Pripomienky k novele zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, parlamentná tlač č. 455, rok 2011

Bod 1/ V § 42 ods. 3 navrhujem pre odstránenie nejasností doplniť alebo spresniť aj ust. § 129 ods. 1 O.s..p. tak, že ak účastník predkladá listinný dôkaz v kópii a žiada ho založiť do spisu, je povinný predložiť listinný dôkaz v takom počte kópií, aby jedna kópia listinného dôkazu zostala na súde a aby každý účastník dostal jedno kópiu predkladaného listinného dôkazu. Odôvodnenie: problémy v terajšej praxi a obštrukcie keď účastník predkladá listinný dôkaz na pojednávaní v jednom vyhotovení, ja dôkaz vykonám podľa § 129 ods. 1 O.s.p. avšak protistrana s poukazom na ust. § 42 ods. 3 O.s.p. žiada o vyhotovenie a doručenie kópie, hoci sa nejedná o podanie, len o predloženie dôkazu, nasledujú žiadosti o odročenie pre neboznámenie sa s list. dôkazom, hoci ho súd prečíta alebo oboznámi dôkaz, nedostatok času a pod.. Už tento môj postup bol predmetom zrušenia rozsudku. Ak teda účastník predkladá podanie s potrebným počtom príloh, ktoré sú zas len listinnými dôkazmi, nech predloží aj fotokópie v potrebnom počte. Súd ho nemá možnosť ani dôvod doposiaľ k tomu nútiť, originál sa podľa spravovacieho poriadku zakladá do prílohovej obálky.

Bod 3/ Doplniť za § 45 ods. 4 ustanovenie. Ak je účastník v konaní zastúpený advokátom, súd doručuje advokátovi písomnosti v elektronickej podobe na elektronickú adresu. Ak advokát neoznámi súdu inú elektronickú adresu, súd mu doručuje listiny na adresu vedenú v Slovenskej advokátskej komore.

Dôvod: zrýchlenie konania, predvolaní, hospodárnosť konania.

Bod 10/ ZMENIŤ § 92, ktorý sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho, kto má vstúpiť do konania, súd ich vyzve na vyjadrenie do 15 dní od podania návrhu podľa odsekov 1, 2 alebo 4; o návrhoch súd rozhodne do 30 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenia dotknutých osôb.“.

Odôvodnenie: navrhovanú formuláciu považujem za dosť nepresnú či 30 dní od podania návrhu alebo 30 dní od doručenia vyjadrenia, ak súd zašle vyjadrenie napr. v 15 deň, účastník má 15-dňovnú lehotu uplynie už 30 dní od doručenia návrhu a účastník ešte len môže zasielať vyjadrenie.

Bod 30/ Už roky upozorňujem ta totálny nezmysel a pravdepodobne omyl pri novelizácii, keď nie je prípustné odvolanie § 202 ods. 3 písm. o/ podľa ktorého nie je prípustné odvolanie, ak sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c), kedy súd konanie ex offo preruší ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takýchto konaní a postupov je pomerne málo, jedná sa zväčša o obtiažne veci, komunitárne právo a pod. kde je veľký predpoklad omylu ak súd zamietne návrh na podanie prejudic. otázky. Odvolanie je však prípustné pri fakticky procesnom rozhodnutí podľa § 109 ods. 2 písm. c/ podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Kým voči tomuto rozhodnutiu bude prípustné odvolanie, nie je možné zabrániť prieťahom. Postačuje ak na každom pojednávaní si účastník vymyslí iný dôvod pre prerušenie a súd musí vyhotoviť uznesenie, proti ktorému účastník podá odvolanie. Zdôvodnenia od JUDr. Straku, že nepredloženie rozh. alebo jeho nevyhotovenie pred rozhodnutím nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozsudku nie je v praxi aplikovateľné, pretože ak sa snažím rýchlo konať, moje rozsudky sú z tohto dôvodu a pre odňatie možnosti konať pred súdom zrušované.

Bod 17/ navrhujem:

„§ 119

(3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania (má) nahradiť „musí“ obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, či účastník je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.

Bod 18/ navrhujem uviesť presné znenie, ak súd sa v prípade, že svedok má bydlisko v zahraničí môže uspokojiť len sjeho vyhlásením, tak je to potrebné výslovne uviesť, prípadne špecifikovať a stanoviť procesné podmienky pre takýto úkon, napr. vyhlásenie pred mieste príslušným súdom, osvedčený podpis a pod… Navrhovaná formulácia spôsobuje nejasnosti. Pravdepodobne bude vyhlásenie slúžiť ak dôkaz, ktorého formu aj vykonanie je potrebné upraviť.

Bod 19/ § 138 ods. 4/ Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu14a), takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, vktorom mu bola právna pomoc priznaná. doplniť: Ak bolo účastníkovi odňaté oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa ods. 2, zaniká účastníkovi aj nárok na právu pomoc priznanú podľa osobitného predpisu.

Dôvod: už sa mi stalo, že bolo odňaté oslobodenie od SUP, zrušené ustanovenie advokáta súdom a účastník zatajil skutočnosti, a CP mu ustanovilo zástupcu.

Bod 21/ ods. 3 Ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania, na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu, alebo jeho zástupcovi prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Ak je druhý účastník zastúpený právnym zástupcom, možno od neho požadovať sumu 100 eur, ak bola dôvodom odročenia neúčasť právneho zástupcu. To neplatí, ak účastník splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a zároveň žiadosť o odročenie bola doručená súdu skôr ako tri dni pred termínom pojednávania.

Sumu 100 eur by som nahradil právom požadovať náhradu úkonu právnej služby, paušálnych výdavkov a prípadne náhrady straty času acestovných výdavkov ako aj DPH podľa osobitných predpisov, pričom by som doplnil .. bez ohľadu na výsledok sporu. 100 eur by mohol značne presahovať nároky advokáta, na ktoré by mal v prípade úspechu nárok a zbytočne sa navodzuje sankcia ak napr. niekto náhle ochorie.

Ďalej by som doplnil za poslednú vetu ak účastník ktorý sa zúčastnil pojednávania oznámil súdu elektronickú adresu, faxové alebo telefónne číslo, na ktoré bolo možné odročenie pojednávania oznámiť. Zároveň navrhujem zmeniť lehotu 7 dní alebo aspoň 5 pracovných dní. Zväčša kým podateľňa predloží pojednávanie asistentke, tá kým sa spojí so sudcom (môže pojednávať, PDP, školenie) ten posúdi návrh a určí termín uplynú aj dva dni alebo viac. Ak by bolo ospravedlnenie doručené napr. vo štvrtok alebo piatok, súd nestihne odročiť pojednávanie a oznámiť odročenie. Naviac pojednávania sa vždy môže zúčastniť zástupca, účastník ak má problémy si môže zvoliť zástupcu a pod.

Za ust. § 147 by som doplnil odsek 5/: Ak bolo pojednávanie odročené na základe návrhu účastníka, nasledujúce pojednávanie nemožno odročiť pre dôvody na strane tohto účastníka (pojednávanie nemožno opätovne odročiť na žiadosť toho istého účastníka, aj keď odročenie pojednávania navrhuje z iného dôvodu).

Odôvodnenie: Zamedzí sa prieťahom, ak už som raz sa nemohol dostaviť na pojednávanie, musím si zabezpečiť povinnosti tak, aby som sa na ďalšie pojednávanie dostavil, napr. zvoliť zástupcu a pod.. Ak je niekto vážne chorý, hospitalizovaná a pod. a sudca už om vie, určí predsa termín tak, aby sa účastník mohol dostaviť a neodňal mu právo. Teraz máme účastníka chorého každý mesiac na inú diagnózu, chrípka, bolesti v krížoch, črev. problémy, angína a pod…

Bod 29/ V § 169 ods. 2 zmeniť tak, že druhá veta znie: „Uznesenie o prerušení konania proti ktorému je prípustné odvolanie, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a o oslobodení od súdnych poplatkov a ustanovení zástupcu z radov advokátov musí vždy obsahovať odôvodnenie.“.

Reagujem na návrh nepripustiť odvolanie proti § 19 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Bod 31/ navrhované ust. ods. 3 považujem za nadbytočné, predsa všetko je na podľa novely spravovacieho poriadku na webovej tabuli súdu tak načo informovať o vyhlásení rozsudku aj to nemá povinnosť ani prvostupňový súd.

iné pripomienky:

Zmeniť ust. § 30 ods. 1 O.s.p. tak, aby súd ustanovoval advokáta výnimočne a to len vtedy, ak účastník o ustanovenie advokáta požiadal Centrum právnej pomoci, ktoré mu neustanovilo advokáta a súd zistil iné dôvody, pre ktoré na ochranu práv účastníka je nevyhnutné ustanoviť advokáta a umožňujú to pomery účastníka.

Dôvod: účastník by sa mal v prvom rade domáhať práv v CPP a nie poslať návrh na súd, ktorý skúma pomery a ustanoví CPP. Duplicita a nejednotnosť v rozhodovaní a prieťahy, zaslanie tlačiva, rozhodovanie, uznesenie, doručovanie …..

Zmeniť § 29a O.s.p. tak, že aj je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší ako dvadsať a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania a títo účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, určí spoločného zástupcu účastníkov súd zradov advokátov. Zároveň súd pripojí doložku, že ak sa účastníci nevyjadria v určitej lehote, bude sa predpokladať, že nemajú k ustanovenému zástupcovi pripomienky. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpeného účastníka konania vziať za neho návrh späť. Spoločný účastník bez ďalšieho zastupuje aj právnych nástupcov pôvodného účastníka.

Ods. 2 vypustiť.

Problém je najmä, ak je väčší počet účastníkov na strane odporcu, napr. urč. vlastníctva

k pozemku v urbári, na zástupcovi sa nikdy nedohodnú, s ustanovením nesúhlasia a vec nemožno vylúčiť pre nerozdielne spoločenstvo. Ak účastník nesúhlasí so zástupcom, môže sa zúčastňovať pojednávaní a prednášať návrhy, vyjadrenia, predkladať dôkazy. Môže sa príp. upraviť, že ak si to účastník vyžiada, súd rovnako ako spoločného zástupcu informuje účastníka na jeho náklady.

Navrhujem v prípade spotrebiteľských konaní ak je navrhovateľom osoba so sídlom mimo štátov EÚ a viazaných dohovorom uložiť v OSP aby súd priamo poučil účastníka o práve podľa § 51 ods. 1 zák. č. 97/63 Z.z. žiadať preddavok a bol upravený zákon č. 97/93 Zb. v ust. § 51 ods. 2 tak, že

(2) Zábezpeku nemožno uložiť, ak:

a) návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom alebo že slovenské občianstvo stratil; ak je spotrebiteľom, bol o tomto práve súdom poučený

b) v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada; neplatí ak odporca je spotrebiteľom

c) navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;

d) návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom alebo rozkazom na plnenie; to neplatí ak bol platobný rozkaz zrušený alebo vo veci podaný odpor

e) navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.

Návrh:

zmena § 47 ods. 2 O.s.p. nahradiť „hoci sa zdržuje v mieste doručenia“ spojením „hoci sa obvykle zdržuje v mieste doručenia“.

zmena § 47 ods. 2 O.s.p. nahradiť „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ spojením „hoci sa v mieste doručenia obvykle zdržuje“.

Dôvod: právna istota, pomerne často sa stáva, že účastník ktorému bolo doručené rozhodnutie náhradným spôsobom v exekučnom konaní navrhuje zastavenie konania z dôvodu, že pred 4 a viac rokmi bol napr. v Nemecku, Veľkej Británii a pod. s doložením prehlásenia napr. sestry, a súd nemá inú možnosť ako pokračovať v konaní, oprávnený uhradí trovy exekúcie

a pod.. Každý je povinný si plniť evidenčné povinnosti hlásiť prechod a trvalý pobyt a pod.. Vytvorí sa nevyvratiteľná domnienka doručenia. Účinok je obdobný ako § 49 ods. 3 akurát nie bude vnesená istota s tým, že ak sa nejedná o doručovanie rozhodnutia, súd môže aplikovať následne postup podľa § 49 ods. 3 O.s.p.

zmeniť ust. § 29 ods. 6 O.s.p.

Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec nahradiť „Ak nie je možné takto ustanoviť účastníkovi opatrovníka, súd ustanoví účastníkovi v konaniach podľa § 80 písm. a/, § 186, § 191a, O.s.p. za opatrovníka obec, v ktorej má účastník naposledy evidovaný pobyt podľa osobitných predpisov, v ostatných konaniach Centrum právnej pomoci. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len „drobné spory“). navrhujem z dôvodu predchádzajúceho vypustiť. Zamestnanec súdu skutočne sa môže venovať činnosti opatrovníka len formálne, skôr je to z donútenia a viac ohrozujeme opatrovníka (nedostatočné plnenie povinností) ako prospievame účastníkom.

Navrhujem ustanovovať opatrovníka tak, aby bolo ustanovenie aspoň ako tak účelné.

V statusových veciach obec má šancu zistiť a chrániť záujmy opatrovníka rovnako ako v konaniach § 186, § 191a O.s.p. a aspoň v závažných veciach chrániť záujmy. Obec má z evidovaného pobytu príjmy z podielových daní, odpady a pod. tak by mala v závažných veciach obyvateľom poskytnúť pomoc. CPP je zároveň vhodnejšie ako zamestnanec súdu alebo rozhodnutie o doručovaní zásielok do spisu, môžu zistiť aspoň závažné pochybenia súdu a napraviť ich. Súd má takisto zlé personálne obsadenie ako obec a CPP a naviac nemal by zastupovať účastníka – rovnosť účastníkov. CPP ani Obec sa nebudú venovať prípadu menej ako ustanovený zamestnanec súdu.

Navrhujem určiť aby voči uzneseniu o ustanovení opatrovníka § 186, § 191a nebolo prípustné odvolanie, ale opatrovník by mohol podať návrhu na zmenu osoby opatrovníka alebo zbavenie funkcie opatrovníka. V uvedených konaniach nie je možné zákonne ustanoviť opatrovníka a rozhodnúť, doposiaľ sú vždy z dôvodu nevhodnej zákonnej úpravy porušované práva účastníkov (súd ustanoví opatrovníka a do rozhodnutia nie je schopný uznes. ani doručiť, príp. pred rozhodnutím sa opatrovník odvolá). Prípadne uviesť, že uznesenie o ustanovení opatrovníka podľa § 186, § 191a je účinné vyhotovením, ak sa nevyhotovuje vyhlásením. Viac by možno poručenecký sudcovia.

§ 148 ods. 1 O.s.p. čiarku nahradiť bodkou a pripojiť vetu:

Ak bol účastník, ktorému bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov alebo ktorému bol priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu v spore neúspešný, súd rozhodne o povinnosti účastníka nahradiť štátu trovy konania. Súd môže v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania primerane znížiť alebo štátu nárok na náhradu trov konania voči takémuto účastníkovi nepriznať.

Navrhujem zrovnoprávniť účastníkov konania. Ak má účastník určitý príjem, možno len o trochu presahujúci príjem oslobodeného účastníka, musí všetky trovy hradiť, hoci oslobodený účastník trovy ani preddavky nehradí, mám skúsenosti so zneužívaní oslobodenia a to opakovanie znaleckých dokazovaní, znalecké dokazovanie na všetky skutočnosti a pod. (aj z dôvodu naťahovania súdneho konania) napr. či tá hranica roličky predsa je len 15 alebo 25 cm od plota a má až 2,5 m2 alebo len 1,7 m2 a pod.

Účastníkovi súd alebo CPP prizná oslobodenie, práva môže v súdnom konaní uplatňovať, ale aj je neúspešný tak nech ich štátu aj vráti, ibaže sú na to iné dôvody, ako napr. uplatňovanie základných potrieb a základných práv a pod.. Dosť často sa oslobodenie zneužíva, keď deti alebo vnuci sa v mene 80-ročnej babky súdia o pozemky, hoci babička nevie o čo ide a často o spore nemá ani páru (jednoducho splnomocní vnučku a tá požiada o oslobodenie od SUP a ustanovenie advokáta).

Úprava má dosah aj na hospodárne nakladanie s prostriedkami štátu, vedenie oslobodených účastníkov k hospodárnosti.

Navrhujem aj novelizovať zák. č. 71/1992 Zb. v časti § 2 ods. 2 písm. m/ tak, že na koniec sa pripája v konaniach podľa § 62, § 124 zák. č. 7/2005 Z.z. a v konaniach v ktorých správca uplatňuje nároky s majetkom zaradeným do konkurznej podstaty, ktorý patril úpadcovi v deň vyhlásenia konkurzu.

Problém nastal v poslednej dobe, kedy niektorý správcovia (možno aj vo fiktívne vyvolanom konkurze) na základe rámcových zmlúv nakupujú ďalej pohľadávky a uplatňujú nároky pri odlobodení od SUP, čo ich neúmerne zvýhodňuje oproti iným subjektom a spôsobuje deformácie v obch. prostredí, naviac dosah aj na štátny rozpočet, pretože sa jedná o uplatnenie množstva nárokov s pomerne značným počtom nevymožiteľných poplatkov.

§ 49 dds. 3 znie: Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré na doručovanie označil účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných predpisov alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže rozhodnúť, že všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka bude ukladať na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti podľa odseku 4.

teda za slovami „ … súd môže…“ sa dopĺňajú slová „rozhodnúť, že“ a za slovami „ … pre tohto účastníka …“ vložiť slovo „ bude“.

§ 49 ods. 5 O.s.p. navrhujem vypustiť časť vety za slovami „.. na začiatku konania“ a čiarku nahradiť bodkou.

Odôvodnenie: Pomerne častá skutočnosť, že účastník nepreberá písomnosti, nesplní si ohlasovaniu povinnosť zmeny pobytu voči súdu, evidencii obyvateľov, prípadne túto povinnosť si nesplní zástupca a ak takto nepreberá zásielky, zväčša nie je možné doručiť poučenie už pri prvom kontakte, resp. zásielku do vlastných rúk nepreberie.

Ďalší zo spôsobov, ako možno posilniť nemennosť rozhodnutí, právnu istotu a záväznosť rozhodnutí a zodpovednosť účastníkov aj v spojení s ust. § 47 O.s.p.. Takto aj by aj účastník bol napr. vzdialený dlhšiu dobu, v schránke zostane alebo preberie iná osoba požiadaná o „vyprázdňovanie schránky“ obyčajnú listovú zásielku a má možnosť sa dozvedieť o pojednávaní skôr, ako keď sa vracajú zásielky určené do vlastných rúk, o ktorých obsahu ani o pojednávaní sa účastník nemá ako dozvedieť (zväčša ani o ktorý súd sa jedná alebo že sa jedná o súd). Súd zásielku neprevzatú v odbernej lehote vyhodnotí ako doručenú náhradným spôsobom s už spomínanou fikciou správnosti doručenia. Ak tak ako som uvádzal, účastník sa úmyselne vyhýba prevzatiu zásielky a pripraví si napr. potvrdenie, že sa dlhodobo zdržiaval v inom mieste alebo štáte EU, fikcia doručenia môže byť spochybnená a tým aj rozhodnutie, dôvera v rozhodnutia, záväznosť rozhodnutí a pod.. Pre väčšinu účastníkov zmena bez výraznejšieho dopadu (doposiaľ sa z ničoho nemôžu dozvedieť po návrate o spore, pretože v schránke ím ostatnú iba lístočky o doručovaní a súd vychádza z fikcie).

Skôr by som riešil možnosť pridať dôvod obnovy konania z dôvodu, že účastník konania sa v čase súdneho konania nezdržiaval v mieste oznámeného alebo evidovaného pobytu, nemohol si zabezpečiť prevzatie zásielok inou osobou a zmenu pobytu nemohol ohlásiť (napr. úraz pri pobyte v zahraničí, ktorý si vyžiada dlhšiu hospitalizáciu, karanténa v zahraničí a pod.). Ak niekto ide plánovane na brigádu ale pracovne do zahraničia alebo na iné miesto, môže si zabezpečiť preberanie zásielok inou osobou ale doručenie na iné miesto. Ak sa pobyt predĺži nezávisle od jeho vôle, mohol by sa domáhať obnovy s tým, že by v určitej lehote musel preukazovať dôvody a nečakať na spochybnenie právoplatnosti exekučného titulu pre doručenie.

Vladimír Kozáčik

Okresný súd Žilina