Prieskum ENCJ medzi sudcami o nezávislosti Justície 2025, hlavné zistenia a tabuľkový prehľad

Zhrnutie

Prieskum medzi sudcami v Európe o ich nezávislosti sa konal po piatykrát v prvej polovici roku 2025. Celkovo sa na ňom zúčastnilo 19,136 sudcov z 32 justičných systémov a z 30 krajín. Cieľová účasť bola stanovená na 20%, čoho väčšina krajín poľahky dosiahla. Analýza osobných ako aj profesných znakov a charakteristík vo vzťahu k vnímaniu justície ukázala, že v každej justícii maju sudcovia veľmi podobné názory.  

Hlavné zistenia sú:

1. Sudcovia vo všeobecnosti hodnotia svoju nezávislosť pozitívne. Na 10-stupňovej škále sudcovia hodnotia nezávislosť sudcov vo svojej krajine v priemere 5.9 a 9.8 bodov, pričom najnižšie skóre je na Ukrajine, nasleduje Čierna Hora (6.8), Maďarsko (7.0), Bulharsko a Bosna a Hercegovina (obe 7.1). 10 justícií má skóre 9 alebo vyššie. Respondenti hodnotia svoju vlastnú nezávislosť ešte vyššie: medzi 6.8 a 9.9. Konzistentne s pozitívnym hodnotením nezávislosti len málo sudcov zaznamenáva nevhodný tlak za účelom ovplyvňovať ich rozhodnutia. 
2. Od roku 2015, keď sa prieskum po prvýkrát uskutočnil, nezávislosť sa postupne zlepšuje vo všetkých justičných systémoch. Avšak tento trend sa v tomto prieskume zastavil, priemerené skóre v krajinách zostáva buď rovnaké, alebo klesá od posledného prieskumu. Ale celkovo založené na skúsenosti sudcov, ktorí sú vo funkcii už vela rokov, nezávislosť sa zlepšuje počas dlhšieho obdobia.  
3. Keď sa pozrieme na výsledky individuálnych krajín, vo väššine z nich zostáva vnímaná nezávislosť vysoká alebo sa zlepšila od prvého prieskumu. Avšak v niektorých justíciách zaznamenávajú repondenti úpadok. Toto je prípad Maďarska, ktoré sa prieskumu zúčastnilo v roku 2019 po prvý raz, ale taktiež aj v Čiernej Hore a Grécku (predovšetkým občianski a trestní sudcovia) sa objavuje zhrošenie a v menšej miere aj v Slovinsku. V Bosne a Herzegovine je nezávislosť stabilne na nízkom skóre. 
4. Sudcovia hodnotia nezávislosť súdnych rád v ich justícii v priemere medzi 3.4 a 9.7. Súdne rady Španielska a Bulharska dostali vemi nízke skóre, zatiaľ čo skóre v  Maďarsku, Ukrajine a Bosne a Hercegovine sú nízke. Skóre viac ako 8 môžeme vidieť vo Fínsku, Írsku, Rumunsku a Spojenom kráľovstve. Mať súdnu radu nie je dostatočnou zárukou súdnej nezávislosti. Záleží to veľmi aj od toho, ako sú členovia súdnej rady ustanovovaní do funkcie, alebo aj od spôsobu ako konajú zvolení alebo vymenovaní členovia súdnej rady. 
5. Problémy, ktoré sa objavili v minulých prieskumoch, zoastávajú. V mnohých krajinách sú sudcovia kritickí voči rozhodnutiam v oblasti ľudských zdrojov týkajúcich sa samotných sudcov a najmä v oblasti vymenovaní a kariérneho rastu. Podľa názoru respondetov zostávajú vymenovania na najvyšší súd (kasačný súdd) problematické vo viacerých krajinách.  
6. Korupcia zostáva problémom v mnohých krajinách. Vo väčšom rozsahu si sudcovia myslia, že súdne autority (nadriadení) nerobia dostatočné kroky na riešenie problémov so zlým správaním sudcov a korupciou. 
7. Vedenie súdov vrátane predsedov súdov sa vo všeobecnosti snaží neovplyvňovať obsah súdnych rozhodnutí. Niektorí sudcovia však zažili nevhodný tvlak z vedenia súdu čo sa týka času, do ktorého majú prípad rozhodnúť, a viacej sudcov zažilo tlak na to, aby rozhodovali viac vecí. 
8. Napätie medzi justíciou a inými štátnymi mocami nie sú novým problémom, ale problémy vzrástli v mnohých ohľadoch. V prieskume sa objavuje najmä: (1) nedostatok implementácie súdnych rozhodnutí zo strany vlády sa zvýšil (rozhodnutia rozhodnuté v neprospech vlády), (2) pracovné podmienky sa postupne stávajú hrozbou pre nezávislosť najmä z hľadiska nízkeho ohodnotenia sudcov a vysokým pracovným zaťažením, nedostatočnými zdrojmi na súde a (3) nedostatok rešpektu nezávislosti zo strany vlády a parlamentu je v mmnohých krajinách veľkým a zvyšujúcim sa problémom podľa respondentov.
9. V mnohých justíciách sudcovia pociťujú nevhodný tlak zo strany (sociálnych) médií čo sa týka rozhodovania prípadov. Mnohí z nich pociťujú, že ich nezávislosť nie je rešpektovaná ani (sociálnymi) médiami ani v (sociálnych) médiách.
10. Po prvý raz sa prieskum pozrel na zastrašovanie a hrozby ako aj na aktuálne útoky na sudcov. V takmer polovici krajín viac ako 10% sudcov zažilo zastrašovanie alebo hrozby.  Tieto sa rôznia – od UK, najmä v Severnom Írsku, cez Nórsko, Maďarsko a Ukrajinu. Zatiaľ čo hrozby sa neobjavujú pravidelne, príležitostne sú celkom bežné. Fyzické útoky sú zriedkavé.   

Väčšina sudcov v Európe je pozitívna čo sa týka ich vlastnej nezávislosti, ale dokážu identifikovať problémy, ktoré negatívne ovplyvňujú ich nezávislosť.  Niektoré problémy sú od prípadu k prípadu, iné sú systémové ako napríklad vymenovania. Prieskum poskytuje mnohé pohľady na fungovanie justícií na národnej úrovni. Je na súdnych radách a iných orgánoch, ktoré majú kompetencie v súdnej správe, aby analyzovali výsledky a riešili problémy, ktoré identifikovalli respondenti. Zatiaľ čo súdne rady sú závislé na iných štátnych mociach pri zlepšovaní legislatívy a na adekvátnych zdrojoch, môžu mnohé problémy riešiť aj samé. Stále sa zvyšujú problémy s ostatnými štátnymi mocami a vyžaduje sa z ich strany viac rešpektu.

Väčšina problémov, ktoré vyšli z prieskumu, nie sú nové a vyžadujú vyššiu prioritu, aby boli vyriešené. Treba dodať, že je potrebné hľadať dialóg alebo pokračovať s inými štátnymi orgánmi a tak isto s médiami v podpore a lepšom porozumení dôležitosti súdnej nezávislosti, aby fungovala spoločnosť a jej ekonomika. Súčasne je dobré, aby sa zvyšovala odolnosť justície čeliť zvyšujúcim sa tlakom a hrozbám.

Úvod

Hlavnou úlohou ENCJ je podpora nezávislých a zodpovedných justícií v Európskej únii za účelom garantovať prístup k spravodlivým, nezávislým a nestranným súdom. Na tento účel ENCJ systematicky pracuje na vývoji štandardov, odporúčaní a smerníc pre dobrú správu justície a výkonu základných funkcií, ako je menovanie sudcov. Na posúdenie rozsahu, v akom sa štandardy a usmernenia realizujú, bol vyvinutý a implementovaný súbor ukazovateľov nezávislosti a zodpovednosti. Tieto ukazovatele sa týkajú na jednej strane formálnych záruk a mechanizmov, ktoré chránia nezávislosť súdnictva a zabezpečujú zodpovednosť, a na druhej strane vnímania nezávislosti v spoločnosti. Sudcovia sú, samozrejme, dôležitými aktérmi v tejto oblasti. Ich názory sú obzvlášť zaujímavé, o to viac, že ​​názory vyjadrujú len zriedka. V Európskej únii názor občanov a spoločností na nezávislosť súdnictva každoročne zisťuje Eurobarometer. Údaje z týchto prieskumov sú zahrnuté v ukazovateľoch nezávislosti a zodpovednosti ENCJ. Názor sudcov na nezávislosť nie je súčasťou týchto prieskumov Eurobarometra a ENCJ sa podujala pravidelne vykonávať prieskum medzi sudcami. 

V prvom štvrťroku 2025 sa tento prieskum uskutočnil už po piatykrát. Prieskum sa pýtal sudcov, aby poskytli všeobecné hodnotenie svojej nezávislosti a posúdili celý rad aspektov, ktoré nezávislosť ovplyvňujú. Okrem samotného fungovania mechanizmov, ktoré by mali zabezpečiť nezávislosť, sa prieskum sudcov pýtal, či majú pocit, že nezávislosť sudcu rešpektujú rôzni zainteresovaní aktéri v rámci súdnictva, od riadiacich orgánov súdnictva, účastníkov konania a ich advokátov, ako aj ďalšie štátne moci a (sociálne) médiá. Prieskum zahŕňa aj niekoľko aspektov zodpovednosti súdnictva. 

Sudcovia (32 justícií z 30 krajín) sa zúčastnili prieskumu v celkovom počte 19 136 sudcov. Treba poznamenať, že tak ako v predchádzajúcich prieskumoch, Poľsko sa nezúčastnilo na prieskume, pretože ich súdna rada nie je ani členom ani pozorovateľom v ENCJ (vylúčenie bolo predmetom mimoriadneho valného zhromaždenia vo Vilniuse, 2021). 

Výsledky prieskumu sú prezentované v číslach a v tabuľkách.  V druhej časti je popísná metodika a obsah prieskumu a v tretej časti je miera zapojenia a počty sudcov, ktorí sa do prieskumu zapojili. Výsledky prieskumu sú v častiach 4 – 11 v podobe čísel a tabuliek. Časť 12 sa týka zmien súdnej nezávislosti v čase a časť 13 poskytuje detaily o charakteristike repondentov a ich dopad na výsledky je vypracovaný v prílohe č. 1. Príloha č. 2 sa týka časti 11 a je o rešpektovaní súdnej nezávislosti.  Príloha č. 3 poskytuje výsledky v tabuľkách. 

Metodika a obsah prieskumu

Metodika

Rovnako ako v predchádzajúcich prieskumoch, boli do prieskumu prizvaní všetci sudcovia zúčastnených justícií. Metodika prieskumu bola prehodnotená v roku 2021 a dospelo sa k záveru, že ide o najlepší prístup vzhľadom na potrebu zaručiť, aby všetky názory sudcov mali rovnakú príležitosť na vyjadrenie, a to aj keď sú v tej-ktorej krajine nepriaznivé podmienky z hľadiska nezávislosti. Respondentov sa prieskum nepýtal len na ich osobnostnú charakteristiku (pohlavie, prax), ale aj na typ súdu, na ktorom pracujú ako aj na ich príslušnosť/členstvo k/v združeniach sudcov.  

Pokiaľ ide o realizáciu prieskumu, všetci členovia a pozorovatelia ENCJ (napr. Súdne rady a v prípade, že neexistujú, tak iné orgány s kompetenciami v rámci správy súdnictva ako napr. Ministerstvá spravodlivosti) boli požiadaní, aby sa na prieskume zúčastnili. Tieto inštitúcie distribuovali úvodný list a odporúčanie Prezidentky ENCJ všetkým sudcom v rámci ich justičných systémov. List obsahoval aj link na prepojenie k prieskumu na webstránke ENCJ. Inštitúcie preložili prieskum do ich národných jazykov, a vytvoril sa tak formulár prieskumu pre každý jazyk, ktorý bol dostupný na “uzatvorenej” stránke ENCJ so zvýšenou ochranou (platforma použitá na zber odpovedí bola SurveyMonkey). Respondenti mohli odpovedať na prieskum anonymne. Jediné, o čo boli požiadaní, bolo špecifikovať krajinu, ktorej sú sudcami. Sudcovia mohli vyplniť prieskum v ktoromkoľvek jazyku, do ktorého bol prieskum preložený.  

Väčšina súdnych rád distribuovala list priamo sudcom. V prípade, ak v danej krajine chýbal takýto centralizovaný kontaktný zoznam na sudcov, poslali súdne rady list predsedom súdov, ktorí následne distribuovali list medzi sudcov svojho súdu, alebo zaangažovali ministerstvo spravodlivosti, aby sa spojilo s každým sudcom. Niektoré súdne rady zabezpečili distribúciu prostredníctvom sudcovských združení. Prieskum bol adresovaný iba profesionálnym sudcom, nie prísediacim. 

Prieskum je závislý na ochote a schopnosti súdnych rád a iným im podobným orgánom spolupracovať. Celkovo sa do prieskumu zapojilo 32 justícií z 30 krajín (v prípade Spojeného kráľovstva sa zapojili Anglicko a Wales, Severné Írsko a Škótsko). 

Otázky v prieskume 

Prieskum je navrhnutý tak, aby sa sudcov pýtal na všeobecné zhodnotenie svojej nezávislosti tak, ako ju vnímajú, aby tak poskytli údaje pre konkrétny ukazovateľ Nezávislosti, ale rovnako skúma aj rôzne aspekty nezávislosti do hĺbky. Vecné otázky sú v podstate rovnaké ako v predchádzajúcich prieskumoch, ale pribudli otázky o výskyte zastrašovania a vyhrážok sudcov zo strany užívateľov súdov a iných osôb mimo súdov a skutočného násilia voči sudcom. V podstate stabilný súbor otázok prispieva k porovnateľnosti výsledkov za dlhšie časové obdobie a možnosti sledovať trendy (pozri časť 12).

Väčšina otázok bola položená vo forme návrhov. Ak nebolo uvedené inak, kategórie odpovedí boli nasledovné: Úplne nesúhlasím, Nesúhlasím, Nie som si istý, Súhlasím a Úplne súhlasím. 

Pri prezentácii výsledkov, odpovede Úplne nesúhlasím a Nesúhlasím a Súhlasím sú zvýraznené tak, aby boli čísla a tabuľky lepšie čitateľné. Pre ohodnotenie nezávislosti sa použila škála od 0 do 10. Treba poznamenať, že prieskum obsahuje kombináciu otázok o vlastnej skúsenosti a o vnímaní.  Voľba vlastnej skúsenosti alebo vnímania závisí od povahy daného javu: ak sa priama skúsenosť nevyskytuje alebo nemôže vyskytnúť, relevantné je iba vnímanie. Taktiež, keď nemožno očakávať úprimnú odpoveď na osobnú otázku, je na mieste všeobecnejšia otázka. Pri hodnotení nezávislosti sa využívajú skúsenosti aj postrehy. Ak je to relevantné, prieskum žiada respondentov, aby pri odpovedi zvážili vývoj za posledné tri roky, teda od predchádzajúceho prieskumu v roku 2022.

Prieskum: 

Krajina, v ktorej vykonávam funkciu sudcu …………………………………

Moje pohlavie ☐ Muž ☐ Žena ☐Identifikujem sa inak ☐ Nechcem odpovedať

Moja prax vo funkcii sudcu je:

☐ 0-5 rokov

☐ 6-10 rokov

☐ 11-15 rokov 

☐ 16-20 rokov

☐ 21-25 rokov

☐ viac ako 25 rokov 

Pracujem na (iba jedna odpoveď):

☐súd prvého stupňa

☐odvolací súd

☐najvyšší súd/ kasačný súd

Pojednávam najmä (iba jedna odpoveď):

☐trestné veci

☐správne veci

☐občianske (vrátane rodinných) vecí

☐občianske a trestné veci v rovnakom pomere

☐občianske, správne a trestné veci v rovnakom pomere

Som členom sudcovského zruženia:

☐Áno

☐Nie

1a. Počas posledných troch rokov som bol vystavený nevhodnému tlaku, aby som vo veci alebo v časti veci rozhodol konkrétnym spôsobom.

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

1b.  Ak ste boli takémuto tlaku vystavení, ako často? (odpovedajte na 1b len ak ste pri 1a zaškrtli súhlasím/absolútne súhlasím)

☐veľmi málo

☐príležitostne 

☐pravidelne

1c  Kým? (viacero možností)

☐Ústavný súd

☐Súdna rada

☐vedenie súdu

☐vláda

☐Médiá

☐iní sudcovia (vrátane združenia sudcov)

☐parlament

☐strany a ich právnici/advokáti

☐prokuratúra

☐sociálne médiá

☐Najvyšší súd

2a. Myslím si, že za posledné tri roky sudcovia v mojej krajine prijímali úplatky (prijímanie peňažných prostriedkov) alebo boli zapojení do inej formy korupcie (prijímanie nepeňažných darov alebo iných výhod) s cieľom ovplyvniť  rozhodovanie vo veci konkrétnym spôsobom. 

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

2b. Ak ste na otázku 2a odpovedali súhlasím alebo absolútne súhlasím, objavilo sa to:

☐veľmi málo

☐príležitostne 

☐pravidelne

3a. Počas posledných troch rokov som bol zastrašovaný hrozbou disciplinárneho alebo iného stíhania z dôvodu, ako som rozhodol v konkrétnej veci.

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

3b. Ak ste boli zastrašovaní, kým? (viac možných odpovedí)

☐Súdna rada

☐vedenie súdu 

☐vláda

☐iní sudcovia (vrátane združenia sudcov)

☐parlament

☐strany a ich právnici/advokáti

☐prokuratúra

☐Najvyšší súd

4. Počas posledných troch rokov boli moje rozhodnutia alebo úkony priamo ovplyvnené pod  hrozbou vyvodenia osobnej zodpovednosti.

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si isý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

5. Myslím si, že počas posledných troch rokov boli sudcom prideľované veci iným spôsobom, než v súlade so zákonom, s cieľom ovplyvniť tak rozhodnutie v konkrétnej veci.

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

6a. Myslím si, že počas posledných troch rokov boli sudcovia v mojej krajine menovaní do funkcie (prvé menovanie – vstup do systému) na základe iných dôvodov, než  sú ich schopnosti a skúsenosť.

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

6b. Myslím si, že počas posledných troch rokov boli v mojej krajine sudcovia najvyššieho súdu menovaní tejto funkcie na základe iných dôvodov, než sú ich schopnosti a skúsenosť

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

6c. Myslím si, že počas posledných troch rokov boli v mojej krajine sudcovia prvostupňových a odvolacích súdov povýšení (kariérne rástli) na základe iných dôvodov, než  sú ich schopnosti a skúsenosť.  (Pozn:  skúsenosť môže zahŕňať sudcovskú prax)

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

7a. Myslím si, že počas posledných troch rokov boli rozhodnutia alebo úkony sudcov nevhodne ovplyvňované aktivitou médií (napr. tlač, TV, rádio).

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

7b. Myslím si, že počas posledných dvoch rokov boli alebo sú rozhodnutia alebo úkony sudcov nevhodne ovplyvňované sociálnymi sieťami (napr. Facebook, Twitter alebo LinkedIn).

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

8a. V posledných troch rokoch som bol vo svojej funkcii sudcu vystavený zastrašovaniu a/alebo vyhrážkam zo strany užívateľov súdu alebo iných osôb mimo súdu.

☐Nie

☐veľmi zriedka

☐príležitostne

☐pravidelne

8b. Za posledné tri roky som bol vo svojej funkcii sudcu fyzicky napadnutý užívateľmi súdu alebo inými osobami mimo súdu.

☐Nie

☐veľmi zriedka

☐príležitostne

☐pravidelne

9. Myslím si, že počas posledných troch rokov rešpektovali moju sudcovskú nezávislosť tieto subjekty:

10. Počas posledných troch rokov sa objavili zmeny v mojich pracovných podmienkach, ktoré negatívne ovplyvnili moju nezávislosť. Prosím uveďte ku každému:

11. Za posledné tri roky som musel rozhodovať v súlade s usmerneniami sudcov, ktoré neboli v zhode s mojím profesionálnym názorom (usmernenia nezahŕňajú precedens) 

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

12a Za posledné tri roky vedenie súdu vyvíjalo na mňa tlak, aby som rozhodol vo veci konkrétnym spôsobom

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

12b Za posledné tri roky vyvíjalo na mňa vedenie súdu nevhodný tlak, aby som rozhodol vec za určitý čas (do konkrétneho termínu)

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

12c. Za posledné tri roky vyvíjalo na mňa vedenie súdu nevhodný tlak, aby som dosiahol určitý potrebný počet rozhodnutých prípadov

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

13. Myslím si, že za posledné tri roky rozsudky vydané v rozpore so záujmami vlády boli zvyčajne vykonané

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

14. Myslím si, že nezávislosť sudcov v mojej krajine sa posilňuje aj členstvom v Európskej Únii alebo v Európskom hospodárskom priestore

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

15. Na škále 0 – 10 (kde 0 znamená „vôbec nie som nezávislý“ a 10, ktorá znamená „najvyšší možný stupeň nezávislosti”). 

Sudcovia v mojej krajine sú: 

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

    nie sú vôbec nezávislí        sú úplne nezávislí

16. Na škále 0 – 10 (kde 0 znamená „vôbec nie som nezávislý“ a 10, ktorá znamená „najvyšší možný stupeň nezávislosti”).

Ja ako sudca

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

  sa vôbec necítim nezávislý                 sa cítim úplne nezávislý

17. Odpovedajte, iba ak vo Vašej krajine existuje súdna rada: Na škále 0 – 10 (kde 0 znamená „úplnú závislosť “ a 10, ktorá znamená „najvyšší možný stupeň nezávislosti”). 

Súdna rada v mojej krajine je

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

      nie je vôbec nezávislá       je úplne nezávislá

18. Odpovedajte iba ak vo Vašej krajine existuje súdna rada: Myslím si, že súdna rada v mojej krajine má vhodný mechanizmus a zavedené postupy na efektívnu ochranu súdnej nezávislosti. .

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Agree
5. Úplne súhlasím
6. Neaplikuje sa (neexistuje súdna rada)

19. Odkedy som sa stal sudcom, moja nezávislosť sa:

☐zlepšila dosť

☐zlepšila trochu

☐je rovnaká

☐zhoršila sa trochu

☐veľmi sa zhoršila

20. Myslím si, že sudcovia v mojej krajine sa dostatočne pridržiavajú etických štandardov 

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

21. Myslím si, že v mojej krajine sú pochybenia sudcov vhodne riešené súdnymi autoritami

1. Úplne nesúhlasím
2. Nesúhlasím
3. Nie som si istý/istá
4. Súhlasím 
5. Úplne súhlasím

Počet sudcov zúčastnených na prieskume

Sudcovia z 32 justícií z 30 krajín sa zúčastnili na prieskume v celkovom počte 19,136 sudcov – čo je rekordný počet zapojených justícií a rekordný počet sudcov (29 justícií v celkovom počte 15,821 sudcov sa zapojilo v predchádzajúcom prieskume). Celkový počet respondentov je vo Figure 1. Figure 2 ukazuje mieru odpovedí za každú krajinu. Cieľom bolo dosiahnuť aspoň 20% odpovedajúcich sudcov. Tento cieľ nebol splnený v 5 krajinách, všetko veľké štáty. Absolútny počet respondentov sa považuje za dostatočný na to, aby sa vo výsledkoch zachovali všetky krajiny, pričom k výsledkom pre Taliansko a Českú republiku je potrebné pri niektorých otázkach pristupovať obzvlášť opatrne. Pri oboch krajinách je miera zapojenia sa sudcov dosť nízka. Toto zníženie/zhoršenie pri Českej republike je pri dvoch otázkach týkajúcich sa skóre justičnej nezávislosti (pozri časť 2). Pri Taliansku a pri Grécku sú dve súdnej rady (jedna pre súdy so všeobecnou právomocou a jedna pre správne súdy). Výsledky pre otázky, ktoré sa týkajú súdnej rady, sú preto rozdelené podľa jurisdikcie, ale tieto výsledky je potrebné posudzovať s určitou opatrnosťou, keďže absolútna odpoveď na jurisdikciu je znížená.

Figure 1: Počet respondentov:

Figure 2: Percentuálna miera:

Výsledky – tabuľkový prehľad odpovedí

Figure 3 Nezávislosť sudcov vo všeobecnosti, škála 0 -10, 0 znamená “nie je vôbec nezávislý”

a 10 znamená “najvyššiu možnú mieru nezávislosti”

Priemer v prieskume v roku 2022: 8.7 Priemer v prieskume v roku 2025: 8.5

Figure 4  Osobná nezávislosť sudcov, škála  0 -10 ako v predchádzajúcej tabuľke

Priemer v prieskume v roku 2022: 9.1 Priemer v prieskume v roku 2025: 9.1

Figure 5  Nezávislosť súdnej rady, škála 0 -10, 

Priemer v prieskume v roku 2022: 6.9 Priemer v prieskume v roku 2025: 7.0

Figure 6  Mechanizmus súdnej rady na ochranu nezávislosti

Priemer v prieskume v roku 2022: 23% Priemer v prieskume v roku 2025: 24%

Figure Realizácia/aplákicia rozsudkov, ktoré sú proti záujmom vlády 

Priemer v prieskume v roku 2022: 20% Priemer v prieskume v roku 2025: 24%

Figure 9  Vplyv EÚ na súdnu nezávislosť

Priemer v prieskume v roku 2022: 12% Priemer v prieskume v roku 2025: 11%

Figure 10  Nevhodný tlak na sudcov

Priemer v prieskume v roku 2022: 92 Priemer v prieskume v roku 2025: 91%

Figure 11  Súdna korupcia

Priemer v prieskume v roku 2022: 71% Priemer v prieskume v roku 2025: 74%

Figure 12  Prideľovanie prípadov sudcom

Priemer v prieskume v roku 2022: 7% Priemer v prieskume v roku 2025: 6%

Figure 13  Osobná zodpovednosť sudcov

Priemer v prieskume v roku 2022: 4% Priemer v prieskume v roku 2025: 4%

Figure 14  Vplyv médií na súdne rozhodnutia

Priemer v prieskume v roku 2022: 19% Priemer v prieskume v roku 2025: 19%

Figure 15  Vplyv sociálnych médií na súdne rozhodnutia

Priemer v prieskume v roku 2022: 11% Priemer v prieskume v roku 2025: 12%

Figure 16  Výskyt zastrašovania a hrozieb od účastníkov súdov a osôb mimo súdu

Figure 17  Fyzické útoky na sudcov od účastníkov alebo iných osôb mimo súdov

Tabuľka 2 Počet respondentov, ktorí oznámili útoky

Figure 18  Disciplinárne konanie

Priemer v prieskume v roku 2022: 4% Priemer v prieskume v roku 2025: 5%

Figure 19  Nevhodný tlak z vedenia súdu na obsah rozhodnutí

Priemer v prieskume v roku 2022: 3% Priemer v prieskume v roku 2025: 3%

Figure 20  Nevhodný tlak z vedenia súdu: časový nátlak

Priemer v prieskume v roku 2022: 10 Priemer v prieskume v roku 2025: 11%

Figure 21  Nevhodný tlak z vedenia súdu: tlak na počet vyriešených vecí

Priemer v prieskume v roku 2022: 16% Priemer v prieskume v roku 2025: 16%

Figure 22 Dopad smerníc/nariadení na nezávislosť

Priemer v prieskume v roku 2022: 10% Priemer v prieskume v roku 2025: 11%

Figure 24 (Prvé) vymenovanie do funkcie sudcu

Priemer v prieskume v roku 2022: 16% Priemer v prieskume v roku 2025: 17%

Figure 25  Vymenovanie do funkcie sudcu najvyššieho/kasačného súdu

Priemer v prieskume v roku 2022: 20% Priemer v prieskume v roku 2025: 19%

Figure 26  Kariérny rast sudcov

Priemer v prieskume v roku 2022: 21% Priemer v prieskume v roku 2025: 21%

Figure 27  Dopad zmien v pracovných podmienkach na nezávislosť: plat, penzia a vek odchodu do dôchodku

Priemer v prieskume v roku 2022: 17% Priemer v prieskume v roku 2025: 21%

Figure 28  Dopad zmien v pracovných podmienkach na nezávislosť: pracovný čas

Priemer v prieskume v roku 2022: 13% Priemer v prieskume v roku 2025: 17%

Figure 29   Dopad zmien v pracovných podmienkach na nezávislosť: počet prípadov

Priemer v prieskume v roku 2022: 22% Priemer v prieskume v roku 2025: 27%

Figure 30 Dopad zmien v pracovných podmienkach na nezávislosť: zdroje na súde

Priemer v prieskume v roku 2022: 22% Priemer v prieskume v roku 2025: 27%

Figure 31 Dopad zmien v pracovných podmienkach na nezávislosť: digitalizácia

Priemer v prieskume v roku 2022: 15% Priemer v prieskume v roku: 16%

Figure 32  Dopad zmien v pracovných podmienkach na nezávislosť: správanie v práci, vrátanie sexharašmentu a diskriminácie

Priemer v prieskume v roku 2022: 7% Priemer v prieskume v roku 2025: 6%

Figure 33 Oddanosť sudcov etickým pravidlám

Priemer v prieskume v roku 2022: 5% Priemer v prieskume v roku 2025: 4%

Figure 34  Vysporiadanie sa so zlým správaním sudcu zo strany súdnych orgánov (autorít)

Priemer v prieskume v roku 2022: 11% Priemer v prieskume v roku 2025: 11%

Figure 35  Vysporiadanie sa s korupciou zo strany súdnych orgánov (autorít)

Priemer v prieskume v roku 2022: 7% Priemer v prieskume v roku 2025: 8%

Figure 36  Rešpektovanie súdnej nezávislosti Súdnymi radami

Priemer v prieskume v roku 2022: 8% Priemer v prieskume v roku 2025: 8%

Figure 37  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany vedenia súdu

Priemer v prieskume v roku 2022: 7% Priemer v prieskume v roku 2025: 8%

Figure 38  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany Združenia sudcov

Priemer v prieskume v roku 2022: 4% Priemer v prieskume v roku 2025: 4%

Figure 39  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany najvyššieho súdu

Priemer v prieskume v roku 2022: 4% Priemer v prieskume v roku 2025: 5%

Figure 40  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany Ústavného súdu

Priemer v prieskume v roku 2022: 4% Priemer v prieskume v roku 2025: 7%

Figure 41  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany sporových strán 

Priemer v prieskume v roku 2022: 11% Priemer v prieskume v roku 2025: 11%

Figure 42  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany advokátov

Priemer v prieskume v roku 2022: 9% Priemer v prieskume v roku 2025: 9%

Figure 43  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany prokurátorov

Priemer v prieskume v roku 2022: 5% Priemer v prieskume v roku 2025: 5%

Figure 44  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany vlády

Priemer v prieskume v roku 2022: 25% Priemer v prieskume v roku 2025: 27%

Figure 45  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany parlamentu

Priemer v prieskume v roku 2022: 23% Priemer v prieskume v roku 2025: 26%

Figure 46  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany médií

Priemer v prieskume v roku 2022: 28% Priemer v prieskume v roku 2025: 29%

Figure 47  Rešpektovanie súdnej nezávislosti zo strany sociálnych médií

Priemer v prieskume v roku 2022: 27% Priemer v prieskume v roku 2025: 30%

Figure 48 Nezávislosť všetkých sudcov – vnímanie nezávislosti ostatných sudcov (oranžová) a osobná nezávislosť – pocit osobnej nezávislosti sudcu respondenta (modrá), škála  0 – 10, priemer vo všetkých justíciách

Figure 49 Nezávislosť všetkých sudcov – vnímanie nezávislosti ostatných sudcov (oranžová) a osobná nezávislosť – pocit osobnej nezávislosti sudcu respondenta (modrá), škála  0 – 10, priemer pre každú krajinu

Figure 52  Pohlavie respondetov

19 respondentov odpovedalo, že sa  “identifikujú inak” a 261 “si neželalo odpovedať na otázku”

Figure 53  Dĺžka praxe respondentov

Figure 54  Respondenti podľa typu súdu

Figure 55  Respondenti podľa typu prípadov, ktoré pojednávajú

Figure 56  Respondenti podľa príslušnosti k združeniu sudcov