Pripomienky k novele zákona č. 185/2002 o Súdnej rade, parlamentná tlač č. 59, rok 2010

Vychádzajúc z prijatých dokumentov Celorepublikovej rady tejto stavovskej organizácie, uplatňujem k predkladanému materiálu tieto pripomienky k bodom návrhu 1, 7, 8, 9.

Už súčasné (aj keď vecne správne) znenie § 3 ods. 5 dotknutého zákona nie je v súlade s čl. 141a ods. 1 a 2 ústavy, nakoľko redukuje ústavou vymedzený okruh osôb spôsobilých stať sa členom súdnej rady, a to bez splnomocnenia na takúto úpravu, ktoré nemožno vyvodiť z čl. 141a ods. 6 ústavy.

Nezlučiteľnosť funkcií (obdobne ako u poslancov podľa čl. 77 ods. 1, členov vlády podľa čl. 109 ods. 2 alebo sudcov podľa čl. 145a ods. 2 ústavy) musí byť pri ústavnom funkčnom štatúte buď ustanovená priamo ústavou, alebo na základe jej výslovného splnomocnenia zákonom. Ak sa teda určitá osoba môže stať členom súdnej rady podľa ústavy (čl. 141a ods. 1 a 2), nemôže túto možnosť vylúčiť zákon, pokiaľ doplňujúcu úpravu podmienok členstva v súdnej rade zákonom ústava priamo nepripúšťa (čo v splnomocňovacom ustanovení čl. 141a ods. 6 nečiní).

V zmysle vyššie uvedeného je potrebné osobitne vo vzťahu k členom súdnej rady voleným sudcami (teda sudcom) zdôrazniť , že ak sú zároveň aj predsedami súdov, ich funkcia sudcu je primárna pri využití pasívneho volebného práva, daného im na základe ustanovenia čl. 141a ods. 1 písm. a) priamo ústavou.

Platí tiež, že súčasní členovia súdnej rady, ktorí sú zároveň aj predsedami súdov získali tento svoj status za právnych podmienok absencie nezlučiteľnosti dotknutých funkcií. Meniť tento stav na účel a s dôsledkom skrátenia ich plynúceho funkčného obdobia (či už ako členov súdnej rady alebo ako predsedov súdov) odporuje princípu demokratického a právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy (retroaktivita, resp. zásah do už nadobudnutých práv).

Zákonným a ústavne konformným spôsobom odstránenia nadmerného vplyvu výkonnej moci na súdnu radu (čo je podľa dôvodovej správy ambíciou predkladanej úpravy) by bola zmena zákona č. 757/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov v tom smere, že by funkcia predsedu a podpredsedu súdu bola obsadzovaná súdnou radou (vrátane odvolania z tejto funkcie), čo by zabezpečilo adekvátne rozdelenie ingerencie do sféry správy a riadenia súdov medzi všetky kreačné zložky personálneho zloženia súdnej rady, teda sudcov, prezidentskú aj vládnu zložku výkonnej moci a parlament.

Ďalšou alternatívou zamedzenia nadmerného vplyvu výkonnej moci na Súdnu radu by bolo vypustenie ustanovenia o odvolaní predsedu súdu ministrom spravodlivosti zo zákona o súdoch, (§ 38 ods. 3 až 5), pričom po takejto úprave by mohol predseda súdu byť odvolaný z takejto funkcie len na základe rozhodnutia disciplinárneho súdu, ako to navrhla ministerka spravodlivosti v pozícii poslanca v prechádzajúcom funkčnom období NR SR. Tým by prestalo byť pôsobenie predsedov súdov v súdnej rade problematické z hľadiska vplyvu ministra ako vrcholného predstaviteľa výkonnej moci.

Nezlučiteľnosť funkcie predsedu súdu s členstvom v súdnej rade a úprava zániku funkcie predsedu súdu z dôvodu nadobudnutia členstva v súdnej rade, resp. nespôsobilosť člena Súdnej rady stať sa predsedom súdu, by mohla byť predmetom zákonnej úpravy až po novelizácii ústavy vo vyššie uvedenom smere.

Preto navrhujem tieto body bez náhrady vypustiť, ako zasadnú pripomienku.

JUDr. Dana Bystrianská 

prezidentka ZSS