Pripomienky k zmene vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, LP/2022/391
VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu
Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 5 / 3
Pripomienka zásadná:
§ 7, § 9 ods. 1 písm. c), e)
Poznatky z praxe, ktoré boli opakovane diskutované aj na odborných fórach, preukazujú, že súčasná – a tým pádom i navrhovaná – úprava overenia znalosti cudzieho jazyka uchádzača formou prekladu z cudzieho jazyka je u mnohých erudovaných sudcov prekážkou pre ich funkčný postup, čo reálne ohrozuje kvalitné personálne dopĺňanie súdov vyšších stupňov. Sme si vedomí, že ide o zákonom stanovenú súčasť výberového konania, zároveň sme ale – vzhľadom na to, že zákonná úprava je značne rámcová – presvedčení, že Ministerstvo spravodlivosti SR má pomerne široký manévrovací priestor pri vytváraní podzákonnej úpravy (§ 28c, 28f zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Navrhujeme preto, aby postup do ústnej časti výberového konania nebol podmienený získaním určitého minimálneho počtu bodov za preklad z cudzieho jazyka, ale takto získané body aby sa zohľadnili (ako výhoda) až pri záverečnom vyhodnotení výberového konania. Navrhujeme teda vypustiť ustanovenie § 9 ods. 1 písm. c) a tomu zodpovedajúcim spôsobom upraviť aj znenie písm. e) tohto ustanovenia. V prípade samostatného výberového konania na voľné miesto sudcu zároveň navrhujeme doplniť znenie § 7 tak, aby sa aj v prípade prekladu z cudzieho jazyka zohľadňovala určená oblasť práva, rovnako ako pri prípadovej štúdii a vypracovaní súdnych rozhodnutí.
Pripomienka zásadná:
§ 9 ods. 1 písm. b), c)
Podľa dôvodovej správy k § 9 sa navrhuje „… znížiť hranice pre neúspešnosť v jednotlivých častiach výberového konania, a to v súlade so závermi diskusného fóra Justičnej akadémie Slovenskej republiky tak, aby žiadna časť samostatne nemala jasný blokačný potenciál pre uchádzačov. Preto sa navrhuje hranicu neúspechu posunúť na polovicu maximálneho počtu bodov, ktoré mohol uchádzač získať.“ V paragrafovom znení návrhu vyhlášky sa však tak deje iba v prípade písomného testu, vypracovania súdnych rozhodnutí a čiastočne aj pri preklade z cudzieho jazyka. Deklarované zníženie hranice neúspechu však absentuje pri písomnom riešení prípadovej štúdie, za ktorú je možné získať maximálne 25 bodov (§ 6 ods. 5 návrhu vyhlášky), pričom neúspešným bude uchádzač, ktorý získa menej ako 15 bodov (§ 9 ods. 1 písm. b) návrhu vyhlášky), čo tvorí 60 % z maximálneho počtu bodov. V predmetnom ustanovení pravdepodobne došlo k opomenutiu zníženia hranice neúspechu. Vzhľadom na to, že v § 5 ods. 2 poslednej vety návrhu vyhlášky sa novo zavádza možnosť získať v písomnom teste polovicu bodu za každú správne zodpovedanú otázku, nie je vylúčené prideľovanie polovice bodu aj v prípade písomného riešenia prípadovej štúdie, písomného prekladu alebo vypracovania súdneho rozhodnutia. Preto je možné nastaviť hranicu neúspechu na 50 % z maximálneho počtu bodov, t. j. pri prípadovej štúdii na 12,5 bodu. Navrhujeme, aby ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) a písm. c) – ak nebude akceptovaná naša predchádzajúca zásadná pripomienka k § 7 – zneli: „b) za písomné riešenie prípadovej štúdie menej ako 12,5 bodu,“ „c) za písomný preklad menej ako 7,5 bodu,“.
Pripomienka zásadná:
§ 9 ods. 1 písm. e)
Podľa dôvodovej správy k § 9 ods. 1 návrhu vyhlášky sa navrhuje „… aby uchádzač musel v hromadnom výberovom konaní celkovo v teste, štúdii, preklade a rozhodnutiach dosiahnuť aspoň 75 % z možného počtu bodov a v samostatnom Z výberovom konaní celkovo v štúdii, preklade a rozhodnutiach dosiahnuť aspoň 75 % z možného počtu bodov. Uchádzač tak musí zvládnuť výberové konanie na vyššej než len priemernej úrovni, zároveň však okamžité zaváhanie pri jednej časti výberového konania nemusí automaticky viesť k vyradeniu z celého výberového konania, ak uchádzač bude schopný tento počet nahradiť v iných častiach výberového konania.“ Zavedením limitu získania 75 % bodov z maximálneho počtu bodov, ktoré môže uchádzač vo výberovom konaní získať, dochádza k výraznému sťaženiu výberového konania, pričom tento limit bude mať jasný blokačný potenciál pre uchádzačov. Prijatím tejto zmeny tak dôjde k navýšeniu hranice neúspechu zo 60 % na 75 % bodov z maximálneho počtu bodov, v porovnaní s predchádzajúcimi výberovými konaniami. V prípade, že by sa navrhované zmeny aplikovali na posledné výberové konanie, ktoré sa uskutočnilo v apríli 2022, pri zohľadnení zníženia maximálneho počtu bodov za preklad z cudzieho jazyka o 5 bodov (podľa vyhlášky č. 160/2017 Z. z. bolo maximum 20 bodov, podľa návrhu vyhlášky sa uvádza maximum 15 bodov) a pri zohľadnení hranice neúspechu pri celkovom počte bodov (105 bodov), počet úspešných uchádzačov písomnej časti by bol značne nižší, ako tomu bolo v skutočnosti. V apríli 2022 by tak z 25 úspešných uchádzačov v písomnej časti, bolo úspešných len 19 uchádzačov (navyše z nich bolo 8 uchádzačov, ktorí sa pohybovali v bodovej hranici 105 – 107 bodov). Len pre obvod Krajského súdu v Bratislave by z pôvodne 9 úspešných uchádzačov v písomnej časti neuspeli 4 uchádzači. V porovnaní s počtom obsadzovaných miest v danom výberovom konaní (144 miest) sa tak zníži predpoklad úspešného obsadenia sudcovského miesta zo 17,4 % na 13,2% (prepočet vychádza len z úspešnosti za písomnú časť výberového konania, pri zohľadnení výsledkov z ústnej časti by úspešnosť obsadenia sudcovského miesta bola ešte nižšia). Z uvedeného je zrejmé, že ide o výrazné sťaženie úspechu vo výberovom konaní, čím dôjde k zhoršeniu prirodzenej obmeny sudcov na Slovensku, čo bude mať za následok zníženie dostupnosti spravodlivosti pre občanov. V prípade slovenského výberového konania na funkciu sudcu, ide o jeden z najnáročnejších formalizovaných postupov pre uchádzačov o pozíciu sudcu v rámci Európskej únie (čiastkovú komparáciu vykonala Justičná akadémia SR v prílohe č. 3 k dokumentu «Ako vyberať sudcov? Skúsenosti Justičnej akadémie s hromadným výberovým konaním na funkciu sudcu a výsledky diskusného fóra: „Výberové konania na funkciu sudcu: Ako ďalej?“», zo 7. decembra 2020), ktorý bude prijatím tohto návrhu ešte náročnejší. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že uchádzači o funkciu sudcu absolvovali preverovanie ich vedomostí na vysokej úrovni, ktoré sa preukazuje osvedčením o vykonaní odbornej justičnej skúšky (alebo iným obdobným dokladom). Argument, že: „Uchádzač tak musí zvládnuť výberové konanie na vyššej než len priemernej úrovni“, tak nemá žiadne logické opodstatnenie, keďže uchádzač už len splnením jednej z podmienok účasti na výberovom konaní, preukazuje vedomosti na vyššej než len priemernej úrovni. Zároveň v dôvodovej správe absentuje odôvodnenie, prečo je práve hranica 75 % dôvodnejšia, než doposiaľ akceptovaná hranica 60 %. Vzhľadom na to, že podľa doposiaľ nastavených kritérií bolo na úspech v písomnej časti výberového konania potrebné dosiahnuť minimálne 60 % z maximálneho počtu bodov v každej jednotlivej zložke písomnej časti navrhujeme určiť hranicu neúspechu pri celkovom počte bodov v predmetnom ustanovení na minimálne 60 % z maximálneho počtu bodov, a to pri zohľadnení našej predchádzajúcej zásadnej pripomienky k § 7 a súvisiacim návrhu vyhlášky.
Pripomienka obyčajná:
§ 3 písm. d)
Podľa tohto ustanovenia „K žiadosti uchádzač priloží v písomnej forme úradne osvedčenú kópiu dokladu totožnosti“. V prípade dokladu totožnosti ide o verejnú listinu, pri ktorej platí prezumpcia správnosti, pričom uvedené údaje sa považujú za pravdivé a správne, až kým sa nepreukáže opak (§ 2 ods. 1 prvá veta zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch). Zároveň v prípade osvedčovania kópie notárom alebo inou poverenou osobou, sa osvedčuje správnosť odpisu súkromnej O listiny (vidimácia). Z praxe sú známe časté prípady, kedy notári odmietajú osvedčiť kópiu dokladu totožnosti, keďže ide o kópiu verejnej listiny, ktorá sa neosvedčuje. Požadovanie dokladu pre zaradenie do výberového konania – úradného osvedčenia kópie dokladu totožnosti je preto nadbytočné a spôsobuje komplikácie uchádzačom. Navrhujeme preto, aby § 3 ods. 2 písm. d) vyhlášky znel: „d) kópiu dokladu totožnosti,“.
Pripomienka abyčajná:
§ 4 ods. 3 písm. a)
V súlade so všeobecne zaužívanou procesnou terminológiou (napr. § 121 ods. 5 CSP) navrhujeme, aby časť vety za bodkočiarkou znela „lehota sa považuje za zachovanú, ak uchádzač žiadosť najneskôr v posledný deň lehoty podal poštovému podniku alebo orgánu, ktorý je povinný žiadosť doručiť.“