Hlavné zhromaždenie ZSS – 22.4.2016

V y h l á s e n i e

Hlavného zhromaždenia Združenia sudcov Slovenska

Združenie sudcov Slovenska, ktoré je najväčšou dobrovoľnou nepolitickou stavovskou organizáciou sudcov SR pri naplňovaní podstaty práva na slobodu združovania v zmysle čl. 29 ods. 1, 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 1 Dohovoru a v záujme zabezpečenia realizácie práva občanov na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom prerokovaním veci bez zbytočných prieťahov schvaľuje na rokovaní svojho najvyššieho orgánu nasledovné vyhlásenie:

I.

Konštatuje, že pretrvávajúce problémy v oblasti vymožiteľnosti práva a nízkej dôveryhodnosti súdnictva vo verejnosti je nevyhnutné urýchlene riešiť výlučne realizáciou súčinnosti všetkých zložiek štátnej moci, pričom efektívny výkon spravodlivosti si vyžaduje okamžité určenie optimálneho modelu podmienok výkonu súdnictva.

II.

Vyslovuje plnú podporu „Koncepcii zmien v justícii“ schválenej uznesením Súdnej rady SR č. 659 zo dňa 21.3.2016, ktorá obsahuje účinný návod, v súlade s medzinárodnými dokumentmi, na zavedenie systémových opatrení prioritne v oblastiach personálneho stavu, materiálno-technického vybavenia súdov a potrebných legislatívnych zmien.

III.

Stotožňuje sa len s časťou programového vyhlásenia vlády v oblasti súdnictva, ktorá konštatuje, že vymáhateľnosť práva je otázkou všetkých zložiek štátnej moci a so zámerom vlády na prijatie opatrení o prehodnotenie rozsahu činnosti rozhodovania súdov, úpravy rozhodovacej činnosti medzi sudcov a VSÚ, elektronizácie doručovania súdnych písomností, podpora alternatívneho riešenia sporov, stabilizáciu personálneho obsadenia najmä v preťažených súdoch, obligatórneho mechanizmu doplnenia stavu na súdoch, prípravy zákona o justičnej štátnej službe, zrušenie zdieľania spoločných priestorov ministerstva spravodlivosti a Najvyššieho súdu SR, vyhodnocovanie účinkov nových procesných predpisov a pokračovanie na rekodifikačných prácach súkromného práva.

IV.

Zásadným nedostatkom programového vyhlásenia je absencia konkretizácie prostriedkov na splnenie ústavnej povinnosti vlády a parlamentu vytvoriť pre všetkých občanov také podmienky v súdnictve pre sudcov a celý odborný aparát, aby súdenie bolo realizované v primeranom čase nezávislým a nestranným súdom.

Stavovská organizácia sudcov považuje za zásadné priority, ktoré účinne zabezpečia odstránenie súčasných nedostatkov v justícii nasledovné opatrenia:

1. Zákonná úprava sudcovského oddelenia, ktorá obligatórne zabezpečí pre každého sudcu kvalifikovaného vyššieho súdneho úradníka (povereného zamestnanca v zmysle čl. 142 ods. 2 Ústavy SR) a aspoň jedného administratívneho pracovníka pre senát.
2. Zákonná úprava kritérií o obligatórnom doplňovaní stavu sudcov dôsledným rešpektovaním zákonnej úpravy o zákonných povinnostiach časti sudcov plniť rôzne úlohy mimo výkonu súdnictva (správa a riadenie súdov, revízia, samospráva, riadenie kolégia a grémia a pod.).
3. Prijatie zákona o justičnej štátnej službe zakotvujúceho tzv. definitívu štátneho zamestnanca participujúceho na výkone súdnictva.
4. Zákonná úprava realizácie ústavných kompetencií Súdnej rady SR v oblasti verejnej kontroly súdnictva, tvorby rozpočtu súdnictva, dohľad nad činnosťou disciplinárnych senátov a organizačné zabezpečenie ich činnosti, obligatórnej súčinnosti s ministrom spravodlivosti na riešení rozvoja ľudských zdrojov a zrovnoprávnenie postavenia predsedu súdnej rady s ostatnými ústavnými činiteľmi na rokovaniach orgánov Národnej rady SR.
5. Urýchlené odstránenie priestorovej nedostatočnosti budov Okresného súdu Bratislava I a jedného zo štyroch košických súdov v sídle Krajského súdu Košice (analógia riešenia situácie v spoločnej budove ministerstva spravodlivosti a Najvyššieho súdu SR).

V.

Zásadne odmietame, ako obsahovo protiústavný zámer vlády, presadiť vylúčenie sudcov, ako nominantov orgánov výkonnej a zákonodarnej moci, za členov Súdnej rady SR. Argument, že sa má tým eliminovať podozrenie sudcov so spriaznenosťou s politickou mocou je účelové (neopodstatnené), keďže tento princíp nominácie u sudcov disciplinárnych súdov ústavný súd považuje za súladný s ústavou.

Účasť polovice politických nominantov nesudcov (t.j. laikov) na rozhodovaní súdnej rady, nie je verejnou kontrolou, ale reálnym priestorom podriadenia najvyššieho orgánu súdnej moci a jej legitimity, výkonnej a zákonodarnej (politickej) moci. Reálne sa umožní presadzovanie záujmov politickej moci, čo vylúči zásadný vplyv súdnej rady v otázkach legitimity súdnej moci, ako to vyžaduje ústavný súd pre zachovanie princípu deľby moci v právnom štáte.

Navrhujeme vypustiť z textu zrejmú chybu v písaní o podriadenosti predsedu Súdnej rady SR riadiacej právomoci ministra spravodlivosti (protiústavný text).

VI.

Akceptujeme potrebu zvýšenej kontroly justície, ale odmietame navrhované opatrenia o spoluúčasti polovice politických nominantov z mimojustičného prostredia (t.j. justičných laikov) na rozhodovaní o základnej otázke odbornej a morálnej spôsobilosti kandidáta na výkon ústavnej funkcie predstaviteľa súdnej moci, ktoré je jednoznačne neprípustnou politizáciou justície. Opatrenie popiera podstatu kontroly, ktorá spočíva výlučne v dohľade, dozore a revízii a nie v rovnocennom rozhodovaní zástupcov súdnej moci (profesionálov) a nominantov politickej moci (laikov) odvolateľných bez uvedenia dôvodu.

VII.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku podľa čl. 154c Ústavy SR zahŕňa do základných slobôd slobodu prejavu, ktorú súčasne obmedzuje, v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru, legitímnym cieľom spočívajúcim v nevyhnutnosti zachovania autority a nestrannosti súdnej moci, ako garanta spravodlivosti.

Právny štát si vyžaduje ochranu súdnictva pred neopodstatnenými útokmi, ak majú súdy požívať dôveru verejnosti a má fungovať právny štát.

Konštatujeme, že vecne neodôvodnenými útokmi sú často výroky politikov na adresu súdnych rozhodnutí.

Vyzývame Vládu SR a Národnú radu SR, v záujme dôsledného rešpektovania princípu zachovania autority a nestrannosti súdnej moci v právnom štáte, schváliť etický kódex pre predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci v oblasti realizácie slobody prejavu na adresu súdnych rozhodnutí, ktorý účinne zabráni neakceptovateľnému zdiskreditovaniu súdnictva a ochráni reputáciu sudcov.

VIII.

Vyzývame predstaviteľov zákonodarnej a výkonnej moci, aby v záujme garantovania práva občanov na prístup k súdu (čl. 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) zahrnuli do realizácie vládneho programu opatrenia schválené Súdnou radou SR uznesením č. 659 z 21.3.2016.

IX.

Navrhujeme, aby pri riešení problémov odstraňovania nedostatkov v súdnictve sa vytvoril reálny priestor pre participovanie našej stavovskej organizácie, ktorá je prístupná otvorenej, vecnej a odbornej diskusii najmä s predstaviteľmi výkonnej a zákonodarnej moci i verejnoprávnych médií.

Štrbské Pleso 22.4.2016