Etický kódex Združenia sudcov Slovenska
Etický kódex
Preambula
Nezávislé a dôveryhodné súdnictvo je pre spravodlivosť v našej spoločnosti nepostrádateľné.
Zásady sudcovskej etiky majú za cieľ formulovať v rozumnej a primeranej miere pravidlá správania sa sudcov a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, rozvíjajúc ich princípy tak, aby nenarušovali zásady nezávislosti sudcov pri ich rozhodovacej činnosti a zároveň posilňovali dôveru verejnosti v nezávislý a nestranný výkon súdnictva.
Tieto zásady treba vykladať tak, aby k splneniu tohto cieľa prispievali.
Sudcovia, vychádzajúc zo:
- Základných zásad OSN o sudcovskej nezávislosti schválených Valným zhromaždením OSN v novembri 1985,
- Odporúčania č. R /94/ 12 Výboru ministrov Rady Európy z decembra 1994 o nezávislosti, výkonnosti a úlohe sudcov,
- Európskej charty o zákone pre sudcov /Charta sudcu/ prijatú Radou Európy v Štrasburgu v dňoch 8.-10. júla 1998,
dobrovoľne na seba berú ďalšie povinnosti nad rámec stanovený zákonmi, a na ten účel Rada sudcov Slovenskej republiky podľa § 26 ods.2 Zák.č.385/00 Z.z. prijala tieto zásady sudcovskej etiky.
I. Povinnosti v občianskom živote
- Súkromný život sudcu
-
- Sudca nesmie využívať prestíž svojho úradu na získanie výhod pre seba alebo iného, ani využívať, či poskytovať informácie, ktoré získal v súvislosti so svojim postavením či funkciou, na účely, ktoré nesúvisia s jeho poslaním.
- Sudca dbá o svoju dôveryhodnosť pri správe svojho majetku a majetku svojej rodiny aj tým, že nevstupuje do právnych vzťahov, ktoré by mohli narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu.
- Mimopracovné aktivity sudcu
-
- Sudca sa má vyhýbať aktivitám, ktoré by mohli byť prekážkou bezúhonného vykonávania jeho funkcie a svojou povahou, spôsobom financovania, či realizácie, ohroziť dôveru v jeho nezávislosť.
- Sudca je povinný zdržať sa najmä finančných a obchodných aktivít, ktoré by mohli byť v rozpore s jeho nezávislosťou, riadnym plnením pracovných povinností, a v ktorých by mohol využívať svoje postavenie a úrad.
- Výkon mimosúdnych aktivít nesmie narušovať dôstojnosť sudcovského úradu a dôveryhodnosť súdnictva. Na realizáciu týchto aktivít nesmie sudca bez povolenia a kompenzácie využívať sídlo súdu, jeho technické vybavenie či personál.
- Verejný život sudcu
-
- Výkon svojich politických práv využíva sudca primerane tak, aby jeho činnosť neohrozovala dôveru v riadny výkon funkcie sudcu a súdnictva.
- Svojím občianskym životom a svojím správaním na verejnosti má byť sudca príkladom dobrých spoločenských spôsobov a osobnej dôstojnosti.
- Sudca sa má vyhýbať spoločnosti, miestam a osobám, ktoré by ho mohli kompromitovať.
II. Povinnosti pri výkone funkcie sudcu
- Sudca má byť zdržanlivý pri prezentovaní svojich názorov na verejnosti, aby nevyvolal podozrenie, že ovplyvňujú nezávislosť a nestrannosť jeho rozhodovania.
- Povinnosťou sudcu je sústavne dopĺňať svoje odborné znalosti, rozširovať si všeobecný rozhľad a tým si udržiavať vysokú úroveň odbornej spôsobilosti.
- Sudca sa má vyhýbať zbytočnej a neprimeranej publicite.
- Sudca sa má zdržať komentovania súdnych prípadov na verejnosti, nesmie svoje rozhodnutia prejudikovať. Rovnako vyžaduje takéto správanie od zamestnancov súdu, ktorých riadi a kontroluje.
- Ak sudca poskytne stručné vyhlásenie o rozhodnutej veci v záujme informovania verejnosti, dbá na zachovanie dobrej miery.
- Sudca sa správa trpezlivo, dôstojne a zdvorilo k osobám zúčastneným na konaní i ku všetkým ďalším osobám, s ktorými z titulu svojej funkcie koná (pozn. vybrať najvhodnejší výraz jedná, prichádza do styku ) a rešpektuje ich osobnosť.
- Sudca usiluje o to, aby každé jeho rozhodnutie bolo nielen vecne správne a zákonné a jeho odôvodnenie zrozumiteľné a presvedčivé.
III. Povinnosti voči profesii
- Sudca zachováva voči ostatným sudcom náležitú úctu a správa sa k nim kolegiálne
- Sudca by mal prispievať k tvorbe, zdokonaľovaniu a rešpektovaniu etických pravidiel v záujme integrity a nezávislosti súdnictva.
- Sudca by mal považovať za česť podieľať sa na riadení a rozvoji súdnictva a na zdokonaľovaní právneho systému.
Schválené Radou sudcov dňa 19.apríla 2001