Rezolúcia o nezávislosti súdnictva

Dokument Organizácie spojených národov A/COF.121/22/Rev. 1 59 (1985)

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY NEZÁVISLOSTI SÚDNICTVA

Siedmy kongres OSN o prevencii zločinu a zaobchádzaní́ s páchateľmi

Miláno, 26. august – 6. september 1985

 

Keďže v Charte Organizácie spojených národov národy sveta okrem iného potvrdzujú svoje rozhodnutie vytvoriť podmienky, za ktorých bude možné zachovať spravodlivosť, aby dosiahli medzinárodnú spoluprácu pri podpore a povzbudzovaní úcty k ľudským právam a základným slobodám bez akejkoľvek diskriminácie

 

Keďže Všeobecná deklarácia ľudských práv zakotvuje najmä princípy rovnosti pred zákonom, prezumpcie neviny a právo na spravodlivé a verejné prejednanie (prípadu) kompetentným, nezávislým a nestranným súdom, ustanoveným podľa zákona

 

Keďže Medzinárodná dohoda o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, aj Medzinárodná dohoda o občianskych a politických právach zaručujú výkon týchto práv a Dohoda o občianskych a politických právach súčasne zaručuje právo na súdny proces bez zbytočných prieťahov

 

Keďže ešte často existuje rozdiel medzi víziou, z ktorej vychádzajú tieto princípy, a skutočnou situáciou

 

Keďže organizácia a výkon spravodlivosti v každej krajine musia byť inspirované týmito princípmi, a je potrebné vynaložiť úsilie na ich úplné premietnutie do skutočnosti

 

Keďže predpisy, tykajúce sa výkonu funkcie v súdnictve, by mali umožniť sudcom, aby konali v súlade s týmito princípmi. Keďže sudcovia sú zodpovední za konečné rozhodnutie o živote, slobodách, právach, povinnostiach a majetku občanov

 

Keďže Šiesty kongres Organizácie spojených národov o prevencii zločinu a zaobchádzaní s páchateľmi svojou rezolúciou 16 vyzval Vybor pre prevenciu a kontrolu zločinu, aby zahrnul medzi svoje priority vypracovanie smerníc, tykajúcich sa nezávislosti sudcov a výberu, odborného vzdelávania a postavenia sudcov a prokurátorov

 

Keďže preto je potrebné venovať pozornosť najmä úlohe sudcov vo vzťahu k systému súdnictva a významu ich výberu, vzdelávania a správania vlády by mali vziať do úvahy a rešpektovať v rámci svojej národnej legislatívy a praxe nasledujúce základné princípy, sformulované s cieľom pomôcť členským štátom pri ich úlohe zabezpečovať a podporovať nezávislosť súdnictva, a oboznámiť̌ s nimi sudcov, advokátov, členov výkonných a zákonodarných orgánov a širokú verejnosť. Princípy boli sformulované najmä so zreteľom na sudcov z povolania, ale v prípade potreby platia aj pre prísediacich, ak existujú

 

Nezávislosť súdnictva

Sloboda prejavu a združovania

Kvalifikačné predpoklady, výber a vzdelávanie

Podmienky služby a výkon úradu

Zachovávanie služobného tajomstva a imunita

Disciplína, pozastavenie funkcie a odvolanie

 

Nezávislosť súdnictva bude zaručená́ štátom a zakotvená v ústave alebo národnom práve. Všetky vládne a ostatné inštitúcie sú povinné rešpektovať a zachovávať nezávislosť súdnictva.

 

Sudcovia budú rozhodovať o záležitostiach, ktoré im budú predložené, nestranne na základe faktov, v súlade so zákonom, bez akýchkoľvek obmedzení, neprípustných vplyvov, stimulov, tlakov, hrozieb alebo zásahov, priamych alebo nepriamych, z akéhokoľvek miesta alebo z akéhokoľvek dôvodu.

 

Sudcovia budú mať právomoc nad všetkými záležitosťami súdneho charakteru a budú mať výlučné oprávnenie rozhodnúť, či záležitosť, predložená na ich rozhodnutie, spadá do ich pôsobnosti, definovanej zákonom.

 

Nebude dochádzať k nevhodnému alebo neželanému zasahovaniu do súdneho procesu, a súdne rozhodnutia súdov nebudú podliehať revízii. Táto zásada je bez dopadu na preskúmanie prípadov vyšším súdom alebo na zmiernenie trestov, uložených sudcami, kompetentnými orgánmi v súlade so zákonom.

 

Každý bude mať právo byť vypočutý́ riadnymi súdmi alebo tribunálmi, používajúcimi určené právne postupy. Tribunály, ktoré nepoužívajú riadne určené postupy súdneho konania, nebudú vytvorené, aby nahradili súdne právomoci, patriace riadnym súdom alebo súdnym tribunálom.

 

Princíp nezávislosti súdnictva oprávňuje a vyžaduje od sudcov, aby zabezpečili spravodlivý́ priebeh súdneho konania a rešpektovanie práv jeho účastníkov.

 

Každý členský štát je povinný zabezpečiť dostatočné zdroje, aby umožnil sudcom riadne plniť ich funkcie.

 

V súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv sudcovia majú ako ostatní občania právo na slobodu prejavu, vyznania, združovania a zhromažďovania; avšak za predpokladu, že sudcovia pri výkone týchto práv budú vždy postupovať tak, aby zachovali vážnosť svojho úradu a nestrannosť a nezávislosť súdnictva.

 

Sudcovia budú mať právo vytvárať a vstupovať do združení sudcov alebo iných organizácií s cieľom zastupovať ich záujmy, podporovať ich odborné vzdelávanie a chrániť ich sudcovskú nezávislosť.

 

Osoby vybrané pre funkciu v súdnictve budú bezúhonní a spôsobilí jednotlivci s požadovaným výcvikom alebo kvalifikáciou v oblasti práva. Každá metóda výberu sudcov bude chrániť pred vymenovaním sudcov z nesprávnych pohnútok. Pri výbere sudcov osoby nebudú diskriminované z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného názoru, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodinného pôvodu alebo stavu, s výnimkou požiadavky, aby uchádzač o funkciu v súdnictve bol občanom príslušnej krajiny, ktorá nebude poväzovaná za diskriminačnú.

 

Funkčné obdobie sudcov, ich nezávislosť, bezpečnosť, primeraná odmena, podmienky výkonu služby, dôchodky a dôchodkový vek budú vhodne zabezpečené zákonom.

 

Sudcovia, vymenovaní aj zvolení, budú mať zaručený výkon úradu až do dosiahnutia povinného dôchodkového veku alebo uplynutia ich funkčného obdobia, ak existuje.

 

Povýšenie sudcov tam, kde tento systém existuje, musí vychádzať z objektívnych faktorov, najmä spôsobilosti, bezúhonnosti a praxe.

 

Prideľovanie prípadov sudcom na súde, ku ktorému patria, je vnútornou záležitosťou súdnej administratívy.

 

Sudcovia budú viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo v súvislosti so svojimi rokovaniami a dôvernými informáciami, ktoré získajú počas plnenia svojich povinností, s výnimkou verejných konaní, a nebudú nútení, aby svedčili o týchto záležitostiach.

 

Bez dopadu na disciplinárne konanie alebo právo na odvolanie alebo odškodnenie od štátu, v súlade s národným právom, sudcovia musia mať osobnú imunitu proti civilným žalobám pre peňažné škody, nesprávne konanie alebo opomenutie pri výkone svojich sudcovských funkcií.

 

Obvinenie alebo sťažnosť, podané na sudcu v jeho sudcovskej a profesionálnej funkcii, budú spracované rýchlo a spravodlivo na základe vhodného postupu. Sudca bude mať právo na spravodlivé vypočutie. Preskúmanie záležitosti v počiatočnom štádiu zostane dôverné, ak sudca nepožiada o opak.

 

Sudcovia budú podliehať pozastaveniu funkcie alebo odvolaniu len z dôvodov neschopnosti alebo správania, ktoré ich robí nevhodnými pre plnenie ich funkcií.

 

Všetky disciplinárne konania, konania o pozastavení funkcie alebo odvolaní budú rozhodnuté v súlade s platnými normami etického správania sudcov.

 

Rozhodnutia v disciplinárnych konaniach, konaniach o pozastavení funkcie alebo odvolaní musia podliehať nezávislému preskúmaniu (vyššími súdmi). Toto pravidlo nesmie platiť pre rozhodnutia najvyššieho súdu a rozhodnutia (orgánov) zákonodarnej moci v trestnom konaní proti verejnému činiteľovi alebo podobnom konaní.