Pripomienky k novele vyhlášky č. 543/2005 Z.z.o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov

Ministerstvo spravodlivosti SR – sekcia legislatívy predložilo do pripomienkového konania návrh novely uvedenej vyhlášky pod rezortným č. – spis č. 46415/2016/100 s dátumom ukončenia pripomienkového konania 30.11.2016.

Z dôvodovej správy (všeobecná časť) vyplýva, že zámerom predkladateľa je odstrániť disproporcie medzi vykonávacou úpravou procesných predpisov (zák. č. 160/2015, zák. č. 162/2015, zák. č. 301/2005 Z.z. a súčasne vychádza z ust. § 92 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z.) a zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci v platnom znení (zákon o e-Governmente). Zavedenie elektronického výkonu verejnej moci v intenciách uvedeného zákona ovplyvňuje obsahové zameranie predloženej novelizácie a preto nejde o vykonanie zákona o e-Governmente, ale o vykonanie procesných predpisov, na ktoré sa vzťahuje zákon o e-Governmente, resp. na tie inštitúty procesného práva, ktoré spadajú do rámca elektronického výkonu verejnej moci.

Ad 1/ – Zásadná pripomienka – predkladanie návrhu novely výrazne naznačuje nesúlad s čl. 123 ústavy pri uplatňovaní kompetencie Ministerstva spravodlivosti SR

Podľa ústavnej úpravy čl. 123 ministerstvá môžu vydávať všeobecné záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom, z čoho jednoznačne vyplýva, že ministerstvá môžu uplatniť normotvornú pôsobnosť podľa čl. 123 Ústavy len vtedy, ak boli zákonom výslovne splnomocnené vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie zákona (porovnaj PL. ÚS 7/96, PL. ÚS 10/2014).

Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci v platnom znení v splnomocňovacom ustanovení (§ 59) splnomocňuje na vydanie všeobecného záväzného predpisu len ministerstvo financií, Úrad vlády a ministerstvo vnútra.

Týmto zákonom nie je Ministerstvo spravodlivosti SR splnomocnené na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu na vykonanie ustanovení zák. č. 305/2013 Z.z. upravujúceho výkon verejnej moci elektronicky.

Ustanovenia § 96 ods. 3, § 98 ods. 2, § 99 ods. 2, § 104 ods. 3, § 466 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), § 86 ods. 3, § 117 ods. 2, § 118 ods. 2, § 487 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok), § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a § 561 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok), na vykonanie ktorých sa navrhuje novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku neobsahujú (nesplnomocňujú) ustanovenia upravujúce výkon verejnej moci elektronicky.

Postup zvolený Ministerstvom spravodlivosti SR onávrhu novely predmetnej vyhlášky výrazne nasvedčuje porušovaniu (neakceptovaniu) ústavnej úpravy čl. 123 onormotvornej pôsobnosti ministerstva výlučne na základe výslovného zákonného splnomocnenia na vykonanie zákona.

Ad 2/ – Zásadná pripomienka – nesúlad s § 17, § 35 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov

Vprípade, že ministerstvo spravodlivosti neakceptuje námietku onesúlade jeho postupu sčl. 123 ústavy, zdôrazňujeme, že viaceré navrhované ustanovenia vyhlášky nerešpektujú zákonnú úpravu ovýkone verejnej moci elektronicky aochrane osobných údajov. Ide najmä o body 10, 16, 30, 31 navrhovanej novely.

K bodom 10, 30, 31 – Zásadná pripomienka – obsahový nesúlad s ust. § 17, § 35 zákona č. 305/2013 Z.z. v platnom znení

Z dôvodovej správy k týmto bodom vyplýva, že vzhľadom na zavedenie elektronického súdneho spisu nebude potrebné vyhotovovať rovnopis pre potreby nadriadeného súdu, keďže tomuto sa sprístupňuje elektronický súdny spis vrátane elektronickej podoby preskúmavaného súdneho rozhodnutia. Pôvodná právna úprava vyhotovovania rovnopisov rozhodnutia súdov pre potreby súdov vyššieho stupňa je preto bezpredmetná, nakoľko týmto súdom bude sprístupnený spisový materiál v elektronickej podobe.

Cieľom je zároveň zaviesť elektronický súdny spis, keďže koncepčne je právna úprava nastavená tak, že všetky súdne spisy sa vedú v elektronickej podobe s vopred určenými výnimkami. Treba mať totiž na pamäti, že zákon o e-Governmente sa nevzťahuje z vecného hľadiska na celú množinu právnych vzťahov spadajúcich do rámca výkonu verejnej moci, čo platí aj pre agendu právomoci súdov.

Vedenie súdneho spisu výlučne v elektronickej podobe v rámci súdov pre internú potrebu rozhodovania súdov (výkon súdnictva) reálne vytvára účinné prekážky na splnenie ústavnej povinnosti štátu zabezpečiť spravodlivé rozhodovanie súdu v primeranom čase (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy) pri realizácii ústavnej pôsobnosti súdov podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (rozhodovanie v občianskoprávnych a trestných veciach a preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy i verejnej moci).

Realizácia práva na konanie bez zbytočných prieťahov zabezpečuje odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania, pričom podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR množstvo vecí na súde, personálne a organizačné problémy súdu nezbavujú vo svojom dôsledku štát zodpovednosti za pomalé konanie (napr. III. ÚS 14/00, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, IV. ÚS 15/03).

Navrhovaná úprava výlučného elektronického súdneho spisu vzhľadom na špecifiká výkonu súdnictva, kde je povinnosťou súdu dôsledne zistiť (poznať) skutkový stav, správne ho podriadiť pod príslušnú právnu normu (subsumovať), ktorú je povinný interpretovať a aplikovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy) výrazne sťaží (možno aj znemožní), najmä odvolaciemu súdu, ktorý rozhoduje spravidla v senáte (čl. 142 ods. 2 ústavy) včasné a spravodlivé rozhodovanie. Rozsah spisov v odvolacom konaní je totiž výrazne väčší (spravidla 100 a viac strán).

Z pripomienok sudcov odvolacieho súdu vyplývajú nasledovné postrehy.

Štúdium spisu na odvolacom súde velektronickej podobe vzhľadom na rozsah spisového materiálu si sudcovia nevedia predstaviť a tento spôsob vedenia spisu ich úplne vylučuje z možnosti vykonávať prácu v domácom prostredí, či už po pracovnej dobe a počas sviatkov a víkendov, ako je to bežnou praxou alebo na základe povolenia predsedom súdu plniť si pracovné povinnosti v domácom prostredí. Doposiaľ nie je zabezpečený prístup sudcom do registra z iného PC, než ktorý majú v kancelárii. Sudcovia nevyhnutne musia pracovať aj mimo kancelárie a mať spis k dispozícii (stačí výpadok wifi a možnosť študovať spis doma, aj keby mali k nemu prístup – prístup do registra z domu, čo nemajú), je vylúčená. Niektoré typy rozhodnutí sú pritom obmedzené lehotou- napr. 24 hodín, kedy spis musí byť naštudovaný, v senáte prejednaný a rozhodnutý, a iná možnosť ako vypracovanie rozhodnutia (na to potrebujeme spis) mimo budovy súdu neprichádza do úvahy.

Štúdium spisu nie je len mechanickým čítaním jeho súčastí, ale sudca si potrebuje v spise označiť relevantné časti, robiť poznámky a pod., čo v elektronickom spise je vylúčené. Spis musí mať k dispozícii na porade senátu pred pojednávaním, kde oboznamuje senát s relevantnými časťami. Môže tak nastať situácia, že sudcovia si budú musieť spisy vytlačiť, s čím vzniknú neúmerné náklady. Spisy musia byť k dispozícii aj na pojednávaní – ako to bude technicky zabezpečené? Sudca bude mať pred sebou PC alebo tablet? Strany sporu budú ako nahliadať do spisu na pojednávaní (strana má právo oboznámiť sa s dôkazom aj nahliadnutím)?

Vytlačiť elektronický dokument je určite menej časovo aj finančne náročné, nech prevádzanie listinných dokumentov do elektronickej podoby, preto vedenie súdneho spisu v písomnej podobe popri elektronickej nemôže byť žiadnym problémom. Vkonečnom dôsledku aj tak popri elektronickom spise sa bude musieť viesť aj spisový obal s podaniami, písomnosťami a dôkazmi doručenými súdu v písomnej forme, preto nie rozumného dôvodu, prečo by v ňom nemali byť obsiahnuté všetky podania v písomnej forme.

Návrh novely súčasne nezohľadňuje základné ustanovenie v § 17 o výkone verejnej moci elektronicky, z ktorého vyplýva, že túto povinnosť (o výkone verejnej moci elektronicky) nemá, ak ide o úkony v konaní a právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, obhliadka, nazeranie do spisov (§ 17 ods. 1 písm. b/, c/ citovaného  zákopna).

Úkony súdu v súdnom konaní jednoznačne zahrňujú zákonom uvedené úkony.

Nerešpektuje sa ani úprava konverzie o transformovaní elektronického dokumentu do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe (§ 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 305/2013 Z.z.).

Keďže zákon v týchto prípadoch pri výkone verejnej moci vylučuje povinnosť ju uplatňovať elektronicky, nemôže to byť upravené vyhláškou ministerstva, lebo je neprípustné, aby v rozsahu svojej normotvornej právomoci ministerstvo menilo obsah právnych vzťahov, čo znamená, že sa nedovoľuje upravovať právne vzťahy mimo rámca vykonávanej zákonnej právnej úpravy (porovnaj PL.ÚS 6/98).

Navrhujeme preto upraviť body 30, 31 návrhu tak, že elektronické podania alebo elektronické úradné dokumenty sa na účely vedenia spisu prevádzajú do listinnej podoby (§ 168a ods. 2) a zároveň, že príslušnému súdu sa spis vedený v písomnej forme doručí na jeho vyžiadanie, resp. súčasne sa doručí aj písomný spis (§ 168a ods. 5).

Zdôrazňujeme, že nie sú výhrady kúprave elektronickej komunikácie medzi účastníkmi konania a súdom. Tento princíp elektronickej komunikácie nemôže byť ale bez ďalšieho premietnutý (inkorporovaný) do povinnosti sudcov vykonávať súdnictvo výlučne na základe vytvárania a štúdia spisov v elektronickej podobe.

Poukazujeme v tejto súvislosti aj na súčasnú personálnu a technickú nepripravenosť súdov na výlučné zhotovovanie elektronického spisu. Niektoré súdy poukazujú na nespoľahlivosť prevádzky centrálneho informačného systému, čo výrazne sťažuje postup súdov pri nakladaní s elektronickými podaniami, ktorých spracovávanie sú súdy následne povinné riešiť priamym vstupovaním do schránky ÚPVS. Takýto postup ovšem nezabezpečuje dátový prenos elektronických písomností do adresného súdneho spisu, čím je pri elektronizácii komunikácie súdov s verejnosťou ohrozené plnenie úloh v projekte RTIS (skenovanie v podateľniach, elektronický spis a súvisiace moduly). V praxi sa objavil rad ako technických (hardverových), tak aj softvérových zlyhaní (v úvodnej pilotnej časti pre chýbajúce licencie).

Z uvedeného vyplýva aj skutočnosť, že aktuálne personálne a technické možnosti viacerých súdov nedovoľujú naplniť legislatívny a projekčný zámer bez účinných opatrení zo strany ministerstva v podobe zvýšenia záväzného rozpisu počtu miest a tiež náležitej finančnej dispozície smerujúcej k zhodnoteniu technického zázemia súdov (sieťová infraštruktúra, sieťové prvky, kancelárska a elektrografická technika, tlačiarne, skenovacie zariadenia).

Ad 3/ – Zásadná pripomienka – obsahuje nesúlad s § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. a zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov

K bodu 16 (podpisovanie prvopisov)

Z dôvodovej správy vyplýva, že ako pravidlo sa do vyhlášky zavádza autorizácia, pričom zpovahy veci vyplýva, že autorizácia sa vprípade súdnych rozhodnutí bude vykonávať kvalifikovaným elektronickým podpisom s mandátnym certifikátom sudcu alebo súdneho úradníka.

Uvedená úprava návrhu vyhlášky nekorešponduje so zákonnou úpravou o autorizácii v zmysle § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. a súčasne s ustanoveniami zákona č. 122/2013 Z.z.

Podľa § 23 ods. 1 orgán verejnej moci vykoná autorizáciu zaručeným elektronickým podpisom a mandátnym certifikátom.

Orgánom verejnej moci v justícii je súd (orgán súdnej moci), ktorý realizuje ústavnú pôsobnosť podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (súdy rozhodujú …).

Identifikátorom nemôže byť fyzická osoba, keďže nespĺňa zákonom stanovený predpoklad uvádzania identifikačného čísla organizácie a ak orgán verejnej moci nemá pridelené číslo organizácie, je identifikátorom súbor znakov pridelených podľa osobitného predpisu.

Držiteľom certifikátu má byť súd ako orgán verejnej moci, ktorému bol certifikačnou autoritou na základe zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise vydaný systémový certifikát určený na vyhotovovanie elektronickej pečate.

V tejto súvislosti sa nevyhnutne musí poukázať na neakceptovateľný stav osobitnej zmluvy o vydávaní a používaní kvalifikovaného mandátneho certifikátu, ktorá súvisí s výkonom verejnej moci a uzaviera sa s obchodnou spoločnosťou, ktorá je zahraničnou osobou.

Zmluva medzi sudcom aakciovou spoločnosťou PRVNÍ CERTIFIKAČNÍ AUTORITA vychádza zo žiadosti sudcu, či VSU o vydanie kvalifikovaného mandátneho certifikátu napriek tomu, že žiadosť atext zmluvy je zabezpečený cez Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré v zmluve ani v protokole o podanie žiadosti o vydanie kvalifikovaného mandátneho certifikátu nefiguruje. Podľa protokolu žiadateľ za účelom plnenia zmluvy o vydanie a používaní kvalifikovaného mandátneho a komerčného certifikátu (nežiadal omandátny akomerčný certifikát) súhlasí so spracovaním azhromažďovaním osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z.z. a zároveň podľa zákona Českej republiky č. 101/2000 Sb. o ochrane osobných údajov, v dôsledku čoho ako občan suverénneho štátu súhlasí s aplikáciou zákona cudzieho štátu vo veci týkajúcej sa výkonu verejnej moci. Týmto spôsobom sa ministerstvo vyhýba zodpovednosti spojenej so spracovaním osobných údajov, ktorých spracovanie je predmetom zmluvy. Dochádza teda k cezhraničnému toku osobných údajov, takže budú osobné údaje žiadateľa spracované na území Českej republiky.

Zdôrazňujeme, že podľa Metodického usmernenia Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 1/2013 vo všeobecnosti možno považovať za osobné údaje podliehajúce ochrane podľa zákona č. 122/2013 Z.z., všetky údaje postačujúce na identifikovanie konkrétnej fyzickej osoby.

Uvádzaním chránených osobných údajov sudcov v zaručenom elektronickom podpise, ktorým sa umožňuje aj sprístupnenie týchto osobných údajov v zahraničí sa porušuje zákon o ochrane osobných údajov a spochybňuje sa, či rozhodnutie bolo podpísané súkromnou osobou (občanom) alebo sudcom pri výkone jeho ústavnej funkcie.

Tento zásadný nedostatok by bolo možné odstrániť len tak, že príslušný súd a v rámci súdu príslušný sudca bude identifikovateľný nie na základe osobných údajov, ale pridelením súboru znakov podľa osobitného predpisu, ktorého charakterizujú ako osobu vykonávajúcu verejnú funkciu.

Vtejto súvislosti je žiaduce vychádzať aj zúpravy podpisovania rozhodnutí súdmi EÚ (Všeobecný súd EÚ), ktorý má zavedenú úpravu o možnosti elektronického podávania písomností a možnosti elektronického doručovania (rozhodnutie prijaté 14.12.2011 a uverejnené vo Vestníku EÚ pod č. 2011/C 289/07).

Z ustanovenia čl. 57 Rokovacieho poriadku vyplýva, že aj keď existuje elektronický spis a všetky kabinety tlačia spisy v papierovej podobe (spravidla najdôležitejšie dokumenty – žaloba, obrana, replika a duplika), pričom ak sa aj rozhodnutia zasielajú elektronicky, všetci sudcovia podpisujú papierovú verziu, ktorá sa oskenuje anásledne sa elektronicky zašle. Ide o požadovaný štandard zabezpečenia vlastnoručného podpisu sudcu.

Poukazujeme na skutočnosť, že pri elektronickom podpise zmluva odkazuje na ZoEP v doc.

Zmluva odkazuje teda na ZoEP v platnom znení (napr. časť II. 8, III. I, 5 pričom zákon nie je označený číslom, ale podľa skratky a číselného označenia v protokole o žiadosti, ktorá je „neoddeliteľnou súčasťou zmluvy“ – časť II. 8).

Ide o zákon č. 215/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nie je platný a účinný, nakoľko zákonom č. 272/2016 Z. z. odôveryhodných službách bol „ZoEP“ zrušený. Uvedená skutočnosť má za následok, že zmluva je neplatná, ak sa má riadiť neplatným a neúčinným zák. č. 215/2002.

Podľa časti I.7 je žiadosť o vydanie kvalifikovaného mandátneho certifikátu súčasťou zmluvy, pričom v žiadosti sudca „má garantovať“ nielen správnosť údajov o svojej osobe, ale aj správnosť údajov o krajskom súde a o ministerstve, ktorými údajmi sudca nedisponuje a ani ich nemôže garantovať, v dôsledku čoho nemôže byť zmluva platná pre nemožnosť plnenia týchto zmluvných povinností sudcu.

Poukazujeme aj na skutočnosť, že na stránke www.ica.cz sa nenachádza ani Certifikačný poriadok pre vydávanie kvalifikovaných mandátnych certifikátov Sk (CPQmC), ako je to uvedené v bode 1 časti I. zmluvy.

Sudca nemá osvedčené, že PRVNÍ CERTIFIKAČNÍ AUTORITA by mala disponovať udeleným „kvalifikačným“ štatútom podľa § 3 ods.2 zák. č. 272/2016 Z. z. pre vydávanie mandátneho certifikátu sudcu podľa § 8 ods.2 cit. zák., pričom spoločnosť to nedeklaruje v ustanoveniach zmluvy a ani spoločnosť a ministerstvo spravodlivosti sudcovi neosvedčilo túto skutočnosť inak.

Navrhujeme preto v bode 16 upraviť (§ 61 ods. 1), že sa rozhodnutia podpisujú vlastnoručne, ktoré sa po oskenovaní zasiela v elektronickej podobe účastníkom.

JUDr. Juraj Sopoliga prezident

Združenia sudcov Slovenska

Košice 29.11.2016