupcie, ktoré patria do súdnej právomoci Špecializovaného trestného súdu^[63]. ÚŠP sa zaoberal aj trestnými činmi týkajúcimi sa ochrany finančných záujmov Únie. Tento úrad, pod vedením špeciálneho prokurátora vymenovaného parlamentom^[64], bol do určitej miery autonómny v rámci vzťahu s Generálnou prokuratúrou. Generálny prokurátor napríklad nebol oprávnený dávať pokyny špeciálnemu prokurátorovi alebo prokurátorom ÚŠP a nebol oprávnený plniť úlohy špeciálneho prokurátora alebo prokurátorov ÚŠP^[65]. Po rozpustení ÚŠP boli všetci jeho prokurátori organizačne zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry^[66], pokiaľ nepodali žiadosť o umiestnenie na krajských prokuratúrach^[67]. Preloženie bývalých prokurátorov ÚŠP na rôzne útvary Generálnej prokuratúry sa uskutočnilo bez ich súhlasu a vo väčšine prípadov bez zohľadnenia ich odborných znalostí^[68]. Okrem toho prokurátori v dôsledku svojho preloženia a presunu všetkých svojich spisov do priestorov Generálnej prokuratúry nemali riadny prístup k svojim spisom a v niektorých prípadoch zmeškali zákonné lehoty a sudcovské lehoty na procesné úkony na súde, a spisy boli pridelené iným prokurátorom, s rizikom straty odbornosti ^[69]. Zrušenie ÚŠP a následný presun právomocí v prípadoch veľkej korupcie na Generálnu prokuratúru neboli založené na posúdení vplyvu ex ante^[70]. Vzhľadom na nedostatok právne záväzných záruk na zabezpečenie kontinuity a účinnosti vyšetrovaní vrátane účinného odovzdania spisov došlo k zrušeniu ÚŠP bez toho, aby sa zaviedli primerané záruky, čo môže mať vplyv na efektívnosť systému trestného stíhania, ako aj na prebiehajúce prípady.

Kvalita

Zlepšila sa úroveň digitalizácie justičného systému, avšak vývoj nového digitálneho systému riadenia súdov naráža na prekážky. Podľa porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024 pokročila úroveň digitalizácie justičného systému, najmä pokiaľ ide o občianske, obchodné a správne konania^[71]. Na súdoch sa vo všeobecnosti používajú digitálne nástroje vrátane elektronického systému správy vecí, technológie na diaľkovú komunikáciu a elektronického prideľovania vecí. V roku 2023 čelilo Ministerstvo spravodlivosti neúspechom vo svojom projekte vývoja nového digitálneho systému riadenia súdov^[72]. Práce na prepojení medzi informačnými systémami polície a prokuratúry s cieľom umožniť elektronickú výmenu dokumentov v prvej fáze a celého vyšetrovacieho spisu v neskoršej fáze napredujú pomaly^[73]. Digitalizačné úsilie sa podporuje aj pomocou finančných prostriedkov z EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti^[74].

Pripravujú sa zmeny na zlepšenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci. Zmeny zákona o bezplatnej právnej pomoci, ktoré sa pripravujú od roku 2022, sú v súčasnosti predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom týchto zmien je poskytnúť bezplatnú právnu pomoc väčšej časti spoločnosti, okrem iného zvýšením príjmovej hranice, od ktorej vzniká nárok na právnu pomoc, rozšírením oprávnenosti osôb, zavedením možnosti oslobodenia od poplatku za predbežnú konzultáciu alebo znížením minimálnej hodnoty sporu^[75]. Zároveň sa mierne zvýšil poplatok za predbežnú konzultáciu a zaviedol sa nový poplatok za spracovanie žiadosti o právnu pomoc v insolvenčnom konaní s cieľom reagovať na hospodársku situáciu a potreby vyplývajúce z praxe^[76].

Efektívnosť

Justičný systém naďalej čelí výzvam, pokiaľ ide o jeho efektívnosť v správnych konaniach, je však badať pokrok. Trend odhadovaného času na vyriešenie správnych konaní na prvom stupni sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 otočil (648 dní v porovnaní so 679 dňami v roku 2021 a 586 dňami v roku 2020^[77]). Takisto sa zvýšila miera vyriešenia správnych konaní na prvom stupni (na 93 % v roku 2022 z 80 % v roku 2021^[78]), pričom však zostala pod úrovňou 100 %, čo naznačuje, že súdy vyriešili menej vecí, než bol počet nových vecí. Z dostupných údajov za rok 2023^[79] však vyplýva ďalší pokles miery vyriešenia vecí v nadväznosti na reformu súdnej mapy, najmä v súvislosti s poklesom počtu rozhodnutých vecí v mesiacoch, keď správne prípady prechádzali z krajských súdov na nové správne súdy. Očakáva sa však, že tento pokles bude len dočasný, keďže pozície na správnych súdoch sa postupne obsadzujú^[80], čím sa zlepšuje ich fungovanie. Zároveň v dôsledku reformy trestného práva prestali byť drobné krádeže trestnými činmi a namiesto toho sa klasifikujú ako správne delikty. Očakáva sa, že to povedie k dodatočnej záťaži správnych súdov^[81].

II. Protikorupčný rámec

Špecializovaný Odbor prevencie korupcie na Úrade vlády ako ústredný orgán pre koordináciu predchádzania korupcii bol 1. júna 2024 zrušený, pričom úlohy boli prerozdelené v rámci Úradu vlády, ktorý štrukturálne patrí pod Úrad predsedu vlády^[82]. Právomoc koordinovať prevenciu korupcie sa presunula na Sekciu bezpečnosti štátu na Úrade vlády SR. Plánuje sa reorganizácia Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru^[83], ktorá mala doteraz výlučnú právomoc na vyšetrovanie trestných činov korupcie a zneužívania finančných prostriedkov EÚ. Trestné činy korupcie spáchané samotnou políciou a niektorými orgánmi presadzovania práva patria do pôsobnosti Úradu inšpekčnej služby^[84]. Úrad inšpekčnej služby je zodpovedný aj za konanie v nadväznosti na informácie od oznamovateľov trestnej činnosti v radoch polície. Právomoci a veci Úradu špeciálnej prokuratúry^[85], ktorá mala výlučnú právomoc na vyšetrovanie a stíhanie korupcie a iných závažných trestných činov patriacich do vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu^[86] až do svojho zrušenia, sa presunuli na regionálne prokuratúry, zatiaľ čo jej prokurátori špecializovaní na prípady korupcie boli začlenení do Generálnej prokuratúry.

Odborníci aj výkonní riaditelia podnikov vnímajú úroveň korupcie vo verejnom sektore ako pomerne vysokú. V Indexe vnímania korupcie z roku 2023, ktorý zostavila organizácia Transparency International, dosiahlo Slovensko 54 bodov zo 100 a umiestnilo sa na 19. mieste v Európskej únii a na 47. mieste vo svete^[87]. Toto vnímanie sa za posledných päť rokov zlepšilo.^[88] V osobitnom prieskume Eurobarometra na tému korupcie z roku 2024 sa ukázalo, že 77 % respondentov považuje korupciu vo svojej krajine za veľmi rozšírenú (priemer EÚ je 68 %) a 35 % respondentov sa cíti byť osobne dotknutých korupciou v bežnom živote (priemer EÚ je 27 %)^[89]. Pokiaľ ide o podniky, 85 % spoločností sa domnieva, že korupcia je rozšírená (priemer EÚ je 65 %) a 63 % korupciu považuje za problém pri svojom podnikaní (priemer EÚ je 36 %)^[90]. Okrem toho 31 % si myslí, že sa vedie dostatok úspešných trestných stíhaní, ktoré by mali odrádzať ľudí od korupčných praktík (priemer EÚ je 32 %)^[91], kým 9 % spoločností sa domnieva, že osoby a podniky pristihnuté pri podplácaní vysokopostaveného úradníka sú primerane potrestané (priemer EÚ je 31 %)^[92].

Pripravuje sa prijatie novej Národnej protikorupčnej stratégie na roky 2024 – 2029 a súvisiaceho akčného plánu[93]. Podobne ako predchádzajúca stratégia aj nová Národná protikorupčná stratégia sa bude zameriavať predovšetkým na predchádzanie korupcii motivovaním jednotlivých ministerstiev, aby vymedzili, prijali a aktualizovali svoje vlastné rezortné protikorupčné opatrenia^[94]. Bude vychádzať zo štyroch pilierov vrátane právnych predpisov v oblasti predchádzania korupcii, budovania kapacít, vzdelávania, komunikácie a riadenia rizika korupcie^[95]. Tematicky sa plánuje, že stratégia bude zahŕňať opatrenia týkajúce sa lobizmu, majetkových priznaní a etiky najvyšších výkonných úradníkov^[96]. Zrealizuje sa počas trvania programového vyhlásenia vlády na roky 2023 – 2027. Plánujú sa aj pripomienkové konania vrátane medzirezortného a verejného pripomienkovania^[97]. Štandardný monitorovací systém predchádzajúcej stratégie^[98] zostáva v platnosti, a preto nebude existovať špecializovaný centralizovaný systém hodnotenia^[99]. Dňa 2. mája 2023 bol prijatý nový Štatút Rady protikorupčných koordinátorov. Pozícia protikorupčného koordinátora je zriadená na všetkých ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy[100]. Ako sa uvádzalo už aj v predchádzajúcich správach, rada koordinovala činnosti v oblasti prevencie korupcie so zrušeným Odborom prevencie korupcie na Úrade vlády Slovenskej republiky[101]; naďalej však slúži ako poradný orgán vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky.

Reforma trestného práva vyvoláva vážne obavy z hľadiska spoľahlivosti slovenského protikorupčného legislatívneho rámca. Reformou trestného práva^[102], ktorú Ústavný súd pozastavil, aby ju preskúmal^[103], sa okrem iného zavádza zníženie trestných sadzieb za trestný čin korupcie a trestnú činnosť súvisiacu s korupciou^[104] a skrátenie premlčacích dôb, v rámci ktorých je možné páchateľa trestnej činnosti súvisiacej s korupciou postaviť pred súd^[105]. Ústavný súd 28. februára 2024 rozhodol o prijatí návrhov na začatie konania o súlade zákona s Ústavou SR a na pozastavenie účinnosti niektorých častí reformy. Pôvodne sa plánovalo, že reforma nadobudne účinnosť 15. marca 2024^[106]. Dočasné pozastavenie účinnosti až do rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej sa týkalo znížených trestných sadzieb za korupciu, skrátenia premlčacích dôb v prípade stíhania trestných činov korupcie a nových pravidiel týkajúcich sa podozrivých osôb spolupracujúcich s vyšetrovateľmi korupcie a prokurátormi. Ústavný súd rozhodol v tejto veci 3. júla 2024[107]. Po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení hrozí, že budú nezvratne ovplyvnené viaceré v súčasnosti prebiehajúce korupčné kauzy, ktoré sa týkajú vysokopostavených úradníkov, politikov a podnikateľov úzko prepojených s politikou^[108], pričom približne 30 % prípadov, ktoré rieši Úrad špeciálnej prokuratúry, by sa mohlo zastaviť v dôsledku nových skrátených premlčacích dôb^[109]. Okrem toho sa v dôsledku novozavedeného upustenia od potrestania môže páchateľ vyhnúť trestom za trestné činy korupcie (vrátane trestu odňatia slobody), ak uhradí spôsobenú škodu ^[110], čo môže viesť k beztrestnosti za trestné činy súvisiace s korupciou. Pokiaľ ide o trestné konanie, reformou sa zavádza možnosť otvoriť dohody o vine a treste, ktoré sa už uzavreli s podozrivými osobami spolupracujúcimi s políciou, a preskúmať budúce dohody o vine a treste^[111]. Rozsah predmetných zmien a doplnení a ich prípadné dôsledky z hľadiska boja proti korupcii na Slovensku by mali byť predmetom dôkladnej diskusie a rozsiahleho pripomienkového konania v rámci riadneho legislatívneho postupu^[112]. Pochybnosti naďalej vyvoláva aj odôvodnenie, na ktorom je postavená reforma zacielená na zmenu ustanovení týkajúcich sa korupcie, pričom hrozí, že sa nebude zakladať na spoľahlivých dôkazoch^[113].

Nepodarilo sa dosiahnuť žiadny pokrok v úsilí o obmedzenie právomocí generálneho prokurátora zrušiť vyšetrovania a trestné stíhania korupcie, v dôsledku čoho došlo k obmedzeniu podpory pri dosahovaní presvedčivejších výsledkov v boji proti korupcii na vysokej úrovni^[114]. V Správe o právnom štáte 2023·sa Slovensku odporučilo, aby·„[…] zabezpečilo objektívnosť rozhodnutí prokuratúry, napríklad aj tak, že sa bude pokračovať v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry, s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach […]“^[115]. V roku 2023 generálny prokurátor aj naďalej využíval svoje právomoci podľa § 363 Trestného poriadku na rušenie právoplatných rozhodnutí polície a prokurátora pri vyšetrovaní korupcie, ak bol takýmito rozhodnutiami porušený zákon^[116]. Ako už bolo oznámené, uplatnenie tejto právomoci viedlo k ukončeniu vyšetrovaní vedených voči viacerým vysokopostaveným obvineným, ktorí sa nachádzali vo vyšetrovacej väzbe za údajnú korupciu, a to bez možnosti opravného prostriedku proti takémuto zrušeniu^[117], čo vyvolalo výzvy na väčšiu transparentnosť tohto procesu^[118]. Pôvodne oznámené legislatívne kroky, ktorých cieľom bolo urýchliť trestné konania, skrátiť prípravné konania a obmedziť diskrečnú právomoc generálneho prokurátora rušiť právoplatné rozhodnutia prokurátorov alebo príslušníkov polície o trestnom stíhaní prípadov korupcie^[119], zostali vo fáze parlamentných čítaní bez toho, aby došlo k ich prijatiu na konci posledného funkčného obdobia parlamentu, a preto sa od nich upustilo^[120]. Paragraf 363 by sa mohol opätovne preskúmať v rámci rekodifikácie plánovanej v rokoch 2025 – 2026 v závislosti od budúcich medzirezortných pripomienkových konaní^[121]. Generálny prokurátor však v dôsledku zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry bude môcť teraz prerozdeliť prípady veľkej korupcie a vydávať pokyny už aj v skoršej fáze vyšetrovania než vo fáze právoplatného rozhodnutia vyšetrovateľov a prokurátorov vo vyšetrovaniach a trestných stíhaniach veľkej korupcie, ako sa to vyžaduje v § 363 Trestného poriadku^[122]. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na plánovanú reorganizáciu polície a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry možno konštatovať, že vo vykonávaní odporúčania vydaného v predchádzajúcich rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok a zdá sa, že situácia sa ešte zhoršila.

Keďže problém nedostatočnej koordinácie medzi vyšetrovateľmi korupcie a prokurátormi stíhajúcimi korupciu pretrváva, riziká ohrozujúce dosahovanie presvedčivejších výsledkov v boji proti korupcii na vysokej úrovni majú čoraz naliehavejší charakter. V Správach o právnom štáte 2022·a 2023 sa Slovensku odporučilo, aby·„zlepšilo koordináciu medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva […] s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach“^[123]. V roku 2023 sa začali vyšetrovať obvinenia z úplatkárstva, podvodov pri verejnom obstarávaní a iných trestných činov proti vysokopostaveným verejným činiteľom^[124] vrátane poslancov parlamentu, zamestnancov štátnych agentúr a iných jednotlivcov úzko prepojených s politikou. Voči niektorým vysokopostaveným osobám obžalovaným z korupcie zas boli vznesené obvinenia v prípadoch z predchádzajúcich rokov^[125] alebo s nimi boli uzavreté dohody o vine a treste^[126]. Aj v roku 2023 boli opäť vznesené obvinenia minimálne v jednom prípade, ktorý generálny prokurátor predtým zrušil na základe § 363 Trestného poriadku^[127]. Národná kriminálna agentúra (NAKA) v roku 2023 zaznamenala 241 nových prípadov korupcie (oproti 292 prípadom v roku 2022)^[128]. Počet osôb odsúdených za trestné činy korupcie zostal rovnaký, t. j. 118 osôb v roku 2023^[129]. Podplácanie zahraničných verejných činiteľov zostáva oblasťou, ktorá sa vyznačuje nízkou úrovňou presadzovania práva, pričom bol oznámený jeden prípad^[130]. Úroveň ľudských a finančných zdrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci polície a prokuratúry na riešenie prípadov korupcie, a dostupnosť technického vybavenia sa nepovažujú za úplne primerané na plnenie ich úloh. Platí to najmä v zložitých prípadoch korupcie na vysokej úrovni^[131]. Viaceré zainteresované strany vrátane Európskej prokuratúry poukázali na nedostatok špecializovaných policajných vyšetrovateľov a analytikov finančných údajov pri riešení trestných činov súvisiacich s korupciou, čo naďalej predstavuje významnú prekážku účinného vyšetrovania trestných činov súvisiacich s korupciou v praxi^[132]. Koordinácia medzi príslušnými protikorupčnými subjektmi, medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva, ako aj medzi prokuratúrou a políciou naďalej predstavuje významnú prekážku účinného stíhania korupcie^[133]. Vláda plánuje zásadným spôsobom zreorganizovať Národnú kriminálnu agentúru. Už nebude špecializovanou agentúrou, ale bude fungovať ako bežná protikorupčná policajná jednotka, ktorá sa stane súčasťou úradu boja proti organizovanej kriminalite. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sa špecializujú na vyšetrovanie prípadov korupcie, budú presunutí na príslušné krajské pracoviská novej protikorupčnej jednotky [134]. Zásadnú reorganizáciu a zmenu mandátu špecializovanej polície NAKA vláda odôvodnila tým, že je to nevyhnutný krok smerom k posilneniu efektívnosti polície v boji proti korupcii vrátane prípadov veľkej korupcie^[135]. Vláda plánuje obmedziť rozsah jej právomocí[136]. Rozsah právomocí novej protikorupčnej jednotky sa vymedzuje zákonom na základe závažnosti trestného činu a, keďže sa trestné sadzby po trestnoprávnej reforme znížili, do pôsobnosti tejto novej jednotky bude patriť menej korupčných prípadov a viac korupčných prípadov sa presunie na nižšiu úroveň okresných riaditeľstiev Policajného zboru[137]. Jednou zo zmien je aj vytvorenie nového analytického centra v rámci novej protikorupčnej jednotky. Analytické centrum bude poverené evidenciou a selekciou prijímaných prípadov korupcie hlásených občanmi alebo políciou, pričom riešenie väčšiny korupčných prípadov sa v budúcnosti presunie na okresnú políciu[138]. Vláda plánuje znížiť aj počet zamestnancov novej protikorupčnej jednotky[139]. Objavili sa správy o politických nomináciách a dočasnom pozastavení či zrušení kľúčových policajných funkcií^[140]. Príslušníci Policajného zboru, ktorí boli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby napriek svojmu statusu chráneného oznamovateľa^[141], napadli toto rozhodnutie na súdoch^[142]. Ministerstvo vnútra, rovnako ako predtým, naďalej eviduje nízky záujem občanov o spoluprácu s políciou. Dôvodom je nedostatočná dôvera v úspešné trestné konanie a dôsledky, ktorým v priebehu konania môže čeliť osoba, ktorá trestný čin nahlásila^[143]. Účinnosť vyšetrovaní naďalej brzdí aj to, že chýba bezpečný centrálny systém elektronickej výmeny informácií a centrálny prístup k databázam, ktoré obsahujú relevantné informácie pre políciu a prokuratúru^[144]. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa vo vykonávaní odporúčania vydaného v predchádzajúcich správach o právnom štáte nedosiahol žiadny pokrok.

Vláda stiahla návrh novely slovenského zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý bol parlamentu predložený spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Reagovala tak na veľkú vlnu kritiky. Dňa 1. júla 2023 nadobudla účinnosť novela slovenského zákona o oznamovaní protispoločenskej činnosti^[145], ktorou sa transponuje súvisiaca smernica EÚ^[146][147]. Po voľbách nová vláda predložila parlamentu 6. decembra 2023, teda ešte v tom istom roku, ďalší návrh na zmeny zákona o ochrane oznamovateľov^[148]. Napriek tomu, že návrh obsahoval rozsiahle legislatívne zmeny, mal byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní^[149]. V tejto súvislosti vyjadrili vážne obavy mnohé zainteresované strany^[150], ako aj Európska komisia. Okrem iného sa obávajú, že policajní úradníci majú byť v budúcnosti vyňatí spod režimu ochrany poskytovanej oznamovateľom a že bude existovať možnosť preskúmať status ochrany, ktorý už bol príslušníkom policajného zboru udelený, a možnosť spätne im tento status odňať^[151]. Vláda 21. februára 2024 stiahla navrhované zmeny^[152] a oznámila, že chce neskôr opäť navrhnúť zmeny, no plánuje ich predložiť v riadnom legislatívnom konaní^[153]. Podobne ako v predchádzajúcom roku slovenský Úrad na ochranu oznamovateľov vybavil v roku 2023 spolu 173 oznámení. V 71 prípadoch išlo o oprávnené oznámenia o protispoločenskej činnosti v pracovnoprávnom kontexte (v porovnaní s 39 prípadmi v predchádzajúcom roku) vrátane 33 prípadov súvisiacich s korupciou (v porovnaní s 13 v predchádzajúcom roku)^[154]. Miera aktívneho oznamovania umožňujúceho odhaľovanie korupcie a iných trestných činov zostáva podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj naďalej nízka^[155]. Týka sa to najmä oblastí, kde súkromný sektor spolupracuje so štátom^[156]. Okrem týchto praktických problémov sa údajne vyskytli aj snahy o diskreditáciu Úradu na ochranu oznamovateľov zo strany vysokopostavených verejných činiteľov^[157].

V oblasti regulácie lobistických činností sa zatiaľ nedosiahol žiadny pokrok. V Správe o právnom štáte 2023·sa Slovensku odporučilo, aby·„predložilo návrhy na reguláciu lobingu […]“^[158]. Nová vláda má podľa svojho programového vyhlásenia na roky 2023 – 2027 navrhnúť počas svojho mandátu právne predpisy v oblasti lobingu s cieľom regulovať kontakty verejných činiteľov s osobami zastupujúcimi záujmy jednotlivcov alebo organizácií, aby sa posilnila transparentnosť rozhodovacieho procesu^[159]. Vypracovaním návrhu zákona o lobingu bol poverený Úrad vlády SR, no ešte nie je k dispozícii žiadny orientačný harmonogram^[160]. Vláda uvažuje o rôznych možnostiach regulácie lobingu, od návrhu záväzného zákona až po nezáväzné pravidlá^[161]. Od roku 2020 sa Slovensko opakovane zaväzuje prijať nové pravidlá upravujúce lobing^[162], no tento záväzok odkladá, takže na lobing sa stále nevzťahuje žiadna právna úprava. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že vo vykonávaní odporúčania vydaného v predchádzajúcich rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok.

V reforme slovenskej legislatívy upravujúcej konflikty záujmov sa nedosiahol žiadny pokrok. V Správe o právnom štáte 2023·sa Slovensku odporučilo, aby·„[…] posilnilo legislatívu o konfliktoch záujmov […]^[163]“, pokiaľ ide o poslancov parlamentu, sudcov, prokurátorov, verejných činiteľov a štátnych zamestnancov. Niektoré aspekty konfliktov záujmov sú upravené v sektorových právnych aktoch^[164]. Pre sudcov, prokurátorov a členov finančnej správy zas existujú etické kódexy a usmernenia^[165]. Rada pre štátnu službu je ako kolektívny orgán zodpovedná za ochranu princípov štátnej služby a za dodržiavanie nezáväzného Etického kódexu štátneho zamestnanca^[166]. Pre vysokopostavených verejných činiteľov sa už zaviedli isté predpisy[167], no zatiaľ sa na nich nevzťahuje žiadny etický kódex^[168]. Vláda sa zaviazala prijať takýto etický kódex na podporu etiky a integrity^[169]. Slovensko oznámilo, že na tento účel identifikovalo, ktorí vysokopostavení verejní činitelia sú ohrození korupciou^[170]. Pokiaľ ide o dary a iné výhody, existujú isté všeobecné pravidlá, pričom niektoré ministerstvá majú zavedené aj osobitné pravidlá, no neexistuje žiadna jednotná podrobne rozpracovaná politika s náležitými praktickými usmerneniami pre vládu, a to ani pokiaľ ide o požiadavky na podávanie správ a zverejňovanie^[171]. Vláda nemá v úmysle rozšíriť osobný rozsah pôsobnosti budúceho etického kódexu pre členov vlády a vládnych úradníkov na poslancov parlamentu^[172], hoci sa o tom predtým uvažovalo a v súčasnosti takýto etický kódex pre poslancov parlamentu neexistuje^[173]. Obmedzenia vzťahujúce sa na vysokopostavených verejných činiteľov po skončení výkonu verejnej funkcie, ktoré slúžia na predchádzanie javu otáčavých dverí, sú regulované iba čiastočne^[174], no vláda vo svojom programe neprijala žiadne záväzky na zavedenie pravidiel platných po skončení výkonu verejnej funkcie^[175]. V tejto fáze sa už neuvažuje o zriadení Úradu na ochranu verejného záujmu, ktorý by dohliadal na konflikty záujmov, ako aj na porušovanie etických kódexov a pravidiel lobingu^[176], kontroloval väčšinu majetkových priznaní verejných činiteľov a iných štátnych zamestnancov^[177] a daňové priznania^[178]. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že sa vo vykonávaní odporúčania vydaného v Správe o právnom štáte 2023 nedosiahol žiadny pokrok.

Pokiaľ ide o zlepšenie slovenského systému majetkových priznaní, zatiaľ sa nedosiahol žiadny pokrok. V Správe o právnom štáte 2023·sa Slovensku odporučilo, aby·„[…] posilnilo legislatívu o […] majetkových priznaniach“^[179], pokiaľ ide o poslancov parlamentu, sudcov, prokurátorov, verejných činiteľov a štátnych zamestnancov. ^[180]. Systém majetkových priznaní poslancov parlamentu, sudcov, prokurátorov, verejných činiteľov a štátnych zamestnancov zatiaľ zostáva decentralizovaný a roztrieštený^[181]. Výbor NR SR zodpovedný za zverejňovanie majetkových priznaní poslancov parlamentu uvádza, že vyhlásenia všetkých poslancov boli predložené včas, t. j. do konca apríla 2023, a uverejnené v novembri 2023^[182]. Nová vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že sa bude snažiť hľadať zhodu na ústavno-právne konformnom zavedení^[183] jednotných pravidiel podávania majetkových priznaní funkcionárov vo verejnom sektore s osobitným dôrazom na elektronizáciu majetkových priznaní.^[184] Analýza systému podávania majetkových priznaní Slovenskej republiky a odporúčania^[185], ktoré v tejto súvislosti vydal Odbor prevencie korupcie na Úrade vlády SR v marci 2023^[186], prešli legislatívnym konaním, no neboli schválené pred skončením funkčného obdobia posledného parlamentu, keďže vládla dočasná vláda. Do konca roka 2024 sa pripraví nová doplňujúca analýza, ktorá sa bude týkať najmä elektronického systému podávania priznaní^[187]. Jeho zavedenie bude jednou z priorít akčného plánu v rámci novej národnej protikorupčnej stratégie na roky 2024 – 2029 Vzhľadom na tieto skutočnosti a keďže doteraz existuje len záväzok prijať ďalšie opatrenia, možno konštatovať, že vo vykonávaní odporúčania vydaného v Správe o právnom štáte 2023 v súvislosti s majetkovými priznaniami sa nedosiahol žiadny pokrok.

Vláda plánuje reformu legislatívneho rámca pre fungovanie politických strán. Je otázne, či je potrebná a primeraná. Hlavným zákonom upravujúcim financovanie politických strán je zákon o politických stranách a hnutiach^[188]. Povoľuje politickým stranám prijímanie darov do výšky 300 000 EUR za kalendárny rok, zatiaľ čo dary od zahraničných subjektov a anonymných darcov zakazuje^[189]. Vláda má v úmysle upraviť tento hlavný zákon s cieľom zabezpečiť, aby sa príspevky zo štátneho rozpočtu na činnosť politických strán využívali výlučne na tento účel^[190]. Keďže takáto nová zákonná povinnosť by podliehala audítorským kontrolám, prináša so sebou riziko nadmerného prístupu vlády k informáciám o vnútornom fungovaní politických strán, hoci sú už zavedené komplexné požiadavky na transparentnosť ich financovania^[191]. Zmeny trestného činu volebnej korupcie vo financovaní politických strán nenadobudli účinnosť k 1. aprílu 2024, ako sa pôvodne plánovalo^[192]. Pokiaľ ide o financovanie kampane politických strán, riziká obchádzania povinnosti transparentnej volebnej kampane, ktoré sa už anticipovali v predchádzajúcej správe, sa údajne prejavili v praxi počas predvolebných kampaní v roku 2023^[193], keď došlo k netransparentnému financovaniu kampaní cez spoločnosti spriaznené so stranami^[194].

Stále nebolo prijatých viacero reforiem na riešenie korupcie v poľnohospodárstve. Nevynaložilo sa žiadne väčšie úsilie na urýchlenie reforiem, ktoré sa podnikli^[195] s cieľom zabrániť korupčným schémam, ako sú schémy, ktoré sa objavili v rokoch 2016 až 2020 v odvetví poľnohospodárstva^[196]. Legislatívne zmeny na predchádzanie korupcii, ktorá má podobu takýchto schém, fakticky ešte stále neboli prijaté^[197]. Štatistické údaje Slovenského pozemkového fondu poukazujú na pokrok, pokiaľ ide o počet spracovaných žiadostí o nájomné zmluvy za rok, je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zníženie počtu nevybavených žiadostí^[198]. V roku 2023 Slovenský pozemkový fond a Pôdohospodárska platobná agentúra podpísali memorandum o spolupráci s cieľom zlepšiť účinnosť a efektívnosť kontrolných mechanizmov^[199]. Nájomné zmluvy podpísané Slovenským pozemkovým fondom sa teraz zverejňujú, no zdá sa, že od roku 2022 sa nepodnikli žiadne kroky na geolokalizáciu prenajatých pozemkov a na prepojenie nájomných zmlúv s katastrom, čo sťažuje vyhľadávanie a monitorovanie voľných a prenajatých pozemkov. Pozemkový fond neoznámil Európskej komisii žiadny pokrok v súvislosti s jej žiadosťou o objasnenie vnútorných procesných pravidiel, ktorými sa zabezpečuje väčšia právna istota pre žiadateľov a osoby, ktoré pôdu prenajímajú. Na súde stále prebieha konanie vo veci rozsiahleho podvodu s fondmi EÚ, o ktorom sa písalo už aj v minulej správe a do ktorého bola zapojená Pôdohospodárska platobná agentúra^[200], pričom boli zatknuté ďalšie osoby^[201]. Poľnohospodárstvo sa na Slovensku vo všeobecnosti aj naďalej zaraďuje medzi oblasti s vysokým rizikom korupcie^[202].

Navrhované reformy verejného obstarávania môžu ohroziť účinnú prevenciu a dohľad vo vysokorizikovej oblasti verejného obstarávania. Z rýchleho prieskumu Eurobarometra o postojoch podnikov ku korupcii v EÚ vyplýva, že 45 % spoločností na Slovensku (priemer v EÚ je 27 %) si myslí, že korupcia im v posledných troch rokoch v praxi zabránila vyhrať verejné obstarávanie alebo získať verejnú zákazku^[203]. Cieľom navrhovaných zmien a doplnení zákona o verejnom obstarávaní^[204], ktoré boli predložené na pripomienkovanie vo februári 2024, je zjednodušiť verejné obstarávanie^[205]. Hrozí však, že sa zvráti novozavedená profesionalizácia pre zákazky pod prahovou hodnotou EÚ, ktorá je v platnosti od 1. apríla 2024^[206]. Okrem toho by sa z rozsahu pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vylúčili zákazky s hodnotou do 50 000 EUR, čím by sa obmedzili možnosti účinnej kontroly a dohľadu zo strany Úradu pre verejné obstarávanie^[207]. Chýbajú požiadavky na predchádzajúce uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, čo vyvoláva obavy v súvislosti s transparentnosťou^[208], a teda aj v súvislosti s účinnými zárukami proti korupcii a zvýhodňovaniu^[209]. Okrem toho samostatný návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, ktorým sa mení zákon o verejnom obstarávaní^[210], predložený parlamentu vo februári 2024, vyvoláva otázku ohrozenia nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie^[211], keďže sa vytvorili nové možnosti priameho politického vplyvu na obstarávanie rozsiahlych investícií vytvorením nového postu podpredsedu pre strategické investície^[212]. Výnimka zo štandardných postupov verejného obstarávania bez toho, aby existovali spoľahlivé záruky pri rozhodovacom postupe podpredsedu, predstavuje v prípade veľkých investičných ponúk v hodnote nad 100 miliónov EUR riziko korupcie. Medzi oblasti s najväčšou korupciou patrí na Slovensku najmä vládne obstarávanie v sektore infraštruktúry a stavebníctva^[213]. Z celkového pohľadu zainteresovaných strán plánované zmeny a doplnenia zákona o verejnom obstarávaní ani nový návrh zákona o strategických investíciách neriešia reálne výzvy v praxi, ku ktorým patrí aj systémové zneužívanie verejných súťaží a úroveň odborných znalostí ovplyvňujúcich kvalitu verejných súťaží^[214].

III. Pluralita a sloboda médií

Ústava SR zakotvuje právo vyjadrovať svoje názory, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie, ako aj právo na prístup k informáciám^[215]. Cieľom zákona o mediálnych službách je zabezpečiť pluralitu informácií^[216], zatiaľ čo v zákone o vydavateľoch publikácií sa stanovujú pravidlá týkajúce sa tlače, spravodajských mediálnych portálov, tlačových agentúr, registra médií a novinárov^[217]. Právo na informácie je zakotvené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám^[218]. Zákonom o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov sa zrušil zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a vytvoril sa rámec na reguláciu verejnoprávneho vysielateľa^[219]. Distribúcia a prideľovanie štátnej reklamy zostáva neregulované^[220].

Rada pre mediálne služby je vďaka právnemu rámcu a rozpočtovej autonómnosti schopná fungovať nezávisle. Rada disponuje vlastným rozpočtom a zdroje, ktoré sú jej pridelené, sa naďalej považujú za primerané na plnenie jej úloh. Pokiaľ ide o pravidlá vymenúvania a odvolávania členov Rady, sú jasne stanovené zákonom. Rada sa skladá z členov, ktorí sú volení a môžu byť odvolaní Národnou radou Slovenskej republiky po verejnom vypočutí kandidátov. Monitorovanie plurality médií 2024 potvrdzuje, že nezávislosť rady je celkovo zaručená, a preto v tejto súvislosti hrozí iba nízke riziko, hoci čisto politické nominácie sú možné, keďže výber kandidátov zostáva výlučne v rukách parlamentu^[221].

Zákon o mediálnych službách a zákon o publikáciách spoločne zabezpečujú transparentnosť vlastníctva médií. Podľa tejto legislatívy sú všetky médiá, či už vysielané, tlačené, online alebo iné, povinné sprístupniť informácie o svojich konečných užívateľoch výhod prostredníctvom verejného registra. Z tohto dôvodu sa monitorovanie plurality médií naďalej považuje za nízkorizikovú oblasť^[222]. Podľa ustanovení zákona o mediálnych službách Rada pre mediálne služby vykonáva v súvislosti s mediálny prostredím analýzu trhu s cieľom posúdiť riziko narušenia plurality médií. Rada neudelí súhlas s trhovou operáciou, ak dospeje k záveru, že by táto konkrétna operácia mala „rozhodujúci vplyv“ na narušenie plurality médií v krajine^[223].

Z hľadiska posilnenia autonómie verejnoprávnych médií sa nedosiahol žiadny pokrok. V Správe o právnom štáte 2023 sa konštatovalo, že voľbou generálneho riaditeľa verejnoprávneho vysielateľa vo verejnom hlasovaní ^[224] dosiahla príslušná slovenská legislatíva istý pokrok, pokiaľ ide o vykonávanie odporúčania, aby Slovensko „posilnilo pravidlá a mechanizmy na posilnenie nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií“^[225]. Zainteresované strany však čoraz viac znepokojuje nestabilná finančná situácia, ktorej čelí verejnoprávny vysielateľ^[226]. Isté obavy vznikli už aj v súvislosti so zrušením koncesionárskeho poplatku pre domácnosti, ktorý bol nahradený finančnými prostriedkami prideľovanými priamo zo štátneho rozpočtu^[227]. Tie boli predtým stanovené vo výške 0,17 % HDP (186 miliónov EUR). Nová vláda 4. decembra 2023 znížila financovanie verejnoprávneho vysielateľa na „najmenej“ 0,12 % HDP (131 miliónov EUR). Asociácie médií tvrdia, že toto zníženie ročného financovania vysielateľa vytvára na túto inštitúciu tlak, aby si zabezpečovala alternatívne dotácie na vyrovnanie nedostatku, čím sa ešte viac oslabuje jej nezávislosť^[228]. Orgány naopak zdôrazňujú, že kompenzačný mechanizmus začlenený do zákona zabezpečuje, že verejnoprávny vysielateľ v skutočnosti nedostane menej finančných prostriedkov ako v predchádzajúcom roku^[229]. Mechanizmus 0,12 % HDP bol zavedený po tom, ako predseda vlády deklaroval svoj zámer zaviesť kontrolu nad RTVS^[230]. V júli 2024 bol prijatý zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorým sa zrušil súčasný zákon, zrušila sa inštitúcia RTVS, zriadila sa nová inštitúcia s názvom Slovenská televízia a rozhlas (STVR) a v dôsledku ktorého okrem iného došlo k automatickému odvolaniu členov rady RTVS. Zainteresované strany vyjadrili viacero obáv v súvislosti s týmto vývojom a jeho dosahom na nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa[231]. Z týchto dôvodov sa v správe Monitorovanie plurality médií potvrdzuje, že ide naďalej o vysokorizikovú oblasť^[232]. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa vo vykonávaní odporúčania vydaného v predchádzajúcich rokoch nedosiahol žiadny pokrok^[233].

V súvislosti s mechanizmom zameraným na zlepšenie bezpečnosti novinárov sa síce dosiahol istý pokrok, no silnejú obavy, pokiaľ ide o ich pracovné prostredie, ktoré sa údajne zhoršuje. V správe o právnom štáte 2023 sa zistilo, že vďaka prijatiu príslušných zákonov v parlamente Slovensko dosiahlo určitý pokrok pri napredovaní „v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní“^[234]. Ani programové vyhlásenie vlády, ani predložené návrhy zmien Trestného zákona a iné zákony^[235] však neodkazujú na predtým predložený návrh zákona, ktorého cieľom bolo posilniť ochranu novinárov prostredníctvom zmien Trestného zákona^[236]. Okrem toho bol v parlamente zamietnutý návrh na zmenu ústavy, ktorého cieľom bolo posilniť ustanovenia týkajúce sa slobody médií. Slovenská polícia však na druhej strane zaviedla od septembra 2023 protokol, ktorým sa zriaďujú regionálne kontaktné body v rámci policajného zboru, ktoré majú poskytovať pomoc novinárom v prípade útokov alebo hrozieb. V októbri 2023 sa navyše zriadila Platforma na podporu slobody tlače a ochranu novinárov, ktorá spája zástupcov ministerstiev, polície, ďalších verejných inštitúcií, novinárov, asociácie vlastníkov médií a samoregulačných orgánov[237]. Samostatná novovytvorená nezávislá platforma na podporu bezpečnosti novinárov na Slovensku uverejnila v decembri 2023 svoju prvú správu, v ktorej zdokumentovala rôzne formy útokov a zastrašovania novinárov v roku 2023^[238]. Od júla 2023 Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov uverejnila päť nových varovaní, ktoré upozorňujú na prípady očierňovania novinárov, verbálnych útokov na Investigatívne centrum Jána Kuciaka, nenávistných prejavov proti novinárovi a rozpočtového a legislatívneho vývoja v súvislosti s RTVS^[239]. Očierňovanie novinárov a hrozba násilia voči novinárom sa v monitorovacej správe o mapovaní slobody médií z roku 2023 spomína ako jeden z najbežnejších prípadov porušenia slobody tlače v krajine^[240]. Vzhľadom na tento vývoj sa v rámci Monitorovanie plurality médií 2024 zvýšilo hodnotenie rizika z nízkeho na stredné riziko, pričom sa poukazovalo na hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti strategickým žalobám proti verejnej účasti^[241]. Keďže sa zaviedli nové mechanizmy na zlepšenie bezpečnosti novinárov, možno konštatovať, že vo vykonávaní odporúčania vydaného v predchádzajúcich rokoch sa dosiahol istý pokrok. Silnejú však obavy v súvislosti s pracovnými podmienkami novinárov, ktoré sa údajne zhoršujú.

IV. Iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh

Slovensko je parlamentná republika s jednokomorovým parlamentom (Národná rada SR) ako jediným zákonodarným orgánom^[242]. Právo navrhovať právne predpisy majú výbory Národnej rady SR jednotliví poslanci Národnej rady SR a vláda^[243]. Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými dohodami a zabezpečuje dodržiavanie základných a ústavných práv. Pri ochrane základných práv zohrávajú úlohu aj nezávislé orgány, najmä Kancelária verejného ochrancu práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (ktoré je národnou inštitúciou pre ľudské práva), Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a komisár pre deti.

Z hľadiska zabezpečovania účinných konzultácií s verejnosťou v procese tvorby práva sa nedosiahol žiadny pokrok, keďže dôležité reformy prebiehajú bez účinného zapojenia zainteresovaných strán. V správe o právnom štáte za rok 2023 sa Slovensku odporúča, aby „zabezpečilo účinné verejné konzultácie v procese tvorby právnych predpisov a zapojenie zainteresovaných strán do tohto procesu“^[244]. Minuloročná správa o právnom štáte poukázala na nedostatok systematického zapájania zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, ako aj na časté využívanie skrátených legislatívnych konaní^[245]. Napriek tomu, že vláda vo svojom programovom vyhlásení prisľúbila, že bude so zainteresovanými stranami o návrhoch zákonov riadne diskutovať^[246], zainteresované strany informovali o absencii pripomienkových konaní pri tvorbe legislatívy, a to aj na odbornej úrovni^[247]. Od októbra do decembra 2023 novozvolený parlament schválil 12 zákonov, z ktorých 11 bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní^[248]. V skrátenom konaní bola 8. februára 2024 okrem iných predpisov prijatá aj novela Trestného zákona a iných súvisiacich zákonov^[249]. Príprava tejto novely prebehla bez toho, aby sa viedli riadne konzultácie so zainteresovanými stranami, a bez zapojenia expertov či odborníkov z oblasti trestného práva. Chýbalo aj posúdenie vplyvu^[250]. Dôvody na použitie skráteného legislatívneho konania boli napadnuté na Ústavnom súde^[251]. Pokiaľ ide o účinnosť ochrany investícií, spoločnosti na Slovensku aj naďalej znepokojuje hlavne kvalita tvorby právnych predpisov a ich časté zmeny^[252]. V súvislosti s odporúčaním uvedeným v Správe o právnom štáte 2023 sa preto nedosiahol žiadny pokrok.

K 1. januáru 2024 malo Slovensko priebežne 29 nevykonaných hlavných rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom tento počet v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpol o päť^[253]. Miera nevykonania hlavných rozsudkov týkajúcich sa Slovenska vynesených za posledných desať rokov dosahovala v tom čase 53 % (v porovnaní s 51 % v roku 2023) a priemerný čas, kým došlo k vykonaniu rozsudkov, dosahoval 3 roky a 3 mesiace (v porovnaní s časom 2 roky a 11 mesiacov v roku 2023)^[254]. Najstarší hlavný rozsudok, ktorý čaká na vykonanie viac ako 11 rokov, sa týka neprimeranej dĺžky občianskoprávneho konania^[255]. Pokiaľ ide o dodržanie platobných lehôt, k 31. decembru 2023 bolo celkovo 24 prípadov, ktoré čakali na potvrdenie platieb (v porovnaní s 12 v roku 2022)^[256]. 1. júla 2024 sa počet zásadných rozsudkov, ktoré ešte neboli vykonané, zvýšil na 31^[257].

Úlohy národného preventívneho mechanizmu v súčasnosti plní verejný ochranca práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Národný preventívny mechanizmus (NPM) bol zriadený 1. mája 2023 zmenou zákona o verejnom ochrancovi práv^[258]. Slovensko ratifikovalo Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý na Slovensku nadobudol platnosť 19. októbra 2023^[259]. Ako sa uvádza v Správe o právnom štáte 2023, novým rámcom sa právomoc verejného ochrancu práv, ktorý má aj koordinačnú úlohu, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím rozširuje. Môžu vykonávať systematické neohlásené návštevy miest, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody, monitorovať, ako sa s týmito osobami zaobchádza, a vyhodnotiť prípadné zlé zaobchádzanie^[260]. Hoci sa spolu s rozšírením právomocí zvýšil aj rozpočet, verejný ochranca práv vyjadril obavy v súvislosti s finančnými a ľudskými zdrojmi navrhovanými na plnenie tejto úlohy vzhľadom na celkový nedostatok zdrojov úradu, pričom varoval pred negatívnym vplyvom na nezávislosť a účinnosť NPM^[261]. Počas prvého roka fungovania sa dôraz kládol na vytvorenie špecializovaných tímov, metodiku a vytvorenie koordinácie medzi tromi zapojenými orgánmi. Verejný ochranca práv ako NPM už vykonal niekoľko špecializovaných návštev. V nadväznosti sa tieto návštevy boli vydané odporúčania, pričom niektoré z nich už boli vykonané^[262].

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prispieva svojimi projektmi k posilneniu kultúry právneho štátu. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), ktoré je poverené ako národná inštitúcia pre ľudské práva a vnútroštátny orgán pre rovnosť s akreditovaným statusom B^[263], podnikalo iniciatívy a činnosti na posilnenie a podporu kultúry právneho štátu na Slovensku. SNSĽP začalo za využitia nástroja rule of law tracker ako nástroja na monitorovanie stavu právneho štátu, o ktorom sa písalo už v Správe o právnom štáte 2023^[264], vydávať vlastné odporúčania v tejto oblasti a sledovať ich plnenie^[265]. Na jeseň 2023 zorganizovalo SNSĽP v Bratislave a v Banskej Bystrici a Košiciach Festival právneho štátu so zástupcami štátnych orgánov, občianskej spoločnosti, novinárov a súkromného sektora. Hlavnými témami bol priestor pre občiansku spoločnosť, ochrana novinárok a novinárov a ľudskoprávne štruktúry a vytváranie verejných politík^[266].

Pokračujú iniciatívy na posilnenie účasti na tvorbe verejných politík. Národný projekt participatívnej tvorby verejných politík uvedený v Správe o právnom štáte 2023^[267] bol dokončený 31. decembra 2023. Jedným z jeho výsledkov bolo vytvorenie sektorových rád v Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie a na viacerých ministerstvách s cieľom vybudovať dlhodobý štruktúrovaný dialóg medzi zástupcami ústredných vládnych orgánov a odborníkmi z organizácií občianskej spoločnosti. Medzi ďalšie výsledky patrilo vytvorenie Indexu pre monitoring a hodnotenie podmienok a stavu otvoreného vládnutia vlády SR a špecializovaného vzdelávacieho programu pre pracovníkov verejnej správy^[268]. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti vypracoval v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2024 – 2026, ktorý sa okrem iného zameriava na väčšie zapájanie verejnosti do tvorby verejných politík[269]. Vláda vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 vyhlásila, že bude podporovať zapájanie odbornej obce, akademickej obce, sociálnych partnerov a širokej verejnosti do tvorby verejných politík a tvorby legislatívy^[270], no zároveň skonštatovala, že určité organizácie občianskej spoločnosti sa snažia o netransparentné ovplyvňovanie demokratickej politickej súťaže^[271].

Zmenami kompetenčného zákona sa rozširuje právomoc vlády pri vymenúvaní a odvolávaní vedenia určitých nezávislých orgánov. Parlament 16. januára 2024 v skrátenom legislatívnom konaní schválil zmeny tzv. kompetenčného zákona^[272], ktorými sa okrem iného zavádzajú zmeny do výberového konania predsedov dvoch nezávislých inštitúcií – Štatistického úradu Slovenskej republiky a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vymenúvanie a odvolávanie je v súčasnosti úplne v rukách vlády na rozdiel od predchádzajúcej úpravy zakotvenej v ústave, podľa ktorej predsedov týchto inštitúcií vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády^[273]. Touto novelou sa rozšírili aj podmienky, za ktorých môžu byť predsedovia týchto inštitúcií odvolaní pred skončením ich funkčného obdobia. Vláda 6. februára 2024 odvolala predsedu Štatistického úradu SR aj predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pred skončením ich funkčného obdobia a nahradila ich vlastnými kandidátmi. Bývalá prezidentka republiky napadla túto novelu na Ústavnom súde, pričom súd prijal jej podanie na ďalšie konanie^[274]. Novelu napadla aj skupina poslancov Národnej rady SR^[275]. Zainteresované strany vyjadrujú obavy, že novela narúša zásadu bŕzd a protiváh, keďže dáva plnú kontrolu nad týmito nezávislými inštitúciami výlučne vláde a predstavuje hrozbu pre nezávislosť a nestrannosť týchto inštitúcií^[276]. Podobne obišla vláda aj právomoci prezidenta menovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS)^[277], a to úpravou štatútu SIS, ktorá umožňuje, aby nominant vlády na pozíciu námestníka riaditeľa získal kompetencie riaditeľa^[278].

Prostredie, v ktorom musia fungovať organizácie občianskej spoločnosti, sa zhoršilo. Platí to zvlášť pre organizácie, ktoré plnia úlohu dohľadu nad činnosťami štátu a ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv. Priestor občianskej spoločnosti na Slovensku sa považuje za „zúžený“^[279]. Zainteresované strany uviedli, že po parlamentných voľbách v septembri 2023 sa situácia zhoršila. Vládne atmosféra zastrašovania a neistoty. Politici a zástupcovia vlády označili časť organizácií občianskej spoločnosti za nepriateľov alebo za zahraničných agentov. Útoky sú namierené najmä proti organizáciám, ktoré vykonávajú funkciu strážcov alebo pôsobia v oblasti ľudských práv vrátane práv LGBTIQ osôb a rodovej rovnosti^[280]. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 zaviazala zaviesť transparentné pravidlá financovania organizácií občianskej spoločnosti, vytvoriť štátnu agentúru na pomoc neziskovému sektoru, poskytovať krátkodobé a dlhodobé granty s cieľom podporiť „tú časť občianskeho sektora, ktorá sa reálne zaujíma o zlepšenie života v krajine [zvýraznenie doplnené]“, a uľahčiť vytváranie jednoduchých foriem združení občianskej spoločnosti a zjednodušiť registráciu iných foriem neziskových organizácií^[281]. V októbri 2023 vláda oznámila svoj zámer prijať zákon, aby sa organizácie občianskej spoločnosti financované zo zahraničia označovali ako „zahraniční agenti“^[282]. Poslanci parlamentu z vládnucej koaličnej strany navrhli 27. marca 2024 novelu, podľa ktorej by sa všetky mimovládne organizácie, ktoré dostávajú viac ako 5 000 EUR ročne od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby, museli povinne označovať ako „organizácia so zahraničnou podporou“. Financovanie Európskou Úniou je z definície pojmu zahraničná podpora vylúčené^[283]. Vláda okrem toho v novembri 2023 oznámila zmenu kritérií asignácie daní z príjmov fyzických osôb. Hrozí tak, že sa výrazne zníži financovanie neziskových organizácií vo všetkých oblastiach. Po silnom odpore organizácií občianskej spoločnosti bol proces pozastavený a doteraz neboli podniknuté žiadne formálne kroky. Namiesto toho však boli prijaté cielené opatrenia na zastavenie verejného financovania určitých typov organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií LGBTIQ, a činností, ako sú projekty na boj proti dezinformáciám alebo na ochranu ľudských práv^[284]. Parlament 27. júna 2024 schválil v skrátenom legislatívnom konaní zmeny zákona o slobode zhromažďovania a iných zákonov^[285], ktorými sa rozširujú dôvody na obmedzenie oznámených zhromaždení a posilňujú právomoci Slovenskej informačnej služby zhromažďovať a vyhodnocovať informácie o ohrození politických predstaviteľov^[286]. Podľa vlády sú tieto zmeny zamerané na ochranu práva na súkromný život a zníženie napätia v slovenskej spoločnosti^[287]. Zmeny však čelili kritike zo strany generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv^[288], súdnej rady i opozície^[289]. Dôvodom kritiky je ich proporcionalita.

Príloha I: Zoznam zdrojov v abecednom poradí*

* Zoznam príspevkov získaných v súvislosti s konzultáciou k Správe o právnom štáte 2024 možno nájsť na https://commission.europa.eu/publications/2024-rule-law-report-targeted-stakeholder-consultation_en.

Aktuality.sk (12. jún 2024), Väčšie kompetencie pre SIS aj ochranka pre opozíciu. Čo vláda plánuje meniť po atentáte na Roberta Fica?, https://www.aktuality.sk/clanok/4BIcL6h/vacsie-kompetencie-pre-sis-aj-ochranka-pre-opoziciu-co-vlada-planuje-menit-po-atentate-na-roberta-fica/.

Aktuality.sk (15. máj 2024), Končí šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, https://www.aktuality.sk/clanok/8fKXvQ0/konci-sef-specializovaneho-trestneho-sudu-jan-hrubala/.

Aktuality.sk (17. január 2024), Problém Rážovho návrhu zákona je politický vplyv, tvrdí šéf Úradu pre verejné obstarávanie, https://www.aktuality.sk/clanok/Et9XqBA/problem-razovho-navrhu-zakona-je-politicky-vplyv-tvrdi-sef-uradu-pre-verejne-obstaravanie/.

Aktuality.sk (18. jún 2024), Maroš Žilinka aj koaliční poslanci kritizujú lex atentát: pokuty aj sledovanie občanov chcú vyškrtnúť, https://www.aktuality.sk/clanok/7jvDMnp/maros-zilinka-aj-koalicni-poslanci-kritizuju-lex-atentat-pokuty-aj-sledovanie-obcanov-chcu-vyskrtnut/.

Aktuality.sk (2. november 2023), Kandidát na šéfa policajnej inšpekcie Zurian: Chcem ukončiť vojnu v polícii, zriadim nový tím, https://www.aktuality.sk/clanok/keNmiSE/kandidat-na-sefa-policajnej-inspekcie-zurian-chcem-ukoncit-vojnu-v-policii-zriadim-novy-tim/.

Aktuality.sk (3. november 2023), Dvaja odvolaní členovia súdnej rady: Vláda rozhodla svojvoľne, podáme ústavnú sťažnosť, https://www.aktuality.sk/clanok/j4qOomp/dvaja-odvolani-clenovia-sudnej-rady-vlada-rozhodla-svojvolne-podame-ustavnu-staznost/.

AP News (26..január 2024), Thousands protest in Slovakia against plan to amend penal code and close special prosecutor’s office (Tisíce ľudí protestujú na Slovensku proti plánom na revíziu trestného zákona a zatvorenie špeciálnej prokuratúry), https://apnews.com/article/slovakia-penal-code-protests-robert-fico-7fbd3c9cfb4f97298f00a0fca01c3e15.

ARTICLE19 – Global Campaign for Free Expression (9. január 2024), Slovakia: Reject proposed changes to whistleblower legislation (Celosvetová kampaň za slobodu prejavu, Slovensko: výzva na zamietnutie návrhu novely zákona o oznamovateľoch), https://www.article19.org/resources/slovakia-reject-proposed-changes-to-whistleblower-legislation/.

BIRN (13. december 2023), Exiled in Bosnia: Corrupt and accused Slovak police offices find comfort abroad (Skorumpovaní obvinení slovenskí policajní funkcionári našli útočisko v zahraničí), https://balkaninsight.com/2023/12/13/exiled-in-bosnia-corrupt-and-accused-slovak-police-officers-find-comfort-abroad/.

CAS.sk (2024), Začal platiť lex atentát: Čo čaká najvyšších ústavných činiteľov a nové dôvody na zákaz zhromaždenia, https://www.cas.sk/clanok/2946541/zacal-platit-lex-atentat-co-caka-najvyssich-ustavnych-cinitelov-a-nove-dovody-na-zakaz-zhromazdenia/.

Denník N (1. február 2024), Na bratislavskom proteste bolo 30-tisíc ľudí, najviac od začiatku demonštrácií proti novele Trestného zákona, https://dennikn.sk/minuta/live/20553/protesty-ficova-vlada-urad-specialnej-prokuratury-2024-02-01.

Denník N (12. september 2023), Odkryli sme, ako u Žilinku používajú paragraf 363 v prospech prominentov, https://dennikn.sk/3553521/odkryli-sme-ako-u-zilinku-pouzivaju-paragraf-363-v-prospech-prominentov/.

Denník N (14. február 2024), Kto je Pavol Gašpar, ktorého vláda nečakane navrhla za šéfa SIS. Zastaviť ho môže len prezidentka, https://dennikn.sk/3828081/kto-je-pavol-gaspar-ktoreho-vlada-necakane-schvalila-za-sefa-sis-zastavit-ho-moze-len-prezidentka/?ref=inc.

Denník N (19. marec 2024), Špeciálna prokuratúra obvinila vedúceho úradu vlády Juraja Gedru, https://dennikn.sk/minuta/3892160/?ref=mwat

Denník N (2. november 2023), Skrýval som sa v Bielorusku, Lučanského zavraždili, hovorí Zurian, ktorého Šutaj Eštok presadil za riaditeľa inšpekcie,https://dennikn.sk/3656195/skryval-som-sa-v-bielorusku-lucanskeho-zavrazdili-hovori-zurian-ktoreho-chce-sutaj-estok-za-riaditela-inspekcie/.

Denník N (24. apríl 2024), O zásahu do nezávislosti súdnictva už hovorí aj predseda Najvyššieho súdu. Ficove slová vníma ako nátlak, https://dennikn.sk/3958903/o-zasahu-do-nezavislosti-sudnictva-uz-hovori-aj-predseda-najvyssieho-sudu-ficove-slova-vnima-ako-natlak/?ref=impm#rtm_source=mpmapp.

Denník N (29. január 2024), Prípady Výboha a Haščáka budú navždy premlčané, ak Trestný zákon zmenia hoci len na jeden deň, https://dennikn.sk/3800119/pripady-vyboha-a-hascaka-budu-navzdy-premlcane-ak-trestny-zakon-zmenia-hoci-len-na-jeden-den/.

Denník N (6. február 2024), Krajský súd potvrdil rozhodnutie Šutaja Eštoka. Dvaja policajti sa nemôžu vrátiť do práce, https://dennikn.sk/3813121/krajsky-sud-potvrdil-rozhodnutie-sutaja-estoka-dvaja-policajti-zo-siedmich-sa-nemozu-vratit-do-prace/?ref=inc.

Denník Postoj (8. január 2024), Zmena trestných kódexov / Pellegrini zavádza, novelu ušili na mieru svojim ľuďom, tvrdí exminister Karas, https://www.postoj.sk/144823/pellegrini-klame-novelu-usil-smer-na-mieru-svojim-ludom-tvrdi-exminister-karas.

Denník SME (8. február 2024), Protesty ani obštrukcie nezabrali, parlament schválil nové trestné kódexy, https://domov.sme.sk/c/23279812/trestny-zakon-hlasovanie-novela-ficova-vlada.html?ref=av-center.

El Espanol (2024), Jueces europeos ponen a España al nivel de Hungría por el deterioro de la independencia judicial (Európski sudcovia postavili Španielsko na úroveň s Maďarskom pre zhoršenie nezávislosti súdnictva), https://www.elespanol.com/espana/politica/20240613/jueces-europeos-ponen-espana-nivel-hungria-deterioro-independencia-judicial/862664241_0.html.

EPPO (2023), Vyjadrenie k legislatívnym zmenám navrhnutým slovenskou vládou https://www.eppo.europa.eu/en/news/statement-regarding-legislative-amendments-proposed-slovak-government.

Euractiv (1. september 2021), Prosecutor General dismisses high-level corruption charges (Generálny prokurátor ruší obvinenia v prípadoch korupcie na vysokých miestach), https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/prosecutor-general-dismisses-high-level-corruption-charges/.

Euractiv (11. január 2024), Fico’s government mulls dismantling agency that handles corruption (Ficova vláda zvažuje rozpustenie agentúry, ktorá rieši korupciu), https://www.euractiv.com/section/politics/news/ficos-government-mulls-dismantling-agency-that-handles-corruption/.

Euractiv (2. február 2024), Opposition to Slovakian PM’s proposed criminal reforms grows (Odpor voči vládnemu návrhu reformy trestného práva narastá), https://www.euractiv.com/section/politics/news/opposition-to-slovakian-pms-proposed-criminal-reforms-grows/.

Euractiv (23. jún 2023), Slovak officials hired to fight farm subsidy fraud arrested for fraud (Slovenskí úradníci prijatí na boj proti podvodom s agrodotáciami boli zadržaní pre podozrenie z podvodu), https://www.euractiv.com/section/politics/news/slovak-officials-hired-to-fight-farm-subsidy-fraud-arrested-for-fraud/. Európska komisia (2020), Správa o právnom štáte 2020, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku.

Európska federácia novinárov (10. jún 2024), Slovakia: Media freedom groups call on Parliament to reject public broadcasting bil, (Slovensko: Skupiny na ochranu slobody médií vyzývajú parlament, aby zamietol návrh zákon o verejnoprávnom vysielateľovi), https://europeanjournalists.org/blog/2024/06/10/media-freedom-groups-call-on-slovakias-parliament-to-reject-public-broadcasting-bill/.

Európska komisia (2021), Správa o právnom štáte 2021, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku.

Európska komisia (2022), Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2022.

Európska komisia (2022), Správa o právnom štáte 2022, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku.

Európska komisia (2023), Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku.

Európska komisia (2024), Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024.

Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (2024), príspevok Európskej siete národných inštitúcií pre ľudské práva k Správe o právnom štáte 2024.

Európska sieť pre implementáciu (2024), Príspevok Európskej siete pre implementáciu k Správe o právnom štáte 2024.

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2024), Osobitný prieskum Eurobarometra XX: korupcia.

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2024), Rýchly prieskum Eurobarometra XX: o postoji podnikov ku korupcii v EÚ.

Government Accountability Project/European Whistleblowing Institute (22. december 2023), Memorandum regarding breaches of EU law by the proposed Amendment to Act no. 54/2019 Coll. on the Protection of Whistleblowers as amended by Act No. 189/2023 Col (Memorandum o porušení práva EÚ navrhovanou novelou zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov v znení zákona č. 189/2023 Z. z.), https://whistleblowingnetwork.org/WIN/media/pdfs/EWI_GAP_Legal-Memo_Slovakia_Final.pdf.

Greco, piate kolo hodnotenia – druhá správa o plnení (17. apríl 2024), Slovensko, GrecoRC5(2023)9, https://www.coe.int/en/web/greco/evaluations/slovakia.

HNonline.sk (2024), Šéf Najvyššieho súdu Šikuta reaguje na Fica: Ide o politický útok. Je nemysliteľné vydať celú databázu , https://hnonline.sk/slovensko/96146006-sef-najvyssieho-sudu-sikuta-reaguje-na-fica-ide-o-politicky-utok-je-nemyslitelne-vydat-celu-databazu, 24. apríl 2024.

Idnes.cz (2024), Lex atentát. Ficova vláda chce pro politiky větší ochranu i doživotní rentu, https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovensko-lex-atentat-vlada-robert-fico-ochranka-dozivotni-renta.A240612_123335_zahranicni_kha.

Iniciatíva za právny štát (2023), Aké sú pravidlá pre tých, čo určujú pravidlá? https://www.pravnystat.sk/wp-content/uploads/2023/12/ake-su-pravidla-pre-tych-co-urcuju-pravidla-sk_1.pdf.

Iniciatíva za právny štát (2023), Stanovisko „Iniciatívy za právny štát“ k súčasnému stavu legislatívneho procesu na Slovensku, https://www.pravnystat.sk/wp-content/uploads/2023/12/14.12.2023_Stanovisko-%E2 %80 %9EIniciativy-za-pravny-stat-k-sucasnemu-stavu-legislativneho-procesu-na-Slovensku.pdf.

Jurist – Legal News & Commentary (9. február 2024), Thousands protest in Slovakia over proposed criminal law reform (Tisíce ľudí protestujú proti navrhovanej reforme trestného práva), https://www.jurist.org/news/2024/02/thousands-protest-in-slovakia-over-proposed-criminal-law-reforms/.

Komisia Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (2021), Štúdia o fungovaní justičných systémov v členských štátoch, https://commission.europa.eu/publications/two-studies-prepared-european-commission-cepej-european-commission-efficiency-justice-functioning-3_en.

Medzinárodný tlačový inštitút (13. december 2023), Slovakia: Media freedom groups urge MPs to oppose cuts to RTVS budget (Slovensko: Skupiny za slobodu médií naliehavo vyzývajú poslancov, aby sa postavili proti škrtom v rozpočte RTVS), https://ipi.media/slovakia-media-freedom-groups-urge-mps-to-oppose-cuts-to-rtvs-budget/.

Ministerstvo spravodlivosti (2024), Najvyšší súd odmietol ministerskú kontrolu informačného systému, https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/najvyssi-sud-odmietol-ministersku-kontrolu-informacneho-systemu/.

Ministerstvo vnútra SR (2024), tlačová správa „Minister vnútra predloží vláde návrh na späťvzatie novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti“, https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-vnutra-predlozi-vlade-navrh-na-spatvzatie-novely-zakona-o-ochrane-oznamovatelov-protispolocenskej-cinnosti.

Nadácia Zastavme korupciu (23. február 2024), Zastavme korupciu zbiera podpisy k novele o verejnom obstarávaní,https://www.teraz.sk/spravy/zastavme-korupciu-zbiera-podpisy-k-novel/776768-clanok.html.

Národná rada Slovenskej republiky (2023), Stručný prehľad legislatívnej činnosti NR SR, https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=538007.

Národná rada Slovenskej republiky (2024), návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=245.

Noviny.sk (2024), Lex atentát: Nové opatrenia čelia kritike a nevyhnú sa zmenám, https://www.noviny.sk/slovensko/937767-lex-atentat-nove-opatrenia-celia-kritike-a-nevyhnu-sa-zmenam.

Otvorený list 11 prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry generálnemu prokurátorovi z 22. apríla 2024.

Politico (29. február 2024), Slovakian PM Fico’s plan to reduce corruption penalties suspended (Plán slovenského premiéra Fica znížiť trestné sadzby za korupciu je pozastavený), https://www.politico.eu/article/slovakia-prime-minister-robert-fico-reduce-corruption-penalty-suspended/.

Poradná rada európskych prokurátorov (CCPE) (2018), stanovisko č. 13(2018): Nezávislosť, zodpovednosť a etika prokurátorov.

Prezident Slovenskej republiky (2024), Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, https://www.prezident.sk/upload-files/93113.pdf.

Prezident Slovenskej republiky (2024), Podpísané a vrátené zákony, https://www.prezident.sk/page/podpisane-a-vratene-zakony/.

Pripomienky 25 organizácií občianskej spoločnosti k návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (2024), https://api.mojapeticia.sk/media/campaign/attachment/34f318f9-54b2-48a8-bcfb-39fcc15be579.pdf.

Rada Európy: Benátska komisia (2010), Správa o nezávislosti systému súdnictva, časť II: Prokuratúra [CDL-AD(2010) 040].

Rada Európy: Benátska komisia (2014), predbežné stanovisko č. 785/2014 k návrhu zákona o úrade štátnej prokuratúry Čiernej Hory [CDL-AD(2014) 042].

Rada Európy: Benátska komisia (2016), Zoznam kritérií právneho štátu, [CDL-AD(2016)007rev].

Rada Európy: Výbor ministrov (2000), Odporúčanie Výboru ministrov členským štátom CM/Rec(2000)19 o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva.

Reportéri bez hraníc (13. december 2023), Slovakia: RSF and its partners urge parliament and president to halt attempts to undermine the public broadcaster’s independence (Slovensko: Reportéri bez hraníc a ich partneri vyzývajú parlament a prezidentku, aby zastavili pokusy o oslabenie nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa), https://rsf.org/en/slovakia-rsf-and-its-partners-urge-parliament-and-president-halt-attempts-undermine-public.

Reuters (1. február 2024), Slovaks ratchet up protests against government’s criminal law reform (Na Slovensku narastá vlna protestov proti vládnemu návrhu reformy trestného práva), https://www.reuters.com/world/europe/slovaks-ratchet-up-protests-against-governments-criminal-law-reform-2024-02-01/#:~:text=BRATISLAVA%2C%20Feb%201 %20(Reuters),cases%20close%20to%20the%20premier.

Reuters (24. november 2022), Slovak police renew bribery charge against central bank governor Kazimir – lawyer (Slovenská polícia znova obvinila z podplácania guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra), https://www.reuters.com/markets/europe/slovak-police-again-charge-central-bank-governor-kazimir-over-bribery-lawyer-2022-11-24/.

Reuters (8. február 2024), Slovakia approves criminal law reforms that sparked protests (Schválenie reformy trestného práva na Slovensku vyvolalo protesty), https://www.reuters.com/world/europe/slovakia-approves-criminal-law-reforms-that-sparked-protests-2024-02-08/. Tlačová agentúra Reuters/Denník SME (2023), Ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky, https://domov.sme.sk/c/23247428/ustavny-sud-prijal-na-dalsie-konanie-navrh-prezidentky.html.

RTVS (14. máj 2024), Ján Mazák neuspel s ústavnou sťažnosťou proti svojmu odvolaniu z čela súdnej rady, https://spravy.rtvs.sk/2024/05/jan-mazak-neuspel-s-ustavnou-staznostou-proti-svojmu-odvolaniu-z-cela-sudnej-rady/.

RTVS (15. júl 2024), Prezident P. Pellegrini odvolal dvoch členov Súdnej rady SR, https://spravy.rtvs.sk/2024/07/prezident-p-pellegrini-odvolal-dvoch-clenov-sudnej-rady-sr/.

RTVS (15. máj 2024), Ján Hrubala končí ako predseda Špecializovaného trestného súdu, https://spravy.rtvs.sk/2024/05/jan-hrubala-konci-ako-predseda-specializovaneho-trestneho-sudu/.

RTVS (2024), Parlament schválil lex atentát. Ďalší balík zmien by mal prísť na jeseň, potvrdil Tibor Gašpar, https://spravy.rtvs.sk/2024/06/parlament-schvalil-lex-atentat/.

RTVS (3. jún 2024), Bývalí členovia Súdnej rady neuspeli s ústavnými sťažnosťami proti ich odvolaniu, https://spravy.rtvs.sk/2024/06/byvali-clenovia-sudnej-rady-neuspeli-s-ustavnymi-staznostami-voci-ich-odvolaniu/.

SITA (15. december 2023), Novela zákona o ochrane oznamovateľov podľa Gedru zdokonaľuje ustanovenia, aby nebolo možné inštitút zneužívať, https://sita.sk/novela-zakona-o-ochrane-oznamovatelov-podla-gedru-zdokonaluje-ustanovenia-aby-nebolo-mozne-institut-zneuzivat/.

Skupina pre preskúmanie vykonávania zriadená v rámci Konferencie zmluvných štátov Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (2023): Stav vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii – zhrnutie (4. – 8. september 2023), CAC/COSP/IRG/II/4/1/Add. 6, https://www.unodc.org/documents/treaties/UNCAC/WorkingGroups/ImplementationReviewGroup/4-8September2023/CAC-COSP-IRG-II-41-Add.6/CAC-COSP-IRG-II-41-Add.6-E.pdf.

Slovenská advokátska komora (2024), príspevok Slovenskej advokátskej komory k Správe o právnom štáte 2024.

Slovenská tlačová agentúra (2024), Takmer 80 mimovládok žiada zrušiť rozhodnutie ministra Suska, spustili petíciu, https://sita.sk/takmer-80-mimovladok-ziada-zrusit-rozhodnutie-ministra-suska-spustili-peticiu/, 21. február 2024.

Slovenská tlačová agentúra (2024a), Šéf Najvyššieho súdu sa rázne ohradil voči tvrdeniam Fica o odmietnutí súčinnosti pri bleskovej kontrole z ministerstva, https://sita.sk/sef-najvyssieho-sudu-sa-razne-ohradil-voci-tvrdeniam-fica-o-odmietnuti-sucinnosti-pri-bleskovej-kontrole-z-ministerstva/.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2023), Správa o právnom štáte 2023 – Slovensko, https://www.snslp.sk/sledovanie-pravneho-statu/sprava-o-pravnom-state/.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2023a), nástroj na sledovanie právneho štátu, https://www.snslp.sk/en/rule-of-law-tracker/tracker/.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2023b)Ja samu seba vnímam ako obyčajného človeka: Obhajcovia a obhajkyne ľudských práv na Slovensku, https://www.snslp.sk/wp-content/uploads/Obhajcovia-a-obhajkyne-ludskych-prav-na-Slovensku.pdf.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2023c), Nenávistný jazyk na politických facebookových profiloch. Správa z monitoringu nenávistných prejavov, tematická správa, https://www.snslp.sk/wp-content/uploads/Nenavistny-jazyk-na-politickych-fb-profiloch-2023_web.pdf.

SME (2024), Pellegrini odvolal dvoch členov Súdnej rady, ktorých vymenovala ešte bývalá prezidentka, https://domov.sme.sk/c/23357474/sudna-rada-prezident-peter-pellegrini-zuzana-caputova.html.

SME.sk (19. február 2024), Gašpar ma poslal po úplatok priamo za Bödörom, opísal Slobodník. Proces s oligarchom začali pred premlčaním, https://domov.sme.sk/c/23284598/norbert-bodor-kauza-valceky-sud-slobodnik-vypoved.html?ref=temacl.

SME.sk (2024), Iniciatíva Za otvorenú justíciu apeluje na politikov, aby neznižovali výrokmi dôveru verejnosti k súdom, https://domov.sme.sk/c/23345960/iniciativa-za-otvorenu-justiciu-apeluje-na-politikov-aby-neznizovali-vyrokmi-doveru-verejnosti-k-sudom.html.

SME.sk (27. október 2023), Minister Šutaj Eštok dočasne pozbavil výkonu funkcie šesticu policajtov okolo Jána Čurillu, https://domov.sme.sk/c/23237277/od-novembra-sa-rusia-funkcie-policajnych-viceprezidentov.html?ref=av-center.

Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2022 (20. december 2023), https://www.genpro.gov.sk/fileadmin/Sprava_o_cinnosti/2022_sprava_o_cinnosti_GP.pdf.

Súdna rada Slovenskej republiky (2023), uznesenie č. 63/2023 zo 16. februára 2023 k trestnému činu ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona, https://zasadnutia.sudnarada.sk/trestny-cin-ohybania-prava-podla-326a-trestneho-zakona-a-suvisiacich-ustanoveni/

Súdna rada Slovenskej republiky (2024), tlačová správa z 15. júla: Súdna rada Slovenskej republiky má o dvoch členov menej, https://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-slovenskej-republiky-ma-o-dvoch-clenov-menej/.

Súdna rada Slovenskej republiky (2024a), Stanovisko deviatich členov Súdnej rady SR k otázkam Európskej komisie položeným v rámci konzultácií k Správe o stave právneho štátu, https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/2054_ts_15022024.pdf.

Súdna rada Slovenskej republiky (2024b), Súdna rada Slovenskej republiky opäť v neúplnom zložení, https://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-slovenskej-republiky-opat-v-neuplnom-zlozeni/.

Súdna rada Slovenskej republiky (2024c), Návrh na odvolanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD., z funkcie predsedu súdnej rady, https://zasadnutia.sudnarada.sk/data/att/15534.pdf.

Súdna rada Slovenskej republiky (2024d), uznesenie č. 103/2024 zo 16. apríla 2024, https://zasadnutia.sudnarada.sk/data/att/15554.pdf.

Súdna rada Slovenskej republiky (2024e), Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a Návrh na vydanie dočasného opatrenia, https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/2093_ts_23_04_2024_us_jm.pdf.

Súdna rada Slovenskej republiky (2024f), Stanovisko predsedu Súdnej rady z 15. apríla 2024, https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/2088_rozhodnutie-o-zaradeni-navrhu-na-odvolanie.pdf

Súdna rada Slovenskej republiky (2024g), uznesenie č. 136/2024 zo 17. apríla 2024, https://zasadnutia.sudnarada.sk/stanovisko-sudnej-rady-slovenskej-republiky-k-tlacovej-besede-predsedu-vlady-slovenskej-republiky-a-ministra-spravodlivosti-slovenskej-republiky-konanej-4-aprila-2024/.

Súdna rada Slovenskej republiky (2024h), uznesenie č. 191/2024 zo 17. júna 2024, https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/2124_uznesenie-c-191-2024-lex-atentat.pdf.

Špecializovaný trestný súd (2023), rozsudok č. 4T/1/2023 z 24. februára 2023, https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/3af3dea1-4fe1-4c3f-b8d6-f677e94d671e:26ed92f3-d277-4bc2-b32a-a5.

Ta3 (2024), Lex atentát zjednotil, ale kritikov, Naozaj potrebujeme takéto zmeny zákonov?, https://www.ta3.com/relacia/945159/lex-atentat-zjednotil-ale-kritikov-naozaj-potrebujeme-taketo-zmeny-zakonov.

Teraz.sk (27. november 2023), Eštok podal trestné oznámenie pre poskytnutie ochrany čurillovcom, https://www.teraz.sk/slovensko/sutaj-estok-podava-trestne-oznameni/757239-clanok.html.

The Guardian (29. jún 2023), Slovakian anti-corruption official arrested in corruption inquiry (Slovenského protikorupčného úradníka zadržali pre podozrenie z korupcie), https://www.theguardian.com/world/2023/jun/29/slovakian-anti-corruption-official-arrested-in-corruption-inquiry.

The Slovak Spectator (11. august 2023), Police detain ex-top cop Gaspar again (Polícia opäť zadržala bývalého šéfa polície Gašpara), https://spectator.sme.sk/c/23204019/police-detain-ex-top-cop-gaspar-again-fico-claims-his-party-is-victim-of-attack.html.

The Slovak Spectator (11. december 2023), New charges against ex police chief, oligarch and others, (Nové obvinenia proti bývalému policajnému náčelníkovi, oligarchovi a ďalším),https://spectator.sme.sk/c/23255359/new-charges-against-gaspar-bodor-and-some-others.html.

The Slovak Spectator (15. november 2023), Changes to the Public Procurement Law – Take Six (Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní – 6. časť), https://spectator.sme.sk/c/23244416/changes-to-the-public-procurement-law-take-six.html.

The Slovak Spectator (22. august 2023), Judge approves infamous ex-top police official’s plea deal (Sudca schválil neslávne známu dohodu o vine a treste s bývalým policajným funkcionárom), https://spectator.sme.sk/c/23208047/judge-approves-infamous-ex-top-police-officials-plea-deal.html.

The Slovak Spectator (26. október 2023), Charged ex-minister elected presiding officer of parliament (Za predsedu parlamentu bol zvolený obvinený exminister), https://spectator.sme.sk/c/23236935/charged-ex-minister-elected-presiding-officer-of-parliament.html.

The Slovak Spectator News Digest (20. február 2024), Minister’s plan to rewrite whistleblowing bill again (Minister plánuje prepracovať návrh zákona o ochrane oznamovateľov), https://spectator.sme.sk/c/23285219/news-digest-ministers-vague-plan-to-rewrite-whistleblowing-bill-again.html

Transparency International (2021), Rušenia obvinení volajú po jasnom zdôvodnení pred verejnosťou. Zákonnosť obvinení z trestného činu predtým potvrdili rôzne súdy vrátane Najvyššieho súdu a Ústavného súdu.

Transparency International (2024), Index vnímania korupcie 2023.

Transparency International (29. jún 2023), Smer sa na nič nehrá. Z transparentného účtu poslal milión eur do vlastnej agentúry, https://volby.transparency.sk/parlament2023/aktuality/smer-sa-na-nic-nehra-z-transparentneho-uctu-poslal-milion-eur-do-vlastnej-agentury.

Transparency International (6. december 2023), Rušenie špeciálnej prokuratúry prichádza v čase, keď má reálne výsledky, https://transparency.sk/sk/rusenie-specialnej-prokuratury-prichadza-v-case-ked-ma-realne-vysledky-spustili-sme-peticiu/.

Transparency International (8. február 2024), Schválená novela trestného zákona oslabuje právny štát a boj s korupciou, https://transparency.sk/sk/schvalena-novela-trestneho-zakona-oslabuje-pravny-stat-a-boj-s-korupciou/.

Únia občianskych slobôd pre Európu (2024), príspevok Únie občianskych slobôd pre Európu k Správe o právnom štáte 2024.

Úrad na ochranu oznamovateľov (15. december 2023), Zásahy do zákona na ochranu oznamovateľov prinesú právnu neistotu, marenie vyšetrovania a odstrašia oznamovateľov, https://www.oznamovatelia.sk/zasahy-do-zakona-na-ochranu-oznamovatelov-prinesu-pravnu-neistotu-marenie-vysetrovania-a-odstrasia-oznamovatelov/.

Úrad na ochranu oznamovateľov (február 2024), Čo znamená rozhodnutie krajského súdu v prípade chránených policajtov, https://www.oznamovatelia.sk/co-znamena-rozhodnutie-krajskeho-sudu-v-pripade-chranenych-policajtov/.

Úrad na ochranu oznamovateľov (január 2024), Nezmysly o našom úrade – vyvraciame hoaxy, https://www.oznamovatelia.sk/nezmysly-o-nasom-urade-vyvraciame-hoaxy/.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti (2023), Záverečná sumarizačná správa k záverečnej monitorovacej správe, Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík 2, https://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/participacia/2024/monitorovacie_spravy/F_NPPARTI_2_zaverecna_sumarizacna_sprava_1_12_2020_31_12_2023.pdf.

Úrad špeciálnej prokuratúry (20. december 2023), Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2022, https://www.genpro.gov.sk/fileadmin/Sprava_o_cinnosti/2022_sprava_o_cinnosti_USP.pdf .

Ústavný súd Slovenskej republiky (2023), uznesenie PL. ÚS 1/2022-270 z 21. júna 2023.

Ústavný súd Slovenskej republiky (2024), tlačová správa č. 30/2024 z 3. júla 2024, https://www.ustavnysud.sk/informacie-pre-verejnost-a-media/media/tlacove-spravy.

Ústavný súd Slovenskej republiky (2024), uznesenie PL. ÚS 3/2024-112 z 28. februára 2024.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2024 o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát, 2023/3021(RSP), https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2024-0021_EN.pdf.

Uznesenie vlády Slovenskej republiky (2023), Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 576 z 2. novembra 2023 k návrhu na odvolanie a vymenovanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky, https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/21201/1.

Verejný ochranca práv (18. jún 2024), Vláde a parlamentu odporúčam prijať vyššie záruky na ochranu ústavného práva na zhromažďovanie občanov. Z neplatenia pokút spraviť trestný čin neodporúčam, https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2024/06/Tlacova-sprava-VOP-18.-06.-2024.pdf.

Verejný ochranca práv (2024), príspevok verejného ochrancu práv k Správe o právnom štáte 2024.

Vláda Slovenskej republiky (2022), Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky https://www.vlada.gov.sk/share/RVLP/lpv_sr-14122022.pdf?csrt=12208025320509349348.

Vláda Slovenskej republiky (2023), Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027, https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=535376.

Vláda Slovenskej republiky (2023), rozhodnutie č. 702/2023 zo 6 decembra 2023, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29080/1.

Vláda Slovenskej republiky (2023), rozhodnutie č. 703/2023 zo 6. decembra 2023, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29081/1.

Vláda Slovenskej republiky (2023b), Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2024, https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.5979905&_processDetail_WAR_portletsel_file=Vlastn%C3 %BD–materi%C3 %A1l-mpk.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile.

Vláda Slovenskej republiky (2024), Národná rada SR schválila novelu Trestného zákona, https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/narodna-rada-sr-schvalila-novelu-trestneho-zakona/

Vláda Slovenskej republiky (2024), Prezidentka SR vymenovala Roberta Fica do funkcie predsedu vlády https://www.vlada.gov.sk/prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica-do-funkcie-predsedu-vlady-sr/?csrt=6111271311410479523. Vláda Slovenskej republiky (2024), príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024.

Združenia sudcov Slovenska (2024), Združenie v súčasnosti zbiera poznatky a skúsenosti svojich členov, ktoré komplexne vyhodnotí, https://www.teraz.sk/slovensko/zdruzenie-sudcov-chce-eliminovat-negat/770362-clanok.html.

Združenie sudcov Slovenska (2024), Príspevok Združenia sudcov Slovenska k Správe o právnom štáte 2024.

Príloha II: Návšteva Slovenska

Útvary Komisie absolvovali vo februári 2024 virtuálne stretnutia s týmito subjektmi:

• Americká obchodná komora
• Generálna prokuratúra
• Investigatívne centrum Jana Kuciaka
• Kancelária NR SR (odpovede doručené písomne)
• Ministerstvo kultúry
• Ministerstvo spravodlivosti
• Ministerstvo vnútra
• Najvyšší kontrolný úrad
• Najvyšší správny súd
• Najvyšší súd
• Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru
• Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky
• Rada pre vysielanie a retransmisiu
• Republiková únia zamestnávateľov
• Slovenská advokátska komora
• Slovenská Asociácia tlačených a digitálnych médií
• Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
• Slovenský pozemkový fond (odpovede doručené písomne)
• Slovenský syndikát novinárov
• Sudcovia za otvorenú justíciu
• Súdna rada
• Špecializovaný trestný súd
• Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (odpovede doručené písomne)
• Transparency International
• Úrad na ochranu oznamovateľov
• Úrad špeciálnej prokuratúry
• Úrad vlády – splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti
• Úrad vlády – odbor prevencie korupcie
• Verejný ochranca práv
• Via Iuris
• Zastavme korupciu
• Združenie sudcov

* Komisia sa na viacerých horizontálnych stretnutiach stretla aj s týmito organizáciami:

• Amnesty International EU
• Centre for Democracy and Technology Europe
• Centre for European Volunteering
• Civil Society Europe
• Culture Action Europe
• Democracy Reporting International
• European Centre for Non-Profit Law
• Európska federácia novinárov
• Európske fórum mládeže
• Európske občianske fórum
• Európske partnerstvo pre demokraciu
• Free Press Unlimited
• Írska rada pre občianske slobody
• JEF Europe
• Medzinárodná federácia pre ľudské práva
• Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo
• Medzinárodný tlačový inštitút
• Obhajcovia občianskych práv
• Open Society Foundations
• Philanthropy Europe Association
• PICUM
• Reportéri bez hraníc
• SOLIDAR
• Transparency International EÚ
• Únia občianskych slobôd pre Európu

[1]     Opis sústavy súdov možno nájsť napr. vo výročnej štúdii, ktorú pre Európsku komisiu vypracúva Komisia Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (CEPEJ).

[2]     Slovenský trestný poriadok, § 14 (napr. úkladná vražda, korupcia, terorizmus, organizovaná trestná činnosť, závažné hospodárske trestné činy, poškodzovanie finančných záujmov EÚ atď.).

[3]     Článok 141a Ústavy Slovenskej republiky.

[4]     Články 141 – 151 Ústavy Slovenskej republiky; zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

[5]     Parlamentný zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) zo 4. decembra 2003.

[6]     Obrázky 51 a 53 Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024 a obrázky 50 a 52 Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2022. Úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva sa kategorizuje takto: veľmi nízka (menej ako 30 % respondentov vníma nezávislosť súdnictva ako pomerne dobrú a veľmi dobrú); nízka (30 – 39 %), priemerná (40 – 59 %), vysoká (60 – 75 %), veľmi vysoká (viac ako 75 %).

[7]     33 % spoločností na Slovensku je buď pomerne silno, alebo veľmi silno presvedčených o tom, že ich investície sú chránené zákonom a súdmi v tomto členskom štáte. 46 % opýtaných spoločností považuje kvalitu, efektívnosť alebo nezávislosť súdnictva za jeden z hlavných dôvodov obáv v súvislosti s ochranou investícií v krajine. Obrázky 55 a 56 Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024.

[8]     Nová vláda vznikla 25. októbra 2023 po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 30. septembra 2023.

[9]     Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027, s. 63 a 64.

[10]   Zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Otázka skráteného legislatívneho konania je opísaná v pilieri IV.

[11]   Vláda Slovenskej republiky (2024), Národná rada SR schválila novelu Trestného zákona.

[12]   Informácie o podpise zákona možno nájsť na webovom sídle prezidenta Slovenskej republiky (2024), Podpísané a vrátené zákony. Informácie o podaní návrhu na preskúmanie ústavnosti možno nájsť na webovom sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky (2024), uznesenie PL. ÚS 3/2024-112 z 28. februára 2024, s. 1 – 2.

[13]   Prezidentka Slovenskej republiky (2024), Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.

[14]   Ústavný súd pozastavil účinnosť všetkých zmien Trestného zákona a zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a pozastavil dve zmeny Trestného poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky (2024), uznesenie PL. ÚS 3/2024-112 z 28. februára 2024, s. 2.

[15]   Ústavný súd Slovenskej republiky (2024), tlačová správa č. 30/2024 z 3. júla 2024. Za nesúladné s ústavou považuje okrem iného ustanovenia, ktoré umožňujú retroaktívne otváranie dohôd o vine a treste, a ustanovenia týkajúce sa trestu prepadnutia majetku. Za nesúladné s ústavou však nepovažuje zníženie trestných sadzieb ani skrátenie premlčacích dôb či zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ústavný súd dospel rovnako aj k záveru, že zrušením úradu nedošlo k porušeniu práva EÚ. V súvislosti so skráteným legislatívnym konaním sa Ústavný súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že tento proces neprebehol bezchybne, no nedostatky nedosahovali intenzitu takého charakteru, ktorá by znamenala porušenie ústavy. Ústavný súd podobne aj v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry zdôraznil, že je zdržanlivý a rešpektuje štátnu moc, ktorá má priamu demokratickú legitímnosť, a tou je parlament. Pozastavenie účinnosti ustanovení sa zruší, keď rozhodnutie nadobudne účinnosť.

[16]   Podrobnejšie informácie sú uvedené v pilieri II. Transparency International (8. február 2024), Schválená novela trestného zákona oslabuje právny štát a boj s korupciou.

[17]   EPPO (2023), Vyjadrenie k legislatívnym zmenám navhrnutým slovenskou vládou.

[18]   Európsky parlament, Uznesenie zo 17. januára 2024 o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát, 2023/3021(RSP).

[19]   Denník N (2024), Na bratislavskom proteste bolo 30-tisíc ľudí, najviac od začiatku demonštrácií proti novele Trestného zákona. Jurist – Legal News & Commentary (9. február 2024), Thousands protest in Slovakia over proposed criminal law reform (Tisíce ľudí protestujú proti navrhovanej reforme trestného práva); Reuters (8. február 2024), Slovakia approves criminal law reforms that sparked protests (Schválenie reformy trestného práva na Slovensku vyvolalo protesty); Reuters (1. február 2024), Slovaks ratchet up protests against government’s criminal law reform (Na Slovensku narastá vlna protestov proti vládnemu návrhu reformy trestného práva); AP News (26. január 2024), Thousands protest in Slovakia against plan to amend penal code and close special prosecutor’s office (Tisíce ľudí protestujú na Slovensku proti pripravovanej zmene Trestného zákona a zrušeniu Špeciálnej prokuratúry); Denník SME (8. február 2024), Protesty ani obštrukcie nezabrali, parlament schválil nové trestné kódexy; Euractiv (2. február 2024), Opposition to Slovakian PM’s proposed criminal reforms grows (Odpor voči vládnemu návrhu reformy trestného práva narastá).

[20]   Písomný príspevok Slovenskej republiky, s. 2. Informácie získané pri návšteve Slovenska od Ministerstva spravodlivosti SR.

[21]   Pred tým, ako sa zákon odošle ministerstvu spravodlivosti na uverejnenie v Zbierke zákonov, bude ho musieť podpísať predseda vlády, predseda NR SR a prezident Slovenskej republiky. Komisia momentálne analyzuje trestnoprávnu reformu vrátane týchto posledných zmien.

[22]   Správy o právnom štáte 2022 a 2023, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 2 (za rok 2022) a s. 2 (za rok 2023).

[23]   Súdna rada sa skladá z 18 členov, z ktorých polovicu tvoria sudcovia volení svojimi kolegami. Po troch členoch vyberajú aj vláda, národná rada a prezident republiky. Členov rady môže odvolať len orgán, ktorý ich vymenoval.

[24]   Uznesenie vlády Slovenskej republiky (2023), Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 576 z 2. novembra 2023 k návrhu na odvolanie a vymenovanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky.

[25]   Aktuality.sk (2023), Dvaja odvolaní členovia súdnej rady: Vláda rozhodla svojvoľne, podáme ústavnú sťažnosť; RTVS (2024), Bývalí členovia Súdnej rady neuspeli s ústavnými sťažnosťami proti ich odvolaniu.

[26]   Súdna rada Slovenskej republiky (2024), Návrh na odvolanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD., z funkcie predsedu súdnej rady, s. 1 – 2; Súdna rada Slovenskej republiky (2024), uznesenie č. 103/2024 zo 16. apríla 2024. Uznesenie o odvolaní bolo prijaté na základe návrhu podaného šiestimi členmi Súdnej rady. Piati z nich boli zvolení sudcami.

[27]   Ako bolo oznámené na webovom sídle Súdnej rady. Súdna rada Slovenskej republiky (2024), Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a Návrh na vydanie dočasného opatrenia; Predseda Súdnej rady vydal k tejto otázke vyhlásenie: webové sídlo Súdnej rady Slovenskej republiky (2024), stanovisko predsedu Súdnej rady z 15. apríla 2024; Dodatočné informácie získané pri návšteve Slovenska od Súdnej rady Slovenskej republiky. RTVS (2024), Ján Mazák neuspel s ústavnou sťažnosťou proti svojmu odvolaniu z čela súdnej rady.

[28]   Webové sídlo Súdnej rady Slovenskej republiky (2024), Súdna rada Slovenskej republiky opäť v neúplnom zložení.

[29]   Súdna rada Slovenskej republiky (2024), tlačová správa z 15. júla: Súdna rada Slovenskej republiky má o dvoch členov menej. RTVS (2024), Prezident P. Pellegrini odvolal dvoch členov Súdnej rady SR. SME (2024), Pellegrini odvolal dvoch členov Súdnej rady, ktorých vymenovala ešte bývalá prezidentka. Prezident uviedol, že týchto dvoch členov odvolal preto, aby mohol prispieť vlastnou predstavou k fungovaniu Súdnej rady.

[30]   Okrem iného § 3b a 4 zákona č. 185/2002 Z. z. o súdnej rade.

[31]   Súdny dvor Európskej únie pripomenul, že pokiaľ ide o postup vymenovania sudcov, aby mohol Výbor pre menovanie sudcov prispieť k zobjektívneniu tohto postupu, je nutné, aby bol takýto orgán sám osebe dostatočne nezávislý od zákonodarnej a výkonnej moci a aj od orgánu, ktorému má predložiť stanovisko týkajúce sa hodnotenia uchádzačov na miesto sudcu (rozsudok z 20. apríla 2021, vec C-896/19, Repubblika, ECLI:EU:C:2021:311, bod 66).

[32]   Súdna rada Slovenskej republiky (2024), uznesenie č. 136/2024 zo 17. apríla 2024.

[33]   Informácie o kontrole sú k dispozícii na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Vyhlásenia predsedu Najvyššieho súdu citované v dokumentoch SITA (2024), Denník N (2024a) a HNonline.sk (2024). Druhá kontrola bola požiadaná vo forme vzdialeného prístupu do databázy. Rovnakú žiadosť predložilo Ministerstvo spravodlivosti Špecializovanému trestnému súdu, ktorý požadované spisy poskytol. Predseda Špecializovaného trestného súdu následne odstúpil.

[34]   Aktuality.sk (2024), Končí šéf Špecializovaného trestného súdu; RTVS (2024), Ján Hrubala končí ako predseda Špecializovaného trestného súdu.

[35]   SME.sk (2024), Iniciatíva Za otvorenú justíciu apeluje na politikov, aby neznižovali výrokmi dôveru verejnosti k súdom.

[36]   El Espanol (2024), Jueces europeos ponen a España al nivel de Hungría por el deterioro de la independencia judicial (Európski sudcovia postavili Španielsko na úroveň s Maďarskom pre zhoršenie nezávislosti súdnictva).

[37]   Správy o právnom štáte 2023 a 2022, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 6 (za rok 2023) a s. 2 (za rok 2022).

[38]   § 326a slovenského Trestného zákona, Správy o právnom štáte 2022 a 2023, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 4 (za rok 2022) a s. 6 (za rok 2023).

[39]   Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 6.

[40]   Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 6. Pozri aj vyhlásenie deviatich členov Súdnej rady z 5. februára 2024.

[41]   § 9 ods. 2 Trestného poriadku teraz obsahuje nové ustanovenie, ktoré znie: „Trestné stíhanie sudcu musí byť zastavené alebo vec postúpená na prejednanie disciplinárneho previnenia len vtedy, ak skutok, ktorý sa sudcovi kladie za vinu nemožno právne posúdiť ako iný trestný čin.“ Trestný čin ohýbania práva predstavuje lex specialis pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.

[42]   Ustanovenia Trestného poriadku (s výnimkou dvoch ustanovení, ktorých účinnosť bol pozastavená Ústavným súdom) nadobudli účinnosť 15. marca 2024.

[43]   § 207a ods. 3. Pred touto zmenou neexistovala žiadna lehota, v ktorej by mal sudca podať takúto žiadosť Súdnej rade.

[44]   Zavedené ústavnými zmenami z roku 2020 s cieľom posilniť režim bezúhonnosti sudcov s účinnosťou od roku 2021.

[45]   Návšteva Slovenska, Špecializovaný trestný súd. O jednom z týchto dvoch prípadov sa už rozhodlo, Špecializovaný trestný súd (2023), rozsudok č. 4T/1/2023 z 24. februára 2023.

[46]   Návšteva Slovenska, Špecializovaný trestný súd; Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 6.

[47]   Návšteva Slovenska, združenie sudcov Za otvorenú justíciu, Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 7; Súdna rada verejne vydala uznesenie č. 63/2023 zo 16. februára 2023 k trestnému činu ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona.

[48]   Postup preverovania sudcu sa začína vždy, keď dôjde k povýšeniu sudcu na vyšší súd, ale aj rozhodnutím Súdnej rady, ak s tým súhlasí väčšina členov (t. j. viac ako 9), § XXX zákona o súdnej rade. Informácie získané od sudcovského združenia.

[49]   Správy o právnom štáte 2023, 2022 a 2021, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 3 – 4 (za rok 2023), s. 5 – 6 (za rok 2022) a s. 7 – 8 (za rok 2021).

[50]   Pozri webové sídlo Ministerstva spravodlivosti SR, https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudna-mapa/zmeny-v-sudnej-mape/. Správy o právnom štáte 2023, 2022 a 2021, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 9 – 10 (za rok 2023), s. 7 (za rok 2022) a s. 6 (za rok 2021).

[51]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Ministerstva spravodlivosti SR.

[52]   Vyhlásenie deviatich členov Súdnej rady z 5. februára 2024, s. 2. Informácie získané pri návšteve Slovenska od Združenia sudcov Slovenska. Združenia sudcov Slovenska (2024), Združenie v súčasnosti zbiera poznatky a skúsenosti svojich členov, ktoré komplexne vyhodnotí.

[53]   To malo dočasne vplyv na ich výkonnosť; písomné príspevky od organizácie Civil Liberties Union for Europe (Únia občianskych slobôd pre Európu) a od Združenia sudcov Slovenska. Informácie získané pri návšteve Slovenska od Najvyššieho správneho súdu.

[54]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Generálnej prokuratúry.

[55]   Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 4.

[56]   Ministerstvo spravodlivosti zhromažďuje spätnú väzbu od súdov a analyzuje, ako reforma ovplyvnila prácu súdov a dostupnosť spravodlivosti pre verejnosť.

[57]   § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Správy o právnom štáte 2022 a 2023, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 9 (za rok 2022) a s. 7 (za rok 2023).

[58]   § 363 ods. 3 Trestného poriadku. Pozri aj obrázok 59 Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2022. Po takomto rozhodnutí majú vyšetrovatelia len jedinú možnosť, ako vzniesť obvinenie, a to začať proces odznova a zhromaždiť nové dôkazy, ktoré musia byť iné ako dôkazy predložené v pôvodnom vyšetrovaní.

[59]   Zainteresované strany, ktoré majú uznané alebo identifikovateľné postavenie, najmä obete, by mali mať možnosť napadnúť rozhodnutia prokurátorov o nezačatí trestného stíhania; napadnutie takéhoto rozhodnutia môže prípadne podliehať hierarchickému preskúmaniu buď prostredníctvom súdneho preskúmania, alebo oprávnením strán, aby samy začali trestné stíhanie. Odporúčanie Výboru ministrov Rec(2000)19 o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, bod 34. Pozri aj správu Benátskej komisie CDL-AD(2010) 040-e o európskych normách, pokiaľ ide o nezávislosť systému súdnictva: časť II – Prokuratúra (2011), bod 45 a Zoznam kritérií právneho štátu Benátskej komisie (2016), bod 96.

[60]   Mali by existovať jasné mechanizmy, na základe ktorých sa nižšie postavení prokurátori môžu odvolať proti povereniu alebo pokynom vyššie postaveného prokurátora, ak sa domnievajú, že dané poverenie alebo pokyny sú nezákonné alebo neopodstatnené. Stanovisko CCPE č. 13: Nezávislosť, zodpovednosť a etika prokurátorov (2018), bod 43. Pozri aj odporúčanie Výboru ministrov členským štátom CM/Rec(2000)19 o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, odporúčania 9 a 10; Benátska komisia, Zoznam kritérií právneho štátu, CDL-AD(2016)007rev, bod 92. Platí to aj v prípadoch, keď Generálny prokurátor môže priamo vydať rozhodnutie o zastavení trestného stíhania. Benátska komisia CDL-AD(2014)042, stanovisko č. 785/2014, predbežné stanovisko k návrhu zákona o úrade štátnej prokuratúry Čiernej Hory, body 34 a 108.

[61]   Ústavný súd Slovenskej republiky (2023), uznesenie PL. ÚS 1/2022-270 z 21. júna 2023; Podnet podala skupina poslancov parlamentu a prezidentka Slovenskej republiky. Ústavný súd vo svojom uznesení neposudzoval aplikačnú prax napadnutých ustanovení, keďže to nebolo predmetom posudzovania konformity právnej úpravy. V správe za rok 2023 sa odkazovalo aj na návrh zmeny Trestného poriadku, ten však pred voľbami 30. septembra 2023 nebol predložený na schválenie parlamentom. Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 7. Súčasné pozmeňujúce návrhy neriešia tento problém.

[62]   Tlačová agentúra Reuters/Denník SME, 2023, Ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky. Základom tejto sťažnosti je, že Generálny prokurátor odmietol poskytnúť prezidentke informácie o svojich rozhodnutiach prijatých podľa § 363.

[63]   § 14 Trestného poriadku pred jeho zmenou zákonom č. 40/2024 Z. z. ÚŠP mal tiež právomoc stíhať trestný čin ohýbania práva.

[64]   Bývalý § 24a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

[65]   Bývalý § 55d zákona o prokuratúre.

[66]   Na základe zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ďalšie zákony, bol zrušený § 55 písm. d) ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., ktorého cieľom bolo zabrániť zasahovaniu do činnosti špeciálnych prokurátorov, a to s účinnosťou od 20. marca 2024, pričom tieto ustanovenia neboli nahradené inými zárukami.

[67]   Boli predložené dve takéto žiadosti, no bývalým prokurátorom ÚŠP nebolo umožnené prejsť na krajské prokuratúry.

[68]   Písomné príspevky, ktoré Slovensko poskytlo v súvislosti s plánom obnovy a odolnosti v apríli 2024. Otvorený list 11 prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry Generálnemu prokurátorovi z 22. apríla 2024.

[69]   Otvorený list 11 prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry Generálnemu prokurátorovi z 22. apríla 2024. Na základe článku 8 príkazu Generálneho prokurátora č. 10/2024 je za dodržanie zákonných lehôt v prebiehajúcich veciach, ktoré neboli ukončené pred 20. marcom, ako sú lehoty vo väzobných veciach, podávanie sťažností a odvolaní proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu alebo za dodržanie lehôt na zrušenie meritórnych rozhodnutí príslušníkov polície, zodpovedný prokurátor bývalého ÚŠP.

[70]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu vlády.

[71]   Obrázky 42 až 46 Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024.

[72]   Verejné obstarávanie vyhlásené v júni 2023 bolo zrušené vo februári 2024 a ministerstvo čoskoro začne nový postup verejného obstarávania. Písomný príspevok získaný pri návšteve Slovenska od Ministerstva spravodlivosti SR.

[73]   Písomný príspevok získaný pri návšteve Slovenska od Generálnej prokuratúry.

[74]   V slovenskom Pláne obnovy a odolnosti sa plánujú investície do digitalizácie a analytických kapacít pre justičný systém, najmä v rámci komponentu 15 plánu. Komponent 15 slovenského národného plánu obnovy a odolnosti. Príloha k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Slovenska, COM(2021) 339 final, s. 127 – 133.

[75]   Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 12.

[76]   Tamže.

[77]   Obrázok 8 Porovnávacieho prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024.

[78]   Obrázok 12 Porovnávacieho prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2024.

[79]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Ministerstva spravodlivosti SR.

[80]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Ministerstva spravodlivosti SR.

[81]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Najvyššieho správneho súdu.

[82]   Neexistujú žiadne osobitné predpisy ani kritériá výberu alebo odvolania vedúceho Úradu vlády, ktorého vymenúva vláda a ktorý nie je nezávislý, pozri správu Skupiny pre preskúmanie vykonávania zriadenej v rámci Konferencie zmluvných štátov OSN: Stav vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii – zhrnutie (4. – 8. september 2023), CAC/COSP/IRG/II/4/1/Add. 6, s. 3.

[83]   Ako potvrdil minister vnútra Slovenskej republiky v rozhovore s periodikom Štandard (2024) – Matúš Šutaj Eštok: NAKA v súčasnej podobe skončí (standard.sk). Pozri webovú stránku Euractiv, Fico’s government mulls dismantling agency that handles corruption (Ficova vláda zvažuje rozpustenie agentúry, ktorá rieši korupciu), (11. január 2024).

[84]   Porovnaj § 4 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

[85]   Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry.

[86]   Zákon č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde.

[87]   Transparency International (2024), Index vnímania korupcie 2023. Úroveň vnímanej korupcie sa kategorizuje takto: nízka úroveň (vnímanie korupcie vo verejnom sektore medzi odborníkmi a výkonnými riaditeľmi podnikov dosahuje viac ako 79 bodov); pomerne nízka (počet bodov 79 – 60), pomerne vysoká (počet bodov 59 – 50), vysoká (počet bodov menej ako 50).

[88]   V roku 2019 dosiahlo Slovensko 50 bodov, kým v roku 2023 dosiahlo 54 bodov. O výrazné zvýšenie/zníženie ide vtedy, keď za posledných päť rokov dôjde k zmene o viac ako päť bodov; o zlepšenie/zhoršenie ide pri zmenách v rozmedzí 4 – 5 bodov a relatívne stabilná úroveň sa dosahuje pri zmenách v rozmedzí 1 – 3 bodov.

[89]   Osobitný prieskum Eurobarometra 584 o korupcii (2024). Údaje Eurobarometra o vnímaní korupcie občanmi a skúsenostiach občanov s korupciou sa aktualizujú každý rok. Predchádzajúcim súborom údajov je osobitný prieskum Eurobarometra 534 (2023).

[90]   Rýchly prieskum Eurobarometra 543 o postoji podnikov ku korupcii v EÚ (2024). Údaje Eurobarometra o postoji podnikov ku korupcii sa aktualizujú každý rok. Predchádzajúcim súborom údajov je rýchly prieskum Eurobarometra 524 (2023).

[91]   Osobitný prieskum Eurobarometra 584 o korupcii (2024).

[92]   Rýchly prieskum Eurobarometra 543 o postoji podnikov ku korupcii v EÚ (2024).

[93]   Prijatie novej stratégie je záväzok, ktorý si vláda SR vytýčila vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 (2023).

[94]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Odboru prevencie korupcie na Úrade vlády (ďalej len „Úrad vlády“). Predchádzajúca národná protikorupčná stratégia zahŕňala niekoľko rezortných programov prijatých ministerstvami a inými inštitúciami vrátane Ministerstva spravodlivosti, hospodárstva, vnútra, dopravy a výstavby, životného prostredia, financií, zahraničných a európskych záležitostí, zdravotníctva a práce. Súvisiace akčné plány obsahovali aj primárne preventívne prvky vrátane zvyšovania informovanosti, vzdelávania a riadenia rizika korupcie. Pozri Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 12 – 13.

[95]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu vlády.

[96]   Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 (2023).

[97]   Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu vlády.

[98]   V rámci ktorého sa plnenie úloh stanovených v stratégii vykazuje len z hľadiska termínového plnenia, ktoré overuje Úrad vlády, avšak nie z hľadiska ich obsahu.

[99]   Úrad vlády zostavuje neverejný ročný prehľad, ktorý sa predkladá vláde. Vláda nepovažuje centrálny systém hodnotenia, či už v elektronickej alebo inej forme, za zlepšenie.

[100] Informácie získané pri konzultáciách s členskými štátmi od slovenskej vlády.

[101] Pozri Správy o právnom štáte 2022 a 2021, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 12 a poznámku pod čiarou 102 (za rok 2022) a s. 11 a poznámku pod čiarou 104 (za rok 2021).

[102] Novela Trestného zákona a iných súvisiacich zákonov – zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Európska prokuratúra (18. december 2023), Vyjadrenie k legislatívnym zmenám navrhnutým slovenskou vládou, pozri EPPO (2023), Vyjadrenie k legislatívnym zmenám navrhnutým slovenskou vládou. Príspevok k Správe o právnom štáte 2024 od Nadácie Zastavme korupciu/Via Iuris/Transparency International, The threat to the stability of democracy and the rule of law in Slovakia (Hrozba pre stabilitu demokracie a právny štát na Slovensku); od siete ENNHRI, s. 15; od Únie občianskych slobôd pre Európu; od Slovenského národného strediska pre ľudské práva, s. 2 a nasl., Transparency International (8. február 2024), „Schválená novela Trestného zákona oslabuje právny štát a boj s korupciou“. Denník Postoj (8. január 2024), Zmena trestných kódexov / Pellegrini zavádza, novelu ušili na mieru svojim ľuďom, tvrdí exminister Karas; denník SME (8. február 2024), Protesty ani obštrukcie nezabrali, parlament schválil nové trestné kódexy; Euractiv (2. február 2024), Opposition to Slovakian PM’s proposed criminal reforms grows (Odpor voči vládnemu návrhu reformy trestného práva narastá); Od decembra 2023 Európska komisia na viacerých stretnutiach informovala Slovensko o svojich obavách z možného porušovania práva EÚ na ochranu finančných záujmov Únie a protikorupčných právnych predpisov EÚ.

[103] Dňa 11. marca 2024 bolo rozhodnutie Ústavného súdu spolu s novelami Trestného zákona a Trestného poriadku uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 41/2024 Z. z. Súd pozastavil účinnosť čl. I, čl. II bodu 39, čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a čl. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pokiaľ ide o ostatné časti vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry ako špecializovaného orgánu na boj proti veľkej korupcii, Ústavný súd nevyhovel návrhom na pozastavenie účinnosti zákona.

[104] V prípade korupcie vo verejnom sektore ide o tieto zmeny: v § 329 Trestného zákona sa trestné sadzby znižujú z 3 až 8 rokov na 1 až 5 rokov; v § 330 z 5 až 12 rokov na 3 až 8 rokov; v § 333 z 5 až 12 rokov na max. 2 roky; v § 334 z 2 až 5 rokov na 1 až 5 rokov; v § 336a v prípade priťažujúcich okolností z 5 rokov na 3 roky; v § 336a z max. 1 roka na max. 6 mesiacov; v § 336c v prípade priťažujúcich okolností z 8 rokov na 7 rokov; v § 336d z max. 2 rokov na max. 1 rok; v § 336 z 3 až 8 rokov na 1 až 5 rokov; v § 326 z 2 až 5 rokov na 6 mesiacov až 3 roky. V prípade iných trestných činov súvisiacich s korupciou a finančnými prostriedkami EÚ: v § 225 z 1 až 5 rokov na 6 mesiacov až 3,5 roka; v § 261 až 263 z 12 rokov na max. 10 rokov a v § 266 až 268 z 12 rokov na 10 rokov ako maximálna trestná sadzba.

[105] V prípade korupcie vo verejnom sektore ide o tieto zmeny: v § 329 Trestného zákona sa premlčacia doba skracuje z 10 rokov na 5 rokov; v § 330 z 20 rokov na 5 rokov; v § 333 z 10 rokov na 3 roky; v § 334 z 10 rokov na 5 rokov; v § 336c z 5 rokov na 3 roky; v § 336 z 10 rokov na 3 roky; v § 336 z 5 rokov na 3 roky; v § 326 z 5 rokov na 3 roky a v § 344 z 10 rokov na 5 rokov.

[106] Dňa 11. marca 2024 bolo rozhodnutie Ústavného súdu spolu s novelami Trestného zákona a Trestného poriadku uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 41/2024 Z. z. Súd pozastavil účinnosť čl. I, čl. II bodu 39, čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a čl. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pokiaľ ide o ostatné časti vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry ako špecializovaného orgánu na boj proti veľkej korupcii, Ústavný súd nevyhovel návrhom na pozastavenie účinnosti zákona.

[107] Uznesenie Ústavného súdu z 3. júla 2024, vec PL. ÚS 3/2024.

[108] Podľa článku 50 ods. 6 ústavy: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Ide o tzv. lex mitior. V niekoľkých prípadoch korupcie hrozí, že vzhľadom na nové skrátené premlčacie lehoty sa súdny proces vôbec nezačne alebo že sa prípady uzavrú bez možnosti ich obnovenia za ten istý trestný čin, hoci by tieto lehoty platili čo i len deň. Pozri Denník N (29. január 2024), Prípady Výboha a Haščáka budú navždy premlčané, ak Trestný zákon zmenia hoci len na jeden deň; pozri aj stránku Nadácie Zastavme korupciu, Najväčšia databáza korupčných káuz na Slovensku, www.kauzy.sk.

[109] Pozri príspevok Úradu špeciálnej prokuratúry z 19. januára 2024 na Facebooku. Podľa vlády sa oznámené údaje nezakladajú na analýze prípadov.

[110] Nový § 40 ods. 3 Trestného zákona: (3) Ak bola prečinom spôsobená škoda alebo získaný prospech, od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) možno upustiť, iba ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo o spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo o inom odškodnení.

[111]  Do § 371 Trestného poriadku sa vložila táto nová veta: (2) Minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá. Viac informácií o zmenách inštitucionálnej štruktúry Slovenska na potláčanie korupcie možno nájsť v nasledujúcom odseku tohto paragrafu.

[112] Reforma spolu s reorganizáciou Národnej kriminálnej agentúry NAKA (pozri ďalej) a zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (pozri už spomínaný pilier I) ohrozuje dosahovanie presvedčivejších výsledkov v boji proti veľkej korupcii a je možné, že v jej dôsledku dôjde k obmedzeniu účinnosti boja proti korupcii práve v čase, keď už štátne opatrenia začali prinášať pozitívne výsledky pri riešení prípadov veľkej korupcie, vyšetrovaniach a obžalobách. Pozri správu Úradu špeciálnej prokuratúry (20. december 2023): Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2022. Transparency International (6. december 2023), Rušenie špeciálnej prokuratúry prichádza v čase, keď má reálne výsledky. V článku sa uvádza, že „[z] 288 korupčných káuz, ktoré Špecializovaný trestný súd v rokoch 2020 až 2022 rozhodol, sa jedna štvrtina rozhodnutí týkala verejne činných osôb. Do tejto kategórie sa pritom dostali nielen zdravotníci a policajti, ale aj predstavitelia justície, či vysokopostavení štátni úradníci. V porovnaní s minulosťou sú viac trestané aj vyššie úplatky – nad 5 000 eur, ktoré tvoria pätinu rozhodnutí.“ Z procesného hľadiska rozhodnutie schváliť reformu v skrátenom legislatívnom konaní vyvolalo kritiku, keďže nevznikol priestor na odborné a verejné pripomienkovanie a obmedzila sa možnosť parlamentnej diskusie. V zmysle zákona sa v skrátenom legislatívnom konaní môže pripomienkovanie vynechať. Pozri vyjadrenie Európskej prokuratúry (18. december 2023): Vyjadrenie k legislatívnym zmenám navrhnutým slovenskou vládou . Európska prokuratúra v ňom poznamenáva, že rýchlosť, akou slovenská vláda plánuje novelizovať [Trestný zákon], vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či si plní svoju povinnosť lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 ZEÚ); Uznesenie Európskeho parlamentu (2024) zo 17. januára 2024 o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát, 2023/3021(RSP), odôvodnenia E. a 1, v ktorom Európsky parlament vyjadruje hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu, najmä pokiaľ ide o navrhované zmeny Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ohrozujú integritu súdnych procesov, podkopávajú boj EÚ proti podvodom a ohrozujú ochranu finančných záujmov EÚ a prirodzeného prostredia na Slovensku. Euractiv (2. február 2024), Opposition to Slovakian PM’s proposed criminal reforms grows (Odpor voči vládnemu návrhu reformy trestného práva narastá). Transparency International (8. február 2024), Schválená novela trestného zákona oslabuje právny štát a boj s korupciou.

[113] Podľa informácií, ktoré pri návšteve krajiny poskytol Úrad vlády SR, sa nevykonalo žiadne posúdenie ex ante potenciálneho vplyvu reformy na účinnosť boja Slovenska proti korupcii. Rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré sa odkazuje, navyše neslúžia na odôvodnenie zmien a doplnení, aspoň nie tých, ktoré sa týkajú korupcie a ustanovení súvisiacich s korupciou. Nepreukázalo sa napríklad prepojenie medzi celkovou preplnenosťou väzníc a skutočným počtom uväznených páchateľov korupcie. Rozhodnutie súdu o väčšom dohľade nad dohodami medzi policajtmi/prokurátormi a spolupracujúcimi podozrivými osobami nemožno vykladať tak, že inštitút spolupracujúcej osoby de facto stráca účinnosť.

[114] Pozri oddiel II.

[115] Správy o právnom štáte 2022 a 2023, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 2.

[116] Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 7. Uvádza sa v ňom, že od januára do novembra 2023 sa v ôsmich trestných veciach zvažovalo využitie mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora a v piatich trestných veciach sa zvažovalo vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. Podľa zistení generálny prokurátor od januára 2021 do septembra 2023 použil §  363 dovedna v 29 prípadoch riešených Úradom špeciálnej prokuratúry. Išlo o politicky citlivé prípady, do ktorých boli zapojení vysokopostavení úradníci a podnikatelia, pozri Denník N (12. september 2023), Odkryli sme, ako u Žilinku používajú paragraf 363 v prospech prominentov. Podľa informácií získaných od vlády generálny prokurátor uplatnil od júla 2023 do 6. februára 2024 paragraf 363 v dvoch prípadoch korupcie.

[117] § 363 Trestného poriadku sa napríklad uplatnil 31. augusta 2021 na zrušenie obvinení z korupcie voči bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) a štyrom ďalším väzobné stíhaným osobám. Euractiv (2021), Prosecutor General dismisses high-level corruption charges (Generálny prokurátor ruší obvinenia v prípadoch korupcie na vysokých miestach); § 363 Trestného poriadku sa považoval za kontroverzný už aj predtým, ako sa použil v prípadoch veľkej korupcie, v dôsledku čoho sa vláda v apríli 2020 zaviazala preskúmať možnosti zúženia tohto ustanovenia. Informácie získané pri návšteve Slovenska od organizácie Transparency International. Pozri aj rozhovor na spravodajskom portáli Aktuality.sk so zástupcami Nadácie Zastavme korupciu: Žilinka môže s používaním paragrafu 363 naraziť na súd (25. január 2023).

[118] Transparency International (2021), Rušenia obvinení volajú po jasnom zdôvodnení pred verejnosťou. Zákonnosť obvinení z trestného činu predtým potvrdili rôzne súdy vrátane Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, pozri Správy o právnom štáte 2023 a 2022, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 14 (za 2023) a s. 15 (za 2022).

[119] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 13 – 14.

[120] Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 5.

[121] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Ministerstva spravodlivosti SR.

[122] Hoci je Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý sa zaoberá citlivými prípadmi, formálne súčasťou generálnej prokuratúry, bol vytvorený s cieľom zabezpečiť vysokú mieru autonómie. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a následný presun jeho právomocí riešiť prípady veľkej korupcie na generálneho prokurátora nemožno odôvodňovať tým, že nebol efektívny. Z nedávnej analýzy údajov Úradu špeciálnej prokuratúry totiž vyplýva, že 95 % prípadov korupcie, ktoré Úrad špeciálnej prokuratúry zaslal Špecializovanému trestnému súdu v rokoch 2020 – 2022, sa skončilo právoplatným odsúdením za trestné činy korupcie. Transparency International (2023), Rušenie špeciálnej prokuratúry prichádza v čase, keď má reálne výsledky. V článku sa uvádza, že „[z] 288 korupčných káuz, ktoré Špecializovaný trestný súd v rokoch 2020 až 2022 rozhodol, sa jedna štvrtina rozhodnutí týkala verejne činných osôb. Podľa informácií získaných od Úradu špeciálnej prokuratúry vedúci úradu ponúkol vláde, že sa vzdá svojej funkcie, ak to má byť alternatíva k zrušeniu celého špecializovaného úradu. Alternatívne opatrenia sa však podľa informácií získaných od osobitného vyslanca vlády Slovenskej republiky nezohľadnili.

[123] Správy o právnom štáte 2022 a 2023, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 2.

[124] Pozri The Guardian (29. júna 2023), Slovakian anti-corruption official arrested in corruption inquiry – Head of Agricultural Payment Agency held in investigation into alleged misuse of EU and state funds (Slovenského protikorupčného úradníka zadržali pre podozrenie z korupcie – Riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry je podozrivý zo zneužívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu); The Slovak Spectator (11. august 2023), Police detain ex-top cop Gaspar again (Polícia opäť zadržala bývalého šéfa polície Gašpara); The Slovak Spectator (26. október 2023), Charged ex-minister elected presiding officer of parliament (Za predsedu parlamentu bol zvolený obvinený exminister); The Slovak Spectator (11. december 2023), New charges against ex police chief, oligarch and others (Nové obvinenia proti bývalému policajnému náčelníkovi, oligarchovi a ďalším); SME.sk (19. február 2024), Gašpar ma poslal po úplatok priamo za Bödörom, opísal Slobodník. Proces s oligarchom začali pred premlčaním.. Pozri aj správu generálneho prokurátora (20. december 2023): Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

[125] Napríklad Denník N (19. marec 2024), Špeciálna prokuratúra obvinila vedúceho úradu vlády (a dvoch bývalých funkcionárov štátnej akciovej spoločnosti MH Manažment pre podozrenie z machinácií pri verejnom obstarávaní a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku).

[126] Podľa príspevku Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 36, boli dohody o vine a treste uzavreté so 42 podozrivými alebo obvinenými. The Slovak Spectator (22. august 2023), Judge approves infamous ex-top police official’s plea deal (Sudca schválil neslávne známu dohodu o vine a treste s bývalým policajným funkcionárom).

[127] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu špeciálnej prokuratúry. Vyšetrovatelia môžu vzniesť nové obvinenia, iba ak získajú nové dôkazy, ktoré sú odlišné od dôkazov získaných v pôvodnom prípade. Pozri aj Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 14. Pozri aj Reuters (24. november 2022), Slovak police renew bribery charge against central bank governor Kazimir – lawyer (Slovenská polícia znova obvinila z podplácania guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra); tlačová agentúra SITA, Kažimír je opäť obvinený. Ide o ten istý skutok, pre ktorý jeho stíhanie zrušil Žilinka (24. november 2022). Pozri aj SME.sk (29. november 2022), Argumenty Žilinkovho úradu popierajú súdy aj svedkovia.

[128] V tomto údaji sú zahrnuté len tie trestné činy, ktoré patria do právomoci Národnej kriminálnej agentúry. Iné trestné činy korupcie, ktoré sú ako také klasifikované podľa Trestného zákona a iných osobitných právnych predpisov, do tohto údaja zahrnuté nie sú. Neexistuje žiadna komplexná verejná výročná správa, ktorá by sumarizovala a vyhodnocovala výsledky agentúry. Analýzy, štatistické zisťovania a výročné správy jej pobočiek sa vypracúvajú interne na ročnom základe na účely porovnania údajov a identifikácie trendov v oblastiach trestnej činnosti a bezpečnosti, a to výlučne na účely vnútorného riadenia.   Posledná verejne dostupná výročná správa je z roku 2017 (za rok 2016), pozri https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/inf_o_cinnosti_naka/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202016%20public.pdf. Ministerstvo vnútra uverejňuje mesačné online štatistiky kriminality. Vládny program obsahuje záväzok vytvoriť policajný informačný systém pre verejnosť vrátane štatistík o trestnej činnosti v aktualizovanom formáte.

[129] Do štatistík sú zahrnuté tieto trestné činy: pasívna korupcia (§ 328), aktívna a pasívna korupcia – obstarávanie veci všeobecného záujmu (§ 333 a § 329), obchodovanie s vplyvom (§ 336), športová korupcia (§ 336b), pozri príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 36. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ide o údaje za január až november 2023.

[130] V tomto prípade hrozí, že ak navrhované zmeny Trestného zákona a iných súvisiacich zákonov nadobudnú účinnosť, dôjde k premlčaniu; informácie získané pri návšteve Slovenska od Generálnej prokuratúry SR/Úradu špeciálnej prokuratúry. Pokiaľ ide o predchádzajúce roky, pozri aj Transparency International, Exporting Corruption (Vývoz korupcie) (2022), s. 72. V publikácii sa uvádza, že úroveň presadzovania práva v prípadoch podplácania zahraničných verejných činiteľov je nízka, resp. nulová. Ako hlavné nedostatky sa uvádzajú: jurisdikčné obmedzenia, neschopnosť vyvodiť zodpovednosť podnikov za ich dcérske spoločnosti, spoločné podniky a zástupcov; politické zasahovanie do presadzovania práva a nedostatočná nezávislosť; nedostatočná informovanosť verejnosti a nedostatok zdrojov, kvalifikovaných vyšetrovateľov a prokurátorov na podávanie a vybavovanie žiadostí o vzájomnú právnu pomoc.

[131] Informácie o úrovni zdrojov pre prokurátorov a políciu poskytol pri návšteve krajiny Úrad generálnej prokuratúry/Úrad špeciálnej prokuratúry/Združenie sudcov/NAKA. Poukazujú najmä na nedostatok technického vybavenia a operatívnych príslušníkov polície.

[132] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Európskej prokuratúry/Úradu na ochranu oznamovateľov. Pozri príspevok Európskej prokuratúry k Správe o právnom štáte 2023, s. 4.

[133] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa týchto informácií bola koordinácia medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a Národnou kriminálnou agentúrou v roku 2023 na primeranej úrovni. Avšak pokiaľ ide o informačné technológie, ktoré nie sú v pôsobnosti Národnej kriminálnej agentúry, úrad je závislý od spolupráce s inými policajnými orgánmi, a tá je nedostatočná. Spolupráca so spravodajskou službou, s vojenskými spravodajskými službami a inými podobnými orgánmi sa údajne nezlepšila. Pozri aj BIRN (13. december 2023), Exiled in Bosnia: Corrupt and accused Slovak police offices find comfort abroad (Exil v Bosne: Skorumpovaní obvinení slovenskí policajní funkcionári našli útočisko v zahraničí).

[134] Podľa informácií, ktoré poskytla vláda, sa má bratislavský odbor Národnej kriminálnej agentúry zlúčiť s regionálnym odborom Západ, pričom regionálne odbory Západ, Stred a Východ budú existovať aj naďalej.

[135] Podľa informácií, ktoré pri návšteve Slovenska poskytol prezident Policajného zboru, má reorganizácia Národnej kriminálnej agentúry slúžiť na zvýšenie efektívnosti. Cieľom je, aby prípady riešili policajné orgány nižšej úrovne, keďže v súčasnosti je približne 40 % sťažností údajne zamietnutých alebo pozastavených. V tejto súvislosti pozri aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 (2023). Pozri Transparency International (6. december 2023), Rušenie špeciálnej prokuratúry prichádza v čase, keď má reálne výsledky. V článku sa uvádza, že „[z] 288 korupčných káuz, ktoré Špecializovaný trestný súd v rokoch 2020 až 2022 rozhodol, sa jedna štvrtina rozhodnutí týkala verejne činných osôb. Do tejto kategórie sa pritom dostali nielen zdravotníci a policajti, ale aj predstavitelia justície, či vysokopostavení štátni úradníci. V porovnaní s minulosťou sú viac trestané aj vyššie úplatky – nad 5 000 eur, ktoré tvoria pätinu rozhodnutí.“ Pozri verejné vyhlásenie ministra spravodlivosti o zrušení Národnej kriminálnej agentúry, Euractiv (11. január 2024), Fico’s government mulls dismantling agency that handles corruption (Ficova vláda zvažuje rozpustenie agentúry, ktorá rieši korupciu). Viac informácií o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry zaoberajúceho sa korupčnými prípadmi Národnej kriminálnej agentúry možno nájsť v § 363 Trestného poriadku.

[136] Informácie získané pri konzultácii s členským štátom od Ministerstva vnútra SR/prezidenta Policajného zboru.

[137] Písomný príspevok získaný pri návšteve Slovenska od agentúry NAKA a Policajného zboru, s. 8.

[138] Vláda to označuje ako tzv. selektívnu jurisdikciu. Za určitých podmienok NAKA už selektívnu jurisdikciu uplatňuje: „ak si to vyžaduje operatívna a vyšetrovacia činnosť alebo vyšetrovanie vedené vecne príslušnou jednotkou, vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, na jeho závažnosť a rozsiahlosť, procesné strany alebo iný dôležitý záujem“, pozri článok 3 ods. 5 nariadenia ministerstva vnútra č. 175 z 30. decembra 2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, v znení zmien.

[139] Vláda oznámila, že má v pláne presunúť viacerých policajtov z NAKA bez toho, aby pristúpila k znižovaniu počtu policajtov špecializovaných na vyšetrovanie prípadov korupcie.

[140] Denník SME.sk (27. október 2023), Minister Šutaj Eštok dočasne pozbavil výkonu funkcie šesticu policajtov okolo Jána Čurillu. Bol vymenovaný nový riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR zodpovedný za vyšetrovanie korupcie v polícii, ktorého generálna prokuratúra dvakrát zbavila obvinenia, pozri Denník N (2. novembra 2023), Šutaj Eštok presadil Zuriana za riaditeľa inšpekcie; Aktuality.sk (2. november 2023), Kandidát na šéfa policajnej inšpekcie Zurian: Chcem ukončiť vojnu v polícii, zriadim nový tím, Denník N (14. február 2024), Kto je Pavol Gašpar, ktorého vláda nečakane navrhla za šéfa SIS. Zastaviť ho môže len prezidentka.

[141] Denník SME.sk (27. október 2023), Úrad na ochranu oznamovateľov spochybňuje postavenie čurillovcov mimo služby; Tlačová správa Úradu na ochranu oznamovateľov v reakcii na návrh zmeny zákona na ochranu oznamovateľov (15. december 2023).

[142] Policajti napadli ministrovo rozhodnutie najskôr na Mestskom súde Bratislava IV a potom na Krajskom súde v Bratislave. Žiadali o vydanie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že majú status chránených oznamovateľov. Sú presvedčení o tom, že skôr ako minister rozhodol, mal požiadať o súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov. Denník N (6. február 2024), Krajský súd potvrdil rozhodnutie Šutaja Eštoka. Dvaja policajti sa nemôžu vrátiť do práce. Krajský súd zároveň poznamenal, že o neodkladnom opatrení nemôže rozhodovať civilný súd. Teda o tom, či ministerstvo vnútra postupovalo a rozhodlo zákonne, môže rozhodovať jedine správny súd. Pozri aj vyhlásenie Úradu na ochranu oznamovateľov (február 2024). Minister vnútra medzitým podal trestné oznámenie proti rozhodnutiu Úradu špeciálnej prokuratúry udeliť policajtom Národnej kriminálnej agentúry status chráneného oznamovateľa, pozri spravodajský portál Teraz.sk (27. november 2023), Eštok podal trestné oznámenie pre poskytnutie ochrany čurillovcom.

[143] Pozri Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu, s. 16 a poznámku pod čiarou 125.

[144] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Národnej kriminálnej agentúry. Ide najmä o nedostatočný priamy prístup k údajom ústredných daňových úradov, kde treba písomne požiadať o informácie, čo spôsobuje oneskorenie vyšetrovania. Podľa ministerstva vnútra je nevyhnutné vytvoriť spoľahlivé, efektívne a bezpečné komunikačné prostriedky umožňujúce cielenú, včasnú a bezpečnú výmenu informácií o vyšetrovaní korupcie.

[145] Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Pozri Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 16.

[146] Smernica (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie.

[147] Niektoré jej ustanovenia týkajúce sa interných systémov oznamovania a sankcií nadobudli účinnosť 1. septembra 2023. Pozri aj príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 30.

[148] Navrhované zmeny zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov v znení zákona č. 189/2023 Z. z. Návrh zákona i návrh na skrátený legislatívny proces pôvodne predložil kabinetu vedúci Úradu vlády SR, v januári však kabinet rozhodol, že obidva materiály má uviesť minister vnútra, pozri tlačovú správu ministerstva vnútra (20. február 2024).

[149] Podľa slovenského zákona sa pri takýchto skrátených legislatívnych konaniach môže vynechať predchádzajúce pripomienkovanie zo strany odborníkov a verejnosti aj vecná diskusia v parlamente. Podrobnejšie informácie sú uvedené vyššie v tomto texte.

[150] Pozri vyjadrenie Európskej prokuratúry (18. december 2023): Vyjadrenie k legislatívnym zmenám navrhnutým slovenskou vládou. Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2024 o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát, 2023/3021(RSP); Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2024 o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát, 2023/3021(RSP), Úrad na ochranu oznamovateľov, tlačová správa (15. december 2023), Zásahy do zákona na ochranu oznamovateľov prinesú právnu neistotu, marenie vyšetrovania a odstrašia oznamovateľov. Pozri aj list 27 organizácií občianskej spoločnosti adresovaný slovenskému ministrovi spravodlivosti, ministrovi vnútra, predsedovi parlamentu a všetkým poslancom parlamentu, uverejnený napríklad tu: ARTICLE19 – Global Campaign for Free Expression (9. január 2024), Slovakia: Reject proposed changes to whistleblower legislation (Slovensko: výzva na zamietnutie návrhu novely zákona o oznamovateľoch). Government Accountability Project/ European Whistleblowing Institute (22. december 2023), Memorandum regarding breaches of EU law by the proposed Amendment to Act no. 54/2019 Coll. on the Protection of Whistleblowers as amended by Act No. 189/2023 Col (Memorandum o porušení práva EÚ navrhovanou novelou zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov v znení zákona č. 189/2023 Z. z.).

[151] Retroaktívne rušenie ochrany by sa neobmedzovalo len na policajtov. Horizontálne by sa uplatňovalo na všetkých oznamovateľov, čo by mohlo vážne narušiť slovenský systém na predchádzanie korupcii a ohroziť presadzovanie práva Únie vo všeobecnosti.

[152] Ministerstvo vnútra SR, tlačová správa (20. február 2024), Minister vnútra predloží vláde návrh na späťvzatie novely zákona o ochrane oznamovateľov.

[153] The Slovak Spectator News Digest (20. február 2024): Minister’s plan to rewrite whistleblowing bill again (Minister plánuje prepracovať návrh zákona o ochrane oznamovateľov).

[154] Pozri písomný príspevok získaný pri návšteve Slovenska od Úradu na ochranu oznamovateľov: prípady týkajúce sa úplatkárstva (päť oznámení), zneužitia právomoci (10 oznámení), verejného obstarávania (5 oznámení), neoprávneného použitia verejných finančných prostriedkov alebo majetku (8 oznámení) a konfliktu záujmov (5 oznámení). Mandát úradu sa zameriava na oznamovanie porušovania práva a na ochranu pred odvetnými opatreniami na základe zásad dôvernosti a zachovávania mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa. Cieľovou skupinou úradu je verejný aj súkromný sektor. Úrad sa zodpovedá parlamentu a predkladá mu výročné správy. Pozri aj správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2023 (január 2024), https://www.oznamovatelia.sk/aktivity-uradu-prehlad-za-rok-2023/

[155] Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 41, v ktorom sa uvádza, že najväčšiu prekážku pri odhaľovaní spáchanej korupcie predstavuje nízka úroveň jej oznamovania.

[156] V tejto súvislosti sú s vysokým rizikom korupcie spojené okrem iného najmä úplatky, ktoré podnikatelia ponúkajú verejným činiteľom za poskytovanie dotácií, nenávratné finančné príspevky a lukratívne zmluvy. Pozri aj Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 17.

[157] Vyhlásenie vedúceho Úradu vlády SR, v ktorom žiada Úrad na ochranu oznamovateľov, aby neohrozoval politickú nezávislosť úradu [prostredníctvom verejných vyhlásení] a nespolitizoval celý úrad podobne, ako bol spolitizovaný Úrad špeciálnej prokuratúry [ktorý bol z týchto dôvodov 20. marca 2024 zrušený], pozri odpoveď Úradu vlády SR na analýzu navrhovaných zmien vykonanú Úradom na ochranu oznamovateľov, ako sa uvádza v článku tlačovej agentúry SITA (15. december 2023), Novela zákona o ochrane oznamovateľov podľa Gedru zdokonaľuje ustanovenia, aby nebolo možné inštitút zneužívať. Pokiaľ ide o analýzu navrhovaných zmien Úradom na ochranu oznamovateľov, pozri tlačovú správu úradu (15. december 2023), Zásahy do zákona na ochranu oznamovateľov prinesú právnu neistotu, marenie vyšetrovania a odstrašia oznamovateľov. V tejto súvislosti pozri aj webovú stránku Úradu na ochranu oznamovateľov (január 2024), Nezmysly o našom úrade – vyvraciame hoaxy.

[158] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 2.

[159] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 (2023).

[160] Lobing patril v minulosti do právomoci Úradu podpredsedu vlády SR, ktorý sa údajne nebude zaoberať novými pravidlami lobingu, pozri príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 30.

[161] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu vlády SR.

[162] Pozri Správy o právnom štáte 2020, 2021, 2022, 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku. s. 8 (za rok 2020), s. 13 (za rok 2021), s. 16 (za rok 2022) a s. 17 (za rok 2023).

[163] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 2.

[164] V súvislosti s verejnými funkcionármi pozri ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/); v súvislosti so štátnymi zamestnancami pozri zákon č. 55/2017 o štátnej službe (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/); v súvislosti s políciou pozri zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/); v súvislosti so sudcami pozri zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/). Podrobné odporúčania vrátane rozšírenia vymedzenia pojmu „konflikt záujmov“ a rozsahu nezlučiteľnosti možno nájsť aj v správe Skupiny pre preskúmanie vykonávania zriadenej v rámci Konferencie zmluvných štátov Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (5. júl 2023): Stav vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii – zhrnutie: Slovensko, CAC, CAC/COSP/IRG/II/4/1/Add.6, s. 10.

[165] V Etickom kódexe sudcov neboli urobené žiadne zmeny a Etický kódex prokurátora nebol v roku 2023 preskúmaný. V tejto súvislosti pozri odporúčanie Etickej komisie prokuratúry, Informácie o činnostiach etickej komisie prokuratúry v roku 2022, https://www.genpro.gov.sk/extdoc/14471.

[166] Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 27.

[167] Pozri ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zmien, ktorý sa vzťahuje na prezidenta, poslancov Národnej rady SR, členov vlády, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, štátnych tajomníkov, generálnych tajomníkov služobných úradov. Podľa ústavného zákona „[v]erejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.“

[168] Etický kódex štátneho zamestnanca zatiaľ nie je povinný pre všetky ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, a to ani v prípade obzvlášť zraniteľných vysokých pozícií. Pozri príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 27, v ktorom sa uvádza, že každá inštitúcia identifikuje svoje riziká korupcie vlastným spôsobom. Metodiku na identifikáciu korupčných rizík a rizikových pozícií stanovuje Úrad vlády SR, no nie je to povinné.

[169] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 (2023). V tejto súvislosti pozri aj odporúčania skupiny GRECO týkajúce sa zavedenia, riadneho monitorovania a presadzovania kódexu správania v prípade osôb v najvyšších výkonných funkciách (ministrov, štátnych tajomníkov, politických poradcov a štátnych zamestnancov vo vysokých funkciách s úzkym prepojením na rozhodovanie), Greco, piate kolo hodnotenia – druhá správa o plnení (17. apríl 2024), Slovensko, GrecoRC5(2023)9, body 24 – 27, s. 5.

[170] Informácie získané pri návšteve Slovenska od slovenskej vlády. V tejto súvislosti pozri aj správu Skupiny pre preskúmanie vykonávania zriadenej v rámci Konferencie zmluvných štátov Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (5. júl 2023): Stav vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii – zhrnutie: Slovensko, CAC, CAC/COSP/IRG/II/4/1/Add.6, s. 4.

[171] Pozri ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zmien. Na štyroch ministerstvách však existujú podrobné pravidlá týkajúce sa darov, no nie na úrovni celej vlády, pričom na rôzne kategórie štátnych zamestnancov a verejných činiteľov sa vzťahujú rôzne prahové hodnoty, pozri správu Skupiny pre preskúmanie vykonávania zriadenej v rámci Konferencie zmluvných štátov Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (5. júl 2023): Stav vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii – zhrnutie: Slovensko, CAC, CAC/COSP/IRG/II/4/1/Add.6, s. 5. V tejto súvislosti pozri aj Greco, piate kolo hodnotenia – druhá správa o plnení, (17. apríl 2024), Slovensko, GrecoRC5(2023)9, s. 2 – 4, v ktorej sa dospelo k záveru, že pokiaľ ide o odporúčanie viii, chýbal jednotný vývoj v rámci celej vlády.

[172] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu vlády SR. Podľa týchto informácií je kľúčové, aby v tejto súvislosti konal parlament z vlastnej iniciatívy. Na druhej strane ministerstvo spravodlivosti a parlament za predchádzajúcej vlády uskutočnili prípravy, nebol však predložený žiadny návrh.

[173] Pozri aj správu Skupiny pre preskúmanie vykonávania zriadenej v rámci Konferencie zmluvných štátov Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (5. júl 2023): Stav vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii – zhrnutie: Slovensko, CAC, CAC/COSP/IRG/II/4/1/Add.6, s. 4.

[174] Čiastočne sa na ne vzťahuje ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Avšak Greco dospelo aj k záveru, že ešte neboli vykonané odporúčania, aby sa rozšírili obmedzenia uplatňované po skončení výkonu verejnej funkcie pre ministrov a štátnych tajomníkov a stanovili pre poradcov a štátnych zamestnancov zastávajúcich najvyššie výkonné funkcie a prijali pravidlá pre osoby v najvyšších výkonných funkciách, ktoré by im výslovne bránili vykonávať lobing smerom k ústredným orgán po určitú dobu po ich odchode z funkcie, pozri Greco, piate kolo hodnotenia – druhá správa o plnení, (17. apríl 2024), Slovensko, GrecoRC5(2023)9, odporúčanie ix, body 24 – 27, s. 5.

[175] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 (2023). Slovensko by mohlo splniť odporúčania skupiny Greco, konkrétne rozšíriť obmedzenia platné po skončení výkonu verejnej funkcie na ministrov a štátnych tajomníkov a stanoviť obmedzenia pre poradcov a štátnych zamestnancov vo vysokých funkciách. Boli by súčasťou budúceho Kódexu správania pre osoby v najvyšších výkonných funkciách, ktorý by však mal iba podobu nezáväzných usmernení. Pozri Greco, piate kolo hodnotenia – druhá správa o plnení, (17. apríl 2024), Slovensko, GrecoRC5(2023)9, odporúčanie ix, s. 5.

[176] Noviny Plus, Poslanec Vetrák chystá „bič“ na kontrolu majetku poslancov (5. augusta 2022).

[177] Tomuto dohľadu mali podliehať mestskí poslanci a členovia Národnej rady.

[178] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu vlády SR. Ako už bolo oznámené v minulosti, Ústavnoprávny výbor NR SR v auguste 2022 informoval o príprave novely Ústavy Slovenskej republiky, aby bolo možné regulovať konflikty záujmov a daňové priznania verejných činiteľov. V návrhu zákona sa stanovuje zriadenie Úradu na ochranu verejného záujmu do konca posledného volebného obdobia, pozri Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 18.

[179] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 2.

[180] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu vlády SR.

[181] Pozri Správy o právnom štáte 2023, 2022 a 2021, Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku s. 18 (za rok 2023), s. 16 (za rok 2022) a s. 14 (za rok 2021). Pozri aj príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 29, v ktorom sa uvádza, že v súčasnom legislatívnom rámci existuje osem rôznych noriem upravujúcich majetkové priznania pre rôzne kategórie osôb podliehajúcich tejto povinnosti, pričom v každej sa vyžaduje poskytnutie iného množstva informácií a odlišný stupeň zverejňovania.

[182] Písomný príspevok získaný pri návšteve krajiny od Národnej rady Slovenskej republiky, s. 1. Po výrazných oneskoreniach v rokoch 2020 a 2021 výbor v roku 2022 skrátil čas medzi podaním priznaním a ich uverejnením. Pozri Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 18.

[183] Zavedenie elektronického systému podávania majetkového priznania si vyžaduje niekoľko legislatívnych zmien vrátane novely ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorej prijatie si bude vyžadovať trojpätinovú väčšinu v parlamente.

[184] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027.

[185] Odporučil vypracovať legislatívny návrh na zjednotenie a zefektívnenie roztrieštených pravidiel podávania majetkových priznaní na Slovensku a zmeniť ústavný zákon s cieľom zaviesť elektronický systém podávania majetkových priznaní, pozri Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 18. V analýze sa ďalej odporúčalo monitorovanie a dôkladné overovanie obsahu majetkových priznaní a ich zverejňovania, ako sa potvrdilo v príspevku Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 29.

[186] Analýza doterajšieho systému podávania majetkových priznaní a návrh na jeho zefektívnenie, LP/2023/134, https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2023/134.

[187] Úrad vlády SR sa domnieva, že výzvou bude účinné prepojenie rôznych registrov, ako aj zabezpečenie ochrany údajov a spracovania veľkého množstva údajov.

[188] Zákon č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach do veľkej miery odráža odporúčania skupiny GRECO.

[189] V prípade nedodržania zákona môže Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán uložiť pokutu v sume dvojnásobku príjmu z daru alebo bezodplatného plnenia.

[190] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 (2023).

[191] Strany už majú uloženú povinnosť podávať výročnú správu o svojom financovaní Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá sa zverejňuje. Správy sú pod dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky a musia obsahovať finančné informácie o volebných kampaniach a identite darcov, pozri § 22 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach z roku 2005 v znení neskorších predpisov z roku 2019.

[192] Ministerstvo spravodlivosti predchádzajúcej vlády uskutočnilo k týmto zmenám pripomienkové konanie s účasťou verejnosti, ktoré trvalo do decembra 2022, pričom nadobudnutie účinnosti zmien sa plánovalo k 1. aprílu 2024, pozri Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 19. Pozri aj uznesenie Ústavnoprávneho výboru NR SR (pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 29). Novela zákona č. 300/2005 Z. z. Cieľom Trestného zákona bolo kriminalizovať aktívne a pasívne úplatkárstvo vo volebnom kontexte vrátane častých a závažných prípadov zahŕňajúcich väčší počet voličov (nad rámec jedného úplatku za jeden hlas), a to zavedením § 336 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, a prísnejších trestných sadzieb, ktorými sa uznáva spoločenský dosah. Štátna volebná komisia zvážila navrhované zmeny, ktorých cieľom je reagovať na výzvy vyplývajúce z volebnej praxe, a navrhla rozšírenie zmien na komunálne a župné voľby.

[193] Transparency International (29. jún 2023), Smer sa na nič nehrá. Z transparentného účtu poslal milión eur do vlastnej agentúry. Zainteresované strany už vyjadrili znepokojenie nad možným obchádzaním povinnosti transparentných volebných kampaní. Spočíva v tom, že kandidáti a politické strany si najímajú agentúry pre styk s verejnosťou poskytujúce služby na podporu kampane, pretože výdavky na takéto kampaňové služby sa nemusia pri zverejňovaní rozpisovať podrobne, ale stačí ich uviesť ako jednu rozpočtovú položku, pozri napríklad Správu o právnom štáte 2023, s. 19. Podrobnejšie informácie možno nájsť v článku organizácie Transparency International, „Každé tretie euro v predvolebnej kampani šlo cez agentúru“ (3. apríl 2020).

[194] Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán skonštatovala, že v súčastnosti platné právne predpisy o financovaní volebnej kampane vrátane § 15 zákona o volebnej kampani sú v zásade uspokojivé. Skonštatovala to už aj v minulosti, pozri Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 19.

[195] Bola navrhnutá novela zákona č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a nariadenia vlády č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom, v znení neskorších predpisov.

[196] Národná kriminálna agentúra zadržala niekoľkých vysokopostavených úradníkov pozemkového fondu, ktorí boli v rokoch 2016 až 2020 údajne zapojení do korupčných schém; pozri Správu o právnom štáte 2022 a 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 17.

[197] Návrhy predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Slovenský pozemkový fond je zodpovedný za správu poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve SR a nakladanie s pozemkami neznámych vlastníkov. Tieto parcely tvoria približne 20 % všetkej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku a vo väčšine prípadov na ne možno poskytnúť priame platby EÚ. Pozri písomný príspevok získaný pri návšteve Slovenska od Slovenského pozemkového fondu, s. 1. SPF v súčasnosti pripravuje spoločné stanovisko spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) na podporu návrhov zmien a doplnení zákona č. 330/1991 Zb., zákona č. 504/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 238/2010 Z. z.

[198] Počet spracovaných spisov týkajúcich sa žiadostí o nájomné zmluvy v roku 2023 bol 5 134 (v porovnaní so 4 508 v roku 2022), počet nevybavených spisov sa znížil z 5 676 v januári 2022 na 2 954 v decembri 2023; písomný príspevok Slovenského pozemkového fondu. Obavy úradu OLAF sa v minulosti týkali neúplnosti centrálneho digitálneho depozitára platobnej dokumentácie EÚ v odvetví poľnohospodárstva, ktorý zaručuje dostupnosť a uchovávanie informácií na účely transparentnosti a kontroly vrátane zverejňovania nájomných zmlúv podpísaných Slovenským pozemkovým fondom, na základe ktorých môžu zainteresované strany monitorovať voľnú a prenajatú pôdu, čo prispieva k prevencii korupcie.

[199] S cieľom pomôcť predchádzať korupčným schémam v slovenskom systéme spravovania poľnohospodárskej pôdy Európsky úrad pre boj proti podvodom vydal niekoľko finančných a správnych odporúčaní, ktoré sa okrem iného týkajú väčšej transparentnosti a lepšej koordinácie medzi Slovenským pozemkovým fondom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Pozri tlačovú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom: OLAF uzatvára prípady týkajúce sa poľnohospodárskych fondov EÚ na Slovensku (21. januára 2021), ako aj Správu o právnom štáte za rok 2022, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 17 – 18.

[200] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Ministerstva vnútra SR/Národnej kriminálnej agentúry/prezidenta Policajného zboru. Polícia uvádza, že v záujme lepšieho vyšetrovania takýchto poľnohospodárskych schém sa v budúcnosti prijme viac finančných expertov. Pozri Euractiv, Audit odhalil rozsiahle podvody s finančnými prostriedkami EÚ v slovenskej Poľnohospodárskej platobnej agentúre(19. marca 2021).

[201] Euractiv (23. jún 2023), Slovak officials hired to fight farm subsidy fraud arrested for fraud (Slovenskí úradníci prijatí na boj proti podvodom s agrodotáciami boli zadržaní pre podozrenie z podvodu). The Guardian (29. jún 2023), Slovakian anti-corruption official arrested in corruption inquiry (Slovenského protikorupčného úradníka zadržali pre podozrenie z korupcie).

[202] Spolu s oblasťami ako vládne obstarávanie a investície, infraštruktúra a výstavba (najmä zelená obnova budov), poľnohospodárstvo, životné prostredie (najmä projekty súvisiace s bojom proti zmene klímy), zdravotná starostlivosť, verejné zmluvy v oblasti IT a korupcia na úrovni miestnej samosprávy; pozri príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 34.

[203] Rýchly prieskum Eurobarometra 543 o postoji podnikov ku korupcii v EÚ (2024). Je to o 18 percentuálnych bodov viac, než je priemer EÚ.

[204] Z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. LP/2024/51, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2024-51.

[205] Dôvodová správa k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

[206] Zákon č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Pozri aj The Slovak Spectator (15. novembra 2023), Changes to the Public Procurement Law – Take Six (Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní – 6. časť). Celkovo sa navrhovanou novelou zavádzajú významné úpravy, najmä pokiaľ ide o zákazky s nízkou hodnotou, ktoré predstavujú približne polovicu všetkých verejných zákaziek a ktoré by si už nevyžadovali účasť novozavedeného odborného garanta pri všetkých zákazkách pod prahovými hodnotami EÚ, pozri § 184b zákona LP/2024/51 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V Pláne obnovy a odolnosti Slovenska sa v rámci reformy 3 stanovuje, že pri zjednodušovaní a skracovaní postupov verejného obstarávania je potrebné zlepšiť kontrolné postupy a zvýšiť transparentnosť, a to najmä vytvorením jednotnej verejnej elektronickej platformy pre celý proces verejného obstarávania, a to aj pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou. Všetky zmeny, najmä pokiaľ ide o náležité záruky, ako sú požiadavky na transparentnosť, postupy preskúmania a oddelenie úloh a kompetencií, musia byť v úplnom súlade s právom EÚ.

[207] Zmenami sa zvýši limit pre zákazky malého rozsahu z 10 000 EUR na 50 000 EUR, čím sa zruší kategória zákaziek s nízkou hodnotou pod 10 000 ako najjednoduchšia metóda verejného obstarávania.

[208] Verejní obstarávatelia by mali povinnosť zverejniť zadanú zákazku iba ex post. Podrobnejšie informácie možno nájsť v článku Nadácie Zastavme korupciu (23. február 2024): Zastavme korupciu zbiera podpisy k novele o verejnom obstarávaní.

[209] V prípade zákaziek pod novou vnútroštátnou prahovou hodnotou 50 000 EUR je možné priame zadanie zákazky bez predchádzajúceho zverejnenia, zatiaľ čo v prípade ponúk, ktoré presahujú vnútroštátnu prahovú hodnotu až do prahových hodnôt EÚ, sa vyžadujú aspoň tri ponuky, no opäť bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, čo má negatívny vplyv aj na monitorovanie tretími stranami, ktoré má svoj význam pri odhaľovaní nezrovnalostí, podvodov a korupcie. Podať žiadosť o nápravu podmienok verejného obstarávania, ktoré stanovil verejný obstarávateľ, už nebude možné, a to ani v prípade podlimitných zákaziek na stavebné práce, kde nebude možné podávať námietky v prípade zákaziek s hodnotou od 800 000 EUR do 1 500 000 EUR a v prípade tovaru a služieb s hodnotou od 140 000 EUR do 221 000 EUR. Sankcie za porušenie zákona sa znížia z 5 % na rozpätie 0,1 % až 5 %, pozri § 182 zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[210] Z dielne ministerstva dopravy, Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2024-10. Každý projekt s hodnotou viac ako 100 miliónov EUR (s výnimkou projektov výstavby cestnej a železničnej infraštruktúry) možno podľa zákona označiť za strategickú investíciu.

[211] Pozri pripomienky 25 organizácií občianskej spoločnosti k návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (2024).

[212] Úrad pre verejné obstarávanie je podľa zákona nezávislým ústredným orgánom štátnej správy. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Týmto aktom by sa podpredseda splnomocnil ako štatutárny zástupca. Bol by nominovaný vedúcim úradu vlády a vymenovaný vládou, čím by sa vytvorila pozícia, ktorá by mohla mať politický vplyv na verejné súťaže. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, vznikol bez možnosti Úradu pre verejné obstarávanie zasiahnuť do prípravy novely, pozri Aktuality.sk,  (17. január 2024), Problém Rážovho návrhu zákona je politický vplyv, tvrdí šéf Úradu pre verejné obstarávanie.

[213] Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 34, v ktorom sa medzi vysokorizikové oblasti korupcie zaraďuje aj poľnohospodárstvo, životné prostredie (najmä projekty súvisiace s bojom proti zmene klímy), zdravotná starostlivosť, vládne obstarávanie a investície, štátne zmluvy v oblasti IT a korupcia na úrovni miestnej samosprávy. Informácie získané pri návšteve Slovenska od ministerstva vnútra/agentúry NAKA/prezidenta Policajného zboru/Generálnej prokuratúry/Úradu špeciálnej prokuratúry/organizácie Transparency International/Nadácie Zastavme korupciu.

[214] Pozri pripomienky 25 organizácií občianskej spoločnosti k návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (2024), https://api.mojapeticia.sk/media/campaign/attachment/34f318f9-54b2-48a8-bcfb-39fcc15be579.pdf Zainteresované strany skôr ako na zdĺhavosť postupu, ktorou argumentuje vláda v úsilí o zjednodušenie obstarávania, poukazujú na pretrvávajúce problémy pri uplatňovaní práva v praxi, okrem iného aj na systémové zneužívanie verejných súťaží a nedostatok odborných znalostí pri postupe verejného obstarávania, čo vedie k zlej príprave a riadeniu verejných súťaží, a to najmä v menších mestách a obciach.

[215] Článok 26 Ústavy Slovenskej republiky. Slovensko sa vo svetovom rebríčku slobody tlače, ktorý zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc, nachádzalo v roku 2024 na 29. mieste. V predchádzajúcom roku bolo na 17. mieste.

[216] Zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) z 22. júna 2022 sa transponuje smernica 2018/1808 o audiovizuálnych mediálnych službách.

[217] Zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie (zákon o publikáciách) z 22. júna 2022.

[218] Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

[219] Zákon č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov.

[220] Správa o právnom štáte 2020, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 10.

[221] Monitorovanie plurality médií 2024, Správa o Slovensku, s. 13.

[222] Tamtiež, s. 15.

[223] Článok 101 zákona o mediálnych službách.

[224] Zmeny zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.

[225] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 22 – 23;

[226] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Investigatívneho centra Jána Kuciaka, slovenskej Asociácie tlačených a digitálnych médií a Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

[227] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 23.

[228] Reportéri bez hraníc (13. december 2023), Slovakia: RSF and its partners urge parliament and president to halt attempts to undermine the public broadcaster’s independence (Slovensko: Reportéri bez hraníc a ich partneri vyzývajú parlament a prezidentku, aby zastavili pokusy o oslabenie nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa); Medzinárodný tlačový inštitút (13. december 2023), Slovakia: Media freedom groups urge MPs to oppose cuts to RTVS budget (Slovensko: Skupiny za slobodu médií naliehavo vyzývajú poslancov, aby sa postavili proti škrtom v rozpočte RTVS

[229] Príspevok slovenskej vlády k Správe o právnom štáte 2023.

[230] Upozornenie 278/2023, Rada Európy, Platforma na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov.

[231] Európska federácia novinárov (10. jún 2024), Slovakia: Media freedom groups call on Parliament to reject public broadcasting bill (Slovensko: Skupiny na ochranu slobody médií vyzývajú parlament, aby zamietol návrh zákon o verejnoprávnom vysielateľovi).

[232] Monitorovanie plurality médií 2024, Správa o Slovensku, s. 20 – 21.

[233] Ako vyplýva z rýchleho prieskumu Eurobarometra Európskeho parlamentu: prieskumu v oblasti spravodajstva a médií z roku 2023, 46 % respondentov na Slovensku uviedlo, že dôveruje verejnoprávnym televíznym a rozhlasovým staniciam, čo je menej než priemer EÚ (48 %).

[234] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 23 – 24;

[235] Pozri s. 3 vyššie.

[236] Návrhy zákonov, ktoré boli predložené predtým, sa týkali zavedenia priťažujúcich okolností v prípade spáchania trestných činov na novinároch a zmien v súvislosti s trestným činom ohovárania.

[237] Príspevok slovenskej vlády k Správe o právnom štáte 2024.

[238] Bezpečná.Žurnalistika.SK.

[239] Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov. Vláda odpovedala na tri z týchto upozornení.

[240] Mechanizmus rýchlej reakcie v oblasti slobody médií (2023), Mapovanie slobody médií – monitorovacia správa 2023, s. 32.

[241] Monitorovanie plurality médií 2024, Správa o Slovensku, s. 12 – 13.

[242] Článok 72 Ústavy Slovenskej republiky.

[243] Článok 87 Ústavy Slovenskej republiky.

[244] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 2.

[245] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 24.

[246] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, 2023 – 2027, s. 70, „Podporí obnovu spoločenského dialógu pri tvorbe a schvaľovaní návrhov zákonov a ostatných právnych noriem“.

[247] Príspevok Únie občianskych slobôd pre Európu k Správe o právnom štáte 2024, s. 21 – 22 a 26 a príspevok ENNHRI k Správe o právnom štáte 2024, s. 15.

[248] Národná rada Slovenskej republiky (2023); všetky tieto zákony boli navrhnuté vládou, písomný príspevok Únie občianskych slobôd pre Európu, s. 21.

[249] Zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony. Ďalšími zákonmi prijatými v skrátenom konaní sú napríklad zákon č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon o kompetenciách), alebo rozhodnutia vlády č. 702/2023 a 703/2023 zo 6. decembra 2023, ktorými sa navrhujú zmeny zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov, ktoré sa majú prijať v zrýchlenom legislatívnom konaní. Návrh bol nakoniec stiahnutý z programu parlamentu.

[250] Príspevok Únie občianskych slobôd pre Európu k Správe o právnom štáte 2024, s. 9 – 10, príspevok ENNHRI, k Správe o právnom štáte 2024, s. 446 – 447, príspevok Združenia sudcov Slovenska, s. 18 – 19 a Slovenskej advokátskej komory, s. 22.

[251] Podľa opisu v 1. pilieri.

[252] 48 % opýtaných spoločností na Slovensku vníma kvalitu tvorby právnych predpisov a časté zmeny právnych predpisov ako dôvod na nedôveru v ochranu investícií na Slovensku (v porovnaní so 43 % v roku 2023). Obrázok 56 Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2024. Pozri aj obavy, ktoré verejne vyjadrili zástupcovia podnikateľskej komunity v rámci Iniciatívy za právny štát.

[253] Na prijatie opatrení potrebných na vykonanie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva dohliada Výbor ministrov Rady Európy. Výbor obyčajne zoskupí prípady vedené proti štátu, ktoré si vyžadujú podobné vykonávacie opatrenia, najmä všeobecné opatrenia, a skúma ich spoločne. Prvý prípad v skupine sa označí ako zásadný súdny prípad v súvislosti s dohľadom nad všeobecnými opatreniami. Repetitívne prípady v rámci danej skupiny sa môžu po posúdení, že boli prijaté všetky možné individuálne opatrenia potrebné na zabezpečenie nápravy pre žalujúcu stranu, uzavrieť.

[254] Všetky údaje vypočítava Európska sieť pre implementáciu a vychádzajú z počtu prípadov, ktoré sa považujú za nevykonané k dátumu ročnej uzávierky, t. j. k 1. januáru 2024. Pozri príspevok Európskej siete pre implementáciu k Správe o právnom štáte 2024, s. 7.

[255] Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. júla 2012, Maxian a Maxianová/Slovensko, 44482/09, nevykonaný od roku 2012.

[256] Rada Európy (2024), Dohľad nad výkonom rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva – 17. výročná správa Výboru ministrov – 2023, s. 138.

[257] Údaje podľa online databázy Rady Európy (HUDOC).

[258] Zákon č. 110/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

[259] Zákon č. 448/2023 Z. z.

[260] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 27.

[261] Príspevok verejného ochrancu práv k Správe o právnom štáte 2024, s. 22, a príspevok ENNHRI k Správe o právnom štáte 2024, s. 17 – 18. Pozri aj Správu o právnom štáte 2023, Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 27.

[262] Informácie získané pri návšteve Slovenska od verejného ochrancu práv.

[263] Akreditáciu udeľuje Globálna aliancia národných inštitúcií pre ľudské práva OSN (GANHRI).

[264] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 27.

[265] Nástroj na sledovanie právneho štátu a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2023); Príspevok ENNHRI k Správe o právnom štáte 2024, s. 4 – 5.

[266] Príspevok ENNHRI k Správe o právnom štáte 2024, s. 3 – 4.

[267] Správa o právnom štáte 2023, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, s. 25.

[268] Informácie získané pri návšteve Slovenska od Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti.; Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2024, s. 56.

[269] LP/2023/492 Návrh Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2024 – 2026. Tento materiál bol predložený na verejné pripomienkovanie a schválený vládou SR uznesením č. 490/2023 v septembri 2023.

[270] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027, s. 12, 68 a 70.

[271] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027, s. 5, v ktorom sa uvádza: „Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií. Nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž. Vláda je pripravená finančne podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, napríklad v oblasti sociálnej, humanitárnej, environmentálnej, výchovnej, vzdelávacej, športu a pod.“

[272] Zákon č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

[273] Článok 102 Ústavy Slovenskej republiky.

[274] Jedným z dôvodov ústavnej sťažnosti je, že vláda touto novelou zasahovala do jej právomoci vymenúvať predsedov nezávislých orgánov, ako sa uvádza v čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky.

[275] PL. ÚS 1/2024-30. Podanie prezidentky republiky zaevidované 30. januára 2024 ako 290/2024, PL. ÚS 1/2024. Podanie skupiny poslancov Národnej rady SR z 29. februára 2024, 605/2024, PL. ÚS 4/2024.

[276] Príspevok Únie občianskych slobôd pre Európu k Správe o právnom štáte 2024, s. 2, 22 – 23. Príspevok ENNHRI k Správe o právnom štáte 2024, s. 18. Záujmové združenia poukazujú aj na to, že časté zmeny kľúčových odborných pozícií vo verejnej správe a vo verejných orgánoch, ktoré sú neraz predmetom politických nominácií, majú negatívny vplyv na kvalitu činnosti týchto orgánov a ohrozujú stabilitu podnikateľského prostredia. Iniciatíva za právny štát (2023), s. 4.

[277] SIS zhromažďuje informácie o kritických ohrozeniach ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, ako aj informácie zamerané na ochranu zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu a poskytuje tieto informácie príjemcom vymedzeným zákonom. Uznesenie vlády č. 95/2024. https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/21462.

[278] Rozhodnutie o zmene štatútu: č. 116/2024 z 22. februára 2024.

[279] Hodnotenie organizácie Civicus, https://monitor.civicus.org/explore/slovakia-overview/. Hodnotenie priestoru sa pohybuje päťstupňovej škále: otvorený, zúžený, obmedzený, potlačený a uzavretý.

[280] Príspevok Únie občianskych slobôd pre Európu k Správe o právnom štáte 2024, s. 2, 25 – 27, a príspevok ENNHRI k Správe o právnom štáte 2024, s. 18 – 22. Aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2023b) a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2023c). Informácie získané pri návšteve Slovenska od Nadácie Zastavme korupciu a organizácie Transparency International.

[281] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, 2023 – 2027, s. 70 a 74.

[282] Príspevok ENNHRI k Správe o právnom štáte 2024, s. 19.

[283] Návrh § 6a zákona č. 245, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. V návrhu § 6a sa členské štáty EÚ neuvádzajú ako výnimka.

[284] Príspevok Únie občianskych slobôd pre Európu k Správe o právnom štáte 2024, s. 24 – 25, ENHHRI, s. 19. Aj petícia približne 80 mimovládnych organizácií, TASR (2024).

[285] Návrh zmien a doplnení zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve a iných zákonov.

[286] Návrh vlády č. 363, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona. Návrh vlády č. 364, vládny návrh o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, RTVS (2024), Parlament schválil lex atentát. Ďalší balík zmien by mal prísť na jeseň, potvrdil Tibor Gašpar. Uznesenie vlády č. 344/2024: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29673/1. Uznesenie vlády č. 353/2024, ktorým sa schvaľuje návrh na skrátené legislatívne konanie, https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/21723/1. Zákon nadobudol účinnosť 15. júla 2024. CAS.sk (2024), Začal platiť lex atentát: Čo čaká najvyšších ústavných činiteľov a nové dôvody na zákaz zhromaždenia.

[287] Aktuality.sk (2024), Väčšie kompetencie pre SIS aj ochranka pre opozíciu. Čo vláda plánuje meniť po atentáte na Roberta Fica? Idnes.cz (2024), Lex atentát. Ficova vláda chce pro politiky větší ochranu i doživotní rentu.

[288] Ta3 (2024), Lex atentát zjednotil, ale kritikov. Naozaj potrebujeme takéto zmeny zákonov? Tlačová správa verejného ochrancu práv z 18. júna 2024: Vláde a parlamentu odporúčam prijať vyššie záruky na ochranu ústavného práva na zhromažďovanie občanov. Z neplatenia pokút spraviť trestný čin neodporúčam. Súdna rada Slovenskej republiky (2024), uznesenie č. 191/2024 zo 17. júna 2024. Aktuality.sk (2024), Maroš Žilinka aj koaliční poslanci kritizujú lex atentát: pokuty aj sledovanie občanov chcú vyškrtnúť .

[289] Noviny.sk (2024), Lex atentát: Nové opatrenia čelia kritike a nevyhnú sa zmenám.