Európska asociácia sudcov – odpovede na konzultačný dotazník na účely Správy o právnom štáte 2026

(I) HORIZONTÁLNY VÝVOJ

Európska asociácia sudcov (EAJ) si ctí, že môže reagovať na túto konzultáciu so zainteresovanými stranami.

EAJ, ktorá má 44 členských združení vrátane združení zo všetkých 27 členských štátov EÚ, pravidelne dostáva správy od svojich členských združení o stave právneho štátu v ich príslušných európskych krajinách. Členské združenia môžu tiež požiadať EAJ o podporu v ich úsilí brániť sa proti porušovaniu nezávislosti súdnictva a právneho štátu v ich krajine. Takéto žiadosti, ktoré preskúmal náš príslušný výbor a ktoré boli nedávno prerokované a posúdené na plenárnych zasadnutiach EAJ, viedli k prijatiu uznesení týkajúcich sa problémov súdnictva v Českej republike (odmeňovanie), Grécku (zneužitie disciplinárnych konaní a útoky na sudcov zo strany viacerých advokátov), Maďarsku (útoky na sudcov zo strany politikov a neprimerané rozširovanie možnosti náhrady škody za omeškania), Taliansku (rozdelenie a reforma Rady pre súdnictvo), Rumunsku (diskreditačná kampaň proti sudcom a zmeny v dôchodkovom systéme) a Španielsku (útoky zo strany politikov a zmeny v postupoch menovania sudcov).

Okrem toho EAJ požiadala svoje členské združenia v členských štátoch Európskej únie, aby vyplnili dotazník, ktorého cieľom bolo zhromaždiť presné informácie potrebné na vypracovanie tejto odpovede. V stanovenom časovom rámci na položené otázky odpovedali Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Všetky tieto zdroje sú zohľadnené v tomto zhrnutí.

Medzi nástrojmi, ktoré vytvorili európske inštitúcie na ochranu a posilnenie právneho štátu v členských štátoch, si v posledných rokoch osobitnú pozornosť a význam získala výročná správa Komisie o právnom štáte. EAJ tento vývoj víta. K zaujímavým aspektom patrí najmä sledovanie odporúčaní a ich implementácia. EAJ konštatuje, že v niektorých prípadoch nie je jasné, prečo Komisia vydala určité odporúčanie, a naopak, v iných prípadoch nie je jasné, prečo sa odporúčanie netýka zjavných problémov (napríklad v súvislosti s Talianskom bolo odporúčané ďalšie zlepšenie využívania informačných technológií, zatiaľ čo problémy súvisiace s plánovanou reformou Rady pre súdnictvo zostali nedotknuté).

EAJ by tiež chcela poukázať na to, že odporúčania Komisie majú pre právny štát rôzny význam. V prípadoch závažnejších porušení prvkov, ktoré prispievajú k zachovaniu právneho štátu, môže byť nebezpečné čakať na ďalšiu správu o právnom štáte, než sa analyzuje pokrok, a až potom reagovať na nesplnenie odporúčania. Počas tohto ročného obdobia môže dôjsť k škodám, ktoré je ťažké napraviť. EAJ preto opäť vyjadruje nádej, že v prípadoch, keď sa odporúčanie ignoruje, Komisia bude rýchlo reagovať primeraným využitím prostriedkov, ktoré má k dispozícii. V tejto súvislosti bude EAJ naďalej informovať Komisiu o vývoji v akomkoľvek členskom štáte, ktorý si podľa názoru EAJ vyžaduje preskúmanie a reakciu Komisie ako strážkyne zmlúv.

Pri skúmaní miery nezávislosti a efektívnosti súdnictva v členských štátoch EÚ možno stále pozorovať výrazné rozdiely, a to tak pokiaľ ide o súčasný stav, ako aj o vývoj. EAJ sa opýtala svojich členov, či sa celková situácia v súdnictve od poslednej správy zlepšila, zhoršila alebo nezmenila, a to s ohľadom na dva aspekty – nezávislosť a efektívnosť. Z 20 členských združení, ktoré na túto otázku odpovedali, sedem (Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Holandsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko) zaznamenalo zhoršenie a len tri uviedli zlepšenie (Chorvátsko, Cyprus, Poľsko). Ostatné (Rakúsko, Česko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Lotyšsko, Portugalsko, Slovensko) uviedli, že celková situácia zostala nezmenená. Malo by sa konštatovať, že v tejto otázke sa pojmy „zlepšenie“ a „zhoršenie“ vzťahujú na situáciu v danej krajine v predchádzajúcom roku a nezameriavajú sa na stav justičného systému v porovnaní s ideálom. Kým Cyprus a Poľsko už po druhýkrát oznámili zlepšenie, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Rumunsko a Španielsko uviedli, že sa situácia za posledný rok ďalej zhoršila, podobne ako tomu bolo aj v roku predchádzajúcom roku, na ktorý sa správa vzťahuje.

Rozdiely v schopnosti, alebo vo väčšine prípadov v ochote, vlád a iných príslušných orgánov uskutočniť zlepšenia možno najlepšie vidieť pri skúmaní miery, v akej boli dodržané odporúčania Komisie uvedené v minuloročnej správe. V tejto súvislosti mohla EAJ preskúmať 38 odporúčaní adresovaných 17 členským štátom, ktoré podali správu o tejto otázke (Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko). Z 38 odporúčaní týkajúcich sa súdnictva bolo len jedno plne implementované a 10 bolo implementovaných čiastočne; 26 nebolo splnených (v prípade jedného z týchto odporúčaní nebolo možné ho klasifikovať, pretože nie je jasné, či zmeny spĺňajú odporúčanie). Tento výsledok bohužiaľ ukazuje, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie.

EAJ tiež požiadala svojich členov, aby uviedli, ktoré tri problémy považujú za najdôležitejšie v justičnom systéme svojej krajiny. Najčastejšie spomínaným problémom bol nedostatok sudcov (uvedený 9-krát) a nedostatočný počet zamestnancov (10-krát), ako aj škrty v rozpočte súdov (5-krát). Nedostatočné odmeňovanie sudcov bolo uvedené len 3-krát, zatiaľ čo v 5 odpovediach sudcovia zdôraznili, že je potrebné zvýšiť odmeňovanie zamestnancov. Tento nedostatok zdrojov vedie k problémom s dĺžkou konaní, ktoré sa v zozname troch najdôležitejších problémov spomínali 3-krát, k strate atraktívnosti tohto povolania (3-krát) a k nadmernému pracovnému zaťaženiu (2-krát). Okrem nedostatku zdrojov bola najčastejšie spomínanou témou útok na sudcov zo strany politikov, advokátov a iných osôb (3 odpovede). Medzi ďalšie témy v tomto zozname priorít patrila nezávislosť prokurátorov, zmeny v Rade pre súdnictvo a disciplinárne konania.

Celkovo bol problém nedostatku zdrojov spomenutý v súvislosti so 14 krajinami (Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko). Pozitívnou správou je, že (a) Francúzsko začalo s prijímaním ďalších sudcov a prokurátorov; (b) v Holandsku bolo dokončené doplnenie personálu v rámci prokuratúry a (c) v Nemecku federálna vláda oznámila vytvorenie nového „Paktu za právny štát“, ktorý ešte musí byť odsúhlasený spolkovými krajinami (Länder).

Pokiaľ ide o efektívnosť justičného systému – najmä pokiaľ ide o dĺžku trvania súdneho konania – niekoľko členských štátov EÚ prijalo nové pravidlá postupy a zaviedli nové opatrenia s cieľom zjednodušiť postupy a zlepšiť prístup k spravodlivosti (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Nemecko, Írsko, Slovinsko a Španielsko). To prináša pozitívne výsledky najmä na Cypre, v Írsku a Slovinsku. Napriek tomu vo väčšine krajín, v ktorých členská asociácia EAJ odpovedala na túto otázku, pracovná záťaž a počet nevybavených vecí rastie (Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Španielsko). V Holandsku sa v rokoch 2021 až 2025 realizoval päťročný program zameraný na skrátenie doby vybavovania prípadov, ale zdá sa, že výsledky nespĺňajú očakávania. Analýza dôvodov tohto výsledku stále prebieha a môže byť užitočná pre budúce projekty. Prístup k spravodlivosti je negatívne ovplyvnený nielen všeobecným nedostatkom zdrojov, ale v niektorých krajinách aj nedostatočným financovaním právnej pomoci (Holandsko a ďalšie krajiny).

Ako ústredné samosprávne orgány, ktorých hlavnou úlohou je ochrana nezávislosti sudcov a súdnictva, sú súdne rady naďalej predmetom napätia medzi zložkami štátnej moci. Výkonná moc a politici majú tendenciu usilovať sa o kontrolu nad týmito radami. Takéto obavy sa aj tento rok opäť prejavujú v niekoľkých krajinách. V Španielsku a Poľsku sú sudcovskí členovia Rady pre súdnictvo stále volení parlamentom a nie sudcami. V Taliansku sa chystá výrazné oslabenie nezávislosti súdnej samosprávy a riadneho oddelenia moci, kde sa má konať referendum na potvrdenie ústavných a právnych reforiem prijatých parlamentom, ktoré zásadným spôsobom zmenia rovnováhu medzi tromi zložkami štátnej moci. Sudcovia, ktorí sú členmi rady, majú byť vyberaní žrebovaním a nie vo voľbách, v ktorých by ich volili kolegovia; prokurátori majú podliehať samostatnej rade, čím stratia časť svojej nezávislosti; a Rada sudcov má byť zbavená svojej právomoci v disciplinárnych konaniach proti sudcom. V Poľsku blokuje prezident republiky zákon, ktorý by zosúladil menovanie sudcovských členov rady s európskymi štandardmi. Kým vytvorenie Národnej správy súdov vo Fínsku sa považuje za úspech, plánovaná reforma rád v Bulharsku a Estónsku sa z hľadiska európskych štandardov musí považovať za problematickú.

Pokiaľ ide o menovanie sudcov, viaceré členské štáty (Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Nemecko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko) informovali o existencii problémov alebo o potrebe reforiem, či už v právnej úprave, alebo v praxi.

V Rakúsku a Nemecku venovali politici pozornosť postaveniu prokuratúry, ktorá je stále podriadená ministerstvu. Boli ohlásené reformy zamerané na zosúladenie prokuratúry s európskymi štandardmi, avšak v oboch krajinách ešte neboli návrhy reforiem predložené na posúdenie parlamentom.

V tomto roku je zrejmé, že vo veľkej väčšine krajín, ktoré odpovedali na príslušnú otázku v našom dotazníku, bolo vynaložené obrovské úsilie na poskytnutie dodatočných IT prostriedkov alebo na zlepšenie a rozšírenie existujúcich možností využívania IT podpory. Zdá sa tiež zrejmé, že sudcovia túto podporu čoraz viac vyhľadávajú, čo môže byť dôvodom, prečo sa takmer vo všetkých krajinách uvádza zlepšenie existujúcich nástrojov, pridanie nových možností a najmä urýchlenie ich zavádzania. V niekoľkých prípadoch sa uvádzajú požiadavky na intenzívnejšie školenia a pomoc v oblasti IT. Umelá inteligencia sa v niekoľkých justičných systémoch používa na vyhľadávanie judikatúry (napr. v Nemecku, Rumunsku) alebo právnych predpisov, alebo na prideľovanie prípadov.

Pokiaľ ide o podporu pri rozhodovaní, vo Francúzsku prebieha projekt a v Nemecku sa objavujú pokusy o využitie umelej inteligencie pri niektorých úlohách súvisiacich s vedením a spravovaním prípadov. V Holandsku Rada pre súdnictvo zaviedla vlastný nástroj umelej inteligencie, ktorý okrem iného podporuje vypracovávanie, úpravu a zhrnutie memoránd, politických dokumentov, prezentácií a iných dokumentov. Združenia sudcov v niektorých krajinách hlásili problémy vyplývajúce zo skutočnosti, že advokáti čoraz viac využívajú umelú inteligenciu, čím veľmi často vnášajú do konaní neoverené a niekedy aj nesprávne informácie o judikatúre, čo kladie na sudcov dodatočnú pracovnú záťaž.

(II) SÚHRN ODPOVEDÍ NA DOTAZNÍK

Toto zhrnutie obsahuje pripomienky EAJ a jej členských združení týkajúce sa častí I (Súdny systém) a IV (Ďalšie inštitucionálne otázky súvisiace s kontrolnými mechanizmami) formulára na konzultáciu so zainteresovanými stranami. Zahŕňa pripomienky, ktoré boli vznesené od predloženia našej správy na konzultáciu so zainteresovanými stranami v minulom roku (1. januára 2025).

I. SÚDNÝ SYSTÉM

A. Nezávislosť

1. Menovanie a výber sudcov, prokurátorov a predsedov súdov (vrátane súdneho prieskumu)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Írsko: V súlade so záväzkom vlády vymenovať ďalších sudcov vo všetkých jurisdikciách (okrem Najvyššieho súdu) a na základe odporúčaní medzirezortnej skupiny bola vymenovaná celá skupina nových sudcov, ktorí boli v prvom štádiu odporučení, čo predstavuje 24 nových sudcov.

Írsko: Komisia pre menovanie sudcov (Judicial Appointments Commission – ďalej len „JAC“) funguje od januára 2025 a od svojho vzniku odporučila menovanie všetkých nových sudcov. Vydala odporúčania na menovanie sudcov vo všetkých jurisdikciách (s výnimkou Najvyššieho súdu, hoci v súčasnosti prebieha iniciatíva obsadzovania miest aj tu). Menovanie predsedov súdov bude takisto podliehať dohľadu JAC.

Holandsko: V roku 2025 prebehlo hodnotenie výberu nových sudcov (Evaluatie van het selectieproces voor de RIO-opleiding) a bola zverejnená aj správa o odbornej príprave nových sudcov (RIO Evaluatierapport). Štúdia o výbere sudcov zistila, že doteraz používané nástroje výberu sa ukázali ako nedostatočne overené a/alebo ponúkajú malú až žiadnu pridanú hodnotu, najmä v porovnaní s analytickým testom. Holandská asociácia sudcov (NVvR) vydala k tejto správe vecné stanovisko a naliehavo žiada aspoň o výrazné zníženie administratívnej záťaže pre praktických školiteľov. Implementácia oboch správ je naplánovaná na rok 2026.

Rumunsko: Najvyššia rada justície teraz každý mesiac zverejňuje zoznam voľných miest pre sudcov a prokurátorov.

V Rumunsku sa v roku 2025 uskutočnilo niekoľko výberových konaní: prijímacie konanie do Národného inštitútu justície, kolo skúšky spôsobilosti a v decembri 2025 začalo druhé kolo, ako aj priame prijímacie konanie do justície.

Rumunsko: Najvyššia rada justície zorganizovala štyri skúškových zasadnutí na povýšenie zo súdu na odvolací súd a zo súdu prvého stupňa na súd, ako aj výberové konanie na povýšenie na Najvyšší kasačný súd a výberové konanie na menovanie predsedov súdov.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Rakúsko: Menovanie (pod)predsedov správnych súdov sa stále nezmenilo. Neexistuje žiadny súdny orgán, ktorý by navrhoval najlepšieho kandidáta na menovanie.

Bulharsko: Menovania nových sudcov nie sú primerane prepojené s potrebami nových menovaných – neexistujú žiadne oficiálne štatistiky o tom, ako Najvyššia súdna rada rozhoduje o menovaní nových mladších sudcov/prokurátorov a kam ich pridelí.

Bulharsko: Funkčne mladí sudcovia vymenovaní v roku 2023, ktorých funkčné obdobie ako funkčne mladších sudcov malo skončiť v júli 2025, boli mimoriadne ponechaní na svojich predchádzajúcich postoch na 6 mesiacov až do začiatku roku 2026, aby sa pre nich našli miesta na vymenovanie.

Bulharsko: V decembri 2025 sa Najvyššia súdna rada rozhodla otvoriť nové pozície na niektorých súdoch, hoci mnohé z existujúcich miest sú stále neobsadené, ale ako také existujú.

Chorvátsko: Súdny systém čelí politickej blokáde v procese menovania nového predsedu Najvyššieho súdu. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že menovací proces je úplne pod kontrolou politických aktérov, prezidenta republiky a parlamentu, pričom bez ich súhlasu nemôže byť nikto menovaný. Zatiaľ prebieha tretie kolo procesu, ktoré je momentálne blokované v parlamentnom výbore pre súdnictvo, ktorý musí vydať stanovisko ku kandidátom. Ide o otvorenú otázku v Chorvátsku, ktorá sa už niekoľkokrát opakovala, a malo by existovať legálne riešenie tejto situácie.

Fínsko: Systém laických sudcov (prísediacich) a systém ich voľby. Predpokladalo sa, že systém účasti laických sudcov v trestných veciach (prísediacich) na okresných súdoch by mal prejsť reformou a politické nominácie by mali byť zrušené. Vláda a minister spravodlivosti v auguste 2025 uviedli, že systém výberu laických sudcov (prísediacich) sa nebude reorganizovať. Súčasný systém je z hľadiska požiadavky súdnej nezávislosti mimoriadne problematický. Zrušenie systému laických sudcov (prísediacich) neoslabuje právnu istotu občanov ani právny štát, práve naopak. Asociácia sudcov požaduje zrušenie systému laických sudcov (prísediacich) a využitie ušetrených prostriedkov na financovanie profesionálnych sudcov, ktorí by sa venovali týmto prípadom.

Francúzsko: O navrhovanej reforme štatútu prokuratúry sa doteraz nehlasovalo.

Nemecko: Po štyroch rokoch, počas ktorých bola funkcia predsedu Vyššieho správneho súdu v Münsteri neobsadená, bol v auguste 2025 vymenovaný nový predseda súdu. Bolo prijatých niekoľko súdnych rozhodnutí – vrátane rozhodnutí Spolkového ústavného súdu. Parlamentná vyšetrovacia komisia v zemskom parlamente v Düsseldorfe stále vyšetruje postup vymenovania.

Nemecko: Politická strana AfD v Durínsku už niekoľko mesiacov bráni naliehavo potrebnému opätovnému menovaniu výberových komisií pre sudcov a prokurátorov po krajinských parlamentných voľbách v roku 2024. Napriek tomu výberová komisia v zložení z predchádzajúceho volebného obdobia vymenovala niekoľkých sudcov a prokurátorov. Na začiatku volebného obdobia by mali byť výberové komisie v skutočnosti obsadené novými členmi krajinského parlamentu – to však nebolo možné odvtedy, čo na jeseň 2024 nastúpila do úradu nová vláda „Brombeer“ (CDU, SPD, BSW). Z právneho hľadiska je tento krok pomerne citlivý, keďže legitimita starej komisie a jej fungovanie ako prechodného orgánu je sporná a mohla by vytvoriť neistú situáciu. Ak sa ukáže, že výberová komisia pre sudcov bola vo svojej prechodnej podobe zriadená v rozpore s ústavou, mohli by vzniknúť ďalšie otázky týkajúce sa platnosti menovaní sudcov a súdnych rozhodnutí vydaných týmito sudcami, alebo dokonca otázka platnosti samotného menovania sudcov. Toto môže predstavovať riziko pre dobré meno súdnictva (https://www.lto.de/recht/justiz/j/thueringen-justiz-afd-blockade-richterwahlausschuss-tagt-lebenszeit-ernennung-risiko).

Nemecko: Niektoré spolkové krajiny zmiernili svoje požiadavky na uchádzačov s cieľom prilákať viac záujemcov, najmä do prokuratúry. Napríklad v Bádensku-Württembersku začali niektoré nové pozície na prokuratúrach obsadzovať právnikmi, ktorí nespĺňali štandardné požiadavky na prijatie. Ročne má byť prijatých približne 20 osôb na pozície prokurátorov na o niečo nižšej úrovni („Amtsanwältin“ alebo „Amtsanwalt“), ak vo všeobecnosti dosiahli sedem bodov v oboch štátnych skúškach. Ak budú podávať dobré výkony, môžu byť po troch rokoch preložení na pozíciu bežného prokurátora („Staatsanwältin“ alebo „Staatsanwalt“) v tzv. vyššej justičnej službe.

Írsko: Menovanie druhej skupiny ďalších sudcov, ako odporučila revízna skupina, ktoré malo byť dokončené do konca roka 2025, sa ešte ani nezačalo a je nepravdepodobné, že sa začne skôr ako v októbri 2026.

Litva: V procese výberu kandidátov na sudcov majú relatívne veľkú váhu subjektívne kritériá, čo znižuje počet vhodných kandidátov.

Poľsko: Minister spravodlivosti prestal zverejňovať voľné sudcovské miesta v úradnom vládnom vestníku, takže Národnej rade súdnictva (NCJ) a prezidentovi štátu sa nepredkladajú žiadne nové kandidatúry.

Poľsko: Poľský prezident odmietol menovať veľkú skupinu sudcov (46), čo je v rozpore s ústavou, ktorá neumožňuje sudcu nevymenovať. Problém nových sudcov tak nie je vyriešený.

Slovensko: V legislatívnej oblasti nedošlo k žiadnym zmenám. Výberové konanie na pozíciu sudcu je príliš formálne a nezaručuje výber najlepších kandidátov. Združenie sudcov Slovenska (ďalej len „Združenie“) už dlho navrhuje obnovenie pozície justičných čakateľov a revíziu ďalších otázok týkajúcich sa výberu, odbornej prípravy a vzdelávania sudcov. Hoci zámer znovu zaviesť túto pozíciu je súčasťou programového vyhlásenia vlády, konkrétna legislatívna práca sa v tomto smere ešte nezačala.

Slovinsko: Novelizovaný zákon o súdoch a zákon o súdnej rade zavádzajú nové právomoci (vzťahy – trenice) medzi súdnou radou a najmä Najvyšším súdom Slovinskej republiky, čo predĺži postupy menovania, najmä predsedov súdov. Novely menia a obmedzujú právomoci súdnej rady, najmä jej diskrečné právo menovať kandidátov na nových sudcov.

Španielsko: Parlament prijal organický zákon č. 1/2025, ktorým nariadil vláde predložiť reformu zameranú na prechod dočasných sudcov a prvostupňových sudcov (Magistrates) na kariérnych sudcov prostredníctvom systému prijímania, ktorý nie je založený na kvalite, schopnostiach ani rovnosti. Toto sa považuje za problematické, pretože by sa to mohlo využiť na menovanie kandidátov s politickými väzbami obídením súčasného prísneho systému skúšok.

2. Neodvolateľnosť sudcov, vrátane preložení (aj v rámci reformy súdnej mapy), režim odvolávania a odchodu do dôchodku sudcov, predsedov súdov a prokurátorov (vrátane súdneho preskúmania)

Pozitívny vývoj od 1.1.2025:

Nemecko: Napríklad v Berlíne môžu prokurátori odložiť odchod do dôchodku až o tri roky, avšak nie dlhšie ako do 69 alebo 70 rokov; počas prechodnej fázy je možné odchod do dôchodku odložiť maximálne o tri roky, t. j. nie dlhšie ako do 70 rokov. Predpokladom je existencia verejného záujmu, ktorý môže zahŕňať organizačné, personálne a finančné dôvody. V niekoľkých spolkových krajinách (Hamburg, Brandenbursko, Brémy, Hesensko, Meklenbursko-Predpomoransko, Dolné Sasko a Sasko) sa takéto ustanovenie vzťahuje aj na sudcov. Severné Porýnie-Vestfálsko plánuje zaviesť takúto možnosť. Vo väčšine týchto spolkových krajín však predĺženie závisí od existencie verejného záujmu, alebo sa aspoň vyžaduje, aby neexistovali žiadne závažné verejné dôvody, ktoré by tomu bránili.

Maďarsko: Parlament 11.júna 2025 prijal zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o právnom postavení a odmeňovaní sudcov, čím sa sudcom umožnilo zotrvať vo funkcii aj po dovŕšení 65 rokov až do dovŕšenia 70 rokov. Sudca musí len požiadať o to, aby mohol zostať v službe, a zamestnávateľ nemôže túto žiadosť zamietnuť, musí ju schváliť predseda Národného úradu pre súdnictvo (NOJ) alebo predseda Kúrie. Žiadosť môže byť zamietnutá len v prípade, ak nie je podaná včas.

Poľsko: Disciplinárni komisári menovaní predchádzajúcim ministrom spravodlivosti boli odvolaní a väčšina disciplinárnych konaní zameraných na zastrašovanie sudcov bola stiahnutá.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Pretrváva problém s postupmi vysielania zamestnancov, ktoré slúžia ako spôsob obsadzovania voľných miest na vyšších súdoch bez vyhlasovania riadnych výberových konaní na povýšenie. V roku 2025 nebolo ukončené žiadne výberové konanie.

Estónsko: Ministerstvo spravodlivosti a digitálnych záležitostí pripravilo návrh, ktorého cieľom je zlúčiť všetky súdy rovnakej inštancie. Podľa návrhu budú sudcovia povinní cestovať po celom území krajiny. Hoci im budú uhradené cestovné náklady, sudcovia nemôžu odmietnuť pracovať v oblastiach, ktoré nie sú v blízkosti ich trvalého pracoviska.

Lotyšsko: Bol vypracovaný návrh zákona o osobitných dôchodkoch pre sudcov a prokurátorov, ktorý stanovuje významné zmeny v systéme starobných dôchodkov pre sudcov a prokurátorov, vrátane postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku a dĺžky služby

Slovensko: Od roku 2021 bolo zavedené ex constitutione ukončenie funkčného obdobia sudcu po dosiahnutí veku 67 rokov. Tento vekový limit bol stanovený na základe veku ukončenia funkčného obdobia notára. V priebehu roku 2025 bol vekový limit pre notárov zvýšený na 70 rokov, avšak pre sudcov zostalo ukončenie funkčného obdobia vo veku 67 rokov nezmenené.

Slovensko: Ústava stanovuje prijatie takéhoto zákona od januára 2021 s cieľom upraviť podrobné podmienky preloženia sudcu na iný súd bez jeho súhlasu v prípade, ak dôjde k zmene súdneho systému a ak je to nevyhnutné pre riadne vykonávanie spravodlivosti. Zákon zatiaľ nebol prijatý.

Slovinsko: Novelizovaný zákon o súdoch radikálne zasiahol do organizácie súdov – ruší miestne súdy a zavádza jediný okresný súd. Hlavnou zmenou je úplné zrušenie miestnych súdov, ktoré sa stanú oddeleniami okresného súdu, alebo budú zrušené predsedom Najvyššieho súdu. Reforma nadobúda účinnosť 1. januára 2027. To s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k nejasnostiam v oblasti príslušnosti, keďže príslušná úprava procesných zákonov zatiaľ nie je naplánovaná. Účelom týchto zmien a doplnení je údajne vyrovnanie pracovného zaťaženia sudcov v celej krajine. Princíp neodvolateľnosti však bude ignorovaný, ak budú splnené určité podmienky na vymenovanie sudcu v súdnom obvode s polomerom 70 kilometrov od jeho primárneho domovského súdu. Zmeny a doplnenia žiaľ nie sú zamerané na posilnenie nezávislosti sudcov, ale sú pokusom o vyriešenie problémov súdnej správy. V dôsledku toho sa zavádza presun sudcov v rámci tohto nového jednotného súdu, čo môže byť výsledkom ročného rozdelenia práce súdu.

Rumunsko: Naliehavé potreby súdov a prokuratúr v oblasti ľudských zdrojov boli uspokojené dočasným delegovaním sudcov. Počas tohto delegovania boli poskytované príspevky, ktoré boli teraz znížené tak, že sú k dispozícii len pre 300 delegovaných sudcov.

3. Povýšenie sudcov a prokurátorov (vrátane súdneho prieskumu)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Írsko: Komisia pre menovanie sudcov teraz riadi aj povyšovanie sudcov, pričom sudcovia, ktorí sa uchádzajú o povýšenie, musia podať žiadosť priamo Komisii a zúčastniť sa výberového konania s ostatnými kvalifikovanými uchádzačmi.

Francúzsko: V roku 2026 sa zavádza dôležitá reforma týkajúca sa prístupu k vyššej platovej triede (zákon schválený v novembri 2023).

Holandsko: V roku 2025 boli dodržané predtým dohodnuté podmienky s asociáciou sudcov týkajúce sa počtu vyšších prokurátorov. Cieľom je, aby 45 % prokurátorov dosiahlo vyššiu pozíciu. Je potrebné zabezpečiť perspektívu kariéry, ktorá skúseným prokurátorom ponúka možnosti postupu, aby sa znížilo riziko, že skúsení prokurátori budú uvažovať o prechode do súdnictva alebo o prechode na pozície mimo súdneho systému.

Slovensko: Bola prijatá legislatívna zmena (s účinnosťou od 1. januára 2026), podľa ktorej sudcovia vo výberových konaniach na vyššie súdy už nebudú podliehať psychologickému posúdeniu a prekladu z cudzieho jazyka.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Súdna akadémia SJC nedokázala v roku 2025 dokončiť ani jedno výberové konanie týkajúce sa povýšenia sudcov, problémy pretrvávajú.

Bulharsko: Vo výberovom konaní vyhlásenom v roku 2025 na povýšenie sudcov z najnižšej úrovne súdov (районни съдилища) na okresné súdy (окръжни съдилища) je komisia na posudzovanie kandidátov zložená takmer výlučne z podpredsedov rôznych súdov.

Litva: Problémom je diskrečná právomoc prezidenta republiky a parlamentu nevyhovieť návrhu Výberovej komisie kandidátov na sudcovské funkcie (ktorá má poradný charakter) bez povinnosti uviesť dôvody pri zamietnutí navrhovaného menovania.

Holandsko: Napriek úsiliu prokuratúry dosiahnuť stanovený pomer (45 vyšších – 55 štandardných pozícií) je súčasné rozdelenie medzi prokurátormi 38,8 % vyšších pozícií oproti 61,2 % štandardných pozícií.

Španielsko: V prokurátorskej kariére pretrváva znepokojujúci trend udeľovania povýšení na základe vlastného uváženia zo strany Generálnej prokuratúry. Od roku 2018 sa pri niektorých menovaniach prokurátorov pozoruje pokles zdanlivej nestrannosti: napríklad bývalá generálna prokurátorka (Dolores Delgado) bola v roku 2022 povýšená do najvyššej kategórie a menovaná za prokurátorku Najvyššieho súdu, hoci nebola kandidátkou s najvyšším hodnotením; toto rozhodnutie bolo neskôr Najvyšším súdom zrušené pre zneužitie moci. Zo 14 prokurátorov povýšených do najvyššej hodnosti za posledných päť rokov patrilo 12 k Progresívnemu zväzu prokurátorov, čo naznačuje ideologickú protekciu pri týchto povýšeniach. Tieto praktiky, ktoré môže generálny prokurátor vykonávať po vypočutí Prokurátorskej rady (ktorej stanovisko nie je záväzné), vyvolali kritiku zo strany súdnictva a zasiali pochybnosti o objektívnosti vnútorných povýšení v rámci prokuratúry.

4. Prideľovanie vecí na súdoch

Pozitívny vývoj od 1.1.2025

Litva: Po zavedení automatického prideľovania vecí sa ich počet na súdoch prvého stupňa aj na odvolacích súdoch relatívne vyrovnal.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: S cieľom preveriť podozrenia, že niektoré veci môžu byť prideľované konkrétnym „priaznivo nakloneným“ sudcom, bolo viackrát žiadané o sprístupnenie zdrojového kódu modulu na prideľovanie prípadov v centralizovanom softvéri na manažovanie vecí, ktorý používa Najvyššia súdna rada; takýto prístup však nebol udelený a neboli vykonané ani audity bezpečnosti a integrity modulu zo strany externej nezávislej organizácie.

Estónsko: Zmeny a doplnenia zákona povedú k situácii, keď si sudcovia už nebudú môcť vybrať svoju špecializáciu ani ju zmeniť bez súhlasu predsedu súdu. Vo veciach prideľovania práce už nebudú rozhodovať samotní sudcovia.

Fínsko: V dôsledku nedostatočnosti a problémov s IT-štatistickým systémom chýba transparentnosť, pokiaľ ide o spravodlivé, rovnocenné a transparentné rozdeľovanie vecí medzi sudcov. Súčasná situácia sťažuje riadenie založené na poznatkoch. Takisto veľmi sťažuje overenie, či sú veci medzi sudcami rozdelené spravodlivo a rovnocenne.

Holandsko: Na viacerých súdoch sa na prideľovaní vecí podieľa tzv. predseda tímu, ktorý nie je sudcom. Otázka, či by sa malo osobe, ktorá nie je sudcom, dovoliť akékoľvek zapojenie do spôsobu rozdeľovania vecí medzi sudcov, je otázkou princípu a priamo sa týka justičnej sféry a nezávislosti súdnictva. V praxi sa citlivé prípady často prideľujú ad hoc. To predstavuje potenciálnu zraniteľnosť v rámci systému.

5. Nezávislosť (vrátane zloženia, menovania a odvolávania členov) a právomoci orgánu povereného ochranou nezávislosti súdnictva (napr. Rady pre súdnictvo)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Fínsko: Národná správa súdov ako nezávislý ústredný orgán posilnila nezávislosť súdnictva vo všeobecnosti.

Maďarsko: Národná rada pre súdnictvo 15. januára vyhlásila štvorstrannú dohodu z 22.novembra 2024, v ktorej sa vtedajší predseda rady, predseda Úradu pre súdnictvo, predseda Najvyššieho súdu a minister spravodlivosti dohodli, že odmeňovanie sudcov sa určitým spôsobom zvýši a strany dohody súhlasia s určitými reformnými projektmi vlády, ktoré v čase uzatvorenia dohody neboli podrobne špecifikované, za neplatnú, a preto sa obsah dohody pre Radu už nepovažuje za záväzný.

Holandsko: Predseda Rady pre súdnictvo vo svojom novoročnom prejave v roku 2025 uviedol, že by bolo žiaduce, aby minister spravodlivosti a bezpečnosti mal menší vplyv na menovanie členov Rady pre súdnictvo. Keďže Rada pre súdnictvo menuje členov súdnych rád, vplyv ministerstva sa môže rozšíriť aj na menovanie členov súdnych rád a na výkon právomocí Rady. Združenie sudcov navrhlo, aby sa spôsob menovania členov Rady a členov súdnych rád revidoval, zakotvil v zákone a viac sa vzdialil od politického vplyvu.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Členovia Najvyššej súdnej rady (SJC) nastupujú do funkcie dlho po uplynutí svojho ústavného funkčného obdobia – skrátili si druhé funkčné obdobie na polovicu a vo funkcii sú takmer 8 rokov namiesto 5. Parlament nezvolil nových členov a dočasný rámec zavedený ústavnými zmenami z roku 2023 neumožňuje súdnictvu usporiadať samostatné voľby. To znamená, že členovia SJC sú pri vykonávaní svojich povinností priamo závislí od vôle poslancov a ich politických strán.

Bulharsko: Prokurátorské kolégium Najvyššej justičnej rady (NJR) v auguste 2025 vyhlásilo, že úradujúci generálny prokurátor Borislav Sarafov nie je viazaný časovým obmedzením, ktoré bolo stanovené pre dočasných úradníkov menovaných NJR s uplynutým mandátom na základe zákona prijatého parlamentom začiatkom roka 2025. V dôsledku toho pán Sarafov neodstúpil a naďalej vykonáva funkciu úradujúceho generálneho prokurátora. Ústavnosť pravidla obmedzujúceho jeho funkčné obdobie bola na jeho žiadosť napadnutá Najvyšším správnym súdom, ale konanie bolo ukončené z dôvodu vzdania sa pána Sarafova v decembri 2025. Medzitým Najvyšší súd a väčšina odvolacích senátov odmietajú začať konanie o opätovnom otvorení trestných vecí začatých na žiadosť úradujúceho generálneho prokurátora po 21. júli 2025.

Estónsko: Návrh vypracovaný Ministerstvom spravodlivosti a digitálnych záležitostí negatívne ovplyvňuje nezávislosť súdov a jednotlivých sudcov v mnohých ohľadoch. Široké právomoci budú udelené niekoľkým predsedom súdov. Sudcovia volení sudcami nebudú tvoriť väčšinu v Rade pre súdnictvo. Dvaja poslanci parlamentu a minister spravodlivosti a digitálnych záležitostí budú členmi rady s hlasovacím právom a právom dohliadať na predsedov súdov.

Slovinsko: Novelizovaný zákon o Súdnej rade stanovuje obmedzenie diskrečnej právomoci Súdnej rady v oblasti personálnych rozhodnutí, čo znamená, že sudcu bude nakoniec menovať Najvyšší súd v správnom spore (administrative dispute). V súvislosti s týmto ustanovením Súdna rada Slovinskej republiky oznámila ústavnú kontrolu zákona.

Španielsko: Napriek obnoveniu Všeobecnej rady justície (CGPJ) sa spôsob výberu členov CGPJ zatiaľ nezmenil: naďalej ich v plnom rozsahu menuje Cortes Generales, čo európske orgány opakovane spochybňovali z dôvodu možnej politizácie. Hoci CGPJ už predložila návrh na zmenu tohto systému, do konca roka 2025 sa neuskutočnila žiadna legislatívna reforma, ktorá by umožnila samotnej justícii priamo voliť niektorých zo svojich členov, takže Španielsko stále v plnej miere nespĺňa európske odporúčania v tejto oblasti.

Španielsko: Obavy vyvolali aj niektoré ustanovenia nového zákona o organizačnej efektívnosti justície (schváleného na konci roka 2024), ktorým sa zriaďuje „Komisia pre kvalitu justičnej služby“ podliehajúca centrálnej a regionálnej vláde. Niektoré justičné kruhy varovali, že tento orgán by mohol zasahovať do vnútorných riadiacich právomocí justície, ktoré ústava vyhradzuje Generálnej rade justície (CGPJ). Hoci jej hlavnou úlohou bude vypracúvať výročnú správu s normami kvality a spoločnými cieľmi, existujú obavy, že takáto komisia – na ktorej sa nezúčastňujú justičné združenia – by mohla v budúcnosti narušiť autonómiu CGPJ alebo správnych rád vyšších súdov, ktoré sú tradične chránené pred zasahovaním výkonnej moci.

6. Zodpovednosť sudcov a prokurátorov, vrátane disciplinárneho režimu a orgánov a etických pravidiel, justičnej imunity a trestnoprávnej/občianskoprávnej (ak je to relevantné) zodpovednosti sudcov (vrátane súdneho preskúmania)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: V decembri 2025 bolo oznámené, že sudkyňa Krajského súdu v Sofii nebola sankcionovaná za rôzne prieťahy vo svojej práci, ktoré vyplývali z objektívnych okolností súvisiacich s jej vyslaním a problémami chorých príbuzných. To možno považovať za pozitívny vývoj po prípadoch, keď boli prieťahy využívané na stíhanie sudcov z politických dôvodov – porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Miroslava Todorova proti Bulharsku.

Česko: V disciplinárnom konaní bolo zavedené nové právo odvolať sa proti disciplinárnemu rozhodnutiu.

Írsko: Nový systém menovania sudcov vyžaduje, aby sa noví sudcovia zaviazali dodržiavať pokyny predsedu súdu.

Holandsko: V roku 2025 pracovala pracovná skupina sudcovského združenia, zložená zo sudcov, na príprave návrhu nového súdneho kódexu. Očakáva sa, že tento kódex bude formálne prijatý v januári 2026.

Portugalsko: Nadobudol platnosť nový etický kódex pre členov rady a etický kódex pre sudcov, spolu so zriadením etickej komisie zloženej zo sudcov a akademických pracovníkov.

Slovensko: S účinnosťou od 1. februára 2026 bude zavedené dvojstupňové disciplinárne konanie pre sudcov, prokurátorov, notárov a exekútorov. V disciplinárnych veciach týkajúcich sa sudcov budú medzi členmi disciplinárnych senátov nielen sudcovia Najvyššieho správneho súdu, ale aj sudcovia iných súdov, vybraní z databázy sudcov vytvorenej Súdnou radou. V prvom stupni budú rozhodovať trojčlenné senáty Najvyššieho správneho súdu zložené z jedného sudcu tohto súdu, jedného sudcu iného súdu a jedného zástupcu inej právnickej profesie. V odvolacom konaní budú rozhodovať päťčlenné senáty Najvyššieho správneho súdu zložené z dvoch sudcov tohto súdu, dvoch sudcov iných súdov a jedného zástupcu inej právnickej profesie. Pozitívne je tiež to, že sudca, ktorý je členom disciplinárneho senátu, musí mať za sebou najmenej desať rokov praxe vo funkcii sudcu.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Po rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z mája 2025 vo veciach C-313/23 a ďalších (Inspektorat kam Visshia Sadeben Savet) inšpektorát ukončil svoju disciplinárnu činnosť. Krajský súd však tento rozsudok nedodržiava, keďže mnohí sudcovia uvádzajú, že dostávajú žiadosti od úradníkov inšpektorátu o objasnenie údajov o svojich bankových účtoch (zvyčajne z dôvodu menších nezrovnalostí v hodnote menej ako 1 EUR). Je veľmi ťažké získať informácie o počte sudcov a prokurátorov, ktorých údaje boli zverejnené v dôsledku udelenia povolení krajskými súdmi po vynesení spomínaného rozsudku.

Estónsko: Ministerstvo spravodlivosti a digitálnych záležitostí pripravilo návrh zákona zavádzajúci nové pravidlá hodnotenia sudcov, ktoré nie sú založené na žiadnych objektívnych kritériách.

Francúzsko: Otvára sa čoraz viac disciplinárnych konaní, z ktorých niektoré sú aspoň nepriamo spojené s justičnou činnosťou sudcov a prokurátorov, čo je mimoriadne znepokojujúce.

Slovinsko: Nový zákon o sudcoch nevyužil príležitosť obmedziť možnosť neopodstatnených útokov na sudcov prostredníctvom trestných a odškodňovacích konaní.

Španielsko: Nový organický zákon č. 10/2023 z 8. novembra o opatreniach na zvýšenie organizačnej efektívnosti zriadil štátnu komisiu a regionálne komisie pre kvalitu súdnictva. Stále sa to považuje za problematické z hľadiska toho, že nové funkcie pridelené týmto komisiám (napr. hodnotenie efektívnosti súdov, stanovovanie spoločných štandardov kvality a vypracovávanie výročných správ) by mohli kolidovať s výlučnými kompetenciami súdnictva v oblasti vnútorného riadenia a viesť k nepriamej výkonnej kontrole nad súdnou činnosťou. To vyvoláva pochybnosti o tom, či sa v praxi rozširuje vládny zásah do dohľadu nad výkonom sudcov a súdov nad rámec už zavedených bežných disciplinárnych kanálov. Právnická obec vníma tieto opatrenia s obavami, keďže oslabujú tradičné záruky (vnútorná súdna inšpekcia, zásada, že sudcovia zodpovedajú len za úmyselné protiprávne konanie alebo hrubú nedbanlivosť atď.), ktoré zabezpečujú, že sudcovia sú volaní na zodpovednosť len v rámci právneho štátu a nie pod politickým tlakom.

7. Nezávislosť/autonómia prokuratúry

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Cyprus: Existuje zámer uskutočniť reformu a v parlamente sa prerokúva návrh zákona.

Nemecko: Návrh zákona bývalého spolkového ministra spravodlivosti navrhoval reformu práva vydávať pokyny podľa § 146 zákona o súdnej ústave (GVG). Podľa tohto návrhu by pokyny príslušných ministrov spravodlivosti boli možné len „na zabránenie nezákonným rozhodnutiam“, „ak existuje priestor na rozhodnutie alebo posúdenie z hľadiska skutkového stavu alebo práva“ alebo „v oblasti diskrečných právomocí“. Úvahy nesúvisiace s výkonom spravodlivosti by boli výslovne vylúčené. Návrh by tiež stanovoval požiadavku na dokumentáciu: pokyny by sa mohli vydávať iba písomne a vyžadovali by si písomné odôvodnenie. Návrh zákona však nebol prijatý pred koncom volebného obdobia.

Nemecko: Na úrovni spolkových krajín však došlo k pozitívnemu vývoju. V februári 2025 zaviedlo Brandenbursko nové predpisy o transparentnosti týkajúce sa práva vydávať pokyny prokuratúre: nariadenie o oznamovacej povinnosti v trestných veciach bolo revidované a doplnené o ustanovenie o transparentnosti. Písomné pokyny vydávané ministerstvom spravodlivosti prokurátorom musia byť teraz v písomnej forme a musia byť archivované.

Nemecko: Smernicou z 2. januára 2026 minister spravodlivosti spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko pozastavil právo vydávať pokyny prokurátorom.

Španielsko: Správne kolégium Najvyššieho súdu naďalej vykonáva účinný dohľad nad diskrečnými rozhodnutiami generálneho prokurátora, čím zabezpečuje inštitucionálnu protiváhu. V rokoch 2023 – 2025 zrušilo niekoľko diskrečných menovaní hlavných prokurátorov, ktoré vykonala generálna prokuratúra, keďže ich považovalo za svojvoľné alebo poznačené zneužitím moci. Tento súdny dohľad nad diskrečnou právomocou na najvyššej úrovni prokuratúry je pozitívnym prvkom, ktorý posilňuje zákonnosť a nestrannosť tejto inštitúcie.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Rakúsko: O plánovanej reforme, ktorej cieľom je nahradiť ministra spravodlivosti ako vedúceho prokuratúry nezávislým vedúcim prokuratúry, sa vo vnútri vlády stále nedosiahla zhoda.

Bulharsko: Prípad zastupujúceho generálneho prokurátora, ktorý ignoroval rozhodnutia parlamentu a neodstúpil z funkcie, nevyvolal žiadny odpor zo strany žiadneho prokurátora.

Bulharsko: V roku 2025 vyšetrovanie mimovládnej organizácie Anti-Corruption Fund odhalilo, ako bol tím prokurátorov, pôvodne poverený vyšetrovaním sprenevery miliónov dolárov z fondov na výstavbu ciest a prania špinavých peňazí, odvolaný bezprostredne po vypracovaní obžaloby. Prokurátor, ktorý obžalobu vypracoval, to potvrdil v rozhovore pre médiá a uviedol, že po jeho odvolaní novovymenovaní prokurátori ukončili konanie proti niektorým obžalovaným a aj v prípade závažnejších trestných činov. Ten istý prokurátor tiež podal podnet na prešetrenie možného zasahovania do vyšetrovania zo strany zastupujúceho generálneho prokurátora. Tieto odhalenia zostali bez odozvy zo strany Prokurátorského kolégia Najvyššej súdnej rady.

Bulharsko: Politicky citlivý prípad vyhrážok voči sudkyni Vladislave Tsarigradskej (v októbri bol tento prípad postúpený Európskym súdom pre ľudské práva bulharským orgánom v rámci veci Tsarigradska a ďalší proti Bulharsku, č. s. 25072/24) je stále blokovaný na prokuratúre a bol rozdelený na dve samostatné konania – jedno týkajúce sa osobných vyhrážok voči sudkyni Tsarigradskej a druhé týkajúce sa všetkých ostatných podozrení zo spáchania trestných činov –, čo jej znemožnilo prístup k dôkazom týkajúcim sa širšieho politického vplyvu na súdnictvo).

Francúzsko: O reforme štatútu prokuratúry sa stále nehlasovalo.

Nemecko: Súčasné spolkové ministerstvo spravodlivosti nevidí žiadnu potrebu novelizovať § 146 a nasl. zákona o súdnej ústave (GVG) týkajúce sa práva vydávať pokyny. Nemecké združenie sudcov zaujalo stanovisko, že právo ministerstva vydávať individuálne pokyny v žiadnom prípade nie je v súlade s európskym právom, nie je vyžadované ústavným právom a je v rozpore s požiadavkami na „nezávislý“ súdny systém, pretože v nesprávnych rukách by bola právomoc ministerstiev vydávať pokyny fatálna. Zachovanie postavenia generálneho prokurátora ako politického úradníka tiež nie je v súlade s dobou a je v rozpore so špecifickým právom vydávať pokyny.

Maďarsko: Bol zvolený nový generálny prokurátor. Napriek nedávnej zmene zákona, ktorá umožňuje, aby sa generálny prokurátor nevyberal spomedzi prokurátorov, je nový generálny prokurátor naďalej prokurátorom. Situácia v prokuratúre sa napriek novému šéfovi prokuratúry nezmenila.

Holandsko: Závažné problémy v oblasti informačných a komunikačných technológií výrazne brzdia prácu prokurátorov. Očakáva sa, že vyriešenie týchto problémov potrvá ešte najmenej päť až sedem rokov. Okrem toho sa na prokuratúrach realizujú rozpočtové škrty, vrátane zmrazenia prijímania nových zamestnancov.

Španielsko: Naďalej pretrvávajú vážne pochybnosti o nezávislosti prokuratúry od výkonnej moci. V roku 2025 sa obraz nezávislosti prokuratúry naďalej zhoršoval: samotný generálny prokurátor bol Najvyšším súdom uznaný vinným z trestného činu porušenia mlčanlivosti, čo vážne narušilo dôveryhodnosť tejto inštitúcie. Podobne sa vníma nadmerná blízkosť medzi konaním generálneho prokurátora a rétorikou členov vlády, čo posilňuje dojem o politickom zosúladení prokuratúry. Tento kontext spolu s absenciou zmien v mechanizme menovania generálneho prokurátora (ktorého vláda voľne menuje a odvoláva) podnecoval kritiku týkajúcu sa nedostatočnej autonómie prokuratúry voči politickej moci. Je potrebné pripomenúť, že zákon bráni výkonnej moci vydávať príkazy prokurátorom v konkrétnych prípadoch, avšak prekrývanie funkčného obdobia generálneho prokurátora s funkčným obdobím vlády a absencia skutočného oddelenia ich mandátov by mali byť naliehavo reformované.

8. Nezávislosť advokátskej komory (komory/združenia advokátov) a advokátov

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Holandsko: Holandská vláda spolu s mnohými ďalšími európskymi krajinami privítala prijatie Európskeho dohovoru o ochrane advokátskeho povolania Výborom ministrov Rady Európy dňa 12. 3. 2025 ako nevyhnutný predpoklad pre riadne vykonávanie spravodlivosti a ochranu základných práv v rámci právneho štátu.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Prípad týkajúci sa zákonnosti volieb zástupcov do Vysokej rady advokátskej komory stále nie je rozhodnutý ani po takmer roku pojednávaní.

Chorvátsko: Dôvera verejnosti je stále veľmi nízka a neexistujú žiadne náznaky zlepšenia. Dôvodmi sú neznalosť verejnosti o fungovaní práva, dĺžka konaní, mediálne pokrytie, ktoré je často jednostranné a bez dostatočných informácií.

Francúzsko: Rok 2025 bol poznačený bezprecedentne násilnými útokmi na justíciu v súvislosti s rozsudkami vynesenými v politicko-finančných prípadoch. Združenie sudcov Union syndicale des magistrats (USM) vo väčšine prípadov zasahovalo s cieľom vysvetliť v médiách úlohu súdnictva a poskytnúť odborné objasnenie platných právnych predpisov. USM tiež listom upozornilo prezidenta republiky a ministra spravodlivosti na škodlivé dôsledky tolerovania zlovestnej rétoriky o práci sudcov, ktorá z nich robí politických nepriateľov a nepriamo ich vystavuje verejnému odsúdeniu. Tieto verejné vyhlásenia sú nevyhnutné na obranu inštitúcie v prípade absencie systematickej, inštitucionalizovanej justičnej komunikácie. Bohužiaľ chýba systematická obrana zo strany inštitucionálnych a ústavných orgánov, ktorých úlohou je brániť justičnú inštitúciu.

Holandsko: Rastie nedostatok advokátov poskytujúcich právnu pomoc. Je to čiastočne a najmä spôsobené rozpočtovými škrtmi v oblasti verejne financovanej právnej pomoci, ktoré výrazne znížili atraktívnosť tohto povolania.

Rumunsko: Bola uverejnená štúdia s názvom „Súčasné hrozby pre nezávislosť advokátov“^[1],ktorá sa zaoberá zákonnými zárukami na ochranu advokátskeho tajomstva: nedotknuteľnosťou advokátskych kancelárií, osobitným režimom prehliadok a zaistenia dokumentov v advokátskych kanceláriách. Všetky tieto zákonné záruky v priebehu času preukázali svoje nedostatky, pričom súdna prax týkajúca sa prehliadok vykonávaných v kanceláriách advokátov sa stala predmetom intenzívnej analýzy, čo si vyžiadalo dokonca zásah Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v tejto veci vydal rozhodnutia¹ . Záverom štúdie bolo, že úloha nezávislosti advokátov musí byť opätovne zdôraznená ako základný princíp povolania, v ktorom je všetko postavené na dôvere v ľudí.

9. Významné udalosti, ktoré môžu ovplyvniť vnímanie nezávislosti súdnictva zo strany širokej verejnosti

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Maďarsko: Maďarská asociácia sudcov zorganizovala demonštráciu za nezávislosť súdnictva, ktorá sa konala 22. februára 2025. Na mieste konania demonštrácie sa zišlo približne 5 000 účastníkov, prítomní boli dokonca aj zástupcovia EAJ a IAJ. Táto udalosť bola veľkým úspechom, ktorý zvýšil povedomie o problémoch a viedol k tomu, že sa k asociácii pripojilo mnoho sudcov a čakateľov.

Holandsko: Demokratický právny štát a hrozby, ktorým čelí, sú hlavnými témami súčasnej verejnej diskusie. Tieto otázky sa široko rozoberajú v novinách a časopisoch, rôzne súdy organizujú podujatia na túto tému a zvažuje sa, ako lepšie informovať verejnosť o hodnotách demokratického právneho štátu a samotného právneho štátu.

Slovinsko: Nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú pozitívny vývoj.

Španielsko: Ako menšia pozitívna poznámka stojí za zmienku, že európske inštitúcie (vrátane Európskej Komisie) venovali tejto otázke pozornosť a vo svojich správach zdôraznili dôležitosť toho, aby všetky orgány (vrátane politických) prispievali k zachovaniu dôvery verejnosti v nezávislosť súdnictva. Toto vonkajšie varovanie by mohlo zvýšiť povedomie medzi vnútroštátnymi aktérmi.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Rakúsko: Po dvoch oslobodzujúcich rozsudkoch boli sudcovia vystavení bezprecedentnej kritike na sociálnych médiách. Sudcovia boli verbálne napádaní a urážaní a im aj ich rodinám boli adresované vyhrážky. Situáciu ešte zhoršili politici, z ktorých niektorí boli členmi vlády, ktorí kritizovali rozhodnutie súdu bez toho, aby poznali podrobnosti veci. V budúcnosti bude dôležité nájsť spôsoby, ako lepšie chrániť sudcov pred akýmkoľvek druhom útoku.

Bulharsko: Prípad stíhania primátora Varny vyvolal vlnu pobúrenia v rôznych bulharských mestách. Ilustruje to neistotu trestných súdov, ktoré povolili, aby sa predbežné vyšetrovacie konanie (vedené Protikorupčnou komisiou ako vyšetrovacím orgánom) uskutočnilo v Sofii, 430 km od rodiny zadržaného primátora. Keďže Najvyšší kasačný súd nemá kontrolu nad predsúdnou fázou, prokuratúra využila utajeného „spolupáchateľa s imunitou“, aby presunula prípad na súdy v Sofii, ktoré majú osobnú príslušnosť voči osobám s imunitou. Prokuratúra však nepožiadala o zrušenie imunity tejto osoby. Potom, čo bol starosta obžalovaný, Najvyšší kasačný súd vyhlásil, že takéto formulovanie pôvodných obvinení bolo zneužitím práv, a postúpil prípad súdu vo Varne.

Bulharsko: Došlo k prípadu úmrtia tínedžerky pri dopravnej nehode neďaleko Plevenu, čo viedlo k tomu, že jej otec začal verejnú kampaň proti predsedníčke Najvyššieho kasačného súdu a žiadal jej odstúpenie. Najvyššia súdna rada nijako nereagovala, prokuratúra sa prostredníctvom mnohých mediálnych publikácií postavila za otca.

Bulharsko: Naďalej sa vyskytujú prípady, keď sa médiá využívajú na útoky proti súdom a jednotlivým sudcom, čím sa podkopáva nezávislosť súdnictva a právny štát.

Cyprus: Na sociálnych sieťach sa množia hanlivé komentáre a negatívne vyjadrenia nielen zo strany širokej verejnosti, ale aj zo strany verejných činiteľov. Tieto útoky podkopávajú dôveru spoločnosti v súdnictvo.

Estónsko: Návrh týkajúci sa organizácie súdov a zmien týkajúcich sa Rady pre súdnictvo, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti a digitálnych záležitostí, môže mať negatívny vplyv.

Fínsko: Dĺžka súdnych konaní je stále príliš dlhá, čo ohrozuje vnímanie súdnictva zo strany širokej verejnosti. Dĺžka súdnych konaní ohrozuje možnosť jednotlivcov získať právnu ochranu. Hromadenie nevybavených vecí v hlavnom meste vedie k nerovnosti v prístupe k spravodlivosti.

Nemecko: Vývoj v Durínsku, kde politici blokujú menovanie členov výberových komisií pre sudcov, môže mať negatívny vplyv na vnímanie nezávislosti súdnictva zo strany verejnosti.

Nemecko: V júli 2025 vydal Správny súd v Berlíne rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že odmietanie žiadateľov o azyl na nemeckých hraniciach je (z hľadiska EÚ) nezákonné. Nasledovala vlna nevôle na sociálnych sieťach, počas ktorej bol predseda senátu obvinený z údajne nevhodnej blízkosti k Strane zelených – naznačovalo sa, že rozhodnutie bolo prijaté skôr z politických ako z právnych dôvodov.

Nemecko: Neúspešná voľba Frauke Brosius-Gersdorfovej na Spolkový ústavný súd v lete 2025 slúži tiež ako (negatívny) príklad toho, že ochrana dobrého mena súdov ustupuje do úzadia.

Holandsko: V roku 2025 niektorí politici opäť otvorene kritizovali súdne rozhodnutia a spochybňovali nezávislosť určitých justičných inštitúcií. Napríklad politický líder vládnej strany BoerBurgerBeweging (BBB) tvrdil, že Štátna rada je politicky zaujatá a má vo svojich radoch mnoho členov spriaznených so stranou D66. Toto tvrdenie sa ukázalo ako fakticky nesprávne. Výskum investigatívnej žurnalistickej platformy The Investigative Desk však ukazuje, že pojem „sudca D66“ sa medzi širokou verejnosťou udomácnil. Tento pojem má negatívny nádych a používa sa predovšetkým na kritiku súdnych rozhodnutí (Hoe de ‘D66rechter’ mainstream werd – The Investigative Desk).

Holandsko: V februári 2025 bol holandský sudca vystavený vyhrážkam po tom, čo rozhodol, že rozhodnutie ministra spravodlivosti a bezpečnosti a ministra pre azyl a migráciu nebolo dostatočne odôvodnené. Následne člen Senátu zverejnil na sociálnych sieťach meno dotknutého sudcu a meno jeho partnerky.

Portugalsko: Vyšetrovania a súdne konania v mediálne sledovaných prípadoch, do ktorých boli zapojení politici a sudcovia, niekedy vytvorili zavádzajúci dojem o fungovaní justičného systému.

Rumunsko: Politici a médiá zaútočili na sudcov, čo medzi širokou verejnosťou vyvolalo vlnu nenávisti voči sudcom. Politici, počnúc premiérom, označujú sudcov za „privilegovaných“, „necitlivých“, „hrubých“ a „parazitov na štátnom rozpočte“, ktorí poberajú „nehorázne mimoriadne dôchodky“. Čím viac sa Najvyššia rada sudcov a Rumunská asociácia sudcov snažia napraviť dezinformácie a nepravdy, ktoré sa šíria, tým viac narastajú nenávistné reakcie. Médiá a sociálne siete používajú urážlivý a dokonca vulgárny jazyk, keď sa vyjadrujú o sudcoch. Dospelo to až do bodu, keď sa sociálne siete využívajú na vyzývanie násilníkov a obchodníkov s ľuďmi, aby znásilnili dcéry, matky a priateľky sudcov a aby ukradli majetok sudcov, ktorí sú označovaní za „mafiánov, ktorí nerešpektujú zákon“ a ktorí „by mali byť sťatí“, pretože sú „bežná spodina“. Na Facebooku vznikli skupiny špeciálne určené na zverejňovanie hrozných a posmešných príspevkov o sudcoch, ako napríklad „nenávidíme sudcov“ alebo „adoptuj si sudcu“. Atď., atď.

Rumunsko: V novembri 2025 sme boli svedkami hrôzostrašných útokov na Najvyšší kasačný a súdny dvor. Navyše nový podpredseda vlády verejne vyhlásil v súvislosti s dôchodkami sudcov, že berú peniaze deťom, ktoré chodia spať hladné, a z rozpočtu nemocníc, ktorým chýbajú lieky! Predsedovia odvolacích súdov a predsedovia tribunálov (okresných súdov) a združenia sudcov verejne reagovali na neprijateľné útoky na justičný systém. Všetky tieto útoky iných štátnych orgánov na justíciu viedli k poklesu dôvery verejnosti v justičný systém a jeho nezávislosť.

Slovensko: Verejné vyhlásenia politikov z celého politického spektra, ako aj iných najvyšších predstaviteľov verejnej moci a niekedy aj médií, ktoré prekračujú hranice prípustnej kritiky súdov a ich rozhodnutí a často majú charakter osobných útokov na sudcov za ich rozhodovaciu činnosť, spojené s výzvami na ich trestné alebo disciplinárne stíhanie, čo by mohlo mať odstrašujúci účinok na sudcov ako celok, neprestali a stále pretrvávajú.

Španielsko: Vnímaná nezávislosť španielskeho súdnictva bola v roku 2025 negatívne ovplyvnená viacerými udalosťami. Konkrétne viacerí členovia vlády a politickí lídri otvorene kritizovali súdne kroky, ktoré sa ich týkali, a prezentovali ich ako manévre politického prenasledovania. Napríklad členovia výkonnej moci pripisovali trestné vyšetrovania týkajúce sa blízkych spolupracovníkov premiéra (jeho manželky a brata) údajnej tajnej dohode medzi sudcami a opozíciou a označovali tieto konania za „politickú inštrumentalizáciu“. Tieto vyhlásenia – ktoré implicitne obviňujú sudcov z konania s politickou zaujatosťou – vážne narúšajú dôveru verejnosti v nestrannosť súdnictva.

Španielsko: Počas celého roka 2025 sa stali častými obvinenia z „právneho boja“ – zo strany určitých politických hovorcov – s cieľom diskreditovať súdne rozhodnutia, čo podkopáva demokratickú legitimitu sudcov.

Španielsko: Ďalším znepokojujúcim javom bola séria osobných a verejných útokov na sudcov vyšetrujúcich citlivé prípady: v máji 2025, po predvolaní manželky premiéra na výpoveď, bol vyšetrujúci sudca Juan Carlos Peinado vystavený početným urážkam a tlakom z vysokých miest (ministri tvrdili, že vyšetrovanie „by malo byť odložené“ a nazvali ho „krutým a neľudským prenasledovaním“, označili vyšetrovanie za „spackané“ alebo „učebnicový prípad neplatnosti“ atď.). Tieto vyhlásenia, ktoré prichádzajú dokonca od členov Rady ministrov a parlamentných hovorcov, predstavujú systematické napádanie súdnictva, ktoré sa stáva čoraz bežnejším. V sumáre, v priebehu roku 2025 sa verejné vnímanie nezávislosti súdnictva zhoršilo v dôsledku atmosféry politickej konfrontácie okolo rozhodnutí sudcov v mediálne sledovaných prípadoch.

10. Ďalšie udalosti od 1. 1. 2025, ktoré môžu mať vplyv na nezávislosť – uveďte

Pozitívny vývoj od 1.1.2025:

Francúzsko: Stále viac politických lídrov sa cíti oprávnených útočiť na justičný systém, obviňovať sudcov z politizácie a chce zakázať odborové zväzy sudcov alebo zrušiť národnú školu pre sudcov a prokurátorov, ktorá je napriek tomu medzinárodne uznávaná.

Maďarsko: Plat sudcov sa mierne zvýšil, zatiaľ čo platy zamestnancov súdnictva sa výrazne zvýšili.

Maďarsko: V februári 2025 sa konalo demonštrácia sudcov, ktorí požadovali reformy v prospech súdnictva, nezávislosti sudcov a právneho štátu; demonštrácia prilákala veľké davy a podporili ju aj zástupcovia iných profesií (právnici, učitelia, lekári).

Poľsko: Do parlamentu boli zaslané návrhy nových zákonov týkajúcich sa reformy súdnictva, Najvyššieho súdu a Národnej rady súdnictva (NCJ)

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Fínsko: Nárast výšky štátom vyplácanej náhrady za súdne spory v posledných rokoch v dôsledku dĺžky súdnych konaní.

Maďarsko: Okrem už existujúcej formy odškodnenia bola v občianskoprávnych konaniach zavedená nová forma finančného odškodnenia. Pre súdy bola zavedená povinnosť vyplatiť finančnú náhradu, ak prekročia zákonnú lehotu na rozhodnutie, bez ohľadu na dôvod (objektívna zodpovednosť), čo poškodzuje najmä súdy, ktoré sú preťažené prípadmi, ako napríklad v Budapešti. V centrálnom rozpočte nie je na vyplácanie týchto náhrad vyčlenená žiadna samostatná položka; namiesto toho sa musia vyplácať z vlastných rozpočtov súdov.

Maďarsko: Škandál okolo takzvaného „zoznamu Tisza“: V októbri 2025 došlo k hackerskému útoku na databázovú aplikáciu opozičnej strany TISZA a v dôsledku možného trestného činu (podľa úradu na ochranu údajov) sa údajne dostali na verejnosť osobné údaje viac ako 18 000 (podľa iných zdrojov: približne 200 000) registrovaných používateľov. Neskôr vládne zdroje tvrdili, že aplikáciu si stiahlo aj niekoľko sudcov, pričom niektorí z nich boli dokonca menovaní v médiách. Provládne noviny vyzývali týchto sudcov, aby odstúpili, keďže sympatie k strane nie sú zlučiteľné s nestrannosťou, čo je dôležitou požiadavkou na výkon funkcie sudcu, a minister na čele úradu predsedu vlády kritizoval samosprávne orgány justície za to, že nevyšetrujú sudcov, ktorých mená sa na zozname nachádzajú.

Maďarsko: Bolo predložených viacero kontroverzných návrhov zákonov a legislatívnych zmien, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú fungovanie súdov, medzi nimi aj zákon o transparentnosti verejného života, ktorého cieľom je zabezpečiť transparentnosť zahraničného vplyvu mimovládnych organizácií.

Maďarsko: Pokiaľ ide o žaloby o opravu v tlači, ktorých počet sa s blížiacimi voľbami zvyšuje, súdy a sudcovia, ktorí sa nimi zaoberajú, sú terčom mnohých nepodložených útokov na sociálnych sieťach.

Holandsko: V predvečer volieb do Poslaneckej snemovne v októbri 2025 nezávislá komisia zriadená Holandskou advokátskou komorou posúdila volebné programy politických strán. Zistilo sa, že rekordný počet programov (dvanásť z pätnástich) obsahoval návrhy, ktoré sú v rozpore s princípmi právneho štátu alebo s nimi priamo kolidujú. Medzi príklady patrí obmedzovanie práva na demonštrácie a spochybňovanie medzinárodných zmlúv či nezávislosti súdnictva [NOvA-Toets-Verkiezingsprogramma’s-2025 (1).pdf].

Rumunsko: V decembri zverejnili traja sudcovia video, ktoré malo dokázať, že v určitej trestnej veci na určitom súde došlo k zmene zloženia senátu s cieľom dosiahnuť konkrétny výsledok konania, a tvrdili, že takáto prax sa v justícii bežne používa. To vyvolalo veľkú diskusiu v médiách a medzi verejnosťou a Najvyššia rada súdnictva začala konzultáciu so sudcami o aktuálnych otázkach rumunského justičného systému prostredníctvom rozoslania dotazníka. 98,1 % sudcov odpovedalo, že v danom roku pociťovali verejnú kampaň proti justícii. Praktika, ako bola prezentovaná vo videu, bola v 91,6 % odpovedí popretá. Ako skutočné problémy boli uvádzané nedostatočný počet zamestnancov alebo sudcov; pracovná záťaž; potreba štandardizácie práce; legislatíva ovplyvňujúca výkon spravodlivosti; nevyhovujúce priestory; úplné oddelenie kariér sudcov a prokurátorov; nedostatočné platy.

B. Kvalita spravodlivosti

11. Dostupnosť súdov (napr. súdne poplatky, právna pomoc, jazyk)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: V lete 2025 bol novelizovaný zákon o právnej pomoci a od jesene došlo k výraznému zvýšeniu odmeny pre verejne menovaných obhajcov a advokátov poskytujúcich právnu pomoc. Táto odmena však stále zďaleka nedosahuje trhové sadzby.

Dánsko: Dánska rada pre správu spravodlivosti začala revíziu pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci v občianskoprávnych veciach s cieľom odporučiť zmeny v systéme, aby sa zabezpečil účinný a rovnaký prístup k súdom. Práca rady by mala byť ukončená v roku 2026.

Nemecko: Občiansky súdny poriadok (§ 1122 ZPO) bol novelizovaný s cieľom umožniť spolkovým krajinám testovanie určitých občianskoprávnych konaní, ktoré prebiehajú výlučne online. Online občianskoprávne konanie má okrem iného umožniť občanom uplatňovať svoje nároky v prípadoch s nízkou hodnotou sporu v rámci užívateľsky prívetivého, prístupného a digitálne podporovaného súdneho konania.

Maďarsko: V priebehu roka boli zmenené a doplnené predpisy o súdnych poplatkoch, čo sa týka hlavne poplatkov za konania na prvostupňových súdoch. Súdne poplatky boli znížené v prípadoch s nižšou hodnotou sporu, zatiaľ čo v prípadoch s vyššou hodnotou sporu boli zvýšené. Okrem toho bol pre konania na prvostupňových súdoch zavedený pásmový, progresívne variabilný systém poplatkov, ktorý nahradil predchádzajúci systém paušálnych poplatkov. To zabezpečuje lepší prístup k súdom pre ľudí žijúcich v skromnejších pomeroch.

Lotyšsko: Od 1. apríla 2025 bola zjednodušená úprava súdnych poplatkov, bola stanovená maximálna výška súdnych poplatkov a boli zavedené ustanovenia, ktoré súkromným právnickým osobám dávajú právo požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov a platenia kaucie, ako aj o odklad platby súdnych poplatkov. Výška súdneho poplatku za nepeňažné nároky bola zvýšená, aby sa zabezpečila proporcionalita so zdrojmi spotrebovanými súdom a s administratívnymi nákladmi.

Holandsko: Prax sociálnej právnej pomoci v Holandsku je pod tlakom. S cieľom riešiť túto situáciu a povzbudiť viac mladých právnikov, aby sa venovali kariére v oblasti sociálnej právnej pomoci, Rada pre právnu pomoc za určitých podmienok prepláca náklady na odbornú prípravu advokátskym koncipientom pracujúcim v sociálnej praxi. Okrem toho Tilburgská univerzita spustila rozšírený magisterský program v oblasti sociálnej právnej právna pomoc. Zvýšená pozornosť sa venuje aj financovaniu verejne dotovanej právnej pomoci, hoci naďalej pretrváva nedostatok finančných prostriedkov.

Portugalsko: Medzi sudcami rastie povedomie o vydávaní rozhodnutí v zrozumiteľnom jazyku.

Slovensko: S účinnosťou od 1. januára 2026 sa zjednodušil spôsob vytvárania samostatných územných obvodov pre pracoviská okresných súdov, ktoré boli zriadené v rámci zmeny súdnej mapy v roku 2022, čím sa vytvoril právny priestor pre lepšiu dostupnosť okresných súdov, najmä v rodinných a trestných veciach.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Hoci o pristúpení Bulharska k euru bolo rozhodnuté v júli 2025, takmer 6 mesiacov ministerstvo spravodlivosti nepodniklo žiadne kroky na príslušné stanovenie súdnych poplatkov v sadzobníku poplatkov schválenom Radou ministrov. V dôsledku toho budú musieť súdy prepočítať minimálne poplatky na nepárne čísla.

Estónsko: Návrh týkajúci sa organizácie súdov, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti a digitálnych záležitostí, obmedzuje prístup k spravodlivosti.

Fínsko: Dĺžka súdnych konaní sa v roku 2025 opäť predĺžila. To oslabuje právnu ochranu fyzických osôb a podnikateľov. Dĺžka súdnych konaní je spôsobená najmä nedostatočnými zdrojmi.

Fínsko: Náklady na súdne konania sa ešte viac zvýšili. To zhoršuje skutočný prístup k súdom pre tých, ktorí nemajú nárok na právnu pomoc.

Írsko: Právna pomoc v občianskoprávnych veciach zostáva nezmenená napriek záväzku tento systém prehodnotiť. Poplatky za právne služby zostávajú vysoké.

Holandsko: Stále pretrváva problém týkajúci sa súdnych tlmočníkov (nedostatočná dostupnosť a neprimeraná odmena).

Poľsko: Prístupnosť súdov je obmedzená tým, že veľký počet sudcov odišiel do dôchodku a neboli menovaní žiadni noví sudcovia.

Portugalsko: Poplatky sú stále príliš vysoké.

12. Zdroje súdnictva (ľudské/finančné/materiálne), odmeňovanie/prémie/odmeny pre sudcov a prokurátorov vrátane pozorovaných zmien (významný a cielený nárast alebo pokles za posledný rok) (Materiálne zdroje sa týkajú napr. budov súdov a iných zariadení. Finančné zdroje zahŕňajú platy zamestnancov súdov a prokuratúr.)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Chorvátsko: Odmeňovanie sudcov bolo zvýšené.

Fínsko: V posledných rokoch (2024 – 2025) došlo k dočasnému zlepšeniu v oblasti zdrojov,

Fínsko: Systém odmeňovania sudcov je v súčasnosti viazaný na kolektívnu zmluvu, keďže je vo všeobecnosti organizovaný podobne ako platy štátnych zamestnancov vo verejnom sektore. Iba systém odmeňovania sudcov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu je upravený zákonom. Systém platov sudcov pripravila komisia Národnej správy súdov. Práca komisie nedosiahla žiadny pokrok a komisia nepracuje otvorene. Sudcovia nemajú v komisii žiadneho zástupcu.

Francúzsko: Prebieha prijímanie nových sudcov a prokurátorov do roku 2027 (+1 500 miest). Tieto nábory sa uskutočňujú napriek politickej a rozpočtovej nestabilite vo Francúzsku. Napriek tomu však nestačia na zvládnutie objemu nových a existujúcich vecí.

Francúzsko: Sudcovia a prokurátori majú od 1.decembra 2025 prospech z reformy platovej stupnice. Celková štruktúra platových stupníc prinesie v strednodobom a dlhodobom horizonte reálne zvýšenie platov pre všetkých a obnoví vyhliadky na postupný kariérny rast v rámci jednotlivých platových tried.

Nemecko: V júli 2025 Spolkové ministerstvo spravodlivosti oznámilo uzavretie nového tzv. „Paktu za právny štát“ s celkovou sumou 240 miliónov eur, ktoré majú byť počas tohto volebného obdobia poskytnuté na posilnenie personálu súdnictva. Financie mali byť poskytnuté spolkovým krajinám v dvoch tranžách, pravdepodobne v rokoch 2026 a 2028. Na urýchlenie digitalizácie bolo sľúbené vyčlenenie celkovej sumy až 210 miliónov eur, t. j. 70 miliónov eur ročne, na roky 2027 až 2029. Konkrétne využitie týchto prostriedkov sa ešte musí koordinovať so spolkovými krajinami. Rokovania medzi federálnou vládou a krajinami o novej dohode stále prebiehajú.

Nemecko: V dôsledku predchádzajúcej legislatívy sa odmeny vo väčšine spolkových krajín vo februári zvýšili o 5,5 % po 0 % zvýšení v roku 2024.

Holandsko: Personálne obsadenie v rámci prokuratúry je v súčasnosti v zásade primerané, keďže vďaka investíciám do odbornej prípravy v predchádzajúcich rokoch je teraz k dispozícii dostatočný počet prokurátorov.

Rumunsko: V roku 2025 boli dokončené rozsiahle opravy a prístavby budov súdov a prokuratúr, ako aj výstavba nových budov. Zrekonštruované alebo novo postavené budovy spĺňajú európske normy a úsilie vynaložené v tejto súvislosti si zaslúži uznanie. Stále však existuje celý rad súdov a prokuratúr, ktoré nedisponujú priestormi spĺňajúcimi požiadavky kladené na súd alebo prokuratúru

Slovensko: Od júla 2025 boli pridelené finančné prostriedky na zvýšenie platov zamestnancov súdnictva, vrátane zamestnancov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu, ktorí pôvodne neboli zahrnutí do zvýšenia platov od 1. januára 2025 (to sa vzťahovalo len na zamestnancov súdov prvého a druhého stupňa). Treba dodať, že ide len o dočasné riešenie na tri roky a že platy zamestnancov súdov (nie sudcov) je potrebné v budúcnosti riešiť systematicky.

Slovinsko: Platové ohodnotenie sudcov (a prokurátorov) bolo zvýšené na základe trojročného plánu, čiastočne v dôsledku rozhodnutí Ústavného súdu Slovinskej republiky a čiastočne v dôsledku novo zavedeného platového systému pre celý verejný sektor.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Rakúsko: Podľa oficiálnych štatistík bude na okresných a krajských súdoch koncom roka 2025 chýbať približne 250 sudcov v dôsledku nárastu počtu prípadov vo všetkých oblastiach a legislatívnych zmien, ktoré súdom pridali ďalšie úlohy. To znamená, že chýba viac ako desatina sudcov. Okrem toho chýba 10 sudcovských miest na Federálnom správnom súde a dlhodobo neobsadené miesta na Federálnom finančnom súde sa nezapĺňajú. S cieľom zachovať vysoké štandardy rakúskeho súdnictva je potrebné rýchlo vytvoriť potrebné dodatočné miesta a vytvoriť podmienky na ich obsadenie.

Rakúsko: Sudcovia utrpia pri odchode do dôchodku masívnu stratu príjmu (až 60 %). To sa týka väčšiny kolegov, ktorí stále pôsobia ako sudcovia, keďže prechodné opatrenia čoskoro vypršia. Treba zohľadniť, že (počiatočné) platy rakúskych sudcov sú vzhľadom na ich zodpovednosť a v európskom kontexte už aj tak pomerne nízke. Okrem toho sudcovia pri ukončení pracovného pomeru nedostávajú odstupné, čo je povinné v prípade iných pracovných pomerov podľa súkromného práva. Preto je potrebné zvýšiť platy a dôchodky sudcov (a prokurátorov) s ohľadom na európske štandardy týkajúce sa zdrojov a platov v justícii.

Bulharsko: Pretrváva problém, že viac ako 90 % rozpočtu súdnictva sa vynakladá na platy a iné náklady na personál. Neplánujú sa takmer žiadne cielené investície a budovy súdov v niekoľkých mestách (najmä vo Varne) potrebujú modernizáciu.

Bulharsko: Platové podmienky sú naďalej uspokojivé, ale tempo ich rastu vyvoláva negatívne reakcie v spoločnosti. Rozdiely v odmeňovaní medzi rôznymi úrovňami súdov sú stále značné, čo tiež vyvoláva zmätok vo verejnosti. Údaje o základných platových podmienkach nie sú oficiálne zverejňované.

Cyprus: Počet vyškolených zamestnancov, podporného a administratívneho personálu je naďalej výrazne nižší, než je potrebné na zabezpečenie hladkého chodu súdnej kancelárie a poskytovanie účinnej pomoci sudcom. Sudcovia naďalej vykonávajú neprimerane veľké množstvo „administratívnych“ úloh každý deň. Počet dostupných stenotypistov/stenografov je výrazne nižší, ako by bolo optimálne. Sudcovia potrebujú sekretársku podporu a pomoc, ktorá nie je k dispozícii. Príslušné vládne rezorty sú ochotné pomôcť pri zabezpečovaní personálu. Pracovné podmienky tohto personálu sa však nepovažujú za uspokojivé (plat, pracovná záťaž, kancelárske priestory atď.), a preto sa neprihlasuje dostatok uchádzačov.

Česko: Niektorým súdom došli pred koncom roka 2025 finančné prostriedky na advokátov, znalcov alebo tlmočníkov

Česko: Pretrvávajúce nízke platy zamestnancov súdov.

Estónsko: Ministerstvo spravodlivosti a digitálnych záležitostí požiadalo súdy o výrazné rozpočtové škrty.

Estónsko: Minister odmietol vypísať výberové konania na obsadenie 13 voľných miest sudcov. To už malo negatívny vplyv na procesné lehoty.

Fínsko: Dĺžka súdnych konaní je hlavne dôsledkom nedostatočných zdrojov. Ďalším problémom je nájsť vhodných zamestnancov pre súdy, keďže harmonogram náboru je náročný a chýbajú kvalifikovaní uchádzači o pozíciu sudcu. Je to spôsobené tým, že systém sudcovských stážistov bol od roku 2010 zrušený alebo obmedzený. Súd už nie je považovaný za atraktívnu kariérnu voľbu kvôli nízkym platom sudcov. Postupy pri nábore nových sudcov nie sú primerané.

Fínsko: Počet dočasných sudcov vo Fínsku je značný, čo nie je uspokojivé, keďže sudcovia by mali konať nezávisle. Sudcovia by nemali byť závislí od predsedov súdov, ktorí rozhodujú o menovaní dočasných sudcov. Ak predseda súdu nie je schopný dodržiavať riadne postupy pri prijímaní nových sudcov, existuje riziko, že rozpočtové prostriedky budú použité na svojvoľné menovania.

Fínsko: Po dočasnom zlepšení v oblasti zdrojov v posledných rokoch (2024 – 2025) boli v roku 2025 ohlásené výrazné úspory od roku 2027. Rozpočtové škrty súvisia so skutočnosťou, že financovanie na zníženie počtu nevybavených prípadov na základe správy o výkone spravodlivosti (2022) skončí na konci roka 2026. To znamená celkové zníženie rozpočtových prostriedkov pre súdny systém o 7,9 milióna eur. Okrem toho rozpočtové škrty vyplývajúce zo všeobecnej situácie štátnych financií vytvárajú potrebu úspor vo výške 10,77 milióna eur.

Francúzsko: Observatórium referenčného rámca pre pracovnú záťaž sudcov a prokurátorov, ktoré vedie ministerstvo spravodlivosti a na ktorom sa podieľajú sudcovské združenia, bolo zriadené v nadväznosti na pracovná skupina zameraná na posudzovanie pracovného zaťaženia sudcov a prokurátorov. Závery tejto skupiny však potvrdili chronický nedostatok personálu, ktorý sudcovia a prokurátori už desaťročia označujú za nevyhnutný. Na efektívnu prácu je potrebných dvakrát až trikrát viac sudcov a prokurátorov, čo by Francúzsko konečne priblížilo k priemeru CEPEJ. Preto je viac než kedykoľvek predtým potrebné prehodnotiť pracovný čas. Sudcovia a prokurátori sa pod ťarchou exponenciálne rastúceho pracovného zaťaženia zalamujú. Zníženie pracovného času nie je možné.

Francúzsko: V roku 2025 vzniklo mnoho ťažkostí v súvislosti s trestnými vecami. Nie je dostatok sudcov na vybavovanie trestných vecí. Táto napätá situácia vedie k neprimeraným oneskoreniam v konaniach a odročovaniu vecí.

Francúzsko: Dôstojné pracovné podmienky si vyžadujú aj politiku v oblasti nehnuteľností prispôsobenú poslaniu sudcov a prokurátorov. Už desaťročia neexistujú žiadne efektívne investície do nehnuteľností a existujú značné ťažkosti s riadnou údržbou početných objektov súdov. Patrí sem okrem iného porucha kotlov v zime, pojednávacie miestnosti, ktoré sú buď prehriate, alebo mrazivo studené bez stredných teplotných zón, prehrievanie generátorov, chýbajúca klimatizácia, všetky druhy zatekania a stiesnené a nedostatočné kancelárie. Nedávne zvýšenie rozpočtu neumožnilo prispôsobiť program v oblasti nehnuteľností tak, aby vyhovoval súčasným potrebám. Tento program si vyžaduje trvalé úsilie a proaktívne dlhodobé riadenie. Súčasné rozpočtové obmedzenia naopak spomalili projekty alebo ich pozastavili. Okrem toho bola viacerými ministerstvami spoločne vypracovaná národná norma pre kancelárske priestory, ktorá je pre ministerstvo spravodlivosti záväzná, a to bez akejkoľvek konzultácie so zástupcami sudcov a prokurátorov. Nezohľadňuje preto špecifické potreby justičných funkcií, ako je napríklad požiadavka dôvernosti.

Nemecko: V celej krajine stále chýba približne 2 000 prokurátorov a trestných sudcov. V dôsledku toho sa trestné konania predlžujú a preťažené prokuratúry musia čoraz častejšie brať žaloby späť. Na týchto úradoch sa nahromadilo takmer jeden milión nevyriešených spisov. V roku 2024, už druhý rok po sebe, prokurátori prijali približne 5,5 milióna nových prípadov. To je o 515 000 konaní viac ako v roku 2020. Do konca roka 2024 sa na prokuratúrach nahromadilo približne 950 000 nevyriešených prípadov – o 240 000 viac ako v roku 2020. V roku 2024 viedol iba jeden z šestnástich prípadov k obžalobe pred súdom, zatiaľ čo v roku 2014 to bol ešte jeden z desiatich. Situácia je obzvlášť dramatická v Hamburgu, kde sa počet otvorených prípadov od roku 2021 takmer strojnásobil. Vyšetrovatelia tam budú musieť zvládnuť nárast o 181 percent z 22 900 prípadov na konci roka 2021 na 64 404 do polovice roka 2025.

Nemecko: Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko vykazuje k 30. júnu 2025 najvyšší počet nevyriešených prípadov v celonemeckom meradle, a to takmer 267 000 prípadov, čo predstavuje nárast o približne 40 percent v porovnaní s koncom roka 2021. Uvádza sa, že chýba 460 prokurátorov.

Nemecko: Inštitút pre ekonomický výskum ifo skúmal, ako sa vyvíjali finančné zdroje súdnictva od začiatku tohto tisícročia. Na tento účel inštitút ifo analyzoval rozpočtové údaje federálnej vlády a spolkových krajín. Kľúčový zistenie: V priebehu rokov došlo k nominálnemu nárastu výdavkov na súdnictvo. Tieto nárasty však boli kompenzované infláciou, takže reálne výdavky spravodlivosti vo federálnych štátoch v roku 2023 sa znížili na úroveň z roku 2015 (https://www.ifo.de/pressemitteilung/2025-11-07/weniger-geld-fuer-justiz-deutschland).

Nemecko: V novembri 2025 zverejnil Spolkový ústavný súd svoje dlho očakávané nadväzujúce rozhodnutie týkajúce sa odmeňovania verejných činiteľov. Konštatoval, že odmeňovanie vo veľkej väčšine pozícií vo verejnej službe v spolkovej krajine Berlín bolo – v priebehu niekoľkých rokov – neústavne nízke. Toto rozhodnutie sa vzťahuje aj na sudcov a prokurátorov. Súd zaviedol do svojho odôvodnenia niektoré zmeny, ktoré sa na prvý pohľad javia ako skôr technické, ale sú tiež navrhnuté tak, aby uľahčili rozhodovanie a urýchlili konanie. V podstate sa však zdá, že súd obmedzil svoje preskúmanie odmeňovania a vrátil túto otázku späť zákonodarcovi ako otázku, ktorá sa týka predovšetkým politických a rozpočtových záležitostí. Týmto súd výslovne odmietol porovnávať úroveň odmeňovania verejných činiteľov s úrovňou príjmov v súkromnom sektore (bod 104 odôvodnenia). Túto možnosť ponechal otvorenú len pre určité pozície, ktoré ešte treba špecifikovať; súd však poznamenal, že takáto výnimka by sa mohla týkať najmä sudcov a prokurátorov. Preto zostáva nezodpovedaná otázka, akú úlohu zohrávajú európske normy pre odmeňovanie sudcov a prokurátorov v nemeckom ústavnom práve. V širšej perspektíve súd posilnil politickú zodpovednosť za odmeňovanie, ale stále sa snaží vyvážiť ju s požiadavkami európskeho práva a zákazom štrajkov.

Nemecko: Podľa výpočtov Nemeckého združenia sudcov dosahujú platy sudcov a prokurátorov na súdoch prvého stupňa približne 125 % priemerných platov všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok a približne 75 % priemerných platov zamestnancov pracujúcich na plný úväzok s magisterským titulom alebo rovnocenným vzdelaním

Maďarsko: Problémy s poklesom platov sudcov a neodôvodniteľnými rozdielmi v platovom systéme stále pretrvávajú.

Írsko: Zdanenie sudcovských dôchodkov zostáva nezmenené napriek náznakom, že by malo dôjsť k určitému zlepšeniu. Pre sudcov to predstavuje značnú záťaž a spôsobuje to významný problém pri nábore nových sudcov.

Írsko: Zhoršujúci sa stav budov a zariadení súdov v starých súdnych budovách. Nedostatok priestorov pre sudcov vzhľadom na rastúci počet sudcov

Írsko: Nedostatok súdnych budov/nedostatok súdneho personálu/pridelenie ďalších pracovných úloh súdom, čo má vplyv na zdroje.

Holandsko: Súdnictvo naďalej čelí ťažkostiam pri nábore dostatočného počtu sudcov; nedostatok sa prejavuje najmä v oblasti daňového práva.

Holandsko: O odmeňovaní čestných sudcov sa diskutuje už niekoľko rokov. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z júna 2024 (EUR-Lex – 62023CJ0041 – EN – EUR-Lex) dal novú dynamiku týmto prebiehajúcim diskusiám. Minister sa zaviazal predložiť návrh na primeranejšie odmeňovanie na jar 2026.

Holandsko: Rýchla fluktuácia podporného právneho personálu (súdnych právnikov a sekretárov prokuratúry) je dôvodom na obavy. Hoci väčšina súdov a prokuratúr je stále schopná pritiahnuť (mladých) právnikov do týchto funkcií, tí majú tendenciu pomerne rýchlo striedať pracoviská a následne prechádzať do iných organizácií. Je to spôsobené okrem iného výškou odmeny spojenej s týmito pozíciami.

Poľsko: Na súdoch pribúdajú voľné pracovné miesta.

Portugalsko: Platové podmienky sudcov stagnujú, čo vedie k znepokojivému poklesu kúpnej sily rok po roku; napriek snahám o zvýšenie počtu pracovných miest pretrváva vážny problém nedostatku sudcov a neprimeraných podmienok, a to tak z hľadiska budov súdov, ako aj zastaraných informačných technológií, počnúc počítačmi poskytovanými sudcom.

Rumunsko: V roku 2025 bola prijatá núdzová vyhláška, ktorou sa odložila výplata nárokov na plat sudcov a prokurátorov, stanovených súdnymi rozhodnutiami a nariadením predsedu Najvyššieho kasačného a justičného súdu, resp. nariadením generálneho prokurátora, na rok 2026. Sumy sú splatné od januára 2018. Tieto nevyplatené mzdové nároky boli pôvodne rozložené na obdobie 5 rokov (2025 – 2029), neskôr však boli sumy splatné za rok 2025 odložené na rok 2026.

Rumunsko: Nedostatok ľudských zdrojov naďalej predstavuje vážny problém. Vzhľadom na to, že celkový počet nevyriešených prípadov pred súdmi v roku 2025 bol približne rovnaký ako v roku 2024 (viac ako 3,5 milióna prípadov) a nedostatok sudcov sa pohyboval na úrovni 15 až 20 %, situácia sa nezlepšila. Tento problém navyše zhoršuje skutočnosť, že obsadené sú len niektoré z voľných pracovných miest, čo je spôsobené odchodom sudcov a súdneho personálu do dôchodku. Priemerná pracovná záťaž sudcov prekračuje prijateľné limity na mnohých súdoch. Nedostatok ľudských zdrojov, pokiaľ ide o súdnych úradníkov, zostal tiež vážnym problémom.

Rumunsko: Investície do infraštruktúry súdneho systému sú naďalej nedostatočné.

Rumunsko: Za necelé dva roky došlo k dvom zásadným zmenám dôchodkového systému pre sudcov, čo znížilo akúkoľvek predvídateľnosť ich postavenia. Táto situácia viedla k vlnám odchodov do dôchodku, čo prerástlo do obrovskej vlny, pričom sudcovia sa snažili zachovať si práva, ktoré nadobudli počas celej kariéry a ktoré boli ohrozené novými zákonmi. Nový návrh zákona z roku 2025 zvýšil vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, rovnako ako dĺžku služby potrebnú na odchod do dôchodku (o 10 rokov), a výška dôchodku sa drasticky znížila (z 80 % hrubého výpočtového základu na 70 % čistého). Ustanovenia o indexácii dôchodkov sa zrušili, takže služobné dôchodky sudcov sa nikdy nebudú aktualizovať ani indexovať, bez ohľadu na zvýšenie príjmov sudcov vo funkcii, mieru inflácie alebo zvýšenie minimálnej mzdy. Týka sa to výlučne dôchodkov sudcov a prokurátorov, a to nielen dočasne, ale natrvalo. Nevzťahuje sa to na žiadnych iných držiteľov verejných funkcií. Vláda úplne nesprávne argumentovala, že reforma dôchodkov sudcov v navrhovanej podobe je nevyhnutná z dôvodu požiadaviek Národného plánu obnovy EÚ. Rozhodnutím č. 1885 z 21. augusta 2025 Najvyššia rada sudcov zvolala na koniec augusta 2025 valné zhromaždenia sudcov odvolacích súdov, krajských súdov (tribunálov) a okresných súdov, aby vyjadrili svoje stanovisko k novému návrhu zákona a opatreniam potrebným na ochranu postavenia sudcov a nezávislosti súdnictva. Rada zdôraznila, že návrh zákona nie je výsledkom žiadneho dialógu so zástupcami súdnictva, ale skôr vyjadrením neprijateľného postoja, ktorý stelesňuje neflexibilnú pozíciu sily a autority výkonnej moci vo vzťahu k súdnictvu, čo je v demokratickej spoločnosti neprijateľné. V období od 27. augusta do 21. októbra 2025 súdy protestovali, čo bolo opatrenie schválené na valných zhromaždeniach. Najvyšší kasačný a súdny dvor postúpil vec Ústavnému súdu na predbežné preskúmanie ústavnosti, pričom zdôraznil, že súdnictvo, ktoré je z roka na rok zásadným spôsobom „reformované“ v závislosti od politickej vôle tých, ktorí sú pri moci, nemožno považovať za nezávislé, ale skôr za podriadené. Rumunská asociácia sudcov spolu s tromi ďalšími asociáciami sudcov a prokurátorov podala amicus curiae brief. Ústavný súd potvrdil námietku protiústavnosti a konštatoval, že zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré legislatívne akty v oblasti služobných dôchodkov, je ako celok protiústavný.

Rumunsko: Druhá verzia zákona, prijatá v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu, bola pre materiálnu nezávislosť sudcov rovnako škodlivá. Ako Legislatívna rada správne argumentovala vo svojom zamietavom stanovisku, služobný dôchodok sudcov bude v skutočnosti iba nominálny, bude existovať len de jure a de facto bude zrušený; výška služobného dôchodku, na ktorý majú sudcovia nárok, bude rovnaká alebo dokonca nižšia ako výška dôchodku vyplácaného v rámci verejného dôchodkového systému. Spôsob výpočtu je v zjavnom rozpore s ústavnými a európskymi normami, podľa ktorých sa hodnota služobného dôchodku musí čo najviac približovať hodnote príjmu dosiahnutého počas aktívnej služby. Najvyšší kasačný a súdny dvor napadol tento zákon pred Ústavným súdom. Rozhodnutie sa ešte čaká.

Portugalsko: Organizácia Ministerstva spravodlivosti, ktorá je zodpovedná za správu vybavenia súdnictva (IGFEJ), vytvára príliš veľa prekážok pri podpore súdov, najmä pokiaľ ide o IT podporu. Je nevyhnutné poskytnúť Najvyššej rade súdnictva zdroje na to, aby mohla spravovať IT platformy nezávisle od Ministerstva spravodlivosti a efektívnejšie.

Slovensko: Navrhovaná legislatívna zmena, ktorou sa mal zvýšiť rozdiel medzi platmi sudcov na rôznych súdnych úrovniach, nebola schválená, čo ohrozuje kvalitu personálneho obsadenia vyšších súdov, najmä Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu.

Slovinsko: Finančné prostriedky na fungovanie súdnictva sú naďalej nedostatočné, budovy súdov často nespĺňajú svoj účel a pretrváva chronický nedostatok súdneho personálu, ktorý je navyše slabo odmeňovaný.

Slovinsko: Rozsudok Ústavného súdu, ktorý nariaďuje primeranú úpravu platov sudcov, nebol vykonaný a vláda zároveň jasne vyjadrila, že ho nevykoná. Okrem toho stále existujú príliš veľké rozdiely medzi platmi ostatných štátnych úradníkov (poslancov, ministrov a sudcov, najmä miestnych sudcov). Otázka príplatkov/odmien pre sudcov a dôchodkové postavenie sudcov zostáva nevyriešená. Sudcom musia byť vrátené príspevky, ktoré súvisia so špecifikami ich funkcie a nie sú uvedené v zákone o spoločných základoch systému platov vo verejnom sektore (ZSTSPJS), a to konkrétne príspevok za nezlučiteľnosť vo výške 50 %, príspevok za mobilitu, príspevok za dosiahnutie postgraduálneho vzdelania nad rámec vzdelanostných požiadaviek na vstup do sudcovskej funkcie (LLM, PhD) a príspevok za špecializáciu. Treba tiež upraviť dôchodkové postavenie sudcov, keďže dôstojný dôchodok je vyjadrením postavenia sudcovského povolania a jeho ústavnej úlohy a súvisí so sudcovskou nezávislosťou. Dôchodok je viazaný na dĺžku služby, takže výška budúceho dôchodku sudcov v dôchodku závisí od hrubého platu. Ak sú sudcom vyplácané neústavné hrubé platy, starobný dôchodok bude tiež vypočítaný v nižšej sadzbe a – v rozpore so zásadou nezávislosti súdnictva – v neústavne nízkej sadzbe.

Španielsko: Materiálne a ľudské zdroje justičného systému sú naďalej nedostatočné.

Španielsko: Ročný prílev nových sudcov je naďalej pod odporúčanou úrovňou: v rokoch 2024 a 2025 bolo každý rok vypísaných len 120 miest, zatiaľ čo Generálna rada súdnictva odhaduje, že na udržanie počtu sudcov by bolo potrebných najmenej 350 miest ročne. Tento nedostatok investícií viedol k kolapsu justičného systému, pričom v roku 2023 došlo k nárastu počtu nových prípadov o 12,2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo ďaleko presahuje kapacitu na ich riešenie napriek úsiliu sudcov (ktorí v tom roku vyniesli o 19,6 % viac rozsudkov).

Španielsko: Dohoda o mzdách uzavretá v roku 2023 nebola v plnej miere implementovaná: vláda stále dlhuje sudcom a prokurátorom časť dohodnutých zvýšení (napríklad časti zodpovedajúce mimoriadnym mzdovým platbám za júl a december 2023 a 2024). K dnešnému dňu nebola sudcom a prokurátorom vyplatená ani produktívna prémia, ktorú im Najvyšší súd priznal za roky 2020 – 2022, čo mnohých sudcov prinútilo domáhať sa jej súdnou cestou. Okrem toho príspevky za pohotovostnú službu zostávajú symbolické, v niektorých prípadoch okolo 0,60 EUR za hodinu, čo je smiešna odmena. Zhrnutie: V priebehu roka 2025 nedošlo k žiadnemu skutočnému zlepšeniu zdrojov justičného systému: naďalej pretrváva nedostatok investícií do nových súdov a personálu a sľúbené zlepšenia platov neboli v plnej miere realizované.

13. Odborná príprava pracovníkov justície (vrátane sudcov, prokurátorov, advokátov, súdneho personálu, úradníkov/čakateľov)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Cyprus: Existujú špecifické programy zamerané na novo vymenovaných sudcov, na ktoré sú veľmi pozitívne ohlasy.

Írsko: Zavedenie rozsiahlejšieho vzdelávania sudcov formou prednášok, ktoré pokrýva širokú škálu tém. Teraz sa ponúka týždenné školenie

Lotyšsko: 1. januára 2025 začala svoju činnosť Akadémia spravodlivosti (ako komplexné vzdelávacie centrum pre sudcov, zamestnancov súdov, prokurátorov, asistentov prokurátorov a vyšetrovateľov). V roku 2025 sa uskutočnilo 312 vzdelávacích podujatí, vrátane 78 medzinárodných vzdelávacích podujatí, ktorých sa zúčastnilo 7 875 účastníkov.

Holandsko: Opäť bolo vyškolených viac sudcov (a prokurátorov, pozri otázku 13) ako v predchádzajúcich rokoch. Jedným z cieľov je zmierniť potenciálny vplyv starnutia pracovnej sily.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: V posledných rokoch sa o možnostiach školení v rámci EJTN medzi sudcami informuje ešte menej – okrem harmonogramu, ktorý si záujemcovia musia vyhľadať sami, sa o nadchádzajúcich školeniach veľa neoznamuje.

Fínsko: Odborná príprava pracovníkov justície je nedostatočná. Počet školení dostupných pre sudcov sa dokonca znížil kvôli nedostatočným zdrojom Národnej správy súdov.

Maďarsko: V maďarskom trestnom zákonníku došlo k mnohým zmenám, ktorými sa zaviedli nové typy trestných činov týkajúcich sa podvodov a obťažovania na internete. Počet prípadov prania špinavých peňazí sa tiež zvýšil vďaka implementácii smerníc EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí. Počet kurzov zameraných na tieto nové trestné činy je výrazne nízky a sú dostupné len pre malý počet účastníkov.

Holandsko: Odborná príprava sudcov bola teraz vyhodnotená. Podobné hodnotenie prebieha aj v prípade odborného vzdelávania prokurátorov. Výsledky: Súčasný program odborného vzdelávania sudcov je byrokratický a kladie značnú administratívnu záťaž na praktických školiteľov, ktorí už aj tak čelia značnému pracovnému tlaku.

Rumunsko: Nariadenie vlády č. 52/2025 o mimoriadnych opatreniach znemožnilo súdom a prokuratúram vynakladať výdavky na odborné vzdelávacie aktivity a na knihy, publikácie a dokumentačné materiály aj v roku 2025.

Slovensko: Od 1. augusta 2025 sa posilnil vplyv ministra spravodlivosti na fungovanie Justičnej akadémie a zároveň už jej riaditeľ nemusí byť sudcom ani prokurátorom.

14. Digitalizácia (napr. využívanie digitálnych technológií vrátane elektronickej komunikácie a nástrojov umelej inteligencie v rámci justičného systému a vo vzťahu k užívateľom súdov, procesné pravidlá, prístup k rozsudkom online)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Najväčším zlepšením je tu nový systém, ktorý umožňuje online prideľovanie prípadov platobných príkazov v celej krajine. Jeho zavedenie sa o rok odložilo a začalo sa 1. júla 2025.

Chorvátsko: Súdy a iné štátne subjekty, spoločnosti, advokáti, notári atď. komunikujú výlučne elektronickými komunikačnými prostriedkami.

Chorvátsko: Najvyšší súd zaviedol systém „ANON SYSTEM“, v ktorom sú všetky rozsudky dostupné, anonymizované a s rôznymi možnosťami vyhľadávania.

Dánsko: Portfólio trestných vecí bolo digitalizované pre niektoré kategórie prípadov

Francúzsko: Tím pre riadenie programov umelej inteligencie, zriadený ministerstvom spravodlivosti, skúma možnosť integrácie „asistenta umelej inteligencie“ na podporu sudcov a prokurátorov pri ich každodenných úlohách. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia boli vo všetkých súdnych obvodoch na dobrovoľnej báze vybraní testeri. Ich spätná väzba a odborné znalosti budú ministerstvom využité na posúdenie relevantnosti takýchto nástrojov a zabezpečenie ich účinnosti.

Nemecko: Od 1. januára 2026 sú všetky súdy a prokuratúry v Nemecku povinné viesť nové veci elektronicky. Rada pre elektronickú justíciu prijala celoštátnu stratégiu digitalizácie justičného systému („digitálna stratégia“). Jej cieľom je umožniť, aby žiadosti a podania od občanov, spoločností alebo iných strán, ktoré sa domáhajú spravodlivosti, bolo možné podávať a spracovávať digitálne. Vnútorné pracovné postupy v rámci justičného systému majú tiež vo väčšej miere využívať digitálne technológie a umelú inteligenciu (AI).

Írsko: Digitalizácia sa naďalej zlepšuje. Zavádzanie vylepšených technológií do širšej siete sudcov. Poskytovanie technologického vzdelávania pokrývajúceho širokú škálu oblastí. Zavádzanie nástrojov umelej inteligencie v uzavretom systémovom prostredí. Skúma sa využitie umelej inteligencie v rámci justičného systému.

Lotyšsko: Pokračujú práce na digitalizácii súdneho systému a vývoji IT platformy e-Case. Dozorná rada eCase schválila akčný plán programu e-Case a predĺžila prechodné obdobie pre úplný prechod všetkých konaní do 31. mája 2026. Súdna rada plánuje v roku 2026 rozšíriť kategórie digitalizovaných súdnych konaní, aby zabezpečila postupné zavádzanie elektronických konaní.

Lotyšsko: Portál e-Case bol vylepšený; okrem iných vylepšení je teraz k dispozícii napríklad nový elektronický formulár „Sťažnosť v správnom konaní“, ktorý používateľom umožňuje rýchlo, bezpečne a pohodlne podať sťažnosť týkajúcu sa procesného rozhodnutia orgánu.

Holandsko: V decembri 2025 Rada pre súdnictvo zaviedla vlastný nástroj umelej inteligencie, RechtspraakGPT. Tento asistent umelej inteligencie podporuje okrem iného vypracovávanie, úpravu a sumarizáciu memoránd, politických dokumentov, prezentácií a iných dokumentov. RechtspraakGPT nie je výslovne určený na úlohy súvisiace s rozhodovaním súdov, personálnymi záležitosťami, dôvernými dokumentmi alebo osobnými údajmi.

Poľsko: digitalizácia súdnych spisov by mala byť zavedená v roku 2026

Rumunsko: Každý rok sa vylepšujú IT a umelá inteligencia aplikácie používané súdmi. Ich počet sa zvyšuje, alebo sa existujúce aplikácie rozvíjajú, aktualizujú a vylepšujú. IT aplikácie sa tiež rozširujú z jedného odvolacieho súdu alebo viacerých odvolacích súdov na celoštátnu úroveň. Existujú aj IT aplikácie vytvorené pod záštitou Najvyššej rady justície, ktoré boli implementované priamo na celoštátnej úrovni.

Slovinsko: Slovinsko vyvinulo program na automatické rozpoznávanie hlasu a prepisovanie, ktorý sa má používať na súdoch.

Negatívny vývoj od 1.1.2025:

Bulharsko: Stále pretrvávajú problémy súvisiace s niektorými počiatočnými nedostatky v rozhraní a pri prístupe k spisom medzi súdmi; niektoré súdy stále neskenujú papierové doklady, čo sťažuje ďalší priebeh konania. Len veľmi malá časť formálnej práce sudcov (pokyny na úhradu poplatkov, doručovanie druhej strane atď.) je automatizovaná.

Bulharsko: V novembri 2026 Najvyššia súdna rada zaviedla antivírusový softvér Trellix na všetkých počítačoch súdov. Existujú obavy, že tento softvér môže získať prístup k určitým citlivým súborom (napr. k návrhom rozsudkov pred ich zverejnením), keďže kontrolu nad systémom nevykonáva Najvyššia súdna rada, ale externý dodávateľ – spoločnosť „Information Services“ JSC, ktorá nie je v 100 % vlastníctve štátu Česko: Pretrvávajúca nízka úroveň digitalizácie na súdoch, žiadny pokrok v sprístupňovaní elektronických spisov advokátom alebo stranám bez advokáta v konaní.

Fínsko: Sudcovia nemôžu využívať umelú inteligenciu. Ak sa umelá inteligencia používa pri riešení sporov a pri predkladaní a získavaní dôkazov pre súdy, vyhodnocovanie dôkazov sa pre sudcov zjavne stáva náročnejším. S tým súvisia aj vážne hrozby pre právoplatnosť rozsudkov. Využitie umelej inteligencie v súdnom konaní by mohlo ohroziť nezávislosť súdnictva, ak by sa umelá inteligencia používala nedbanlivo a bez jasného opodstatnenia v procesných predpisoch. Umelá inteligencia by mohla tiež spochybniť spoľahlivosť rozsudkov.

Fínsko: Zavedenie novej procesnej možnosti, podľa ktorej by sa ústne dôkazy získané na okresnom súde prijímali na odvolacom súde a najvyššom súde na základe videozáznamu vyhotoveného na okresnom súde, sa oneskorilo kvôli nedostatku prostriedkov na vybavenie okresných súdov vhodnými videozariadeniami a nástrojmi.

Fínsko: Zavedenie nových informačných systémov (AIPA) nezvýšilo efektívnosť, ale spomalilo súdnu prácu. Nové systémy kladú na sudcov väčšiu záťaž ako predtým a vyžadujú viac manuálnej práce, ktorá je náchylná na chyby.

Francúzsko: V súčasnosti prebieha digitalizácia trestných vecí na súdoch. Pokiaľ ide o kvalitu tejto digitalizácie a jej účinnosť, pretrvávajú mnohé technické ťažkosti. Sieťové pripojenie súdov je často príliš slabé na to, aby zvládlo počet živých vecí, čo spôsobuje mnohé narušenia. Okrem toho nie sú všetky aplikácie v oblasti trestného práva navzájom prepojené a aplikácie pre vyšetrovateľov polície nie sú efektívne.

Francúzsko: Digitalizácia v oblasti občianskeho práva nie je zavedená vo všetkých prípadoch. Bola zavedená pre súdy v oblasti sociálneho práva, pričom sa hlásilo mnoho technických ťažkostí.

Nemecko: Sasko-Anhaltsko je (jediným) spolkovým štátom, ktorý nestihol splniť federálny termín na prechod na elektronické spisy. Na základe výnimky má Sasko-Anhaltsko čas na zavedenie elektronického súdneho spisu do 31. decembra 2026. Neočakáva sa však, že sa mu to podarí. Tento vývoj zároveň oslabuje dôveru verejnosti v právny štát.

Nemecko: Celkovo budú musieť spolkové krajiny nielen rýchlejšie vynaložiť viac finančných prostriedkov, ale aj zamestnať viac pracovníkov, aby sa predišlo tomu, že v roku 2035 sa na trh dostanú produkty, ktoré budú na úrovni roku 2025. Okrem toho je potrebné odstrániť fragmentáciu systémov medzi jednotlivými krajinami.

Maďarsko: Stále chýba kvalifikovaný personál v oblasti informačných technológií. Dôvodom tohto problému je nedostatočná konkurencieschopnosť platov. Plat týchto odborníkov je v podnikateľskej sfére výrazne vyšší.

Holandsko: Systémy IKT, najmä v prokuratúre, sú zastarané a v praxi spôsobujú značné prevádzkové problémy. V lete 2025 bola prokuratúra navyše zasiahnutá kybernetickým útokom, v dôsledku čoho boli kalendáre nedostupné, e-mailové systémy boli narušené a prokurátori museli pracovať výlučne z pevných pracovísk. Očakáva sa, že úplná modernizácia infraštruktúry IKT potrvá ešte niekoľko rokov.

Holandsko: V niektorých oblastiach, napríklad v daňových sporoch týkajúcich sa automobilov a motocyklov, sa zdá, že advokáti podávajú námietky a následné odvolania, ktoré sú vypracované s využitím umelej inteligencie. Súdy uvádzajú, že sú zaplavené týmto typom prípadov, čo vytvára riziko, že by mohlo dôjsť k zablokovaniu administratívnych činností. Tento vývoj môže v iných prípadoch ohroziť schopnosť dosiahnuť súdne rozhodnutie v primeranej lehote.

Rumunsko: Ochrana a bezpečnosť údajov: využívanie osobných údajov účastníkov konania systémami umelej inteligencie vyvoláva otázky týkajúce sa súkromia a dôvernosti, pretože nástroje umelej inteligencie vo všeobecnosti potrebujú zhromažďovať veľké množstvá údajov od strán, čo môže viesť k neoprávnenému alebo nevhodnému zverejneniu osobných alebo súkromných informácií.

Slovinsko: Súdni tajomníci ešte nie sú pripravení na digitálnu komunikáciu a elektronické spisy.

Španielsko: Digitálna modernizácia justičnej správy prebieha bez zapojenia sudcov alebo právnych odborníkov. V dôsledku toho sa zavádzanie nových technológií uskutočňuje bez zohľadnenia potrieb sudcov pri súdnej činnosti: v praxi niektoré softvérové aplikácie predstavujú záťaž alebo spomaľujú súdnu prácu namiesto toho, aby ju uľahčovali, a to kvôli nedostatkom v dizajne alebo implementácii, ktoré nezohľadňujú každodennú realitu na súdoch.

Španielsko: Fragmentácia súdnych IT systémov pokračuje: rôzne platformy na riadenie prípadov používané v autonómnych spoločenstvách (LexNET, Avantius, Minerva atď.) nie sú medzi sebou plne interoperabilné, čo komplikuje elektronickú komunikáciu medzi súdmi v rôznych regiónoch. Táto nekompatibilita môže so sebou niesť riziká, napríklad v oblasti ochrany obetí rodovo podmieneného násilia alebo maloletých, ak informácie medzi jurisdikciami nepretekajú bezodkladne.

Španielsko: Stále sa nevyužívajú nástroje umelej inteligencie, ktoré by významne podporovali súdnu prácu.

15. Využitie hodnotiacich nástrojov a noriem (napr. systémy IKT, vrátane systémov založených na umelej inteligencii, na manažovanie vecí, súdne štatistiky a ich transparentnosť, monitorovanie, hodnotenie, prieskumy medzi používateľmi súdov alebo právnymi profesionálmi)

Pozitívny vývoj od 1.1.2025:

Francúzsko: Tím pre riadenie programov umelej inteligencie, zriadený ministerstvom spravodlivosti, skúma možnosť integrácie „asistenta umelej inteligencie“ na podporu sudcov a prokurátorov pri ich každodenných úlohách. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia boli vo všetkých súdnych obvodoch na dobrovoľnej báze vybraní pilotní používatelia. Ich spätná väzba a odborné znalosti budú ministerstvom využité na posúdenie relevantnosti takýchto nástrojov a zabezpečenie ich účinnosti.

Nemecko: Existuje niekoľko (zatiaľ nedokončených) IT projektov týkajúcich sa podávania súdnych podaní, triedenia a riadenia prípadov, živého prepisovania a prekladu. Existuje tiež niekoľko projektov na federálnej úrovni, napr. Justice cloud, online konania v občianskoprávnych veciach, informačný portál atď.

(https://www.bmjv.de/DE/themen/digitales/digitalisierung_justiz/digitalisierungsinitiative/digitalisie rungsinitiative_node.html%3E).

Nemecko: Poprední vydavatelia právnej literatúry ponúkajú nástroje na právny výskum podporované umelou inteligenciou, vrátane používania chatbotov (Juris, KI, Beck, Chat). Niektoré spolkové krajiny poskytli svojim sudcom prístup k týmto plateným službám a ponúkli im aj školenie o tom, ako používať umelú inteligenciu. Na prvý pohľad sa zdá, že skúsenosti sú pozitívne.

Rumunsko: ECRIS (Elektronický informačný systém súdneho registra). Každý súd má k dispozícii databázu obsahujúcu informácie o súdnych spisoch a úplných rozsudkoch. Systém ECRIS zabezpečuje automatické a náhodné prideľovanie prípadov senátom a uchováva údaje o všetkých súdnych spisoch od začiatku až po koniec každého súdneho konania. Systémy ECRIS a StatisECRIS tiež uchovávajú a spracúvajú údaje a dokážu generovať správy o ukazovateľoch efektívnosti súdu a jednotlivých sudcov. Používajú sa pri ročnom hodnotení súdu a pri hodnotení práce sudcov a týkajú sa: počtu prípadov vybavených v danom časovom období, efektívnosti, podielu prípadov uzavretých za rok, dĺžky konaní, počtu nevybavených prípadov, počtu vynesených rozsudkov, oneskorení pri vypracúvaní odôvodnenia rozsudku, počtu súdnych pojednávaní, ktorých sa sudca zúčastnil, vrátane počtu súdnych pojednávaní, ktorým predsedal.

Rumunsko: EMAP je program nadväzujúci na ECRIS, v rámci ktorého majú sudcovia pri skúmaní rôznych prípadov prístup k judikatúre iných súdov (za predpokladu, že tieto súdy súhlasili so zdieľaním informácií). Využitie umelej inteligencie v tejto oblasti sa môže prejaviť vo forme softvéru, ktorý dokáže prečítať množstvo rozsudkov na základe určitých kľúčových slov alebo fráz a vygenerovať relevantnú správu o analyzovaných informáciách.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: V súčasnosti sa takmer žiadne takéto funkcie nevyvíjajú. Hlavnou funkciou založenou na algoritmoch v IT systémoch súdov bolo prideľovanie prípadov medzi sudcov a prokurátorov, ale stále existujú oblasti, v ktorých toto prideľovanie nefunguje.

Estónsko: Ministerstvo spravodlivosti a digitálnych záležitostí pripravilo návrh zákona o dodatočnom hodnotení sudcov, tento systém však neobsahuje žiadne objektívne kritériá pre takéto hodnotenie.

Fínsko: Od spustenia nového nástroja na spracovanie údajov AIPA (október 2019) neexistujú žiadne nástroje na odhad počtu a rozsahu prípadov predložených súdu. AIPA neposkytuje dostatočné informácie ani štatistiky, ktoré by podporili riadenie súdov alebo poskytli nástroje na posúdenie rozpočtových potrieb súdov. AIPA má stále významné nedostatky a problémy so spoľahlivosťou.

Fínsko: Zavedenie systému AIPA nezvýšilo efektívnosť, ale spomalilo prácu súdov. Nové systémy kladú na sudcov väčšiu záťaž ako predtým a vyžadujú viac manuálnej práce, ktorá je náchylná na chyby. Nový nástroj na spracovanie údajov pre správne súdy „Haipa“ je natoľko nedokonalý, že právni asistenti ho prestali používať.

16. Geografické rozloženie a počet súdov/súdnych obvodov („súdna mapa“) a ich špecializácia, najmä osobitné súdy alebo senáty v rámci súdov, ktoré sa zaoberajú prípadmi podvodov a korupcie

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2022:

Chorvátsko: Od začiatku roka 2026 začne fungovať nový protikorupčný súd pri okresnom súde vo Varaždine, čím sa počet špecializovaných súdov zvýši na 5: okresné súdy v Záhrebe, Rijeke, Osijeku, Splite a Varaždine.

Francúzsko: Práve bol prijatý zákon zameraný na posilnenie boja proti organizovanému zločinu. Zahŕňa zriadenie novej národnej prokuratúry, ktorá sa bude venovať prípadom na najvyšších úrovniach organizovaného zločinu. Táto prokuratúra s názvom Národná prokuratúra pre boj proti organizovanému zločinu začne fungovať v roku 2026. Prví prokurátori, ktorí budú v nej pôsobiť, boli vymenovaní na konci roka 2025.

Nemecko: Od 1. januára 2026 bude miestny súd príslušný v prvostupňovom konaní pre spory s hodnotou do 10 000 eur vrátane (§ 23 GVG) (https://www.recht.bund.de/bgbl/1/2025/318/VO). Okrem toho sa od 1. januára 2026 bude uplatňovať celý rad nových osobitných právomocí bez ohľadu na výšku sporného nároku: Napríklad od tohto dátumu budú susedské spory pridelené miestnym súdom bez ohľadu na výšku sporného nároku, zatiaľ čo spory vyplývajúce z lekárskeho ošetrenia, záležitostí týkajúcich sa obstarávania a spory týkajúce sa publikácií budú patriť do právomoci krajských súdov. Hranica hodnoty pre odvolania a sťažnosti v občianskoprávnych veciach a vo veciach týkajúcich sa majetku podľa zákona o konaní vo veciach rodinných a vo veciach dobrovoľnej právomoci (FamFG) sa zvýši zo súčasných 600 eur na 1 000 eur. Hranica hodnoty pre sťažnosti na nepripustenie na Spolkovom súdnom dvore sa zvýši z 20 000 eur na 25 000 eur a hranica hodnoty pre sťažnosti týkajúce sa nákladov sa zvýši z 200 eur na 300 eur. Tieto zmeny sú v zásade pozitívne. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že táto zmena nesmie byť sprevádzaná znížením počtu sudcov. Presun prípadov na miestne súdy vedie iba k štatistickému zníženiu pracovného zaťaženia súdnictva (pretože prípady na miestnych súdoch sa považujú za menej náročné), hoci celkové pracovné zaťaženie súdnictva zostalo nezmenené.

Nemecko: Ako bolo uvedené v príspevku z minulého roka, vláda Šlezvicko-Holštajnska mala v úmysle centralizovať pracovné a sociálne súdy na jednom mieste. Po masívnej kritike bol tento plán zmenený. V rámci reformy sa počet špecializovaných súdov zníži z pôvodných 17 na 10 (https://www.ndr.de/nachrichten/schleswig-holstein/justizreform-fuer-schleswig-holstein-kommt-das- istgeplant,justiz-118.html).

Írsko: Írsky justičný systém umožňuje prejednávanie prípadov podvodov a korupcie v rámci existujúcej súdnej príslušnosti a nevyskytli sa žiadne problémy s dostupnosťou súdov alebo sudcov na prejednávanie takýchto prípadov.

Lotyšsko: Počet súdov sa nezmenil. Miesto konania jedného stáleho zasadnutia Krajského súdu v Zemgale sa zmenilo v rámci hraníc tohto regiónu.

Slovensko: S účinnosťou od 1. januára 2026 sa zjednodušil spôsob vytvárania samostatných územných obvodov pre pracoviská okresných súdov, ktoré boli zriadené v rámci zmeny súdnej mapy v roku 2022, čím sa vytvoril právny priestor pre lepšiu dostupnosť okresných súdov, najmä v rodinných a trestných veciach.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2022:

Estónsko: Podľa návrhu sa všetky súdy zlúčia do jedného a všetky prípady sa budú prideľovať po celej krajine. V súčasnosti ministerstvo plánuje zlúčenie súdov v dvoch krokoch. Najskôr sa zlúči väčšina súdov prvého stupňa. Následne sa zmení estónska ústava a zlúčia sa všetky súdy rovnakého stupňa. Výsledkom bude, že v krajine zostane jeden súd prvého stupňa, jeden správny súd, jeden odvolací súd a jeden najvyšší súd. Všetky prípady budú rozdelené po celej krajine a sudcovia budú nútení cestovať tam, kde to bude potrebné.

Maďarsko: Centrálna oblasť (najmä Metropolitný súd) je naďalej preťažená počtom trestných činov v hospodárskych veciach, zatiaľ čo vo väčšine ostatných regiónov a žúp je počet takýchto vecí výrazne nižší. Otázka racionálneho rozdelenia tohto problému zostáva naďalej nevyriešená. Rovnaký problém sa vyskytuje aj v súvislosti s Centrálnym okresným súdom v Pešti (Pesti Központi Kerületi Bíróság), ktorý čelí zásadnému problému, keďže nevyvážený počet prípadov je úmerný počtu zamestnancov (sudcov, úradníkov, stážistov atď.), ktorí tam pracujú.

Slovinsko: Nová súdna mapa, ktorá nadobudne platnosť 1. 1. 2027, radikálne zmení súčasný stav tým, že zjednotí všetky miestne súdy prvého stupňa do jedného súdu s rôznymi oddeleniami. To s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k neistote v oblasti právomoci, keďže príslušné zmeny a doplnenia procesných zákonov zatiaľ nie sú naplánované. Účelom týchto zmien je údajne vyrovnanie pracovného zaťaženia sudcov v celej krajine. Princíp neodvolateľnosti však bude ignorovaný, ak budú splnené určité podmienky na vymenovanie sudcu v súdnom obvode s polomerom 70 kilometrov od jeho primárneho domovského súdu. Žiaľ, tieto zmeny nie sú zamerané na posilnenie nezávislosti sudcov, ale sú pokusom o vyriešenie problémov súdnej správy.

Španielsko: V roku 2025 nedošlo k žiadnemu zrušeniu ani zníženiu počtu súdnych orgánov, hoci spomínané nevytvorenie nových súdov zhoršuje preťaženie v určitých jurisdikciách. Pokiaľ ide o špecializáciu, Španielsko už disponuje špecializovanými jednotkami v oblastiach, ako sú hospodárska trestná činnosť a korupcia (napríklad špecializované sekcie v rámci provinčných súdov alebo Národného súdu), a táto štruktúra má zostať nezmenená. V roku 2025 nedošlo k žiadnemu pokroku v súvislosti s pripravovanou „reformou súdnej mapy“ (ktorá by mohla znamenať zmenu právomocí alebo územnej pôsobnosti).

Španielsko: Reštrukturalizácia súdov na Tribunales de Instancia (súdy prvého stupňa) je reorganizáciou bez finančných investícií, ktorá by mohla brániť vyšetrovaniu a stíhaniu trestných činov.

Španielsko: Nová súdna organizácia udeľuje väčšie právomoci súdnym úradníkom (Letrados de la Administración de Justicia), úradníkom, ktorí podliehajú ministerstvu spravodlivosti.

17. Ďalší vývoj, ktorý môže mať vplyv na kvalitu spravodlivosti

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Francúzsko: Rozpočtová trajektória rámcového zákona na roky 2023/2027 bola pôvodne zachovaná na konci októbra 2024. V roku 2025 sa vyskytli rovnaké výzvy a obsah rozpočtu na rok 2026 sa javí ako neistejší než kedykoľvek predtým. Rozhodnutia odchádzajúcej vlády boli vo všeobecnosti priaznivé pre justíciu, keďže rozpočet justície sa zvýšil o 200 miliónov EUR a pokračoval plán náboru. Hlasovanie o novom návrhu zákona o financovaní však stále nie je isté, keďže ku koncu decembra 2025 nebolo dosiahnuté politické konsenzus.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Rakúsko: Zjavný nedostatok sudcov bude mať pravdepodobne vplyv na kvalitu súdnictva.

Maďarsko: Počet zamestnancov súdov naďalej klesá.

Holandsko: Pracovná záťaž holandských sudcov a prokurátorov zostáva nadmerne vysoká. V nadväznosti na správu Jaapa Wintera (de Verkenner) vypracovali prokuratúra aj súdnictvo zoznam všetkých opatrení prijatých na zníženie pracovnej záťaže. Dôležitou súčasťou týchto opatrení je rozvoj mäkkých zručností. Vplyv ostatných opatrení na celkovú pracovnú záťaž prokurátorov a sudcov zostáva neistý.

18. Špecializácia (sudcov/špecializovaných súdov/senátov v rámci súdov) a odborná príprava sudcov na riešenie obchodných prípadov, ako aj mechanizmy alternatívneho riešenia sporov a mediácia v súvislosti s obchodnými prípadmi.

Pozitívne aspekty súčasnej situácie:

Bulharsko: Na okresných súdoch (окръжни съдилища) pôsobia špecializovaní obchodní sudcovia, avšak v dôsledku pravidiel, podľa ktorých sa určuje, čo sa považuje za „obchodnú“ vec, sa týmto sudcom dostáva aj veľa spotrebiteľských prípadov. Špecifické odborné vzdelávanie existuje, mohlo by sa však zlepšiť. Vznikol spor o tom, či by títo sudcovia mali využívať svoje skúsenosti s insolvenčným konaním v nekomerčných insolvenčných veciach, a parlament rozhodol, že tieto veci nebudú riešiť obchodní sudcovia. Pravidlá sa majú zaviesť až po vytvorení insolvenčného registra pre nekomerčných subjektov/podnikateľov (pravdepodobne do konca roka 2026).

Bulharsko: Pravidlá pre súdom nariadené mediácie boli opätovne zavedené po úspešnej ústavnej žalobe, pričom nové pravidlá sú v platnosti od augusta 2025. Ich účinnosť sa ešte musí posúdiť.

Chorvátsko: V Chorvátsku existuje dvojstupňový systém obchodných súdov s ôsmimi obchodnými súdmi prvého stupňa a jedným odvolacím obchodným súdom.

Nemecko: V roku 2025 zriadilo deväť spolkových krajín obchodné súdy na úrovni vyšších krajských súdov. Všetky tieto obchodné súdy sa zaoberajú obchodnými vecami s predmetom sporu v hodnote najmenej 500 000,00 €, avšak presná oblasť a stupeň špecializácie sa líšia od krajiny ku krajine. Pred rôznymi obchodnými súdmi v ich funkcii súdu prvého stupňa už bolo podaných niekoľko žalôb. Šesť spolkových krajín dodatočne zriadilo obchodné komory na úrovni krajských súdov.

Lotyšsko: Pre nových sudcov sa uskutočnilo školenie o mediácii, ako aj pokročilý kurz mediácie pre všetkých sudcov, bez rozlišovania sudcov špecializovaných na obchodné veci.

Rumunsko: Okresné súdy a odvolacie súdy disponujú špecializovanými senátmi pre obchodné a konkurzné veci. Ak počet sudcov na súde neumožňuje zriadenie špecializovaného senátu pre tieto oblasti, zákon vyžaduje existenciu špecializovaných senátov pre konkurzné veci. Pokiaľ ide o ďalšie odborné vzdelávanie sudcov, ktorí rozhodujú v obchodných a konkurzných veciach, existuje ročný centralizovaný program ďalšieho vzdelávania vypracovaný Národným inštitútom sudcovstva (vrátane programu na rok 2025), ktorý zahŕňa konkrétne aktivity v oblasti obchodných vecí a konkurzov. Napríklad v roku 2025 boli okrem iného naplánované centralizované odborné vzdelávacie aktivity zamerané na nekalé podmienky vo vzťahoch medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi, ochranu spotrebiteľa medzi alternatívnym riešením sporov a súdnymi konaniami (výzvy a realita) a platobnú neschopnosť právnických a fyzických osôb, ako aj špeciálne školenia pre predsedov špecializovaných sekcií Najvyššieho kasačného a súdneho dvora a odvolacích súdov. Počas týchto stretnutí sa diskutuje o otázkach súdnej praxe a vyhotovujú sa zápisnice o vyjadrených názoroch a záveroch diskusií, ktoré sú k dispozícii všetkým sudcom. Konajú sa tiež štvrťročné odborné stretnutia sudcov z každého odvolacieho súdu a súdov v ich pôsobnosti, ako aj decentralizované programy odborného vzdelávania týkajúce sa obchodných a konkurzných vecí.

Slovinsko: Slovinsko už disponuje dobre rozvinutým a fungujúcim systémom alternatívneho riešenia sporov (ADR) a mediácie v obchodných veciach

Negatívne aspekty súčasnej situácie:

Estónsko: Podľa pripraveného návrhu sudcovia už nebudú môcť vyberať alebo meniť svoju špecializáciu. V návrhu nie sú uvedené žiadne objektívne kritériá, ktoré by sa mali zohľadňovať v súvislosti so špecializáciou.

Francúzsko: Nariadenie týkajúce sa sporov o náhradu škody a pomoci pre cestujúcich v prípade odmietnutia nástupu na palubu alebo značného meškania letu, ktorého cieľom bolo zvýšiť efektívnosť vybavovania týchto prípadov, v skutočnosti – ako očakávalo združenie sudcov – znižuje účinnosť a sťažuje prístup k spravodlivosti: bolo zavedené povinné predbežné postúpenie veci mediátorovi v oblasti cestovného ruchu a musí sa nariadiť predvolanie strany.

Francúzsko: Existuje návrh Národnej konferencie pre spravodlivosť na vytvorenie skupiny sudcov vysoko špecializovaných na obchodné veci. Pilotný projekt začal v januári 2025. Únia sudcov považuje túto reformu za nepotrebnú aj z právneho hľadiska. Neposkytla by väčšiu jasnosť, ale naopak zvýšila by zložitosť a nepredvídateľnosť a zahŕňa významné riziko oslabenia ekonomickej a finančnej odbornosti profesionálnych sudcov.

Holandsko: Samostatný súd, Centrale Raad van Beroep, prejednáva odvolania vo veciach týkajúcich sa práva sociálneho zabezpečenia. Počet odvolacích konaní v oblasti práva sociálneho zabezpečenia v posledných rokoch výrazne klesol. Môže to byť dôsledkom zmien v spôsobe, akým verejné orgány (napríklad obce a úrady poskytujúce dávky) reagujú na rozsudky prvostupňových súdov, čo môže súvisieť s takzvanou aférou týkajúcej sa príspevkov na starostlivosť o dieťa (Toeslagenaffaire). Hoci je to samo osebe pozitívny vývoj, má to vplyv na zloženie súdu, ktorý teraz môže fungovať s menším počtom sudcov. Hľadajú sa alternatívne pozície pre prebytočné súdne kapacity.

Slovensko: Súčasná legislatíva umožňuje špecializáciu vo všetkých hlavných oblastiach, t. j. v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodnoprávnych, trestnoprávnych a správnych veciach. Zmena súdnej mapy v roku 2022 mala – aspoň na určitý čas – negatívny vplyv na existujúcu špecializáciu, keďže sudcovia špecializujúci sa na občianske, rodinné, obchodné a správne právo museli prejsť rešpecializáciou, a to najmä na úrovni odvolacích súdov a Najvyššieho súdu. Pokiaľ ide o dĺžku konaní, tento negatívny vplyv bol najvýraznejší v správnom súdnictve v súvislosti so zriadením správnych súdov (pozri hodnotiacu tabuľku EÚ v oblasti spravodlivosti z roku 2025).

Španielsko: Organický zákon č. 10/2023 z 8. novembra o opatreniach na zefektívnenie konaní vo verejnej justícii zaviedol v roku 2025 nové opatrenia na riešenie sporov, ktoré vyžadujú predchádzajúce mediácie a ktoré – bez toho, aby bol dotknutý budúci vývoj – nepreukazujú, že by znižovali počet súdnych sporov, ale iba ich odďaľujú, čo spôsobuje neprimerané zdržania v prístupe k spravodlivosti a bráni plnému uplatňovaniu práva na účinnú súdnu ochranu.

C. Efektívnosť justičného systému

19.Vývoj v súvislosti so snahami o zefektívnenie justičného systému (napr. pokiaľ ide o dĺžku konaní a riešenie nevybavených vecí)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Hlavným pozitívnym krokom v oblasti efektívnosti bolo zavedenie centralizovaného elektronického prideľovania prípadov medzi sudcami v celej krajine v rámci takzvaných konaní o „exekučných príkazoch“ (príkazy na zaplatenie vydávané na základe jednostranného vyhlásenia veriteľa, proti ktorým sa môže dlžník neskôr odvolať). Ukázalo sa, že tieto jednoduché občianskoprávne veci nevyžadujú fyzický kontakt so zúčastnenými stranami a systém zatiaľ funguje úspešne. Keď sa však tento systém zavádzal, sprevádzali ho nereálne očakávania týkajúce sa rýchlosti, ktoré boli oznámené v médiách. Tento nový postup tiež zaviedol centralizované prideľovanie týchto prípadov na celoštátnej úrovni medzi sudcov v celej krajine, čím sa zabránilo prípadom viacerých žalôb medzi tými istými stranami – podaných v jeden deň s cieľom dosiahnuť viacero rozhodnutí na rôznych súdoch a pokúsiť sa pokračovať len v tých, ktoré sú pre nich priaznivé. Systém teraz vydáva varovania v prípadoch medzi tými istými stranami. V dôsledku zlého návrhu softvéru však niektorí sudcovia uvádzajú, že tieto varovania fungujú len vtedy, ak má veriteľ aj toho istého právneho zástupcu. Boli podniknuté určité kroky na prekonanie tohto nedostatku, ale doteraz neboli úspešné.

Chorvátsko: Boli prijaté zmeny v občianskom a trestnom procesnom práve s cieľom urýchliť konania.

Cyprus: Zavedenie nových pravidiel občianskeho súdneho poriadku v roku 2023 má pozitívny vplyv na čas potrebný na začatie súdneho konania. Znížil sa počet predbežných návrhov, ktoré spôsobovali oneskorenia. Celkový vplyv nových pravidiel je pozitívny a efektívnosť sa zlepšila. Počet nevybavených prípadov sa postupne znižuje a predbieha stanovené ciele.

Nemecko: V januári 2025 predložila reformná komisia „Občianske súdne konanie budúcnosti“ svoju záverečnú správu s konkrétnymi odporúčaniami na modernizáciu občianskeho súdneho konania. Od júla 2024 preskúmavala občianske procesné právo v kontexte postupujúcej digitalizácie. Okrem Spolkového ministerstva spravodlivosti a štátnych justičných správ sa v komisii nachádzali aj zástupcovia akademickej obce, právnických profesií, súdnictva a ďalších záujmových skupín. V septembri 2025 zriadil spolkový minister spravodlivosti odbornú komisiu pre trestný poriadok. Jej úlohou je vypracovať návrhy na reformu trestného konania do jesene 2026. Práca komisie sa zameria na otázku, ako možno viesť trestné konania rýchlejšie a efektívnejšie bez ohrozenia základných zásad riadneho procesu

Nemecko: Takzvaný projekt „Justice Project“, iniciovaný právnym fórom s otvoreným prístupom Verfassungsblog, identifikoval slabé miesta a vypracoval scenáre, ktoré ukazujú, ako a kde by mohol byť justičný systém napadnutý, a to v rámci približne 70 výskumných diskusií s odborníkmi z danej oblasti, ktoré prebiehajú od januára. Projekt nadväzuje na viackrát ocenený projekt Verfassungsblogu zameraný na Durínsko, ktorý analyzoval odolnosť demokracie a právneho štátu v tomto spolkovom štáte.

Írsko: Správa pracovnej skupiny pre súdnictvo (JPWG) sa zameriavala na zvýšenie efektívnosti súdneho systému a riešenie vzniknutých problémov. V každej jurisdikcii došlo k zlepšeniam a počet vybavovaných prípadov sa zvýšil.

Slovinsko: Dĺžka súdnych konaní sa v priemere skracuje.

Španielsko: Na konci roka 2024 bol prijatý zákon, ktorého cieľom bolo zefektívnenie konaní. Zaviedol viacero nástrojov na urýchlenie súdnych konaní, ako napríklad posilnenie mimosúdneho riešenia sporov (podpora zmierovacieho konania, mediácie a arbitráže), inštitút „pilotných konaní“ na kolektívne riešenie opakovaných občianskoprávnych nárokov a sústredenie výkonu trestných rozsudkov na jeden súd v každej provincii s cieľom zvýšiť efektívnosť.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Cyprus: Skutočnosť, že zmeny podľa nových pravidiel sú pripravené na skúšobnú prevádzku skôr, spolu s tlakom na vybavovanie nevybavených prípadov, vyvinula obrovský tlak na sudcov a podstatne zvýšila pracovnú záťaž a nároky.

Estónsko: Efektívnosť systému je ohrozená v dôsledku rozpočtových škrtov a neobsadených pracovných miest. Zároveň sa v priebehu roka 2025 zvýšil počet prípadov riešených na súdoch.

Fínsko: Podľa štatistík Národnej správy súdov sa predĺžila dĺžka trvania a rozsah priemerného trestného konania a prípady sa stali zložitejšími. Najdlhšie trvajú konania vo veľkých občianskoprávnych sporoch, ktoré si vyžadujú ústne pojednávania. To je prípad väčšiny občianskoprávnych konaní. Na Okresnom súde v Helsinkách trvá vyriešenie tohto druhu sporu v priemere viac ako dva roky. Na Odvolacom súde v Helsinkách je priemerná dĺžka riešenia rozsiahlych občianskoprávnych sporov vrátane ústneho pojednávania tri roky. Do konca septembra sa počet nevyriešených prípadov na okresných súdoch, odvolacích súdoch, správnych súdoch, poisťovacom súde a Najvyššom správnom súde zvýšil v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2024).

Francúzsko: Objavuje sa množstvo upozornení týkajúcich sa nedostatočných rozpočtových prostriedkov vyčlenených na odmeny sudcov pôsobiacich na dočasnom základe a čestných sudcov v dôchodku, ktorí naďalej poskytujú právne služby na súdoch. Tieto osoby sú absolútne nevyhnutné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu narastaniu nevybavených prípadov a aby sa zvládlo obrovské pracovné zaťaženie. Súdy nemôžu riadne fungovať bez podpory práve týchto typov sudcov. Pracovné zaťaženie sa zvýšilo, rozpočet však zostal nezmenený.

Nemecko: V Nemecku sa predĺžila dĺžka konaní v občianskoprávnych veciach s kontroverznými rozsudkami [https://www.destatis.de/DE/Themen/Staat/JustizRechtspflege/Publikationen/Downloads- Gerichte/statistischer-bericht-zivilgerichte-2100210247005.html

(Zivilgerichte)]. Okrem toho údaje Spolkového štatistického úradu o práci trestných súdov stále ukazujú tendenciu k dlhším konaniam

[https://www.destatis.de/DE/Themen/Staat/Justiz-Rechtspflege/_inhalt.html#234460

(Strafgerichte)]. Dĺžka konania pred prvostupňovými správnymi súdmi v Nemecku trvá v priemere 11–13 mesiacov a      17–18  mesiacov na vyšších správnych súdoch. (https://www.destatis.de/DE/Themen/Staat/Justiz-

Rechtspflege/Publikationen/Downloads-Gerichte/statistischer-bericht- verwaltungsgerichte2100240227005.html (Verwaltungsgerichte)

Írsko: Vláda neposkytla finančné prostriedky na prijatie ďalších zamestnancov súdov. Hoci boli vymenovaní ďalší sudcovia, k prijatiu ďalších zamestnancov nedošlo, čo viedlo k tomu, že dodatočné súdne zdroje nie sú využívané optimálne

Lotyšsko: Počet sudcov sa znížil v dôsledku odchodov do dôchodku. Lehoty na rozhodovanie o prípadoch sa predĺžili.

Holandsko: Program „Tijdige rechtspraak“ („Včasná spravodlivosť“) bol spustený v roku 2020 s cieľom skrátiť dobu vybavovania prípadov a odstrániť nevybavené prípady. Program bol ukončený v roku 2025, pričom dostupné údaje nepreukázali podstatné skrátenie doby vybavovania v mnohých kategóriách prípadov. Pripisuje sa to pretrvávajúcim nevybaveným prípadom a pretrvávajúcim kapacitným obmedzeniam. Keďže sa neuskutočnilo dôkladné hodnotenie, je ťažké posúdiť presné príčiny dosiahnutých obmedzených výsledkov. Špeciálna „Inloopkamer“, ktorá bola zriadená na riešenie nevybavených prípadov, sa ruší. Skúsenosti získané s alternatívnou formou spolupráce so súdnymi advokátmi môžu slúžiť ako osvedčená prax pre všetky súdy. Ako sa však uvádza, nevybavené prípady ešte neboli úplne vyriešené a čakacie doby sa medzi súdmi stále výrazne líšia. V dôsledku toho naďalej existuje potreba iných foriem spolupráce v tejto oblasti. V praxi si súdy v prípade potreby vzájomne pomáhajú s cieľom znížiť počet nevybavených prípadov.

Poľsko: Sudcovia na občianskoprávnych oddeleniach sú preťažení (počet prípadov na jedného sudcu sa pohybuje od 600 až po viac ako 1 000 prípadov)

Rumunsko: V súvislosti s oneskorením pri vypracúvaní rozsudkov a prípadmi staršími ako osem rokov vykonávala súdna inšpekcia v roku 2025 raz alebo dvakrát ročne tematické inšpekcie. Správa sa zasiela súdom a ich vedenie môže vzniesť námietky, ak to považuje za potrebné. Správa sa následne predkladá na schválenie sekcii sudcov Najvyššej rady justície. Rozhodnutím o schválení sa zároveň stanovujú opatrenia, ktoré sa majú uplatniť.

Rumunsko: Trvanie konaní – v roku 2025 boli súdy opäť podrobené kritériám výkonnosti, na základe ktorých sa určuje úroveň výkonnosti každého súdu.

Slovinsko: V dôležitejších a mediálne sledovaných prípadoch sa lehoty na rozhodnutie predlžujú.

Španielsko: Napriek legislatívnym snahám zostávajú lehoty konania v niekoľkých jurisdikciách neuspokojivé. Nedostatočné zapojenie sudcov alebo právnych odborníkov do reforiem znamená, že tieto reformy často namiesto zefektívnenia systému v skutočnosti spôsobujú oneskorenia.

Španielsko: Najvyšší súd naďalej trpí značnými omeškaniami: niektoré kasačné konania trvajú stále niekoľko rokov, čo Európska komisia označuje za problém, ktorý sa ešte nepodarilo vyriešiť. Nový zákon o efektívnosti konaní sa neukazuje ako účinný pri znižovaní počtu sporov ani pri urýchľovaní konaní. V súdnych oblastiach, ako sú pracovné (zamestnanecké) a správne súdy, kde v roku 2025 neboli vytvorené žiadne nové orgány, sa naďalej hromadia nevybavené prípady. Zhrnuté, hoci legislatívne opatrenia boli zamýšľané ako pozitívny krok, v praxi sa v priebehu roku 2025 neprejavilo žiadne výrazné skrátenie trvania konaní ani celkového počtu nevybavených prípadov; všeobecne prevláda názor, že efektívnosť španielskeho súdneho systému sa za posledný rok výrazne nezlepšila a že pretrvávajú významné prekážky.

IV. ĎALŠIE INŠTITUCIONÁLNE OTÁZKY SÚVISIACE S KONTROLAMI A VZÁJOMNÝMI VÁHAMI

A. Proces prípravy a prijímania zákonov

1. Rámec, politika a využívanie posúdení vplyvu a tvorby politík založených na dôkazoch (čo zahŕňa aj konzultácie so sociálnymi partnermi), konzultácie so zainteresovanými stranami/verejnosťou (vrátane pravidiel a postupov týkajúcich sa transparentnej účasti občianskej spoločnosti na tvorbe politík a rozhodovacích procesoch) a transparentnosť a kvalita legislatívneho procesu v prípravnej, parlamentnej aj implementačnej fáze (vrátane usmernení o tom, ako implementovať právne predpisy)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Maďarsko: Pokiaľ ide o včasné a dostatočné zapojenie zainteresovaných strán, nedošlo k žiadnym pozitívnym zmenám. Parlament však dňa 11.6.2025 prijal zákon XLIX z roku 2025 o zmene a doplnení niektorých justičných zákonov čiastočne na základe štvorstrannej dohody z 22. novembra 2022, na základe ktorej ministerstvo spravodlivosti zaslalo návrh tohto zákona zainteresovaným stranám justičného systému na konzultáciu, Národný úrad pre súdnictvo (NOJ) neskôr predĺžil lehotu na predkladanie návrhov súdmi a po konzultácii boli niektoré návrhy justície zohľadnené a v niektorých otázkach prijaté.

Lotyšsko: Ústavný súd Lotyšskej republiky naďalej uplatňoval zásadu riadneho legislatívneho postupu ako všeobecnú zásadu práva. Táto zásada zahŕňa všetky vyššie uvedené prvky a ďalšie. Existujú určité dôkazy, že zákonodarca zlepšil svoje postupy s ohľadom na prvky zásady riadneho legislatívneho postupu identifikované v judikatúre Ústavného súdu.

Lotyšsko: Dňa 17. decembra 2024 bol nariadením vlády schválený Plán rozvoja súdržnej a občiansky aktívnej spoločnosti na roky 2024–2027.

Lotyšsko: Občianska spoločnosť vytvorila silné možnosti inštitucionálnej spolupráce s parlamentom, ministerstvami, fondmi a európskymi orgánmi. Zapojenie mimovládnych organizácií sa výrazne rozšírilo, a to tak v oblasti monitorovania zdrojov, ako aj v strategických politických procesoch. Hlavnými výzvami sú hĺbka angažovanosti, začlenenie nedostatočne zastúpených skupín a zachovanie kvality občianskeho priestoru. Tieto procesy potvrdzujú, že Lotyšsko je modernou demokratickou štruktúrou, kde je aktívna účasť občianskej spoločnosti formálne zakotvená a prakticky uplatňovaná na politickej úrovni.

Holandsko: V roku 2025 vydal Vedecký výbor združenia sudcov dvanásť požadovaných poradných stanovísk k navrhovaným právnym predpisom. Jedno kľúčové stanovisko sa týkalo takzvaného ústavného preskúmania. Výbor sa kladne vyjadril k návrhu zrušiť ústavný zákaz súdneho preskúmania právnych predpisov. Upozornil však na rozdiel medzi klasickými a sociálnymi základnými právami, ktorý výbor považuje za menej jasný, než naznačil minister. Okrem toho výbor spochybnil, či by určité základné práva mali byť chránené „klauzulou večnosti“. Podľa výboru by takáto ochrana prospela nielen právnej ochrane jednotlivých občanov, ale aj demokratickému právnemu štátu ako takému. (Constitutionele toetsing -).

Slovensko: Vo všeobecnosti sa Združenie naďalej aktívne podieľa na legislatívnej činnosti týkajúcej sa súdnictva.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Pokračuje tendencia k populistickej legislatíve, ktorá sa čoraz menej opiera o objektívne údaje a čoraz viac návrhov zákonov vzniká ako reakcia na konkrétne incidenty. Patrí sem zavedenie nového trestného činu – prevádzkovanie strediska starostlivosti bez licencie, ktoré bolo zavedené bez akejkoľvek analýzy, či existujúci rámec a všeobecný trestný čin prevádzkovania hospodárskej činnosti bez licencie budú postačujúce. To isté platí pre zavedenie prísnejších trestov za dopravné priestupky v júli 2025 – predchádzajúce takéto sprísnenia nemali žiadny pozorovateľný vplyv na úmrtnosť v cestnej premávke.

Estónsko: Ministerstvo spravodlivosti a digitálnych záležitostí pripravilo návrh významnej reformy súdov bez zohľadnenia názorov sudcov, Estónskej asociácie sudcov a jednotlivých súdov, vrátane Estónskeho najvyššieho súdu. Reformu odsúdilo aj mnoho odborníkov, ministerstvo však ich názory ignorovalo.

Fínsko: Legislatívny proces stále trpí výrazným nedostatkom finančných prostriedkov. Kvalita legislatívy je oslabená v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov a časovej tiesne. Úroveň odhadov (finančné a iné dopady) v legislatíve je neuspokojivá a tendenčná. Pri príprave legislatívy sa ekonomické dopady projektov bagatelizujú, čo čiastočne prispelo k zhoršeniu situácie súdov v oblasti zdrojov.

Francúzsko: Zainteresované strany, ako napríklad zväz sudcov, sú často zvolávané na poslednú chvíľu poslancami a ministerstvom, čo neposkytuje dostatok času na konzultácie s kolegami a navrhovanie realizovateľných alternatívnych riešení s ohľadom na stav francúzskych súdov.

Francúzsko: Nové zákony dostatočne nezohľadňujú alebo vôbec nezohľadňujú ľudské zdroje, ktoré sú potrebné na implementáciu nových reforiem.

Maďarsko: Vo všeobecnosti nedošlo k žiadnym pozitívnym zmenám v kvalite a uplatňovaní posúdení vplyvu legislatívnych návrhov; účasť zainteresovaných strán a subjektov občianskej spoločnosti je vo všeobecnosti skôr formálna a lehoty na konzultácie sú zvyčajne veľmi krátke.

Holandsko: Je zaužívaným postupom, že nové legislatívne návrhy sa predkladajú na posúdenie určeným poradným orgánom, medzi ktoré patrí aj združenie sudcov. V roku 2025 však neboli zaužívané poradné orgány vždy konzultované, alebo bola žiadosť o stanovisko obmedzená len na malý počet orgánov. Okrem toho sa ukázalo, že v niektorých prípadoch sa vláda odchýlila od stanoviska hlavného poradného orgánu, Štátnej rady, bez toho, aby to ďalej odôvodnila. Napríklad v roku 2025 minister pre azyl a migráciu predložil dva legislatívne návrhy (zákon o núdzových opatreniach v oblasti azylu a návrh zákona zavádzajúci dvojstupňový azylový systém a sprísňujúci požiadavky na zlučovanie rodín), a to napriek výslovnému negatívnemu stanovisku kľúčových poradných orgánov.

Slovensko: V priebehu roka 2025 došlo k nadmernému využívaniu skráteného legislatívneho procesu alebo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhom zákonov v parlamente spôsobom, ktorý neumožňoval zainteresovaným stranám účinne sa vyjadrovať k jednotlivým legislatívnym návrhom, vrátane tých, ktoré sa týkali súdnictva.

Slovinsko: Vláda (bez konzultácie so zainteresovanými stranami v justícii) navrhla a Národné zhromaždenie prijalo takzvanú malú justičnú reformu. Najvyšší súd Slovinskej republiky ju presadzoval, zatiaľ čo Justičná rada a Slovinské združenie sudcov mali výhrady a varovali pred negatívnymi dôsledkami. Zákon o súdoch a zákon o Súdnej rade boli zmenené a doplnené a bol prijatý nový zákon o sudcoch, ktorý nahradil zákon o súdnej službe. Bol tiež zmenený zákon o štátnej prokuratúre. V uplynulom roku nebolo Slovinské združenie sudcov zapojené do procesu novelizácie zákona o súdoch, zákona o sudcoch a zákona o Súdnej rade, napriek jasnému ustanoveniu zákona o súdoch, podľa ktorého je ministerstvo povinné zapojiť Asociáciu sudcov do procesu novelizácie všetkých zákonov, ktoré môžu ovplyvniť postavenie sudcov, a napriek jasným odporúčaniam CCJE v stanovisku č. 23. Práve v uplynulom roku boli uvedené legislatívne návrhy radikálne zmenené a doplnené, pričom sa nepostupovalo podľa návrhov, ktoré boli pripravené a koordinované so všetkými zainteresovanými stranami pred rokom.

Španielsko: Potvrdil sa trend, ktorý sa prejavoval už v predchádzajúcich rokoch, a to využívanie zrýchlených legislatívnych postupov na úkor bežného procesu s kontrolnými mechanizmami. Na prijímanie zákonov sa čoraz častejšie využívajú nástroje, ako sú zákonné nariadenia (naliehavé právne predpisy prijaté vládou a následne ratifikované parlamentom) alebo návrhy zákonov pochádzajúce z parlamentu (iniciatívy predkladané priamo politickými skupinami), čím sa obchádzajú povinné konzultačné postupy pre vládne návrhy zákonov. Toto intenzívne využívanie naliehavých právnych predpisov znamená, že podľa Štátnej rady bola približne polovica nedávnych zákonov spracovaná v rámci zrýchlených postupov, čím sa v mnohých prípadoch vyhlo požiadavke na stanovisko poradných orgánov, ako je Generálna rada justície alebo Štátna rada. Okrem toho pretrváva zlá prax zavádzania na poslednú chvíľu počas parlamentného konania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo ustanovení, ktoré nemajú žiadny vzťah k pôvodnému predmetu zákona, čo vedie k schvaľovaniu podstatných legislatívnych zmien bez verejnej diskusie alebo primeraného predchádzajúceho oznámenia. Tento spôsob konania znižuje transparentnosť a kvalitu legislatívneho procesu a vyvolal kritiku zo strany opozície a odborníkov, ktorí sa domnievajú, že oslabuje kontrolu a účasť občanov na tvorbe zákonov a zbavuje zmyslu úlohu Cortes Generales ako zákonodarného orgánu.

2. Pravidlá a využívanie zrýchlených a núdzových postupov (napríklad podiel rozhodnutí prijatých prostredníctvom núdzového/naliehavého postupu v porovnaní s celkovým počtom prijatých rozhodnutí).

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Rumunsko: V roku 2025 sa počet nariadení vydaných vládou v rámci mimoriadneho postupu znížil o 40 % (z 93 mimoriadnych vládnych nariadení na 248 zákonov). Treba však zdôrazniť, že niekedy to isté mimoriadne nariadenie mení a dopĺňa ustanovenia v niekoľkých zákonoch,

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Neexistujú žiadne formálne zrýchlené postupy, ale parlament je veľmi flexibilný, keď potrebuje prijať politicky „naliehavé“ akty.

Estónsko: Vzhľadom na to, že ustanovenia návrhu vypracovaného Ministerstvom spravodlivosti a digitálnych záležitostí sú v rozpore s estónskou ústavou, minister pripravuje zmeny v ústave.

Rumunsko: Nariadenia vlády o mimoriadnych opatreniach naďalej predstavujú vážny problém, keďže na rozdiel od bežných zákonov chýba prípravná verejná diskusia, počas ktorej by zástupcovia justície a profesijných združení mohli vyjadriť svoje stanovisko.

Slovensko: V priebehu roka 2025 došlo k nadmernému využívaniu skráteného legislatívneho procesu alebo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhom zákonov v parlamente spôsobom, ktorý neumožňoval zainteresovaným stranám účinne sa vyjadriť k jednotlivým legislatívnym návrhom, vrátane tých, ktoré sa týkali justície.

Španielsko: Rozsiahle využívanie zrýchlených schvaľovacích postupov sa stalo bežnou praxou. Podľa údajov z roku 2023 bolo približne 50 % regulačných ustanovení, ktoré posudzovala Štátna rada, vybavovaných v naliehavom režime. V roku 2025 táto prax pokračovala v podobnom rozsahu. Ilustratívnym príkladom bol kráľovský zákon č. 6/2023 z 19. decembra, ktorým vláda zaviedla procedurálne a digitálne reformy v správe spravodlivosti pod zámienkou „mimoriadnej a naliehavej potreby“ (súvisiacej s implementáciou plánu oživenia), ktoré však nespĺňali uvádzanú naliehavosť a mali byť spracované ako bežný zákon s príslušnými konzultáciami a vacatio legis. Rozmach dekrétov s rôznorodým obsahom a neustále vyhlasovanie naliehavosti návrhov zákonov bránia pokojnej parlamentnej kontrole a znižujú transparentnosť, čo môže ovplyvniť právnu istotu a kvalitu legislatívy.

3. Pravidlá a uplatňovanie výnimočných stavov (alebo analogických režimov), vrátane súdneho preskúmania a parlamentného dohľadu.

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Neboli hlásené žiadne udalosti

Negatívny vývoj od 1.1.2025:

Fínsko: Platnosť zákona o dočasných opatreniach na prevenciu zneužitia vstupu (tzv. zákon o bezpečnosti hraníc) bude predĺžená do 31. decembra 2026. Výbor CAT, ktorý monitoruje vykonávanie Dohovoru OSN proti mučeniu, sa domnieva, že fínska vláda neposúdila vplyv zákona o bezpečnosti hraníc na právnu ochranu žiadateľov o azyl a iných osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a prichádzajú na hranice.

Maďarsko: Vojnový stav v Maďarsku bol predĺžený do 13. mája 2026, čo vláde poskytuje veľmi široké právomoci, dokonca aj možnosť vydávať nariadenia v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti zákonodarnej moci.

4. Záruky na zabezpečenie právnej istoty, stability právneho rámca a nediskriminácie

Pozitívne aspekty súčasnej situácie:

Chorvátsko: V dôsledku rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci „Hann-Invest“ bol novelizáciou zákona o súdoch a procesných zákonov zavedený nový systém zjednotenia judikatúry.

Chorvátsko: Elektronická databáza judikatúry „ANON“ je bezplatne k dispozícii všetkým.

Lotyšsko: Lotyšský právny systém sa opiera o ústavu, hierarchiu zákonov, súdnu kontrolu, zavedený režim stabilných regulačných postupov a účinný dohľad nad správnymi procesmi. Spolu tvoria silné mechanizmy na zabezpečenie právnej istoty, udržateľnej regulácie a komplexných antidiskriminačných opatrení. Súdna prax, najmä Ústavný súd, kladie dôraz na „dôveru v právnu reguláciu“, čiže právnu istotu. Princíp právnej istoty sa pravidelne spomína v rozhodnutiach Ústavného súdu, a to tak v súvislosti s výkladom zákonov, ako aj s momentmi ich nadobudnutia účinnosti a uplynutia platnosti. Proti správnym aktom je možné sa odvolať na lotyšských súdoch a existujú jasné pravidlá týkajúce sa postupu, vrátane prístupu bez fyzických alebo rasových bariér. Súdne orgány majú právomoc zrušiť alebo zmeniť a doplniť predpisy, ktoré sú v rozpore s ústavou, čím zabezpečujú zákonnosť aj spravodlivosť.

Holandsko: V nadväznosti na mediálne správy naznačujúce, že aj sudcovia môžu mať „slepé miesta“, pokiaľ ide o diskriminačné zaobchádzanie s určitými (skupinami) obžalovaných3, sa v rámci justície rozbehla intenzívnejšia diskusia. Štyria sudcovia, vrátane predsedu Rady pre súdnictvo, odvtedy v celoštátnych novinách priznali, že aj oni môžu nevedome a neúmyselne diskriminovať. Samotné uvedomenie si však nestačí. Z tohto dôvodu sa v súčasnosti ponúkajú vzdelávacie programy, ktoré majú pomôcť predchádzať nevedomej diskriminácii.

Negatívne aspekty súčasnej situácie:

Francúzsko: V roku 2025 sa rozmnožili návrhy zákonov, čo bolo do veľkej miery spôsobené politickou nestabilitou vo Francúzsku. Tieto návrhy nie sú všetky navzájom konzistentné. Správa uverejnená po Národnej konferencii o spravodlivosti v roku 2022 odporúčala legislatívnu pauzu pre justičný systém, ku ktorej však nedošlo.

Maďarsko: Chýba stabilita právneho rámca, a tým pádom aj právna istota. Už niekoľko rokov dochádza k veľmi častým zmenám a doplneniam zásadných a dôležitých zákonov, napr. zmeny a doplnenia Trestného zákonníka nadobudli účinnosť v roku 2025 v 10 rôznych termínoch; zmeny a doplnenia Trestného poriadku v roku 2025 v 9 rôznych termínoch. To platí aj pre nové zákony, napr. ustanovenia zákona XLIX z roku 2025 o zmene a doplnení niektorých justičných zákonov nadobúdajú účinnosť v 5 rôznych termínoch v rokoch 2025 a 2026. Otázky týkajúce sa spravodlivosti sú niekedy okrajovo zmiešané medzi témami, ktoré sa netýkajú súdnictva, a niekedy sa zmeny a doplnenia prijímajú „ad hoc“, bez dlhšej prípravnej fázy, len na základe každodenných politických záujmov, zvyčajne vyvolaných konkrétnou udalosťou.

Holandsko: Predchádzajúce výskumy ukázali, že sudkyne a sudcovia boli dlhodobo hodnotení spôsobom, ktorý možno považovať za diskriminačný. Systém hodnotenia bol odvtedy primerane upravený; niektoré sudkyne – konkrétne tie, ktoré nastúpili na odbornú prípravu pred 1. júlom 2023 – však v tomto ohľade stále nedostávajú primerané uznanie.

5. Režim ústavného preskúmania zákonov

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Slovensko: Režim ústavného preskúmania zákonov funguje efektívne.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Poľsko: Ústavný súd nefunguje, pretože počet sudcov nie je dostatočný na to, aby mohol rozhodovať. Rozhodnutia nie sú uznávané a vláda ich nezverejňuje.

Bulharsko: Ústavný súd (hlavne na začiatku roka 2025) odmietol rozhodnúť o viacerých otázkach ústavnosti, ktoré mu predložili bežné súdy, pričom často naznačoval, že zo strany týchto súdov došlo k zneužitiu, čo je v rozpore s požiadavkou chrániť dobré meno súdnictva.

B. Nezávislé orgány

6. Nezávislosť, zdroje, kapacity a právomoci (vrátane efektívneho prístupu k relevantným údajom) národných inštitúcií pre ľudské práva (NHRIs), inštitúcií ombudsmana, ak sa líšia od NHRIs, orgánov pre rovnosť, ak sa líšia od NHRIs, a najvyšších kontrolných inštitúcií;

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Pozitívnym vývojom je vymenovanie nového ombudsmana.

Negatívny vývoj od 1.1.2025:

Fínsko: Vzhľadom na hybridné operácie Ruska bol prijatý hraničný zákon, nazývaný aj zákon o deportácii, s cieľom zabrániť zneužívaniu vstupu do krajiny a posilniť bezpečnosť hraníc. Akademickí experti kritizovali tento zákon za to, že je v rozpore so základnými a ľudskými právami, ako aj s právom EÚ.

Fínsko: Do októbra bolo Európskej komisii podaných päť sťažností týkajúcich sa porušenia práva EÚ takzvaným konverzným zákonom. Poslanec nedávno navrhol odvolanie zástupcu kancelára spravodlivosti, ktorého úlohou je monitorovať zákonnosť rozhodnutí vlády a dohliadať na činnosť súdov a ktorý dohliadal na zákonnosť rozhodnutí tejto vlády. Myšlienka, že by mal byť odvolaný dozorca zákonnosti, ktorého postoj nevyhovuje politickým rozhodovateľom, je mimoriadne nebezpečná. Bolo by znepokojujúce, keby bol kancelár spravodlivosti riadený politickými orgánmi. To by predstavovalo vážne ohrozenie aj pre nezávislosť súdnictva.

Portugalsko: Funkcia ombudsmana je neobsadená a už viac ako šesť mesiacov nebola obsadená kvôli chýbajúcemu konsenzu v parlamente.

7. Štatistiky/správy týkajúce sa plnenia odporúčaní národných inštitúcií pre ľudské práva, inštitúcií ombudsmana, orgánov pre rovnosť a najvyšších kontrolných inštitúcií za posledné dva roky

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Španielsko: Niektoré správne orgány preukázali počas tohto obdobia spoluprácu s týmito nezávislými inštitúciami. Napríklad ministerstvo vnútra v roku 2025 implementovalo niekoľko návrhov ombudsmana týkajúcich sa zlepšenia podmienok v zadržiavacích centrách pre cudzincov (CIE) a ministerstvo pre rovnosť iniciovalo vzdelávacie aktivity pre verejných činiteľov na základe odporúčaní Úradu pre rovnaké zaobchádzanie v boji proti rasovej diskriminácii (hneď po začatí jeho činnosti). Podobne aj parlament zohľadnil správy Dvora audítorov: v roku 2025 Cortes Generales prerokovali audítorské správy o politických stranách a dohodli sa, že preskúmajú reformy zákona o financovaní politických strán s cieľom odstrániť nedostatky, na ktoré upozornil audítorský orgán.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Fínsko: Výbor CAT, ktorý dohliada na vykonávanie Dohovoru OSN proti mučeniu, sa domnieva, že fínska vláda neposúdila vplyv zákona o hraničnej bezpečnosti

na právnu ochranu žiadateľov o azyl a iných osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a prichádzajú na hranice.

Lotyšsko: Verejná správa o činnosti ombudsmana ešte nie je k dispozícii. Správa z roku 2024 uvádza, že miera plnenia odporúčaní ombudsmana kolíše, pohybuje sa okolo 61,59 % (72,2 % v roku 2022, 77,38 % v roku 2023).

Španielsko: Celkovo nebol zavedený žiadny systematický mechanizmus na monitorovanie a vykonávanie odporúčaní týchto inštitúcií. Miera ich dodržiavania sa mení v závislosti od aktuálnej politickej vôle. V roku 2025 nebola zaznamenaná žiadna podstatná zmena: mnohé odporúčania ombudsmana zostali čiastočne nevyriešené (podľa výročnej správy ombudsmana bolo značné percento jeho uznesení stále „v čakacom stave“ alebo bolo správnymi orgánmi zamietnutých). Rovnako nebola zavedená žiadna prax verejného podávania správ o miere implementácie odporúčaní Úradu pre rovnaké zaobchádzanie alebo Dvora audítorov.

8. Záruky na zabezpečenie skutočnej nezávislosti dozorných a regulačných orgánov s priamym vplyvom na hospodárske subjekty, ako sú vnútroštátne orgány hospodárskeho dohľadu, orgány presadzovania práva a orgány na ochranu hospodárskej súťaže

Pozitívne aspekty súčasnej situácie:

Nebolo hlásené nič

Negatívne aspekty súčasnej situácie:

Neboli hlásené

C. Prístupnosť a súdne preskúmanie správnych rozhodnutí

9. Transparentnosť správnych rozhodnutí a sankcií (vrátane ich zverejňovania a pravidiel zberu súvisiacich údajov) a dodržiavanie zásady dobrej správy (vrátane povinnosti správnych orgánov odôvodňovať rozhodnutia)

Pozitívny vývoj od 1.1.2025:

Holandsko: Počet odvolacích konaní v oblasti práva sociálneho zabezpečenia výrazne poklesol. Kým v roku 2014 bolo ešte 8 607 prípadov (bez rozpočtového deficitu), do roku 2024 tento počet klesol na 2 940, čo sprevádzal rozpočtový schodok vo výške 4 miliónov eur v Centrale Raad van Beroep. V istom zmysle možno tento pokles považovať za pozitívny vývoj, keďže správne orgány sa zdajú byť viac naklonené tomu, aby nepodávali odvolanie, ak je rozhodnutie prvostupňového súdu pre ne nepriaznivé. To je tiež v súlade s jedným z odporúčaní Štátnej komisie pre právny štát, ktorá v roku 2024 vyzvala verejné orgány, aby sa vo svojich interakciách s občanmi zameriavali na riešenie konfliktov a aby tento prístup zachovali aj počas fázy podania námietky. To znamená rešpektovať zásady vypočutia oboch strán a skutočne prehodnotiť zamýšľané rozhodnutie. Týmto spôsobom sa dá v čo najväčšej miere zabrániť zbytočnému obracaniu sa na súdy.

Portugalsko: V súčasnosti prebieha vytváranie systému na zverejňovanie rozhodnutí prvostupňových orgánov, ktorý doteraz neexistoval.

Rumunsko: Podľa zákona platí, že povinnosť verejných orgánov a inštitúcií odôvodňovať správne akty (rozhodnutia) je všeobecným pravidlom. Ak verejný orgán, ktorý vydal správny akt, tento akt neodôvodní v prípade, keď je to povinné, správny akt sa stáva neplatným; neplatné budú aj správne akty, ktorých odôvodnenie je v rozpore s platnými právnymi predpismi.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Všeobecne platí, že správne rozhodnutia musia byť odôvodnené (články 60 a 146 ods. 3 Správneho poriadku). Kvalita odôvodnenia však nie je regulovaná jednotným spôsobom a rozhoduje sa o nej individuálne v každom jednotlivom prípade. Správne rozhodnutia v jednotlivých prípadoch sa nezverejňujú, ak sa netýkajú otázky verejného záujmu.

Francúzsko: Odborový zväz sudcov požiadal ústne aj písomne o niekoľko správ z prevádzkových inšpekcií vypracovaných správnymi vyšetrovateľmi Ministerstva spravodlivosti, týkajúcich sa fungovania súdov, ktoré Ministerstvo spravodlivosti nezverejnilo. Rozhodnutie správneho súdu v Paríži z 5. decembra 2024 (rozsudok č. 2322913/5-2 a nasl.) stanovuje, že ministerstvo musí na požiadanie poskytnúť odborom tieto správy: Kódex vzťahov medzi verejnosťou a správou stanovuje právo na prístup k správnym dokumentom, ktoré umožňuje akejkoľvek osobe získať dokument, ktorý má správa v držbe v rámci plnenia svojho verejného poslania, bez ohľadu na jeho formu alebo nosič. Upresňuje, že medzi takéto dokumenty patria najmä spisy, správy, štúdie a zápisnice vyhotovené alebo prijaté štátom v rámci plnenia jeho verejnej služby, prípadne po redigovaní alebo vyňatí relevantných informácií. Ministerstvo sa proti tomuto rozhodnutiu odvolalo. Prípad je stále v konaní

Španielsko: Napriek solídnemu právnemu rámcu nedošlo v roku 2025 k žiadnemu pokroku v praktickom uplatňovaní administratívnej transparentnosti. Chystaná reforma zákona č. 19/2013 o transparentnosti a dobrej správe vecí verejných, ktorej cieľom je rozšíriť a posilniť právo na prístup k verejným informáciám a ktorú odporučila Európska komisia, zostala nenaplnená – stále ide o návrh zákona, ktorý nebol schválený. V praxi dôkazné bremeno pri získavaní verejných informácií naďalej spočíva na žiadateľovi, pričom žiadosti sú často zamietané mlčaním alebo reštriktívnym výkladom výnimiek (napríklad ochrana údajov alebo úradné tajomstvo). Rada pre transparentnosť a dobrú správu vecí verejných stále nemá výkonnú moc na presadzovanie svojich uznesení a v roku 2025 mnohé z jej kladných uznesení viedli k súdnym sporom (správa často napádala jej rozhodnutia na súde, čím sa zdržalo zverejnenie informácií.

10. Súdny prieskum správnych rozhodnutí: stručný popis všeobecného režimu (najmä príslušný súd, rozsah pôsobnosti, odkladný účinok, predbežné opatrenia a akékoľvek uplatniteľné osobitné pravidlá alebo výnimky z všeobecného režimu súdnej kontroly)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Podľa článku 120 ústavy je možné sa proti správnym rozhodnutiam odvolať na súdy, pokiaľ to zákon nezakazuje. Judikatúra Ústavného súdu vyžaduje, aby takéto obmedzenia boli vo verejnom záujme a primerané. Vo všeobecnosti majú priamo dotknuté osoby prístup k spravodlivosti. Najväčší problém však existuje v prípade rozhodnutí, ktoré síce priamo týkajú jednej osoby alebo malej skupiny, ale majú veľký vplyv na verejný záujem. V tomto smere je Najvyšší správny súd veľmi reštriktívny. Problémy existujú najmä v súvislosti s pravidlami pre výstavbu (článok 131 zákona o územnom plánovaní, Закон за устройство на територията), ktoré obmedzujú okruh osôb s oprávneným záujmom na vlastníka stavebného pozemku a bezprostredných susedov, pričom ignorujú iné vonkajšie vplyvy rozsiahlych stavieb – na dopravu v širšom okolí, tok riek atď.

Chorvátsko: Rozhodnutia správnych orgánov podliehajú súdnej kontrole prostredníctvom dvojstupňového systému správnych súdov. Rozhodnutia správnych súdov sú pre správne orgány záväzné. Štátny prokurátor môže tiež požiadať Najvyšší súd o súdnu kontrolu rozhodnutí najvyššieho správneho súdu a za určitých okolností tak môžu urobiť aj samotné strany.

Fínsko: Proti rozhodnutiu správneho orgánu je spravidla možné podať odvolanie priamo na správny súd. V niektorých prípadoch však osoba nespokojná s rozhodnutím musí najskôr požiadať o opravu rozhodnutia orgán, ktorý ho vydal. Napríklad v daňových záležitostiach, v záležitostiach týkajúcich sa samosprávy, ako aj v záležitostiach týkajúcich sa rôznych poplatkov a náhrad musí osoba nespokojná s rozhodnutím orgánu najskôr požiadať príslušný orgán o opravu rozhodnutia. Spravidla sa rozhodnutie správneho orgánu nemôže vykonávať, kým neuplynie lehota na podanie odvolania alebo kým nie je konečne rozhodnuté o akomkoľvek odvolaní proti rozhodnutiu. Proti rozhodnutiu správneho súdu sa možno odvolať na Najvyšší správny súd (KHO), ak Najvyšší správny súd povolí odvolanie. Okrem toho sa proti niektorým rozhodnutiam správnych orgánov možno odvolať priamo na Najvyšší správny súd.

Maďarsko: Na začatie konania o súdnom preskúmaní je vo väčšine prípadov potrebné podať žalobu na správny orgán prvého stupňa. Žaloba sa môže zakladať na nečinnosti orgánu, na porušení právnych predpisov správnym orgánom, ale možno sa domáhať aj náhrady škody alebo konštatovania relevantných skutočností. Prítomnosť právneho zástupcu nie je povinná vo všetkých typoch prípadov. Z 20 regiónov krajiny je v týchto prípadoch príslušných 8 krajských súdov. Podanie žaloby nemá spravidla odkladný účinok, ale ak žalobca požiada o okamžitú ochranu svojich práv, súd môže vyhlásiť, že žaloba má odkladný účinok na výkon správneho rozhodnutia, alebo môže nariadiť predbežné opatrenie. V konaní pred súdom platí zásada voľného dokazovania. Súd môže zrušiť správne rozhodnutie a zaviazať správny orgán k vykonaniu nového konania, ale môže tiež zrušiť správne rozhodnutie, ak sú skutočnosti jasné a súd je schopný vydať nové rozhodnutie.

Slovensko: Na preskúmanie správnych rozhodnutí sú všeobecne príslušné tri správne súdy a proti ich rozhodnutiam možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje Najvyšší správny súd.

Írsko: Súdna kontrola patrí do pôsobnosti Vysokého súdu. Námietka proti rozhodnutiu musí byť podaná do 3 mesiacov od jeho vydania. Žiadosť o povolenie napadnúť rozhodnutie sa podáva ex parte. Ak sa preukáže opodstatnenosť veci, povolenie sa musí udeliť a po finalizácii písomných podaní sa vec postúpi na riadne pojednávanie. V súčasnosti prebiehajú diskusie o obmedzení dostupnosti súdneho preskúmania v azylových a územnoplánovacích veciach prostredníctvom obmedzenia výšky nákladov, ktoré je možné uhradiť.

Lotyšsko: Režim súdneho preskúmania správnych rozhodnutí sa zakladá na zákone o správnom konaní. Súdy preskúmavajú zákonnosť a proces prijatia správnych aktov vydaných inštitúciami, ako aj samotné konanie inštitúcií, ak ovplyvňujú práva alebo povinnosti súkromných osôb. Hlavnými predbežnými ochrannými opatreniami sú: pozastavenie alebo obnovenie platnosti správneho aktu; predbežné nariadenie (predbežné opatrenia); alebo okamžité vykonanie súdneho rozhodnutia.

Rumunsko: Podľa zákona o správnom súdnictve môže každá osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo oprávnené záujmy boli porušené orgánom verejnej moci prostredníctvom správneho rozhodnutia alebo tým, že žiadosť nebola vybavená v zákonnej lehote, podať na príslušný správny súd návrh na zrušenie rozhodnutia, uznanie uplatňovaného práva alebo oprávneného záujmu a náhradu spôsobenej škody. Oprávnený záujem môže mať súkromný aj verejný charakter. Na správny súd sa môže obrátiť aj osoba, ktorej právo alebo oprávnený záujem bol porušený individuálnym správnym aktom adresovaným inej právnickej osobe. Zákon stanovuje lehoty, v ktorých možno podniknúť právne kroky, ako aj druhy nápravných opatrení, ktoré môže súd udeliť. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa možno odvolať. V odôvodnených prípadoch a s cieľom zabrániť bezprostrednej škode môže poškodená strana požiadať príslušný súd, aby nariadil pozastavenie výkonu jednostranného správneho aktu, kým súd prvého stupňa nerozhodne.

11. Pravidlá a postupy týkajúce sa uplatňovania predbežného rozhodovania (článok 267 ZFEÚ) všetkými súdmi, vrátane ústavných súdov

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Vo všeobecnosti sa tento postup po roku 2021 využíva oveľa častejšie.

Lotyšsko: Všetky súdy v Lotyšsku majú procesné predpisy na podávanie žiadostí o predbežné rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ. Najvyšší súd vedie pravidelne aktualizovaný zoznam všetkých prípadov, v ktorých lotyšské súdy požiadali o predbežné rozhodnutie.

Holandsko: Holandskí sudcovia vo veľkej miere využívajú konanie o predbežnom rozhodnutí podľa článku 267 ZFEÚ. To platí tak pre súdy rozhodujúce v poslednej inštancii, ako aj pre ostatné súdy.

Španielsko: Španielski sudcovia naďalej aktívne využívajú mechanizmus predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť jednotný výklad práva EÚ. V roku 2025 boli predložené dôležité otázky, najmä tie, ktoré španielske súdy adresovali Súdnemu dvoru EÚ v súvislosti so zákonom o amnestii.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Vnútroštátne súdy niekedy ignorujú predchádzajúce rozsudky Súdneho dvora EÚ (pozri napr. vec Súdneho dvora EÚ C-349/25 Banka DSK).

Bulharsko: Asociácia sudcov vyzvala Ústavný súd, aby požiadal o predbežné rozhodnutie vo veci týkajúcej sa funkčného obdobia generálneho prokurátora, ten to však odmietol.

Španielsko: Podľa španielskeho združenia sudcov APM Ústavný súd zamietol žiadosť Krajského súdu v Seville o predbežné rozhodnutie týkajúce sa rozsudku Ústavného súdu, ktorým boli oslobodené osoby obvinené z rôznych politických korupčných trestných činov spáchaných členmi regionálnej vlády Andalúzie patriacimi do Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE).

12. Záruky (okrem súdneho prieskumu) týkajúce sa rozhodnutí alebo nečinnosti správnych orgánov, vrátane opravných prostriedkov (napr. správne preskúmanie)

 Pozitívne aspekty súčasnej situácie:

Holandsko: Ak sa rozhodnutie neprijme, možno podať odvolanie a požadovať zaplatenie pokuty.

Negatívne aspekty súčasnej situácie:

Neboli hlásené.

13. Vykonávanie právoplatných rozsudkov verejnou správou a štátnymi inštitúciami a nadväzujúce opatrenia v súvislosti s nadnárodnými rozsudkami, vrátane rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj dostupné opravné prostriedky v prípade nevykonania

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Nebolo hlásené nič.

Negatívny vývoj od 1.1.2025:

Holandsko: Sudca pre predbežné opatrenia Okresného súdu v Rotterdame rozhodol, že samospráva mesta Vlaardingen musí poskytnúť ubytovanie ukrajinskému utečencovi. Ak tak samospráva neurobí, bude povinná zaplatiť pokutu. Samospráva mesta Vlaardingen toto rozhodnutie ignorovala. Ide o prvý prípad, keď sa orgán nižšej úrovne rozhodol ignorovať súdne rozhodnutie.

Bulharsko: Stále sa neuskutočnil potrebný výber nových členov Inšpektorátu súdnictva. Neexistujú žiadne formálne pravidlá o tom, ako postupovať v prípade žiadostí súčasných inšpektorov, ktorí zostávajú vo funkcii po uplynutí svojho funkčného obdobia. O tejto veci sa rozhoduje individuálne a existujú dôkazy o rozdielnej judikatúre v tejto otázke.

Bulharsko: Rozsudok ESĽP vo veci Kolevi a ďalší proti Bulharsku týkajúci sa obrovskej moci generálneho prokurátora nebol v plnej miere vykonaný; v prípade rozsudku vo veci Miroslava Todorova proti Bulharsku týkajúceho sa odvetných opatrení voči aktívnym sudcom nedošlo k žiadnemu pokroku pri riešení týchto otázok.

Španielsko: Pri vykonávaní niektorých rozsudkov pretrvávajú určité zdržania. Najmä v prípadoch, keď sa rozsudky týkajú územnoplánovacích opatrení alebo búrania nelegálnych stavieb, dochádza k zdržaniam zo strany miestnych alebo regionálnych správnych orgánov, ktoré to zdôvodňujú technickými alebo rozpočtovými komplikáciami. Situácia sa v roku 2025 nezhoršila, naďalej však zostáva tradičným slabým miestom. Stále neboli prijaté žiadne opatrenia na urýchlenie výkonu rozsudkov proti verejným subjektom (napríklad stále neexistuje konkrétny sankčný režim pre orgány, ktoré meškajú s vykonávaním rozsudkov). Pokiaľ ide o nadnárodné rozsudky, Výbor ministrov Rady Európy konštatoval, že Španielsko má stále čo robiť, aby v plnej miere splnilo niektoré rozhodnutia ESĽP. V roku 2025 však nebolo zaznamenané žiadne úmyselné nedodržiavanie medzinárodných záväzkov: meškania sú skôr dôsledkom administratívnej nečinnosti.

14. Dohľad, vrátane súdneho dohľadu, nad používaním invazívneho sledovacieho softvéru vnútroštátnymi orgánmi.

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Maďarsko: Ak je v trestnom konaní potrebné použiť takýto softvér, jeho použitie a predĺženie použitia musí povoliť vyšetrovací sudca v súlade s ustanoveniami zákona o trestnom konaní. Sudca môže tiež dohliadať na jeho používanie. Ak je nevyhnutnosť použitia odôvodnená záujmom národnej bezpečnosti, musí jeho použitie povoliť Metropolitný súd alebo v určitých prípadoch minister spravodlivosti. Do ich pôsobnosti patrí aj dohľad nad jeho používaním.

Írsko: Zriadenie úradu pre posudzovanie bezpečnostnej legislatívy a vymenovanie bývalého sudcu odvolacieho súdu za posudzovateľa.

Holandsko: Päť rokov po zavedení zákona o počítačovej kriminalite III sa zdá, že sa tento zákon skutočne aktívne uplatňuje. Legislatíva poskytuje rozšírené právomoci pri vyšetrovaní a stíhaní počítačovej kriminality a iných foriem závažnej kriminality. Zároveň bolo identifikovaných niekoľko bodov, ako vyplýva zo štúdie vykonanej Výskumným a dátovým centrom (WODC).

 Negatívny vývoj od 1.1.2025:

 Neboli hlásené žiadne prípady.

 D. Podporný rámec pre občiansku spoločnosť

15. Opatrenia týkajúce sa rámca pre organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv (napr. právny rámec a jeho uplatňovanie v praxi vrátane pravidiel registrácie, transparentnosti a zrušenia)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Neboli hlásené žiadne udalosti.

Negatívny vývoj od 1.1.2025:

Maďarsko: Úrad na ochranu suverenity, zriadený vo februári 2024, má za úlohu presadzovať národnú suverenitu. Úrad má široké právomoci vyšetrovať akúkoľvek organizáciu alebo osobu podozrivú zo slúženia zahraničným záujmom alebo ohrozovania národnej suverenity. Proti vyšetrovaniu alebo správe úradu neexistuje žiadny právny prostriedok nápravy. V roku 2025 sa úrad zameral na viacero organizácií občianskej spoločnosti a investigatívnych webových stránok. Napríklad vo februári 2025 úrad opäť ostro skritizoval Index vnímania korupcie, ktorý zverejnila organizácia Transparency International Hungary (TI), a označil ho za „dezinformačnú kampaň“ s tvrdením, že sa snaží ovplyvniť medzinárodné vnímanie maďarského verejného života. Podľa správy organizácia funguje s financovaním zo zahraničia a venuje sa politickému lobingu. V tom istom roku sa TI obrátila na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu proti zákonu o ochrane suverenity a činnosti úradu s argumentom, že obmedzujú slobodu prejavu a fungovanie organizácií občianskej spoločnosti.

Maďarsko: V prvej polovici roku 2025 predložili provládni zástupcovia parlamentu návrh takzvaného „zákona o transparentnosti“, ktorý sa zameriava na organizácie ovplyvňujúce verejný život s financovaním zo zahraničia. Zákon by výrazne rozšíril právomoci úradu a uvalil by prísne obmedzenia na činnosť organizácií zaradených úradom do zoznamu. Niekoľko príkladov: vedúci pracovníci, zakladatelia a členovia dozornej alebo audítorskej komisie zaradenej organizácie sa považujú za prominentné verejné osobnosti a sú povinní predkladať ročné vyhlásenie o majetku, ktoré zverejňuje minister spravodlivosti; tieto organizácie môžu prijímať zahraničnú podporu s povolením orgánu na boj proti praniu špinavých peňazí; nemajú nárok na jedno percento z dane z príjmov fyzických osôb, ktoré daňovníci platia podľa vlastného uváženia; pri poskytovaní finančnej alebo vecnej podpory musia od svojich podporovateľov, či už sú to fyzické osoby, právnické osoby alebo iné organizácie, vyžiadať vyhlásenie vo forme súkromného dokumentu s dôkaznou hodnotou, ktoré potvrdzuje, že podpora nepochádza priamo ani nepriamo zo zahraničného zdroja. Proti návrhu zákona protestovalo množstvo mimovládnych organizácií a zorganizovalo demonštrácie. Vládnuca strana odložila hlasovanie o návrhu na jeseň, ale nakoniec sa neuskutočnilo; nie je však jasné, aký je plán s návrhom, keďže nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o jeho stiahnutí.

16. Pravidlá a postupy, ktoré majú vplyv na efektívne fungovanie a bezpečnosť organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv. Patrí sem ochrana pred útokmi – verbálnymi, fyzickými alebo online –, zastrašovaním, právnymi hrozbami vrátane SLAPP, negatívnymi naratívami alebo očierňovacími kampaňami, opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť vnímanie organizácií občianskej spoločnosti verejnosťou atď. Zahŕňa to aj opatrenia na monitorovanie hrozieb alebo útokov a špecializované podporné služby, ako aj dostupné opravné prostriedky.

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Fínsko: V parlamente sa v súčasnosti prerokúva vládny návrh zákona o ochrane osôb zúčastňujúcich sa na verejnej diskusii pred cezhraničnými žalobami za obťažovanie (HE 170/2025) (implementácia smernice o SLAPP).

Slovinsko: Pripravuje sa zákon týkajúci sa SLAPP, ktorým sa má implementovať smernica EÚ v tejto oblasti.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: V roku 2025 došlo k negatívnemu trendu nárastu verbálnych útokov proti mimovládnym organizáciám, a to aj zo strany zástupcov politických síl zastúpených v parlamente. Bola zriadená dočasná parlamentná komisia na vyšetrenie údajného nezákonného vplyvu nadácií Georgea Sorosa na štátne inštitúcie, súdnictvo a médiá, pričom terčom útokov sa stala aj Bulharská asociácia sudcov.

Holandsko: Vznikla diskusia o pojme „zainteresovaná strana“ v správnom práve, najmä po zavedení zákona o životnom prostredí a územnom plánovaní (Omgevingswet). Zdá sa, že existuje zreteľný trend smerom k zúženiu okruhu osôb, ktoré sa kvalifikujú ako zainteresované strany.

17. Organizácia finančnej podpory pre organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv (napr. rámec na zabezpečenie prístupu k financovaniu a finančnej udržateľnosti, daňové systémy, systémy stimulov a darcovstva, opatrenia na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia finančných prostriedkov)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Bulharsko: Bulharská asociácia sudcov naďalej aktívne podporuje právnu gramotnosť medzi mladými ľuďmi organizovaním diskusií a simulovaných súdnych procesov v školách.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Fínsko: Asociácii fínskych sudcov bolo už pred niekoľkými rokmi ministerstvom spravodlivosti odobraté financovanie medzinárodných aktivít. Medzinárodné aktivity sú naďalej financované výlučne z členských príspevkov sudcov. Nebolo nájdené žiadne riešenie tejto situácie, ani nebola poskytnutá finančná podpora zo strany Národnej správy súdov.

Holandsko: Po nástupe do úradu v roku 2024 oznámila vláda (kabinet Schoof) podstatné rozpočtové škrty, ktoré sa týkali aj rozvojovej spolupráce a systému verejnoprávneho vysielania. Tieto škrty boli čiastočne realizované v roku 2025 a viedli k drastickým reorganizáciám v rôznych organizáciách občianskej spoločnosti, vrátane nezávislého tlače.

 E. Iniciatívy na podporu kultúry právneho štátu

18. Opatrenia na podporu kultúry právneho štátu, uveďte, o aké ide (napr. diskusie v národných parlamentoch o právnom štáte, verejné informačné kampane o otázkach právneho štátu, príspevky občianskej spoločnosti, vzdelávacie iniciatívy atď.)

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Francúzsko: 20. augusta 2025 vydalo francúzske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásenie na obranu nášho kolegu Nicolasa Guilloua, francúzskeho sudcu Medzinárodného trestného súdu. V dôsledku určitých rozhodnutí ICC sú štyria z jej sudcov, vrátane Nicolasa Guilloua, predmetom sankcií zo strany USA. Tieto sankcie predstavujú neoprávnený útok na ICC a Rímsky štatút. Zväz sudcov ponúkol svoju plnú podporu nášmu kolegovi, ktorý bol neoprávnene sankcionovaný za svoju sudcovskú prácu.

Nemecko: Ministerstvá spravodlivosti všetkých 16 spolkových krajín spustili celonárodnú kampaň na podporu právneho štátu a prilákanie nových talentov. Iniciatíva nesie názov „Unser Recht braucht Dich“ („Naše právo ťa potrebuje“) a po prvýkrát spoločne zdôrazňuje dôležitosť súdnictva pre právny štát, ako aj príťažlivosť a vplyv rôznych profesií v rámci justičného systému (https://unserrechtbrauchtdich.de/).

Írsko: Iniciatívy v oblasti právneho štátu pokračujú: osvetová činnosť na školách a univerzitách; stáže; historické prehliadky súdov vedené sudcami

Lotyšsko: Ústavný súd naďalej aktívne podporuje verejnú diskusiu o ústavných hodnotách, ako sú právny štát a demokracia, a to s širokou verejnosťou (pravidelne sa organizuje séria diskusií s názvom „Rozhovory o Lotyšsku“) aj s mládežou (každoročne sa organizuje súťaž v kreslení a písaní esejí na konkrétne ústavné témy).

Holandsko: Demokratický právny štát je témou, ktorá sa často objavuje v médiách a opakovane sa zdôrazňuje počas verejných debát a stretnutí.

Holandsko: Rôzne súdy organizujú podujatia na túto tému a zvažuje sa, ako lepšie informovať verejnosť o hodnotách demokratického právneho štátu a samotného právneho štátu.

Portugalsko: Portugalská asociácia sudcov zorganizovala prednášky a školenia o obrane právneho štátu a oslávila Deň nezávislosti súdnictva s odkazom na „Pochod 1 000 talárov“.

Rumunsko: Súdy naďalej vykonávajú nepretržitú osvetovú činnosť v oblasti práva, najmä medzi žiakmi a študentmi. Stretnutia a ďalšie aktivity boli vo všeobecnosti zamerané na oblasti „výchovy k demokratickému občianstvu“, „výchovy k ľudským právam“ a „neformálneho vzdelávania“, ako ich definuje Charta Rady Európy o výchove k demokratickému občianstvu a výchove k ľudským právam. Medzi ciele patrí najmä i) nadobudnutie informačných zručností, vychádzajúc z toho, že informovaný mladý človek je chránený mladý človek; ii) príprava podporných materiálov pre predmety sociálnej výchovy, ktoré integrujú právne pojmy a prvky; iii) nadobudnutie základných vedomostí o navrhovaných témach prostredníctvom prezentácií žiakov a študentov, ktoré sú interaktívne a ilustrované obrázkami; iv) stanovenie a diskusia o témach, ktoré sú potrebné a užitočné pre školy a univerzity.

Rumunsko: Súdne orgány kladú osobitný dôraz na dôsledky užívania drog a realizujú spoločné aktivity s orgánmi a mimovládnymi organizáciami špecializujúcimi sa na boj proti drogám.

Rumunsko: Osvetové aktivity v oblasti práva sa realizujú počas celého roka, najmä však pri príležitosti rumunského Dňa spravodlivosti a Európskeho dňa civilnej justície.

Španielsko: Dôležitosť právneho štátu a nezávislosti súdnictva bola v roku 2025 v centre verejnej diskusie v Španielsku, čo do určitej miery zvýšilo verejné povedomie o týchto hodnotách. Kontroverzia okolo zákona o amnestii a kritika zo strany európskych inštitúcií viedli médiá a aktérov v spoločnosti k otvorenej diskusii o deľbe moci a systéme vzájomnej kontroly a rovnováhy. Napríklad Európsky parlament zaradil Španielsko do svojich debát o právnom štáte a v parlamente Cortes Generales boli vláde položené parlamentné otázky týkajúce sa dodržiavania európskych odporúčaní, čím sa táto téma udržala v centre pozornosti. Podobne štyri hlavné justičné združenia vydali spoločné vyhlásenia na obranu nezávislosti súdnictva a konali sa verejné podujatia, ako napríklad konferencie a podpisovanie manifestov právnikmi a akademickými pracovníkmi na podporu dodržiavania ústavného poriadku. Tieto iniciatívy, hoci ich iniciovala občianska spoločnosť a profesijné skupiny, prispievajú k rozvoju právnej kultúry, ktorá uznáva dôležitosť právneho štátu.

Španielsko: V oblasti vzdelávania sa v roku 2025 na školách naďalej vyučoval predmet „Občianske a etické hodnoty“ (zavedený v roku 2022), ktorý zahŕňa obsah týkajúci sa demokratických inštitúcií, právneho štátu a základných práv, čím sa posilnilo vzdelávanie mladých ľudí v tejto oblasti.

Negatívny vývoj od 1. 1. 2025:

Holandsko: Viacero európskych krajín vyjadrilo v spoločnom liste kritiku voči rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva. Holandsko tento list nepodpísalo, vyvolalo však diskusiu o spôsobe, akým súd rozhoduje v určitých prípadoch, najmä v oblasti migračného práva.

Španielsko: Hoci sa táto otázka objavovala v celonárodnej diskusii, chýbalo konzistentné vzdelávacie úsilie zo strany orgánov zamerané na podporu hodnôt právneho štátu jednotným a nestranným spôsobom. Úloha osvetovej činnosti pripadla skôr sudcom, právnikom a občianskym organizáciám, zatiaľ čo vláda a parlament v priebehu roka 2025 v tejto oblasti neiniciovali žiadne nové, viditeľné iniciatívy zamerané na zvyšovanie povedomia občanov.

19. Ďalšie otázky, ktoré môžu mať vplyv na inštitucionálne aspekty súvisiace s kontrolou a rovnováhou

Pozitívny vývoj od 1. 1. 2025:

Neboli hlásené žiadne zmeny.

Negatívny vývoj od 1.1.2025:

Nebolo hlásené nič.

^[1] https://www.universuljuridic.ro/amenintari-actuale-la-adresa-independentei-avocatului/

napr. Niemietz proti Nemecku, Mancevschi proti Moldavsku

EUROPEAN ASSOCIATION OF JUDGES

ASSOCIATION EUROPEENNE DES MAGISTRATS

RESPONSE

to the

CONSULTATION QUESTIONNAIRE

by the

EU COMMISSION

for the preparation of the

REPORT on the RULE OF LAW 2026

I. HORIZONTAL DEVELOPMENTS

The European Association of Judges (EAJ) is honoured to respond to this Stakeholder- Consultation.

The EAJ, which has 44 member associations, including associations from all 27 EU Member States, regularly receives reports from its member associations on the state of the rule of law in their respective European countries. The EAJ may also be asked by member associations for support in their efforts to defend themselves against violations of the independence of the judiciary and the rule of law in their country. Such requests, which were examined by our respective Committee and debated and considered in the plenaries of the EAJ recently led to resolutions regarding problems of the judiciary in Czechia (remuneration), Greece (misuse of disciplinary proceedings and attacks against judges by several lawyers), Hungary (attacks against judges by politicians and undue extending of the possibility of compensation for delays), Italy (splitting and reforming the Council for the Judiciary ),

Romania (smear campaign against judges and changes in the pension system) and Spain (attacks by politicians, and changes in the procedures for the appointment of judges).

In addition, the EAJ has asked its member associations in the Member States of the European Union to respond to a questionnaire designed to gather accurate information on which to base this response. Within the available timeframe Austria, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czechia, Denmark, Estonia, Finland, France, Germany, Hungary, Ireland, Latvia, Lithuania, Netherlands, Poland, Romania, Slovakia, Slovenia and Spain answered the questions, which were put to them. All these sources are considered in this summary.

Among the instruments created by the European institutions to protect and strengthen the rule of law in the Member States, the Commission’s annual Rule of Law Report has gained particular attention and importance in recent years. The EAJ welcomes this development. Among the more interesting aspects is the monitoring of the recommendations and their implementation. The EAJ notes that in some instances it remains unclear why the Commission issued a certain recommendation; and conversely in other instances it is unclear why evident problems are not covered by a recommendation (for example, in regard to Italy a further improvement of the use of IT was recommended, whilst the problems presented by the envisaged reform of the Council for the Judiciary remained untouched).

The EAJ would also observe that recommendations made by the Commission are of varying importance for the rule of law. In cases of more serious infringements of elements which contribute to the maintenance of the rule of law it may be dangerous to wait for the next rule of law report before analysing progress and only then reacting to a failure to implement the recommendation. Within that period of a year damage may have occurred which is difficult to repair. The EAJ therefore again expresses its hope that in cases where a recommendation is ignored the Commission will react quickly by making appropriate use of the means which are at its disposal. In this context, the EAJ will continue to inform the Commission of developments in any Member State which, in the EAJ’s view, require examination and response by the Commission as guardian of the Treaties.

If one examines the extent of independence and effectiveness of the judiciary in Member States of the EU major differences can still be observed both as regards the current status and the developments. The EAJ asked its members whether the overall situation of the judiciary had improved, deteriorated, or not changed since the last report, considering the dual aspects of independence and effectiveness. Of the 20 member associations which responded to this question, seven (Bulgaria, Estonia, Hungary, Netherlands, Romania, Slovenia, Spain) saw a deterioration and only three claimed an improvement (Croatia, Cyprus, Poland). The others (Austria, Czechia, Denmark, Finland, France, Germany, Ireland, Latvia, Portugal, Slovakia) reported that the overall situation had remained the same. It should be

noted that in that question improvement and deterioration refer to the situation in the country in question a year earlier and do not address the situation of the justice system compared to the ideal. Whilst Cyprus and Poland announced an improvement for the second time, Bulgaria, Estonia, Hungary, Romania and Spain reported that in the last year the situation had further deteriorated as it had done also in the year previous to the year subject to report.

The differences in the ability, or in most cases the willingness, of governments and other relevant authorities to make improvements can best be seen by examining the extent to which the recommendations made by the Commission in last year’s report have been followed. In this context, the EAJ was able to examine the 38 recommendations made to the 17 Member States which reported on this issue (Austria, Bulgaria, Croatia, Czechia, Estonia, Finland, France, Germany, Hungary, Ireland, Netherlands, Poland, Portugal, Romania, Slovakia, Slovenia, and Spain). Out of 38 recommendations concerning the judiciary, only 1 was fully implemented and 10 were implemented partially. 26 were not followed (In the case of one of those recommendations classification was not possible because it is unclear if changes meet the recommendation). This result shows unfortunately that there is still much room for improvement.

The EAJ also asked its members to indicate what they consider to be the three most important problems in the justice system of their country. The problem most frequently mentioned was the lack of sufficient judges (listed 9 times) and sufficient staff (10 times), cuts to the budget of courts (5 times). Insufficient remuneration of judges was claimed only 3 times, while in 5 responses judges underlined that the remuneration of staff needed to be increased. This lack of resources leads to problems with the length of proceedings, with 3 mentions in the list of the three most important problems; loss of the attractiveness of the profession (3 times); and an excessive workload (2 times). Aside from lack of resources, the topic which was mentioned most frequently was attacks on judges by politicians, lawyers and others (3 responses). Among other topics in this list of priorities were the independence of prosecutors, changes in the Council for the Judiciary and disciplinary proceedings.

Overall, the problem of lack of resources was raised in regard to 14 countries (Austria, Bulgaria, Cyprus, Czechia, Estonia, Finland, France, Germany Ireland, Netherlands, Poland, Romania, Slovenia, Spain). On a positive note (a) France has started the recruitment of additional judges and prosecutors; (b) in the Netherlands additional staffing within the Public Prosecution Service had been finalized and (c) in Germany the Federal Government announced the establishment of a new “Pact for the Rule of Law”, which still has to be agreed with the Länder (federal states).

As far as concerns the effectiveness of the system of justice – particularly on the length of time elapsing before the completion of legal proceedings – several EU Member States have adopted new rules of

procedure and introduced new measures with the aim of simplifying procedures and improving access to justice (Bulgaria, Croatia, Cyprus, Germany, Ireland, Slovenia and Spain). This is producing positive results especially in Cyprus, Ireland and Slovenia. Nevertheless, in the majority of countries in which the EAJ member association responded to the question, workload and backlogs are increasing (Estonia, Finland, France, Germany, Latvia, Poland, Romania and Spain). In the Netherlands a five-year programme with the aim of reducing the time for processing cases was carried out between 2021 and 2025, but the results seem not to meet the expectations. An analysis of the reasons for this outcome is still underway and may be useful for future projects. Access to justice is not only harmed by lack of resources in general but in some countries also by insufficient funding for legal aid (Netherlands and others).

As central self-governing bodies with the primary task of protecting the independence of judges and the judiciary, the judicial councils continue to be the subject of tensions between the powers of the state. The executive and politicians tend to seek control over these councils. Such concerns are evident again this year in several countries. In Spain and in Poland judicial members of the Council for the Judiciary are still elected by the parliament and not by judges. An enormous weakening of the independence of judicial self-government and the proper separation of powers is on the way in Italy where a referendum is to be held to confirm constitutional and legal reforms adopted by the parliament which will fundamentally change the balance between the three powers of state. The judge members of the Council are to be selected by lot and not by election by their peers; prosecutors are to be subject to a separate Council, whereby they lose some of their independence; and the Judges’ Council is to be deprived of its jurisdiction in disciplinary proceedings against judges. In Poland the law which would bring the appointment of judge members of the Council into line with European standards is being blocked by the President of the State. While the creation of the National Courts Administration in Finland is seen as a success, the envisaged reform of the Councils in Bulgaria and Estonia must be considered as problematic in light of European standards.

Turning to the appointment of judges, the existence of problems or the need for reforms, either in law or in practice, were reported from several Member States. (Austria, Bulgaria, Croatia, Germany, Hungary, Netherlands, Poland, Romania, Slovenia and Spain).

In Austria and Germany, the status of the public prosecutor’s office, which is still subordinate to the ministry, received attention from politicians. Reforms to bring the prosecution into line with European standards have been announced, but in both countries the reform proposals have not yet been placed before the parliaments for consideration.

This year it is evident that in the large majority of countries in respect of which answers were provided to the relevant question in our questionnaire enormous efforts have been made to provide additional IT facilities or to improve and enlarge the existing possibilities to use support by IT. It seems also to be evident that judges increasingly seek such support, and this may be the reason why in almost every country improvement to existing tools, the addition of new possibilities and, particularly, accelerated implementation are reported. Requests for intensified training and assistance in IT are reported in several instances. AI is used in several justice systems for searching case law (e.g. Germany, Romania) or legal provisions or for distribution of cases.

Regarding assistance for decision making a project is running in France, and Germany there are some attempts to use AI for certain case filing and case management tasks. In the Netherlands the Council for the Judiciary introduced its own AI tool which supports, among other things, the drafting, editing and summarising of memoranda, policy documents, presentations and other documents. Judges’ associations of some countries reported problems originating in the fact that lawyers more and more use AI and by that very often bring in unchecked and sometimes false information on jurisprudence into the proceedings, which puts additional workload on judges.

(II) SUMMARY of ANSWERS to the QUESTIONNAIRE

This summary contains observations of EAJ and its member association regarding the parts I (Justice system) and IV (Other institutional issues related to checks and balances) of the stakeholder consultation form. It covers observations made since the submission of our report for consultation with stakeholders last year (1 January 2025).

I. JUSTICE SYSTEM

A. Independence

1. Appointment and selection of judges and prosecutors and court presidents (including judicial review)

Positive developments since 1.1.2025:

Ireland: In line with a government commitment to appoint additional judges across all jurisdictions (apart from the Supreme Court), on foot of recommendations made by an interdepartmental group, the entire tranche of new judges which were recommended in the first stage have now been appointed, amounting to an additional 24 judges

Ireland: the Judicial Appointments Commission (‘JAC’), has been in operation since January 2025 and has recommended the appointment of all new judges since becoming effective. It has made recommendations for judicial appointment across all jurisdictions (apart from the Supreme Court, although a recruitment initiative in respect of that jurisdiction is currently live). The appointment of Court Presidents will also be overseen by JAC.

Netherlands: In 2025, the selection of new judges was evaluated (Evaluatie van het selectieproces voor de rio- opleiding), and a report on the training of new judges was also published (RIO Evaluatierapport). The study into the selection of judges found that the selection instruments used to date have proved to be insufficiently validated and/or to offer little to no added value compared in particular to the analytical test. The Dutch Association for the Judiciary (NVvR) has issued a substantive response to this report and urges, at the very least, a significant reduction in the administrative burden for practical supervisors. The implementation of both reports is scheduled for 2026.

Romania: Now every month, the Superior Council of Magistracy publishes the list of vacant positions for judges and prosecutors.

Romania in 2025, several competitions were completed: an admission competition to the National Institute of Magistracy, a session of the capacity examination and in December 2025, the second session began, and also a direct admission competition to the judiciary.

Romania: The Superior Council of Magistracy organized four exam sessions for promotion from the court to the court of appeal and from the magistrate’s court to the court, as well as a promotion session to the High Court of Cassation and Justice and a competition for the appointment of court presidents

Negative developments since 1.1.2025:

Austria: The appointment of the (vice) presidents of the administrative courts is still unchanged. There is no judicial body to propose the best candidate for appointment.

Bulgaria: The appointments of new judges are not reasonably connected with the needs for new appointees – there are no official statistics on how the Supreme Judicial Council decides to appoint new junior judges / prosecutors and where.

Bulgaria: The junior judges appointed in 2023 whose term as junior magistrates should have ended in July 2025 were extraordinarily retained in their previous positions for 6 months until the beginning of 2026, in order to find places for them to be appointed.

Bulgaria: In December 2025 the Judicial College of the SJC decided to open new positions in some courts although many of the existing ones are still vacant but existing, nevertheless.

Croatia: Judicial system is faced with political blockade in the process of appointing new president of Supreme Court. The main reason is that system of this appointment is in complete control of political players, President of the Republic, and Parliament, where without their consent no person can be appointed. So far, there is now the third round of the process, momently blocked at Parliament Judiciary Committee which has to give its opinion on the candidates. This is an open issue in Croatia which is repeated several times now and there should be a legal way out from such situation.

Finland: Lay judges -system and the election system of lay judges. It was envisaged that the system of lay-judges participation in criminal cases in district courts should be reformed and the political nominations abolished. The government and Minister of Justice in August 2025 stated that the selection system of lay judges will be reorganized nor will the system be reorganized. This current system is extremely problematic in terms of the requirement of judicial independence. Abolishing the lay judge system does not weaken citizens‘ legal security/rule of law, but the opposite. Association of Judges demands abolition of the lay judge system and the money saved to be used to use professional judges handling the cases.

France: The envisaged reform of the prosecutor’s office statute has still not been voted on.

Germany: After a four-year vacancy a new president of the Münster Higher Administrative Court was appointed in August 2025. Several court decisions were made – including by the Federal Constitutional Court. A parliamentary committee of inquiry in the Düsseldorf state parliament is still investigating the appointment procedure.

Germany: For months, the AfD in Thuringia has been blocking the urgently needed reappointment of the selection committees for judges and prosecutors after the state parliamentary elections of 2024. Nonetheless, the selection committee in the composition from the previous legislative term appointed several judges and prosecutors. At the beginning of a legislative term, the selection committees are actually supposed to be filled with new members of the state parliament – this has not been possible since the new “Brombeer” government (CDU, SPD, BSW) took office in autumn 2024. Legally, this step is quite delicate, as the legitimacy of the old committee and its functioning as a transitional body is disputed and could create an uncertain situation. If it turns out that the judicial selection committee was unconstitutionally constituted in its transitional form, follow-up questions could arise regarding the validity of judicial appointments and the court decisions made by those judges or even the appointment itself. This could pose a risk to the reputation of the judiciary (https://www.lto.de/recht/justiz/j/thueringen-justiz-afd-blockade-richterwahlausschuss-tagt- lebenszeit-ernennung-risiko).

Germany: Some federal states have lowered their requirements for applications in order to attract more candidates, particularly for the public prosecutor’s service. For example, Baden-Württemberg has begun to fill some of the new positions in the public prosecutor’s offices with lawyers who have not met the standard hiring requirements. Around 20 people per year are to be hired as public prosecutors at a somewhat lower level (“Amtsanwältin” or “Amtsanwalt”) if they have generally achieved seven points in both state examinations. If they perform well, they can be transferred to the position of an ordinary public prosecutor (“Staatsanwältin” or “Staatsanwalt”) in the so-called higher judicial service after three years

Ireland: The appointment of a second tranche of additional judges as recommended by the review group, which was to be completed by the end of 2025, has not yet even commenced and is unlikely to commence until October 2026.

Lithuania: There is a relatively high weight of subjective criteria in the selection process of candidates for judges, which reduces the number of suitable candidates for judges.

Poland: The Minister of Justice stopped announcing free judicial posts in the official governmental paper, so no new candidacies are presented to the National Council of the Judiciary (NCJ) and the President of the state.

Poland: The President of Poland refused to nominate large group of judges (46) contrary to the Constitution, which does not provide possibility not to nominate a judge. Problem of neo-judges not solved.

Slovakia: There have been no changes in the legislative area. The selection procedure for the position of judge is too formal and does not guarantee the selection of the best candidates. The Association of Judges of Slovakia (hereinafter referred to as “the Association”) has long proposed reinstating the position of judicial trainees and revising other issues related to the selection, training, and education of judges. Although the intention to reintroduce this position is part of the government’s program statement, no concrete legislative work in this direction has begun yet.

Slovenia: The amended Courts Act and the Judicial Council Act introduce new powers (relationships – frictions) between the Judicial Council and, in particular, the Supreme Court of the Republic of Slovenia, which will prolong the appointment procedures, in particular those of court presidents. The amendments change and limit the powers of the Judicial Council, especially its discretionary right to appoint candidates for new judges.

Spain: The Parliament passed Organic Law 1/2025, ordered the Government to present a reform to convert substitute judges and magistrates into career judges through an entry system not centered on merit, ability or equality. This is seen as problematic, because it could be used to introduce candidates with political ties outside the rigorous examination system currently in place.

2. Irremovability of judges, including transfers (including as part of judicial irremovability of judges, including transfers (including as part of judicial map reform), dismissal and retirement regime of judges, court presidents and prosecutors (incl. judicial review)

Positive developments since 1.1.2025:

Germany: In Berlin for example, public prosecutors can postpone retirement by up to three years, but not beyond the age of 69 or 70; during the transitional phase, retirement can be postponed by a maximum of three years, i.e., not until 70. The prerequisite is the existence of an official interest, which may include organizational, personnel, and fiscal interests. In a few Länder (Hamburg, Brandenburg, Bremen, Hessen, Mecklenburg-Vorpommern, Niedersachsen und Sachsen) such a provision also applies to judges. North Rhine-Westphalia is planning to introduce such an option. In most of these Länder, however, the extension depends on the existence of an official interest, or at least it is required that there are no compelling official reasons against it.

Hungary: The Parliament on 11^th June 2025 passed a law to amend the Law on the Legal Status and Remuneration of Judges was also amended, which created the possibility for judges to remain in service over the 65 years of age till the 70 years of age. A judge only has to request that he/she would remain further in service, and the employer may not reject the request, the president of the National Office for the Judiciary (NOJ) or of the Curia must approve it. The request may only be rejected if it is submitted not in time.

Poland: Disciplinary commissioners nominated by the previous Minister of Justice were removed and most of the disciplinary actions aimed into intimidation of judges were withdrawn.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: The problem with the secondment procedures serving as a way to fill up vacant positions in higher courts without holding regular competitions for promotion continues. No competition was finalized in 2025.

Estonia: Ministry of Justice and Digital Affairs have prepared a draft aimed to merge all courts of the same instance. According to the draft, the judges shall be forced to travel all over the country. Although the travel expenses shall be covered, judges cannot refuse to work in areas that are not close to their permanent place of work.

Latvia: A draft law on special pensions for judges and prosecutors has been prepared, which provides for significant changes to the retirement pension system for judges and prosecutors, including a gradual increase in the retirement age and length of service

Slovakia: Since 2021, the ex constitutione termination of a judge’s term of office upon reaching the age of 67 has been introduced. This age limit was determined based on the age of termination of a notary’s term of office. During 2025, the age limit for notaries was raised to 70, but for judges, the termination of office at 67 remained unchanged.

Slovakia: The Constitution provides for the adoption of such a law from January 2021. to regulate the detailed conditions for transferring a judge to another court without their consent if there is a change in the judicial system and this is required for the proper administration of justice. No law has yet been passed

Slovenia: The amended Courts Act has radically intervened in the organization of courts – it abolishes local courts and introduces a single district court. The main change is the complete abolition of local courts, which will become departments of the district court, or will be abolished by the President of the Supreme Court. The reform enters into force on 1 January 2027. This will most likely lead to jurisdiction uncertainties, as a corresponding amendment to the procedural laws is not yet planned. The purpose of the amendments is allegedly to equalise the workload of judges throughout the country. However, the principle of irremovability will be ignored if certain conditions are met in order to appoint a judge in a judicial district with a radius of 70 kilometres from their primary home court. Unfortunately, the amendments are not aimed at strengthening the independence of judges but are an attempt to solve the problems of court administration. Consequently, this introduces the movement of judges within this new single court, which can be a result of the annual distribution of the court’s work.

Romania: The urgent human resource needs of courts and prosecutors‘ offices were met by temporarily delegating magistrates. During this second handed allowances had been granted, which now was reduced insofar that this is only possible for 300 of the seconded judges.

3. Promotion of judges and prosecutors (incl. judicial review)

Positive developments since 1.1.2025:

Ireland: The Judicial Appointments Commission now also governs the promotion of judges with judges who are seeking promotion having to apply directly to the Commission and engage in a competition process with other qualified applicants.

France: An important reform regarding the access to the superior grade (law voted in November 2023) is being implemented in 2026.

Netherlands: In 2025, the previously agreed arrangements with the judge’s association regarding the number of senior prosecutors were honoured. The objective is for 45% of public prosecutors to attain a senior position. A perspective of a career which offers experienced prosecutors opportunities of advancement shall be provided to reduce the risk that experienced public prosecutors may consider transferring to the judiciary or moving into roles outside the judicial system.

Slovakia: A legislative amendment has been adopted (effective from January 1, 2026) according to which judges in selection procedures for higher courts will no longer be subject to psychological assessment and translation from a foreign language.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: The Judicial College of the SJC failed to finalize even a single competition for promotion in 2025, the problems persist.

Bulgaria: In a competition announced in 2025 for promotion of the judges from the lowest level of courts (районни съдилища) to the district courts (окръжни съдилища) the commission to assess the candidates is composed almost exclusively of vice presidents of different courts.

Lithuania: The discretion of the President of the Republic and of the Parliament not to follow the proposal of the Selection Commission of Candidates to Judicial Office (which is consultative) without an obligation to state reasons when rejecting a proposed appointment is a problem.

Netherlands: Despite efforts by the Public Prosecution Service to achieve the stated ratio (45 senior – 55 standard positions), the current distribution among public prosecutors stands at 38.8% senior positions versus 61.2% standard positions.

Spain: In the prosecutorial career, a worrying trend of discretionary promotions by the Attorney General’s Office continues. Since 2018, a decline in the appearance of impartiality has been observed in some appointments of prosecutors: for example, the former Attorney General (Dolores Delgado) was promoted in 2022 to the highest category and appointed as a Supreme Court Prosecutor despite not being the top-ranked candidate; this decision was later annulled by the Supreme Court for abuse of power. Of the 14 prosecutors promoted to the highest rank in the last five years, 12 belonged to the Progressive Union of Prosecutors, which suggests ideological favouritism in these promotions. These practices, which the Attorney General can carry out after hearing the Prosecutorial Council (whose opinion is not binding), have drawn judicial reproaches and sow doubts about the objectivity of internal promotions within the Public Prosecution Service.

4. Allocation of cases in courts

Positive developments since 1.1.2025

Lithuania: After the installation of automatic case allocation, caseloads in both first instance and appellate courts became relatively equal.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: To assess the suspicions which were raised that certain cases can be allocated to specific “favourable” judges it was requested several times to provide access to the source code of the module for allocation of cases in the centralised software for case management used by the Supreme Judicial Council, such access has not been granted, nor has there been an audit for the security and integrity of the module from an external independent organisation.

Estonia: Amendments to the law will result in the situation that judges are no longer able to choose their specialization or change it without the permission of the president of the court. Work allocation issues shall no longer be decided by the judges themselves.

Finland: Due to insufficiency and problems with the IT-based statistics system exists a lack of transparency regarding fair, equitable and transparent distribution of cases among judges. The current situation makes knowledge-based management difficult. It also makes it very difficult to examine whether the cases are distributed between the judges fairly and equally.

Netherlands: In several courts, a so-called team chair who is not a judge is involved in the allocation of cases. The question of whether a non-judge should be permitted to have any involvement in the way cases are distributed among judges is a matter of principle and directly concerns the judicial domain and judicial independence. In practice, sensitive cases are often allocated on an ad hoc basis. This constitutes a potential vulnerability within the system.

5. Independence (including composition and nomination and dismissal of its members), and powers of the body tasked with safeguarding the independence of the judiciary (e.g. Council for the Judiciary)

Positive developments since 1.1.2025:

Finland: The National Courts Administration as an independent central agency has reinforced the independence of Judiciary in general.

Hungary: The National Council for the Judiciary on 15 January declared the quadrilateral agreement of 22 November 2024 in which the then President of the Council, the President of the Judicial Office, the President of the Supreme Court and the Minister of Justice agreed that the remuneration of judges will be increased in a certain way and the parties of the agreement consent in certain reform projects of the government, which were not detailed at the time of the agreement null and void, therefore the content of the agreement is not considered binding on the Council anymore.

Netherlands: In his New Year’s address in 2025, the Chair of the Council for the Judiciary stated that it would be desirable for the Minister of Justice and Security to have less influence over the appointment of members of the Council for the Judiciary. As the Council for the Judiciary appoints court board members, ministerial influence may extend to the appointment of court board members and to the exercise of the Council’s powers. The judge’s association proposed that the method of appointing members of the Council and of court board members should be revised, put into law and placed at greater distance from political influence.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: The Members of the Supreme Judicial Council (SJC) are taking their office long after their constitutional terms of office – they have halved a second term, being in the position for almost 8 years instead of 5. The parliament has failed to elect new members, and the temporary framework introduced trough the constitutional amendments of 2023 does not allow the Judiciary to have separate elections. This means that in order to continue their duties the members of the SJC are directly dependent on the will of MPs and their political parties.

Bulgaria: The Prosecutorial College of the Supreme Judicial Council (SJC) declared in August 2025 that the acting Prosecutor General /PG/ Borislav Sarafov is not bound by the term imposed for caretakers appointed by a SJC with expired term of office by an act of parliament adopted in the beginning of 2025. Consequentially Mr Sarafov did not step down and cease to exercise the functions of an acting PG. The constitutionality of the rule limiting his term has been challenged on his request by the Supreme Administrative Court, but the case was terminated due to a waiver of Mr Sarafov himself in December 2025. Meanwhile, the Supreme Court and the most appellate courts’ chambers are refusing to initiate proceedings for the reopening of criminal cases initiated at the request of the acting chief prosecutor after July 21-st 2025.

Estonia: A draft prepared by the Ministry of Justice and Digital Affairs affects negatively the independence of courts and individual judges in many ways. Broad powers shall be given to few presidents of the courts. Judges elected by judges shall not form a majority of the Council of the Judiciary. Two parliament members and minister of Justice and Digital Affairs shall be members of the council with the right to vote and with the right to supervise court ‘s presidents.

Slovenia: The amended Judicial Council Act provides for a limitation of the Judicial Council’s discretion regarding personnel decisions, meaning that the judge will be finally appointed by the Supreme Court in an administrative dispute. Regarding this provision, the Judicial Council of the Republic of Slovenia announced a constitutional review of the law.

Spain: Despite the renewal of the General Council of the Judiciary (CGPJ), the method of selecting the members of the CGPJ has not yet changed: they continue to be appointed in their entirety by the Cortes Generales, which has been repeatedly questioned by European bodies due to potential politicization. Although the CGPJ has already submitted a proposal to modify this system, by the close of 2025 no legislative reform had materialized to allow the judiciary itself to directly elect some of its members, so Spain still does not fully comply with European recommendations in this area.

Spain: Additionally, concern has been generated by certain provisions of the new Law on Organizational Efficiency of Justice (approved at the end of 2024), which create a “Commission for the Quality of the Justice Service” between the central and regional governments. Some judicial sectors warned that this body could encroach upon internal governance powers of the Judiciary that the Constitution reserves for the General Council of the Judiciary (CGPJ). Although its main function will be to produce an annual report with quality standards and common objectives, there is a fear that such a commission – in which judicial associations do not participate – could in the future undermine the autonomy of the CGPJ or the governing boards of the higher courts, areas traditionally free from executive interference.

6. Accountability of judges and prosecutors, including disciplinary regime and bodies and ethical rules, judicial immunity and criminal/civil (where applicable) liability of judges (incl. judicial review).

Positive developments since 1.1.2025:

Bulgaria: In December 2025 it was announced that a judge from the Sofia Regional Court has not been sanctioned for various delays in her work, which resulted from objective circumstances due to her secondment and issues of ill relatives. This may be considered a positive development after the instances where delays were used to prosecute judges with political motives – compare the ECHR’s judgement in Miroslava Todorova v Bulgaria.

Czechia: In the disciplinary procedure a new right to appeal the disciplinary decision was introduced.

Ireland: The new Judicial Appointments system requires an undertaking from new judges to comply with directions from their Court President.

Netherlands: In 2025, a working group of the judge’s association, composed of judges, worked on the drafting of a new judicial code. This code is expected to be formally adopted in January 2026.

Portugal: A new code of ethics for council members and a code of ethics for judges came into force, along with the establishment of an ethics committee composed of judges and academic members.

Slovakia: Effective February 1, 2026, a two-stage disciplinary procedure for judges, prosecutors, notaries, and bailiffs will be introduced. In disciplinary matters involving judges, the members of the disciplinary senates will include not only judges of the Supreme Administrative Court, but also judges of other courts, selected from a database of judges created by the Judicial Council. At the first level, decisions will be made by three-member panels of the Supreme Administrative Court composed of one judge of that court, one judge of another court, and one representative of another legal profession. In appeal proceedings, decisions will be made by five-member panels of the Supreme Administrative Court composed of two judges from that court, two judges from other courts, and one representative of another legal profession. It is also positive that a judge who is a member of the disciplinary panel now must have served as a judge for at least ten years.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: After the May 2025 judgement of the Court of the European Union in the cases C-313/23 et al. Inspektorat kam Visshia Sadeben Savet the Inspectorate ceased its disciplinary activity. However, the judgement is not complied with by the regional court, since many judges report that they have requests from officers of the Inspectorate to clarify their bank account data (usually due to minor discrepancies of less than 1 EUR). It is very hard to obtain information on the number of judges and prosecutors whose data were revealed as a result of grants of permission given by regional courts after the pronouncing of the discussed judgement.

Estonia: Ministry of Justice and Digital Affairs have prepared a draft introducing new evaluation rules for the judges that are not based on any objective criteria.

France: An increasing number of disciplinary cases are being opened, some of which are linked, at least indirectly, to the judicial activity of judges and prosecutors, which is extremely worrying.

Slovenia: The new Judges’ Act did not seize the opportunity to limit the possibility of unfounded attacks on judges through criminal and compensation proceedings.

Spain: The new Organic Law 10/2023 of 8 November on organizational efficiency measures created a state commission and regional commissions for Justice Quality. It is still seen as problematic under the aspect that the new functions attributed to these commissions (e.g. evaluating court efficiency, setting common quality standards and drafting annual reports) could collide with the Judiciary’s exclusive internal governance competences and result in indirect executive control over judicial activity. This raises doubts as to whether, in practice, governmental interference in overseeing the performance of judges and courts is being expanded beyond the ordinary disciplinary channels already established. The legal community views these measures with concern, considering that they weaken traditional safeguards (internal judicial inspection, the principle that judges are liable only for willful misconduct or gross negligence, etc.) that ensure judges are held to account only within the framework of the rule of law and not under political pressure.

7. Independence/autonomy of the prosecution service

Positive developments since 1.1.2025:

Cyprus: There is the intention is for reform, and a draft bill is discussed in Parliament.

Germany: A draft bill by the former Federal Minister of Justice proposed a reform of the right to issue instructions under Section 146 of the Courts Constitution Act (GVG). According to this draft, instructions from the respective Ministers of Justice would only have been possible „to prevent unlawful decisions“, „where there is room for decision or assessment in factual or legal terms“, or „in the area of discretionary powers.“ Considerations unrelated to the administration of justice would have been explicitly excluded. The draft also would have provided for a documentation requirement: instructions could only be issued in writing and needed a written justification. However, the draft bill was not passed before the end of the legislative period.

Germany: However, on the level of the Länder positive development took place. In February 2025, Brandenburg introduced new transparency regulations regarding the right to issue instructions to the public prosecutor’s office: the order on reporting obligations in criminal matters was revised and supplemented by a transparency provision. Written instructions issued by the Ministry of Justice to public prosecutors must now be in written form and filed

Germany: By directive dated January 2, 2026, the Minister of Justice of the Land of Mecklenburg­Western Pomerania suspended the right to issue instructions to public prosecutors

Spain: The Supreme Court’s Administrative Chamber continues to exercise effective oversight over the discretionary acts of the Attorney General, providing an institutional counterbalance. In 2023–2025 it annulled several discretionary appointments of chief prosecutors made by the Attorney General’s Office, considering them arbitrary or tainted by abuse of power. This judicial oversight of discretion at the top of the Prosecution Service is a positive element that reinforces the institution’s legality and neutrality.

Negative developments since 1.1.2025:

Austria: The envisaged reform to substitute the minister of justice as head of the prosecution service with an independent head of the prosecution service is still not agreed within the government.

Bulgaria: The case of the acting Prosecutor General, who ignored decisions of parliament and did not step down, has not raised any opposition from any prosecutor.

Bulgaria: In 2025, an investigation by the non-governmental organization Anti-Corruption Fund revealed how the team of prosecutors initially assigned to investigate the embezzlement of millions of dollars in road construction funds and money laundering was removed immediately after drafting the indictment. The prosecutor who drafted the indictment confirmed this in an interview with the media and said that after his removal, the newly appointed prosecutors had terminated the proceedings against some of the defendants and for the more serious crimes. The same prosecutor also filed a report requesting an investigation into possible interference in the investigation by the acting chief prosecutor. These revelations were met with no response from the Prosecutor’s College of the Supreme Judicial Council.

Bulgaria: The politically sensitive case of the threats against judge Vladislava Tsarigradska (in October the case was communicated by the ECtHR to the Bulgarian authorities in Tsarigardska and others v Bulgaria, appl. No. 25072/24) is s till stalled within the Prosecution and has been divided in two separate sets of proceedings – one for the personal threats against judge Tsarigradska, and one for all other suspected crimes – which made it impossible for her to have access to the evidence concerning wider political influence in the Judiciary).

France: The reform of the prosecutor’s office statute has still not been voted on.

Germany: The current Federal Ministry of Justice does not see any need to amend Sections 146 et seq. of the Courts Constitution Act (GVG), regarding the right to give instructions. The German Association of Judges took the position that the ministerial right to issue individual instructions in no way complies with European law, it is not required under constitutional law and it contradicts the requirements for a „weatherproof“ judiciary, because in the wrong hands, the power of the ministries to issue instructions would be fatal. Maintaining the status of the Attorney General as a political civil servant is also not in keeping with the times and contradicts a specific right to issue instructions.

Hungary: A new General Prosecutor was elected despite a recent amendment in the law which allows not choosing from prosecutors, the new General Prosecutor still is a prosecutor. The situation in the prosecution did not change in spite of the new head of the prosecution service.

Netherlands: Severe ICT disruptions are significantly hampering the work of public prosecutors. It is expected that it will take at least another five to seven years before these problems are resolved. In addition, budget cuts are being implemented at the public prosecution offices, including a recruitment freeze.

Spain: Serious doubts persist regarding the autonomy of the Prosecution Service from the Executive. In 2025, the image of independence of the Prosecution Service continued to deteriorate: the Attorney General himself was convicted by the Supreme Court of the crime of breach of secrecy, an event that gravely undermined the institution’s credibility. Likewise, an excessive closeness has been perceived between the actions of the Attorney General and the discourse of members of the Government, which fuels the impression of political alignment of the Prosecution Service. This context, together with the lack of changes in the mechanism for appointing the Attorney General (who is appointed and dismissed freely by the Government), sustained criticism about the Prosecution Service’s insufficient autonomy from political power. It should be recalled that the law prevents the Executive from issuing orders to prosecutors in specific cases, but the overlap of the Attorney General’s term with that of the Government and the absence of a real separation of their tenures should urgently be reformed.

8. Independence of the Bar (chamber/association of lawyers) and of lawyers Positive developments since 1.1.2025:

Positive developments since 1.1.2025:

Netherlands: The Dutch government, together with a large number of other European countries, welcomed the adoption of the European Convention on the Protection of the Profession of Lawyer by the Committee of Ministers of the Council of Europe on12.3.2025 as a prerequisite for the proper administration of justice and the defence of fundamental rights within the rule of law.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: the case concerning the legality of the elections of the representatives in the High Council of the Bar is still not decided after almost a year of hearings.

Croatia: The trust of public is still very low with no tendencies to be improved. Reasons for that are Illiteracy of public about how law works, -length of procedures, media coverage often one sided and without enough information.

France: The year 2025 was marked by unprecedentedly violent attacks against the judiciary in connection with decisions rendered in politico-financial cases. The judge’s association Union syndicale des magistrats (USM), most of the time, intervened to explain the function of judging in the media and to provide technical clarification on the applicable law. The USM also alerted the President of the Republic and the Minister of Justice by letter to the harmful consequences of allowing malicious rhetoric about the work of judges to flourish, which turns them into political enemies and indirectly exposes them to public condemnation. These public statements are necessary to defend the institution in the absence of systematic, institutionalized judicial communication. Unfortunately, there is a lack of systematic defence from the institutional and constitutional bodies meant to defend the judicial institution.

Netherlands: There is a growing shortage of legal aid lawyers. This is partly, and in particular, attributable to budget cuts to publicly funded legal aid, which have significantly reduced the attractiveness of the profession

Romania: A study was published “Current threats to the independence of lawyers„^[1], with reference to the guarantees provided by law for the protection of lawyers‘ professional secrecy: the inviolability of professional premises, the special regime for searches and the seizure of documents from lawyers‘ professional premises. All these guarantees provided by law have shown their shortcomings over time, with judicial practice regarding searches carried out in lawyers‘ offices becoming a subject of intense analysis, which has even attracted the intervention of the European Court of Human Rights, which has issued decisions on the matter^[2]. The conclusion of the paper was that the role of lawyer independence must be reiterated as a fundamental principle of a profession in which everything is built on trust in people.

9. Significant developments capable of affecting the perception that the general public has of the independence of the judiciary

Positive developments since 1.1.2025:

Hungary: The Hungarian Association of Judges organized a demonstration for the independence of justice, which took place on 22 February 2025. There were approximately 5.000 participants on the venue of the demonstration, even the representatives of the EAJ and IAJ were present. This event was a huge success raising awareness of the problems and resulted also in a lot of judges and trainees who joined the Association.

Netherlands: The democratic rule of law and the threats to it are prominent topics in the current public debate. These issues are widely discussed in newspapers and journals, various courts organise events on the subject, and consideration is being given to how the public can be better informed about the values of the democratic rule of law and the rule of law itself.

Slovenia: Recent polls have shown positive trends

Spain: As a minor positive note, it is worth mentioning that European institutions (including the European Commission) have paid attention to this issue, underscoring in their reports the importance of all authorities (including political ones) contributing to preserving public trust in judicial independence. This external wake-up call could raise awareness among national actors.

Negative developments since 1.1.2025:

Austria: Following two acquittals, the judges were subjected to unprecedented criticism on social media. The judges were verbally abused and insulted, and they and their families were threatened. The situation was exacerbated when politicians, some of whom were government members, criticised the verdict without knowing the details of the case. It will be important in future to find ways of better protecting judges from any kind of attack.

Bulgaria: The case of the prosecution of the mayor of Varna has raised a wave at outrage in different Bulgarian cities. It illustrates the insecurities of the criminal courts which have allowed the preliminary investigation stage of the proceedings (lead by the Anti-Corruption Commission as investigative authority) to take place in Sofia, 430 kms from the family of the mayor, who was detained. Since there is no control of the Supreme Court of Cassation on the pre-trial stage, the prosecution used an undisclosed “accomplice with immunity” to transfer the case to the courts in Sofia, who have personal jurisdiction against persons with immunity. However, there were no requests from the Prosecution for the lifting of the immunity of this person. After the mayor was indicted before the court, the Supreme Court of Cassation declared that such a formulation of the initial charges was an abuse of rights and transferred the case to the court in Varna.

Bulgaria: There was a case of the dead teenage girl in the traffic accident near Pleven, which lead to her father starting a public campaign against the President of the Supreme Court of Cassation and requesting her resignation. The Supreme Judicial Council did not react in any way, the prosecution office stood behind the father trough many media publications.

Bulgaria: There continue to be cases of media outlets being used to attack the court and individual judges, undermining the independence of the judiciary and the rule of law.

Cyprus: There are increased disparaging comments on social media and negative language both from the general public but also from public figures. These attacks undermine society’s confidence in the judiciary.

Estonia: The draft regarding the organisation of the courts and the changes regarding the Council of the Judiciary prepared by the Ministry of Justice and Digital Affairs may have negative impact.

Finland: The length of the legal proceedings are still too long and this consist of a threat to the perception that the general public has to the judiciary. For individuals to obtain legal safeguards is endangered by the length of the legal proceedings. The concentration of backlogs in the capital region leads to an unequal situation in terms of access to justice.

Germany: The development in Thuringia, where the appointment of the members of the selection committees for judges is blocked by politicians potentially may have negative effects on the public perception of the independence of the judiciary.

Germany: In July 2025, a decision of the Administrative Court of Berlin was issued stating that the rejection of asylum seekers at German borders is (EU-) unlawful. This was followed by a social media backlash, during which the presiding judge was accused of an allegedly inappropriate closeness to the Green Party – it was insinuated that the decision was made for political rather than legal reasons.

Germany: The failed election of Frauke Brosius-Gersdorf to the Federal Constitutional Court in the summer of 2025 also serves as a (negative) example that the protection of the reputation of courts is giving way

Netherlands: In 2025, some politicians once again openly criticised judicial rulings and questioned the independence of certain judicial institutions. For example, the political leader of the governing party BoerBurgerBeweging (BBB) claimed that the Council of State was politically biased and contained many members affiliated with D66. This claim proved to be factually incorrect. However research by the investigative journalism platform The Investigative Desk shows that the term “D66 judge” has become established among the general public. The term carries a negative connotation and is used primarily to criticise judicial decisions (Hoe de ‘D66- rechter’ mainstream werd – The Investigative Desk).

Netherlands: In February 2025 a Dutch judge was threatened after ruling that a decision by the Minister of Justice and Security and the Minister for Asylum and Migration was insufficiently substantiated. Subsequently, a member of the Senate shared the name of the judge concerned and that of the judge’s partner on social media.

Portugal: Investigations and trials of high-profile cases involving politicians and judges has sometimes created a misleading perception of how the justice system operates.

Romania: There were attacks against judges by politicians and media, which stirred up a wave of hatred against magistrates among the general population Judges are addressed „privileged“, „insensitive“, „rude“, and „parasites on the state budget“, receiving „outrageous special pensions“ by politicians, starting with the prime minister. The more the Superior Council of Magistracy and the Romanian Magistrates‘ Association try to correct the misinformation and falsehoods which have been circulated, the more the hateful reactions increase. The media and social networks are using insulting and even vulgar language to refer to magistrates. It has reached the point where social media is being used to call on rapists and traffickers to rape the daughters, mothers, and girlfriends of judges, and to steal the property of judges who are labelled „mafiosi who do not respect the law“ and who „should be beheaded“ because they are „common scum.“ Facebook groups have been created specifically for awful and mocking posts about magistrates, such as those called „we hate magistrates“ or „adopt a magistrate“. Etc., etc.

Romania: In November 2025, we have witnessed horrific attacks against the High Court of Cassation and Justice. In addition, the new deputy prime minister has publicly stated, referring to magistrates‘ pensions, that they are taking money from children who go to bed hungry and from the budget of hospitals that lack medicines! The presidents of the courts of appeal and the presidents of the tribunals (county courts) and the judges associations have publicly reacted against the unacceptable attacks on the justice system. All these attacks by other state powers on the judiciary have led to a decline in public confidence in the justice system and its independence.

Slovakia: Public statements by politicians from across the political spectrum, as well as other top representatives of public power and sometimes the media, which exceed the boundaries of permissible criticism of courts and their decisions, and often have the character of personal attacks against judges for their decision-making activities, bounded with calls for their criminal or disciplinary liability to be brought against them, which could have a chilling effect on judges as a whole have not stopped and are still ongoing.

Spain: The perceived independence of the Spanish judiciary was negatively impacted by various events in 2025. In particular, several members of the Government and political leaders openly disparaged judicial actions that affected them, presenting those actions as manoeuvres of political persecution. For example, members of the Executive attributed criminal investigations involving close associates of the Prime Minister (his wife, and his brother) to a supposed collusion between judges and the opposition, labelling those proceedings as “political instrumentalization.” These statements – implicitly accusing judges of acting with political bias – seriously erode public confidence in judicial impartiality.

Spain: Throughout 2025, accusations of “lawfare” became frequent – by certain political spokespeople – to discredit judicial decisions, which undermines the democratic legitimacy of judges.

Spain: Another disquieting phenomenon has been a series of personal and public attacks against judges investigating sensitive cases: in May 2025, after summoning the Prime Minister’s wife to testify, the investigating judge Juan Carlos Peinado was subjected to numerous disparagements and pressures from high places (ministers asserting that the investigation “should be shelved” and calling it a “cruel and inhuman persecution,” labelling the inquiry “botched” or a “textbook case of nullity,” etc.). These statements, coming even from members of the Council of Ministers and parliamentary spokespeople, constitute systematic harassment of the Judiciary that has become increasingly common. In summary, during 2025 the public perception of judicial independence deteriorated due to the climate of political confrontation surrounding judges’ decisions in high profile cases.

10. Other developments since 1.1.2025, which may have an impact on the independence- please specify

Positive developments since 1.1.2025:

France: More and more political leaders are feeling empowered to attack the justice system, accuse judges of being politicized, and want to ban judicial unionism or abolish the national school for judges and prosecutors, which is nevertheless internationally recognized.

Hungary: Judges’ salaries increased slightly, while judicial employees’ salaries increased significantly.

Hungary: A demonstration by judges took place in February 2025 to claim for reforms in favour of the judiciary, the independence of the judges and the rule of law to, which attracted large crowds and was also supported by representatives of other professions (lawyers, teachers, doctors).

Poland: Drafts of new laws regarding the reform of the judiciary, the Supreme Court and the National Council of the Judiciary (NCJ) were sent to the Parliament

Negative developments since 1.1.2025:

Finland: The increase in the amount of state-paid litigation compensation in recent years because of the duration of the legal proceedings.

Hungary: In addition to the form of compensation already in place a new form of financial compensation has been introduced in civil proceedings. A non-exemptible obligation for courts was created to pay compensation if they exceed the deadline specified in the law, regardless of the reason (objective liability), which especially harms courts, which are overburdened with cases like in Budapest. There is no separate provision in the central budget for the payment of compensation; instead, it must be financed from the courts’ own budgets.

Hungary: The so called “Tisza-list” scandal: In October 2025 a database application of the opposition party TISZA was hacked, and allegedly the personal data of more than 18.000 (according to other sources: approx. 200.000) registered users became public as a result of a possible criminal offense (according to the data protection authority). Later governmental sources claimed that it turned out that several judges had also downloaded the application, some of them were even named in the media. Pro-government newspapers called these judges to resign, as being a sympathizer of a party is not compatible with impartiality, an important requirement of being a judge and the Minister heading the Prime Minister’s Office criticized the self-governing bodies of the judiciary for not investigating judges whose names appear on the list.

Hungary: A number of divisive draft laws and legislative amendments have been introduced that directly or indirectly affect the functioning of the courts, among which is the Law on Transparency in public live, which aim to make foreign influence of NGOs transparent.

Hungary: With regard to press correction lawsuits, the number of which increases as elections approach, the courts and judges involved are subject to a great deal of unfounded attacks on social media.

Netherlands: On the eve of the House of Representatives elections in October 2025, an independent committee established by the Netherlands Bar Association assessed the election manifestos of the political parties. A record number of manifestos (twelve out of fifteen) were found to contain proposals

that are at odds with the rule of law or directly in conflict with it. Examples include restricting the right to demonstrate and questioning international treaties or the independence of the judiciary (NOvA- Toets-Verkiezingsprogramma’s-2025 (1).pdf).

Romania: In December a video was presented by three judges, which should document, that in a certain criminal case at a certain court the composition of a penal of judges was changed, with the aim of a certain outcome of the proceedings and claimed that such practice is regularly used in the judiciary. This caused a big debate in the media and the public and the Superior Council of Magistracy launched a consultation of judges on current issues in the Romanian justice system by distributing a questionnaire. 98,1% of judges responded that they had felt a public campaign against justice in that year. A practice, as presented in the video was denied in 91,6% of the answers. As real problems were reported insufficient or under-staffed personnel; workload; the need to standardize work; legislation affecting the administration of justice; inadequate premises; total separation of the careers of judges and prosecutors; inadequate salaries.

B. Quality of Justice

11.Accessibility of courts (e.g. court/legal fees, legal aid, language)

Positive developments since 1.1.2025:

Bulgaria: The Legal Aid Act was amended in the summer of 2025 and since the autumn the payment for the publicly appointed defence lawyers and lawyers providing legal aid has been significantly augmented. However, it is still far from the market rates.

Denmark: The Danish Administration of Justice Council commenced a review of the rules on legal aid in civil cases with a view to recommend changes to the system in order to ensure effective and equal access to the courts. The Council’s work is expected to be finished in 2026.

Germany: The Civil Procedure Code (§ 1122 ZPO) has been amended in order to allow the Länder the testing of certain civil proceedings, which are conducted entirely online. The online civil court procedure is intended a.o. to enable citizens to assert their claims in cases involving low amounts in dispute in a user-friendly, accessible and digitally supported court procedure.

Hungary: Court fee regulations were amended during the year, mainly affecting fees for first-instance proceedings. Fees were reduced for cases with a lower value in dispute, while they were increased for cases with a higher value in dispute. In addition, a banded, progressively variable fee system was introduced for first-instance proceedings, replacing the previous flat-rate fee system. This ensures better access to the courts for people living in more modest circumstances.

Latvia: Since April 1, 2025, the regulation of state fees has been simplified, a maximum amount for state fees has been established, and provisions have been introduced granting private legal entities the right to request exemption from court costs and security deposit payments, as well as to defer the payment of court costs. The amount of the state fee for non-pecuniary claims has been increased to ensure proportionality with the resources consumed by the court and administrative expenses.

Netherlands: Social legal aid practice in the Netherlands is under pressure. To address this and to encourage more young lawyers to pursue a career in social legal aid, the Legal Aid Board reimburses, subject to certain conditions, the costs of professional training for trainee lawyers working in a social practice. In addition, Tilburg University has launched an extended Master’s programme in social legal aid. There is also increased attention to the funding of publicly subsidised legal aid, although a funding shortfall persists.

Portugal: There is an Increased awareness among judges regarding the issuance of decisions in clear language.

Slovakia: Effective from January 1, 2026, the method of creating separate territorial districts for district court workplaces, which were established as part of the 2022 judicial map change, has been simplified, creating legal space for better accessibility of district courts, especially in family and criminal matters.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: Although the accession of Bulgaria to the euro was decided upon in July 2025, for almost 6 months there were no actions undertaken by the Ministry of Justice to set court fees accordingly in the schedule of fees approved by the Council of Ministers. As a consequence, the minimum fees will have to be converted to odd numbers by the courts.

Estonia: The draft regarding the organisation of courts prepared by the Ministry of Justice and Digital Affairs harms access to justice.

Finland: The duration of the legal proceedings has still increased in 2025. This is weakening the protection under the law of private persons and entrepreneurs. The duration of the legal proceedings is mainly consequence of insufficient resources.

Finland: The costs of the legal proceedings have increased even more. This aggravates non legal aid customers actual access to the courts.

Ireland: Legal aid in civil cases remains unchanged despite a commitment to review this system. Legal fees remain high.

Netherlands: There is still a problem relating to court interpreters (insufficient availability and inadequate remuneration).

Poland: The accessibility of courts is hampered by the fact that a large number of judges retired and no new judges are nominated.

Portugal: The fees are still too high.

12. Resources of the judiciary (human/financial/material), remuneration/bonuses/rewards for judges and prosecutors including observed changes (significant and targeted increase or decrease over the past year) (Material resources refer e.g. to court buildings and other facilities. Financial resources include salaries of staff in courts and prosecution offices.)

Positive developments since 1.1.2025:

Croatia: The remuneration of judges was increased.

Finland: There has been a temporary improvement in resources in recent years (2024 – 2025),

Finland: The salary system of Judges at the moment is bind to collective bargaining agreement as it is organized in general with public sector government officials salaries. Only the salary system of the Judges in Supreme Court and Supreme Administrative court Judges is regulated in law. The judge’s salary system has been prepared by the committee board of the National Courts Administration. The work of the committee board has not made any progress and committee doesn’t work openly. Judges don’t have a representative in the committee board.

France: The recruitment of additional judges and prosecutors by 2027 (+1,500 positions) is underway. These recruitments have been maintained despite France’s political and budgetary instability. Nevertheless, they are insufficient to handle the volume of new and existing cases.

France: Judges and prosecutors have benefited from a reform of their salary scale since December 1^st 2025. The overall structure of the salary scales will provide real gains for everyone in the medium and long term and will restore prospects for continuous advancement at each rank.

Germany: In July 2025 the Federal Ministry of Justice announced the establishment of a new so-called “Pact for the Rule of Law” with a total amount of 240 million euros to be made available during this legislative period to strengthen the judiciary’s personnel. The funds were to be provided to the federal states in two tranches, presumably in 2026 and 2028. To accelerate digitalization, up to 210 million euros in total – that is, 70 million euros per year – were promised to be allocated for the years 2027 to 2029. The specific use of these funds still needs to be coordinated with the federal states. The negotiations between the federal government and the states for a new Pact are ongoing.

Germany: Due to previous legislation remuneration increased in February in most Länder by 5.5 % after 0 % increase in 2024

Netherlands: In principle, staffing levels within the Public Prosecution Service now are adequate, as there are now sufficient public prosecutors following investments in training in previous years.

Romania: In 2025 major repairs and extensions to court and prosecutor’s office buildings were completed, as well as the construction of new buildings. The renovated or newly built buildings meet European standards, and the efforts made in this regard are to be commended. However, there are still a number of courts and prosecutors‘ offices that do not have premises that meet the requirements of a court or prosecutor’s office

Slovakia: From July 2025, funds have been allocated to increase the salaries of judicial employees, including those of the Supreme Court and the Supreme Administrative Court, who were not originally included in the salary increase from January 1, 2025 (this only applied to employees of courts of first and second instance). It should be added that this is only a temporary solution for three years and that the salaries of court employees (not judges) need to be addressed systematically in the future.

Slovenia: The salaries of judges (and public prosecutors) have been increased based on a three-year plan, partly due to decisions of the Constitutional Court of the Republic of Slovenia, partly due to the newly introduced salary system for the entire public sector.

Negative developments since 1.1.2025:

Austria: Due to official statistics, there is a shortage of about 250 judges at the district and regional courts at the end of 2025 following the increase of cases in all areas and legislative changes, that had given the courts additional tasks. That means that more than a tenth of the judges are missing. Furthermore, there are 10 judicial posts missing at the Federal Administrative Court, and long- vacant posts at the Federal Finance Court are not being filled. In order to maintain the high standards of the Austrian judiciary, the necessary additional posts must be created quickly and the conditions for filling them must be created.

Austria: Judges suffer a massive loss of income when they retire (up to 60%). This applies to most colleagues who are still serving as judges, as the transitional arrangements are about to expire. It has to be taken into account that the (starting) salaries of Austrian judges are already quite low in view of their responsibilities and in the European context. In addition, there is no severance pay for judges on termination of employment, as is mandatory for other employment relationships under private law. Therefore, the salaries and pensions of judges (and prosecutors) have to be increased taking into account European standards for resources and salaries in the judiciary.

Bulgaria: The issue of using more than 90 % of the judiciary’s budget for salaries and other costs for personal continues. Almost no targeted investment is foreseen and the courts’ buildings in several cities (most notably, Varna) still need upgrades.

Bulgaria: The salaries continue to be satisfying, but the speed of their growth is raising negative comments in the society. The levels of remuneration between different levels of courts are still substantial, which also crates confusion among the public. Data on basic summaries are not revealed officially.

Cyprus: The number of trained, support and administrative staff continues to be well below that required to ensure smooth operation of the Court Registry and offer effective assistance to judges. Judges still undertake a disproportional amount of ‘administrative’ tasks in their day-to-day work. The number of available steno typists/stenographers is well below optimum. Judges need secretarial support and assistance that is not forthcoming. The relevant governmental departments are willing to assist in providing staff. However, the working conditions of such staff are not deemed satisfactory (salary, workload, office space etc) so not enough candidates are coming forward.

Czechia: Some courts ran out money for advocates, experts or interpreters before the end of thryear 2025

Czechia: Ongoing poor salaries of staff in courts.

Estonia: Ministry of Justice and Digital Affairs have requested huge budget cuts from the courts.

Estonia: The Minister has refused to announce competitions to fill 13 vacant judge positions. This has already had a negative impact on procedural deadlines.

Finland: The duration of the legal proceedings is mainly consequence of insufficient resources. The other problem is to find suitable employees for the courts, since the timetable for recruiting is challenging and there is shortage of qualified applicants for the position of judge. This is due to the fact that the system of trainee judges has been abandoned or diminished since 2010. The court is no longer considered an attractive career option due to the low salaries of judges. The processes for recruiting new judges are not adequate.

Finland: The number of non-permanent judges in Finland is significant which is not satisfying, since the judges should act independently. The judges should not be dependent on chief judges, who decide the appointments of temporary judges. If the chief judge is not able to maintain proper procedures for recruiting new judges, there is a risk that budgetary resources are used in arbitrary appointments.

Finland: After a temporary improvement in resources in recent years (2024 – 2025), significant savings from 2027 onwards were announced in 2025. Budget cuts are related to the fact that the backlog reduction funding based on the report on the administration of justice (2022) will end at the end of 2026. This means a total reduction of 7.9 million euros in the appropriations for the court system. In addition, budget cuts based on the general state finances create a need for savings of 10.77 million euros.

France: The Observatory of the Reference Framework for the workload of judges and prosecutors, led by the Ministry of Justice and with participation of the judges’ associations was created following the working group dedicated to assessing judges and prosecutors’ workload. The group’s conclusions had, however, confirmed the chronic understaffing, which since decades was claimed as necessary by the magistrates. To work effectively, two to three times more judges and prosecutors are needed, which would finally bring France closer to the CEPEJ average. It is therefore more necessary than ever to evaluate the working hours. Judges and prosecutors are buckling under an exponentially increasing workload. A reduction of working hours is not possible.

France: Many difficulties arose in 2025 regarding criminal cases. We do not have enough judges to handle criminal cases. This strained situation leads to unreasonable delays in trials and case postponements.

France: Decent working conditions also require a real estate policy tailored to the mission of judges and prosecutors. Since decades there is no effective real estate investment and there are significant difficulties in properly maintaining the numerous sites of the judiciary. These include, among other things, boiler breakdowns in winter, courtrooms that are either overheated or freezing cold with no intermediate temperature zones, overheating generators, a lack of air conditioning, leaks of all kinds, and cramped and insufficient offices. Recent budget increases have not allowed for a real estate program to be readjusted to meet current needs. This program requires sustained effort and proactive long-term management. Current budgetary constraints have instead slowed down projects or put them on hold. Furthermore, a national standard for office space, which is mandatory for the ministry of justice, was developed jointly by several ministries without any consultation with judges and prosecutors’ representatives. It therefore fails to consider the specific needs of judicial functions, such as the requirement for confidentiality.

Germany: There is still a nationwide shortage of around 2,000 public prosecutors and criminal judges. As a result, criminal proceedings are taking increasingly longer, and overburdened public prosecutor’s offices have to drop cases more frequently. There are almost one million pending files in these offices. In 2024, for the second year in a row, public prosecutors received around 5.5 million new cases. This is about 515,000 more proceedings than in 2020. By the end of 2024 around 950,000 unresolved cases had piled up at the prosecution offices—around 240,000 more than in 2020. In 2024, only one out of every sixteen cases resulted in an indictment before the court, whereas in 2014 it was still one out of every ten. The situation is particularly dramatic in Hamburg, where the number of open cases has almost tripled since 2021. Investigators there will have to cope with an increase of 181 per cent from 22,900 cases at the end of 2021 to 64,404 by mid-2025.

Germany: North Rhine-Westphalia reports the highest number of open cases nationwide as of 30 June 2025, with just under 267,000 cases, an increase of around 40 per cent compared to the end of 2021. A shortage of 460 prosecutors is claimed.

Germany: The ifo Institute for Economic Research examined how the financial resources of the judiciary have developed since the turn of the millennium. To do this, the ifo Institute analysed budget data from the federal government and the states. A key finding: Over the years, there have been nominal increases in judicial expenditures. However, these increases have been offset by inflation, so that the real judicial expenditures of the federal states in 2023, on average, have fallen back to the level of 2015 (https://www.ifo.de/pressemitteilung/2025-11-07/weniger-geld-fuer-justiz- deutschland).

Germany: In November 2025 the Federal Constitutional Court published its long-expected follow-up decision on the remuneration of public officials. It held that the remuneration in the vast majority of civil service positions in the Land Berlin was – over several years – unconstitutionally low. This decision is also applicable for judges and public prosecutors. The court introduced some changes in its reasoning which appear rather technical on their face but are also designed to facilitate decisions and accelerate proceedings. On essence, however, it seems the court has limited its review of remuneration and referred the issue back to the legislature as a question primarily of political and budget concerns. In doing so the court has explicitly refused to compare the level of remuneration of public officials with the level of income in the private sector (sect. 104 of the reasoning). It only left that option open for certain posts which are still to be specified; but the court noticed that such an exception could concern especially judges and public prosecutors. Therefore, the question remains to be answered what role the European standards for remuneration of judges and public prosecutors play in German constitutional law. In a wider perspective the court strengthened the political responsibility for remunerations but still tries to balance it with requirements of European law and the ban on strikes.

Germany: According to the calculations of the German Judges Association the remuneration of judges and public prosecutors of courts of first instance equals approx. 125 % of the average salaries of all full-time working employees and approx. 75 % of average salaries of full-time working employees with a master-degree or equivalent

Hungary: The problems of depreciation of judicial salaries and unjustifiable disparities in the salary system are still existing.

Ireland: Taxation of judicial pensions remains unchanged despite indications that some improvement would be made. This is a significant burden on judges and is causing a significant problem for recruitment of new judges.

Ireland: Deteriorating court buildings and facilities in old courthouses. Lack of judicial accommodation in light of increasing judicial numbers

Ireland: Not enough courthouses/not enough court staff/additional streams of work being allocated to courts which has an impact on resources.

Netherlands: The judiciary continues to experience difficulties in recruiting a sufficient number of judges; shortages are emerging in particular within tax law.

Netherlands: The remuneration of honorary judges has been under discussion for several years. The judgment of the Court of Justice of the European Union of June 2024 ((EUR-Lex – 62023CJ0041 – EN – EUR-Lex) provided new impetus for these ongoing discussions. The Minister has undertaken to present an outline for more adequate remuneration in the spring of 2026.

Netherlands: The rapid turnover of supporting legal staff (court lawyers and prosecution secretaries) is a cause for concern. Although most courts and public prosecution offices are still able to attract (young) lawyers to these roles, they tend to rotate relatively quickly and subsequently move on to other organisations. This is due, among other factors, to the level of remuneration associated with these positions.

Poland: There are more and more vacancies in the courts

Portugal: Judges’ salaries are stagnant, with a worrying loss of purchasing power year after year; despite efforts to increase the number of positions, there remains a serious problem of a shortage of judges and inadequate conditions, both in terms of court buildings and outdated IT tools, starting with the computers provided to magistrates.

Romania: In 2025, an emergency ordinance was adopted postponing until 2026 the payment of the salary entitlements of judges and prosecutors, as established by court decisions and by order of the President of the High Court of Cassation and Justice, respectively by order of the Prosecutor General The amounts are due starting with January 2018. Now these unpaid salary entitlements were spread over a period of 5 years (2025-2029) but later the amounts due for 2025 were postponed to 2026.

Romania: The lack of human resources continues to be a serious problem. Given that the total number of cases pending before the courts in 2025 was roughly the same as in 2024 (over 3.5 million cases) and the shortage ofjudges remained between 15 and 20%, the situation did not improve. In addition, this issue is compounded by the fact that only some of the vacant positions are filled, a situation caused by the retirement of magistrates and court staff. The average workload of judges exceeds acceptable limits in many courts. The shortage of human resources in terms of clerks also remained a serious problem.

Romania: Investments in the infrastructure of the judicial system continue to be insufficient,

Romania: In less than two years, the pension scheme for judges has been fundamentally changed twice, undermining any form of predictability of their status. This situation led to waves of retirements that turned into a tsunami, with judges trying to preserve the rights they had earned after an entire career and which were threatened by the new laws. A new bill from 2025 raised the retirement age to 65, as is the length of service required for retirement (by 10 years), and the amount of the pension is drastically reduced (from 80% of the gross calculation base to 70% of the net). The provisions on pension indexation are repealed, so that judges‘ service pensions will never be updated or indexed, regardless of increases in the income of magistrates in office, the rate of inflation, or increases in the minimum wage. The only pensions affected are those of judges and prosecutors, and not only temporarily, but permanently. It does not apply to any other public office holders. The government totally wrongly argued that the reform of pension of magistrates as initiated is necessary because of the National Recovery Plan´s Requirements of the EU. By Decision No. 1885/August 21, 2025, the Superior Council of Magistracy convened general meetings of judges from courts of appeal, county courts (tribunals), and district courts at the end of August 2025 to express their views on the new draft law and the measures needed to protect the status of magistrates and the independence of the judiciary. The Council emphasized that the draft law was not the result of any dialogue with representatives of the judiciary, but rather the expression of an unacceptable attitude that embodies an inflexible position of force and authority of the executive power in relation to the judiciary, which is unacceptable in a democratic society. Between August 27 and October 21, 2025, the courts have been on protest, a measure voted on in general assemblies. The High Court of Cassation and Justice referred the matter to the Constitutional Court for a preliminary review of constitutionality, emphasizing that a judiciary that is fundamentally „reformed“ from one year to the next, depending on the political will of those in power, cannot be considered independent, but rather subordinate. The Romanian Magistrates‘ Association, together with three other associations of judges and prosecutors, filed an amicus curiae brief. the Constitutional Court upheld the objection of unconstitutionality and found that the Law amending and supplementing certain legislative acts in the field of service pensions, as a whole, is unconstitutional.

Romania: A second version of the law, following the decision of The Constitutional Court was just as damaging to the material independence of magistrates. As the Legislative Council judiciously argued in its negative opinion, in reality, the service pension of magistrates will be only nominal, existing only de jure and being abolished de facto, the amount of the service pension due to magistrates will be equal to or even lower than that due under the public pension system. the calculation method blatantly contravenes the constitutional and European standard according to which the value of the service pension must be as close as possible to the value of the income earned during active service. The High Court of Cassation and Justice challenged the law before the Constitutional Court. The decision is pending.

Portugal: The organization of the Ministry of Justice which is responsible for managing the judiciary’s equipment (IGFEJ), creates too many obstacles in supporting the courts, particularly regarding IT support. It is essential to provide the High Council of the Judiciary with the resources to manage IT platforms independently of the Ministry of Justice and more efficiently.

Slovakia: The proposed legislative amendment increasing the difference between the salaries of judges at different levels of courts was not approved, which jeopardizes the quality of staffing at higher courts, especially the Supreme Court and the Supreme Administrative Court.

Slovenia: The financial resources for the functioning of the judiciary remain inadequate, the buildings of the courts are often not fit for purpose, there is a chronic shortage of court staff, who are also poorly paid.

Slovenia: The Constitutional Court’s judgement ordering an appropriate regulation of judges’ salaries has not been implemented and the government has also made it clear that it will not implement it. In addition, there are still too large differences between the salaries of other state officials (MPs, ministers and judges, especially local judges). The issue of salary supplements/bonuses for judges and the pension status of judges remains unresolved. Judges must be given back allowances that are linked to the specifics of their function and are not specified in the Act on the Common Foundations of the Public Sector Salary System (ZSTSPJS), namely an allowance for incompatibility in the amount of 50%, a mobility allowance, an allowance for having achieved a postgraduate education above the educational requirement for entering the judicial function (LLM, PhD) and an allowance for specialization. The pension status of judges must also be regulated, since a decent pension is an expression of the position of the judicial profession and its constitutional role, and is linked to judicial independence. The pension is linked to length of service, so the amount of the future pension of retired judges depends on the gross salary. If judges are paid unconstitutional gross salaries, the old-age pension will also be assessed at a lower rate and – contrary to the principle of judicial independence – at an unconstitutional low rate.

Spain: The material and human resources of the justice system remain insufficient.

Spain: The annual intake of new judges continues to be below recommended levels: in 2024 and 2025 only 120 positions were advertised each year, whereas the General Council of the Judiciary estimates at least 350 per year would be needed to sustain the judicial workforce. This lack of investment has led to a state of collapse in the justice system, with a 12.2% increase in incoming cases in 2023 compared to the previous year, far exceeding the capacity for resolution despite the effort of judges (who issued 19.6% more judgments that year).

Spain: The pay agreement reached in 2023 has not been fully implemented: the Government still owes judges and prosecutors part of the agreed improvements (for example, the portions corresponding to the extra salary payments of July and December 2023 and 2024). To date, the productivity bonus awarded by the Supreme Court for the years 2020–2022 has also not been paid to the judicial profession, forcing many judges to claim it in court. Additionally, on-call duty allowances remain token amounts, around €0.60 per hour in some cases, a derisory remuneration. In summary, during 2025 there was no real improvement in the justice system’s resources: the lack of investment in new courts and personnel continues, and the promised salary improvements have not been fully realized.

13. Training of justice professionals (including judges, prosecutors, lawyers, court staff, clerks/trainees)

Positive developments since 1.1.2025:

Cyprus: There are specific programmes targeted toward newly appointed judges, on which there is very positive feedback.

Ireland: Introduction of more lecture type judicial education covering a wide range of subjects. Weekly training now offered

Latvia: On January 1, 2025, the Justice Academy began its operations (as a one stop training centre for judges, court staff, prosecutors, assistant prosecutors, and investigators). In 2025, 312 training events took place, including 78 international training events, attended by 7,875 participants.

Netherlands: Once again, more judges (and public prosecutors, see question 13) were trained than in previous years. One of the aims is to mitigate the potential impact of workforce ageing.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: In the recent years the opportunities for EJTN trainings are even less advertised among judges – besides a schedule that one specifically needs to access if interested, there are not many notifications for upcoming trainings.

Finland: The training of Justice professionals is insufficient. The amount of training available to the judges has even reduced because of the insufficient resources of the National Courts Administration.

Hungary: There were many changes in the Criminal Code of Hungary, implementing new type of crimes concerning online frauds and harassment. The number of money laundering cases are also increased thanks to the implementation of the AML Directives of the EU. The number of courses focusing on these new delicts is significantly low and availably only for a low number of attendances.

Netherlands: the training of judges has now been evaluated. A similar review is also being conducted of the training of public prosecutors. Results: The current training programme for judges is bureaucratic and imposes a substantial administrative burden on practical supervisors, who are already under significant workload pressure.

Romania: Government Emergency Ordinance No. 52/2025 blocked the possibility for courts and prosecutors‘ offices to incur expenses for professional training activities and for books, publications, and documentary materials in 2025 as well.

Slovakia: From August 1, 2025, the influence of the Minister of Justice on the functioning of the Judicial Academy has been strengthened, and at the same time, its director no longer has to be a judge or prosecutor.

14. Digitalisation (e.g. use of digital technology, including electronic communication and AI tools within the justice system and with court users, procedural rules, access to judgments online)

Positive developments since 1.1.2025:

Bulgaria: The biggest improvement here is the new system allowing online allocation of payment orders cases in the whole country. Its implementation was delayed one year and started on 1 July 2025.

Croatia: Courts and other state entities, companies, lawyers, notaries etc. are communicating only by electronic means of communication.

Croatia: The Supreme Court established “ANON SYSTEM” where all judgments are accessible, anonymized and with different search possibilities.

Denmark: : the criminal case portfolio has been digitalized for some case categories

France: An AI Program Management team, set by the Ministry of Justice, is exploring the possibility of integrating an “AI assistant” to support judges and prosecutors in their daily tasks. Before making any decision, testers have been selected on a voluntary basis in all jurisdictions. Their feedback and expertise will be used by the Ministry to assess the relevance of such tools and ensure their effectiveness.

Germany: From 1 January 2026, all courts and public prosecutor’s offices in Germany are required to conduct new cases electronically. The E-Justice Council has adopted a cross-state strategy for the digitalization of the justice system (“digital strategy”). This aims to enable applications and requests from citizens, companies, or other parties seeking justice to be submitted and processed digitally. Internal workflows within the justice system are also to make greater use of digital technologies and artificial intelligence (AI)

Ireland: Digitalisation continues to improve. Roll out of improved technology to a wider network of judges. Provision of technology training to cover a wide range of areas. Adoption of AI tools in a closed system environment. Uses of AI within judicial system being investigated.

Latvia: Work continues on the digitization of the judicial system and the development of the e-Case IT platform. The e-Case Supervisory Board has approved the e-Case Program Action Plan and extended the transition period for the full migration for all proceedings until 31 May 2026. The Judicial Council plans to expand the categories of digitized litigation cases in 2026 to ensure the gradual introduction of e-cases.

Latvia: The e-Case portal has been improved; for example, a new e-form ‘Complaint in Administrative Proceedings’ is now available, allowing users to quickly, securely, and conveniently submit a complaint regarding a procedural decision made by an authority, among other enhancements.

Netherlands: In December 2025, the Council for the Judiciary introduced its own AI tool, RechtspraakGPT. This AI assistant supports, among other things, the drafting, editing and summarising of memoranda, policy documents, presentations and other documents. RechtspraakGPT is explicitly not intended for tasks related to judicial decision-making, human resources matters, confidential documents or personal data.

Poland: digitalisation of court files is foreseen to be introduced in 2026

Romania: Every year, improvements are made to the IT and artificial intelligence applications used by the courts. Their number is increasing, or existing ones are being developed, updated, and improved. IT applications are also expanding from one court of appeal or several courts of appeal to the national level. There are also IT applications created under the auspices of the Superior Council of Magistracy that have been implemented directly at the national level.

Slovenia: Slovenia developed a program for automatic voice recognition and transcription to be used in court.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: There are still issues with some initial deficiencies in its interface and access to cases between courts, there are still some courts which do not scan receipts made on paper, which makes any further proceedings cumbersome. Very little of the formal work of a judges (instructions for payment of fees, service to the other party etc.) is automated.

Bulgaria: In November 2026 the Supreme Judicial Council adopted the Trellix antivirus software on all courts’ computers. There is a fear that it may access certain sensitive files (e.g. draft judgements before their publication), as the control of the system is not exercised by the SJC, but by an external contractor – “Information Services” JSC, which is not 100 % owned by the state

Czechia: Ongoing poor standard of digitalisation in courts, no progress in electronic files accessible for advocates or parties without advocates in procedure.

Finland: The use of artificial intelligence is not possible fot judges. If AI is used in litigation of cases and presenting and producing evidence to courts, the evaluation of the evidence becomes obviously more challenging for judges. This includes serious threats to the liability of the judgements. Using AI in the judicial process AI could cause threats to the independence of judiciary if AI is used carelessly and not openly based on procedural laws. AI could also cast a shadow to the reliability of judgements.

Finland: The new procedural possibility that Ne oral evidence received in the district court will be accepted in the court of appeals and the supreme court from the video recording made in the district court was delayed due to a lack of resources to provide district courts with appropriate video systems and tools.

Finland: The implementation of new information systems (AIPA) has not increased efficiency but has slowed down judicial work. The new systems place a greater burden on judges than before and involve more manual work, which is prone to errors.

France: Criminal digitalisation is currently being implemented in courts. Many technical difficulties remain regarding the quality of this digitalisation and its effectiveness. The courts networks are often too weak to sustain the number of ongoing cases causing many disruptions. Furthermore, all the criminal applications are still not connected with one another and the criminal applications from the police investigators are not efficient.

France: Civil digitalisation is not implemented for all cases. It has been set for social law courts with many technical difficulties reported.

Germany: Saxony-Anhalt is the (only) Land that misses the federal deadline for switching to e-files. By way of an exemption, Saxony-Anhalt has time until 31 December 2026 to introduce the electronic court file. It is not expected that it will succeed. This development also weakens the public confidence in the rule of law.

Germany: Overall, the federal states will not only have to spend more money more quickly, but also employ more staff in order to avoid bringing products onto the market in 2035 that are at the 2025 level. Moreover, the fragmentation of systems across countries must be eliminated.

Hungary: There is still a lack of qualified staff concerning information technology. The reason behind this problem is the lack of competitive salary. The salary of these experts are significantly higher in the business area.

Netherlands: The ICT systems of, in particular, the Public Prosecution Service are outdated and cause significant operational problems in practice. In the summer of 2025, the Public Prosecution Service was moreover affected by a cyberattack, as a result of which calendars were inaccessible, email systems were disrupted, and public prosecutors were required to work exclusively from fixed workstations. It is expected that it will take several more years before the ICT infrastructure is fully modernised.

Netherlands: In certain areas, like tax-cases on cars and motorcycles, it appears that lawyers are submitting objections and subsequent appeals that are drafted using AI. Courts report being inundated with this type of case, creating a risk that back-office operations may become blocked. This development may jeopardise the ability, in other cases, to obtain a judicial decision within a reasonable time.

Romania: Data privacy and security: the use of litigants‘ personal data by AI systems raises privacy and confidentiality issues because, in general, AI tools need to collect large amounts of data from parties,

which may lead to the disclosure of personal or private information in an unjustified or inappropriate manner.

Slovenia: Court registrars are not yet ready for digital communication and electronic cases.

Spain: The digital modernization of the Justice Administration is progressing without input from judges or legal practitioners. As a result, the introduction of new technologies is being carried out without adjustment to judges’ needs in court: in practice, certain software applications constitute a burden or slow down judicial work instead of facilitating it, due to design or implementation flaws that do not reflect daily realities in the courts.

Spain: The fragmentation of judicial IT systems continues: the different case management platforms used in the Autonomous Communities (LexNET, Avantius, Minerva, etc.) are not fully interoperable with each other, complicating electronic communication between courts in different regions. This lack of compatibility can entail risks, for example in the protection of victims of gender-based violence or minors, if information does not flow promptly between jurisdictions.

Spain: There is still no implementation of artificial intelligence tools that significantly support judicial work.

15. Use of assessment tools and standards (e.g. ICT systems, including AI-based systems, for case management, court statistics and their transparency, monitoring, evaluation, surveys among court users or legal professionals)

Positive developments since 1.1.2025:

France: An AI Program Management team, set by the Ministry of Justice, is exploring the possibility of integrating an “AI assistant” to support judges and prosecutors in their daily tasks. Before making any decision, testers have been selected on a voluntary basis in all jurisdictions. Their feedback and expertise will be used by the Ministry to assess the relevance of such tools and ensure their effectiveness.

Germany: There are several (not conclusive) IT-projects concerning court filing, case triaging and case management, live transcription and translation. There are also several projects on the federal level, e.g. Justice cloud, online proceedings in civil cases, information portal etc. (https://www.bmjv.de/DE/themen/digitales/digitalisierung_justiz/digitalisierungsinitiative/digitalisie rungsinitiative_node.html%3E).

Germany: Leading legal publishers offer AI-supported legal research tools including the use of chatbots (Juris, KI, Beck, Chat). Some federal states have given their judges access to these paid services and also offered training in how to use AI. At first glance, the experiences seem to be positive.

Romania: ECRIS (Electronic Court Register Informational System). Each court benefits from a database containing information on case files and full court decisions. ECRIS performs the automatic and random assignment of cases to panels and stores data on all court files, from the beginning to the end of each court proceeding. ECRIS and StatisECRIS also store and process data and can generate reports on the efficiency indicators of the court and of each judge. They are used in the annual rating of the court and in the evaluation of the work of the judges and refer to: the number of cases disposed of in a given period of time, the efficiency, the share of cases closed in a year, the length of proceedings, the case stocks, the number of judgments delivered, the delays in drafting the reasoning of the judgment, the number of court sessions attended by the judge, including the number of court sessions presided over.

Romania: EMAP is an ECRIS-adjacent program whereby judges can access the case law of other courts (provided that these courts have consented to information sharing) in studying different cases. The use of AI in this field can materialize by programming software that can read a number of judgments according to certain key words or phrases and produce a relevant report on the information analysed.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: Almost no such functionalities are being developed at the moment. The main algorithm­based functionality in the courts’ IT systems has been the allocation of cases between judges and prosecutors, but there are still areas that this allocation does not function.

Estonia: Ministry of Justice and Digital Affairs has prepared a draft law for additional evaluation of judges, but this system does not contain any objective criteria for such evaluation.

Finland: Since the commissioning of the new data processing tool Aipa (October 2019), there are no tools to estimate the number and scope of the cases brought to the court. Aipa is not providing adequate information or statistics that would support management in courts or give any tools to assess the budgetary needs of the courts. Aipa has still significant deficiencies and reliability issues.

Finland: The implementation of AIPA has not increased efficiency but has slowed down judicial work. The new systems place a greater burden on judges than before and involve more manual work, which is prone to errors. The new data processing tool for administrative courts Haipa is so deficient that the legal assistants have stopped using it.

16. Geographical distribution and number of courts/jurisdictions (“judicial map”) and their specialization, in particular specific courts or chambers within courts to deal with fraud and corruption cases

Positive developments since 1.1.2022:

Croatia: A new anticorruption court starts working from beginning of 2026. at the –county court in Varazdin, so that there are 5 specialized courts now: the county courts, in Zagreb, Rijeka, Osijek, Split and Varazdin.

France: A law aimed at strengthening the fight against organized crime has just been passed. It includes the creation of a new national prosecutor’s office dedicated to cases at the highest levels of organized crime. This office, called the National Prosecutor’s Office Against Organized Crime, will begin operating in 2026. The first prosecutors assigned to it were appointed at the end of 2025.

Germany: As of January 1, 2026, the local court will now have first-instance jurisdiction for disputes with a value of up to and including 10,000 euros (§ 23 GVG) (https://www.recht.bund.de/bgbl/1/2025/318/VO). Furthermore, as of 1 January 2026, a number of new special jurisdictions will apply regardless of the amount in dispute: For example, from that date, neighbourhood disputes will be assigned to the local courts irrespective of the amount in dispute, while disputes arising from medical treatments, procurement matters, and publication disputes will fall under the jurisdiction of the regional courts. The value threshold for appeals and complaints in civil matters and in property-related matters under the Act on Proceedings in Family Matters and in Matters of Voluntary Jurisdiction (FamFG) will increase from the current 600 euros to 1,000 euros. The value threshold for non-admission complaints to the Federal Court of Justice will rise from 20,000 euros to 25,000 euros, and the value threshold for cost complaints will increase from 200 euros to 300

euros. These changes in principle are positive. However, it is essential to emphasize that this change must not be accompanied by reduction in the number of judges. Transferring cases to the local courts leads to a merely statistical reduction in the workload of the judiciary (because cases at the local courts are considered to be less demanding), even though the overall workload of the judiciary has remained unchanged.

Germany: As stated in last year’s contribution the government of Schleswig-Holstein intended to centralize labor and social courts at a single location. After massive criticism, the plan was changed. With the reform the number of specialized courts will be reduced to 10 instead of the previous 17. (https://www.ndr.de/nachrichten/schleswig-holstein/justizreform-fuer-schleswig-holstein-kommt- das-ist-geplant,justiz-118.html)

Ireland: The Irish Justice system facilitates fraud and corruption cases being heard within the existing framework of court jurisdictions and no issue has arisen with availability of courts or judges to hear such cases.

Latvia: The number of courts has not changed. The location of one permanent session of the Zemgale Regional Court has been changed within the boundaries of the region.

Slovakia: Effective from January 1, 2026, the method of creating separate territorial districts for district court workplaces, which were established as part of the 2022 judicial map change, has been simplified, creating legal space for better accessibility of district courts, especially in family and criminal matters.

Negative developments since 1.1.2022:

Estonia: According to the draft either all courts shall be merged into one and all cases shall be distributed all over the country. Currently the ministry is planning to merge the courts with two steps. First, most of the courts of the first instance shall be merged. Thereafter Estonian Constitution shall be changed and all courts of the same instance shall be merged. As a result, they shall be one court of first instance, on administrative court, one court of appeal and one Supreme Court left in the country. All cases shall be distributed all over the country and judges are forced to travel to where it shall be necessary.

Hungary: The central area (especially the Metropolitan Court) is still overburdened with the number of crimes concerning economic cases while the number of that kind of cases are significantly lower in most of the other regions and counties. The rational distribution of this problem is still unresolved. The same problem arises with regard to the Central District Court of Pest (Pesti Központi Kerületi Bíróság) which faces a crucial problem since the imbalanced number of cases are proportionate to the staff (judges, clerks, trainees, etc.) that serve there.

Slovenia: A new judicial map, which will enter into force on 1.1.2027 will radically change the map by putting all first instance local courts into one court with different departments. This will most likely lead to jurisdiction uncertainties, as a corresponding amendments to the procedural laws is not yet planned. The purpose of the amendments is allegedly to equalise the workload of judges throughout the country. However, the principle of irremovability will be ignored if certain conditions are met in order to appoint a judge in a judicial district with a radius of 70 kilometres from their primary home court. Unfortunately, the amendments are not aimed at strengthening the independence of judges but are an attempt to solve the problems of court administration.

Spain: There were no closures or reductions of judicial bodies in 2025, although the aforementioned lack of creation of new courts exacerbates overload in certain jurisdictions. With regard to specialization, Spain already has specialized units in areas such as economic crime and corruption (for example, specialized sections within Provincial Courts or the National Court), and this setup has

remained unchanged. The pending “judicial map reform” (which could entail a redistribution of competences or territorial jurisdictions) saw no progress in 2025.

Spain: The restructuring of courts into Tribunales de Instancia (first instance courts) is a reorganization without financial investment that could hinder the investigation and prosecution of crimes.

Spain: The new judicial organization grants greater powers to the Court Clerks (Letrados de la Administración de Justicia), officials who depend on the Ministry of Justice.

17. Other developments, which may have an impact on the quality of justice

Positive developments since 1.1.2025:

France: The budget trajectory of the 2023/2027 framework law was initially maintained at the end of October 2024. There were the same challenges in 2025, and the content of the 2026 budget appears more uncertain than ever. The outgoing government’s decisions were generally favourable for the judiciary with a €200 million increase in the justice budget and the continuation of the recruitment plan. But a vote on the new finance bill is still undetermined, since no political consensus has been reached at the end of December 2025.

Negative developments since 1.1.2025:

Austria: The glaring shortage of judges is likely to have an impact on the quality of the judiciary.

Hungary: The number of court staff is still decreasing.

Netherlands: The workload of Dutch judges and public prosecutors remains excessively high. As a follow-up to the report by Jaap Winter (de Verkenner), both the Public Prosecution Service and the judiciary have conducted an inventory of all measures taken to reduce workload. An important component of these measures relates to the development of soft skills. The impact of other measures on the overall workload of public prosecutors and judges remains uncertain.

18. Specialisation (of judges/specific courts/chambers within courts) and training for the judiciary to deal with commercial cases, as well as alternative dispute resolution mechanisms and mediation as regards commercial cases.

Positive aspects of the existing situation:

Bulgaria: There are specialised commercial judges in the district level courts (окръжни съдилища) but the rules on what is considered a “commercial” case also a lot many consumer cases to those judges. Specific training exists but could be improved. There was a dispute whether those judges should use their experience with insolvency in non-commercial insolvency cases and the Parliament has decided that those cases will not be dealt with by commercial judges. The rules are still to be implemented after an insolvency registry for non-traders/entrepreneurs is created (probably until the end of 2026).

Bulgaria: The rules for court-mandated mediation have been reintroduced after a successful constitutional challenge, the new rules being in force since August 2025, Their efficiency is yet to be assessed.

Croatia: In Croatia there is two level commercial court system with eight first instance commercial courts and one appeal commercial court.

Germany: In 2025, nine states established commercial courts on the level of the higher regional courts. All these commercial courts deal with commercial cases with an amount in dispute of at least 500.000,00 €, however the exact area and degree of specialisation varies from state to state. Several lawsuits have already been brought before different commercial courts in their capacity as court of first instance. Six states additionally established commercial chambers on the level of the regional courts.

Latvia: Training on the mediation process has been conducted for new judges, as well as an advanced mediation course for all judges, without distinguishing judges specialized in commercial cases.

Romania: The tribunals (county courts) and courts of appeal have specialized divisions for commercial and insolvency cases. If the number of judges in the court does not allow for the formation of a specialized division for these areas, the law requires the existence of specialized panels for insolvency matters. With regard to the continuing professional training of judges who hear commercial and insolvency cases, there are annual centralized continuing training program developed by the National Institute of Magistracy (including for 2025) includes specific activities in the field of commercial cases and insolvency. For example, in 2025, among other things, centralized professional training activities were planned on unfair terms in trader-consumer relations, consumer protection between alternative dispute resolution and judicial proceedings (challenges and realities), and the insolvency of legal and natural persons., also special training for the presidents of the specialized sections of the High Court of Cassation and Justice and the courts of appeal. During these meetings, issues of judicial practice are discussed and minutes are taken of the opinions expressed and the conclusions of the debates, which are made available to all judges. There are also quarterly professional meetings of judges from each court of appeal and the courts under their jurisdiction and decentralized professional training programs relating to commercial and insolvency cases.

Slovenia: Slovenia already has a well-developed and functioning ADR and mediation system in commercial matters

Negative aspects of the existing situation:

Estonia: According to the prepared draft the judges shall no longer be able to choose or change their specialisation. There are no objective criteria provided in the draft that should be taken into account regarding specialisation.

France: Decree concerning disputes regarding compensation and assistance for passengers in the event of denied boarding or significant flight delays, which was aiming to increase the efficiency of administering these cases in fact – as expected by the judges‘ association reduces the effectiveness and makes the access to justice more complicate: a mandatory prior referral to a tourism mediator was introduced and a summons of the party must be ordered .

France: There is the proposal of the National Justice Conference to create a pool of judges highly specialized in commercial cases. A pilot project started in January 2025. The Union of judges considers this reform as not necessary also from a legal standpoint. It would not bring greater clarity but, on the contrary, increased complexity and unpredictability and includes a significant risk of eroding the economic and financial expertise of professional judges.

Netherlands: A separate court, the Centrale Raad van Beroep, hears appeals in matters relating to social security law. The number of appeal cases in the field of social security law has declined significantly in recent years. This may be a consequence of changes in the way public authorities (such as municipalities and benefit agencies) respond to first-instance judgments, possibly linked to the so- called Childcare Benefits Scandal (Toeslagenaffaire). While this is in itself a positive development, it

has implications for the composition of the court, which can now operate with fewer judges. Alternative positions are being sought for the surplus judicial capacity.

Slovakia: Current legislation allows for specialization in all main areas of jurisdiction, i.e., civil, family, commercial, criminal, and administrative matters. The change in the judicial map in 2022 had a negative impact – at least for a certain period – on existing specialization, as judges specializing in civil, family, commercial, and administrative law had to re-specialize, particularly at the level of the courts of appeal and the Supreme Court. In terms of the length of proceedings, this negative impact was most pronounced in administrative justice, in connection with the establishment of administrative courts (see the 2025 EU Justice Scoreboard).

Spain: Organic Law 10/2023 of 8 November on procedural efficiency measures in the public justice service introduced new dispute- resolution measures in 2025 that require a prior mediation appearance and that – without prejudice to future developments – are not proving to reduce litigation but only to delay it, causing undue delays in access to justice and hindering the full enjoyment of the right to effective judicial protection.

1. Efficiency of the justice system
2. Developments related to efforts to improve the efficiency of the justice system (e.g. as

regards length of proceedings, to address backlogs)

Positive developments since 1.1.2025:

Bulgaria: The main positive development on efficiency was the introduction of centralised electronic allocation between judges of the whole country in the so called “execution orders” proceedings (orders for payment issued on a unilateral declaration of the creditor, which the debtor may later oppose). These simple civil cases have proven to not require physical contact with the involved parties and so far, the system is successful. However, when it was introduced, it came with unrealistic expectations for speed announced in the media. e quickly). This new procedure also introduced a centralized national-level allocation of these cases between judges of the whole country by that preventing cases of multiple claims between the same parties – filed in a single day to achieve a plurality of decisions in different courts and try to only go forward with the favourable ones. The system now issues warnings of cases between the same parties. However, due to bad software design, some judges have reported that these only functions when the creditor also has the same legal representative. There are some steps taken to overcome this deficiency, but it has not been done so far.

Croatia: Changes to civil and criminal procedural laws have been introduced with aim to speed up procedures.

Cyprus: The introduction of new Civil Procedure Rules in 2023 is having a positive impact in the time required to bring cases to trial. Interlocutory applications that caused delays have been reduced. The overall effect of the new Rules has been positive and efficiency has been improved. Backlog is reducing steadily and ahead of targets.

Germany: In January 2025, the Reform Commission ‘Civil Procedure of the Future’ presented its final report with specific recommendations for action to modernize civil proceedings. Since July 2024 it reviewed civil procedural law against the backdrop of advancing digitalisation. In addition to the Federal Ministry of Justice and the state justice administrations, the commission also included representatives from academia, the legal profession, the judiciary and other interest groups. In

September 2025, the Federal Minister of Justice has launched an expert commission on criminal procedure code. It is tasked with developing proposals for reforming criminal procedure by autumn 2026. The commission’s work will focus on the question of how criminal trials can be conducted more quickly and efficiently without compromising fundamental principles of due process

Germany: A so-called Justice Project, initiated by the open access legal forum Verfassungsblog, has identified weaknesses and developed scenarios showing how and where the justice system could be attacked in around 70 research discussions with experts from the field since January. The project follows on from Verfassungsblog’s multi-award-winning Thuringia project, which analysed the resilience of democracy and the rule of law in Thuringia.

Ireland: The JPWG report has sought to improve the efficiency of the justice system and address issues which have arisen. Improvements have been made in each jurisdiction and the number of cases being processed has increased.

Slovenia: on average, the length of court proceedings is being shortened.

Spain: At the end of 2024, a Law was adopted, which aimed at streamlining proceedings. It introduced multiple tools to try to expedite court proceedings, such as strengthening out-of-court dispute resolution (promoting conciliation, mediation and arbitration), the figure of “pilot proceedings” to collectively resolve repetitive civil claims and concentrating the enforcement of criminal judgments in a single court per province to gain efficiency.

Negative developments since 1.1.2025:

Cyprus: The fact that changes under the new Rules are ready for trial sooner coupled with the pressure to clear the backlog has put enormous pressure on judges and substantially increased workload and demands.

Estonia: Efficiency of the system is harmed due to budget cuts and vacant positions. In the same time, number of cases being resolved in courts has raised during 2025.

Finland: According to the statistics of the National Courts Administration the duration and the extent of the average criminal case has increased and the cases have become more difficult. The longest length of the proceeding is with large scale civil disputes, that demand oral hearings. This is the case in majority of civil cases. In Helsinki District Court it takes on average over two years for this kind of dispute to be resolved. In Helsinki Court of Appeal the average length of large scale civil dispute to be resolved including oral hearing is three years. By the end of September, the number of pending cases has increased in district courts, courts of appeal, administrative courts, the insurance court, and the Supreme Administrative Court compared to the previous year (2024).

France: There are numerous alerts regarding insufficient budgets allocated to the fees of the judges on temporary basis and honorary retired judges with ongoing legal services in courts. These persons are absolutely necessary to avoid further increase of backlogs and cope with the enormous workload. Courts cannot function properly without the support of those particular types of judges This workload increased, but the budget is not increased.

Germany: The duration of proceedings in civil cases with controversial judgements has increased in Germany                                                                           (https://www.destatis.de/DE/Themen/Staat/Justiz-

Rechtspflege/Publikationen/Downloads-Gerichte/statistischer-bericht-zivilgerichte- 2100210247005.html (Zivilgerichte)). Also, the figures from the Federal Statistical Office on the work of the criminal            justice system still show a    trend towards longer                      proceedings

(https://www.destatis.de/DE/Themen/Staat/Justiz-Rechtspflege/_inhalt.html#234460

(Strafgerichte)). The duration of administrative court proceedings in Germany averages 11–13 months for administrative courts and                   17–18     months for higher administrative courts.

https://www.destatis.de/DE/Themen/Staat/Justiz-Rechtspflege/Publikationen/Downloads- Gerichte/statistischer-bericht-verwaltungsgerichte-2100240227005.html (Verwaltungsgerichte)

Ireland: Government has not funded the appointment of additional court staff. So, while additional judges have been appointed, additional staff have not which has resulted in not the best use being made of additional judicial resources

Latvia: The number of judges has decreased due to retirements. Case adjudication timelines have lengthened.

Netherlands: The Tijdige rechtspraak (“Timely Justice”) programme was launched in 2020 with the aim of reducing case processing times and clearing backlogs. The programme was concluded in 2025, without the available data demonstrating a substantial improvement in processing times across many categories of cases. This is attributed to persistent backlogs and ongoing capacity constraints. As no thorough evaluation has taken place, it is difficult to assess the precise causes of the limited results achieved. The special “Inloopkamer” that was established to address backlogs is being discontinued. The experience gained with an alternative form of cooperation with court lawyers may serve as a best practice for all courts. However, as noted, backlogs have not yet been fully resolved and waiting times still differ significantly between courts. As a result, there remains a need for other forms of cooperation in this area. In practice, courts assist one another where necessary in order to reduce backlogs.

Poland: Judges in civil departments are overloaded (caseload from 600 up to more than 1000 cases per single judge)

Romania: With regard to delays in drafting judgments and cases older than eight years, thematic inspections were carried out by the Judicial Inspection once/twice a year in 2025. The report is sent to the courts, and their management can raise any objections if they think it’s needed. The report is then submitted for approval to the Judges‘ Section of the Superior Council of Magistracy. The approval decision also establishes the measures to be applied.

Romania: Duration of proceedings, in 2025 the courts were again subject to performance criteria. on basis of which the performance level of each court is determined.

Slovenia: in more important and high-profile cases, resolution times are extended.

Spain: Despite legislative efforts, procedural times remain unsatisfactory in several jurisdictions. The lack of involvement of judges or legal practitioners in the reforms means that often these reforms, far from making the system more efficient, actually cause delays.

Spain: The Supreme Court continues to suffer considerable delays: the duration of some cassation appeals is still extending over several years, which the European Commission highlights as a challenge yet to be resolved. The new Procedural Efficiency Law is not proving effective in reducing litigation or speeding up proceedings. Backlogs continue to pile up in jurisdictions such as labour (employment) and administrative courts, areas where no new bodies were created in 2025. In summary, although the legislative measures were intended as a positive step, in practice during 2025 there was no noticeable reduction in the duration of proceedings or the overall backlog; the general perception is that the efficiency of the Spanish judicial system has not improved significantly in the last year and that important bottlenecks persist.

OTHER INSTITUTIONAL ISSUES RELATED TO CHECKS AND BALANCES

1. The process for preparing and enacting laws
2. Framework, policy and use of impact assessments and evidence based policy-making (which includes also the consultation of social partners), stakeholders/public consultations (including rules and practices on the transparent participation of civil society to policy development and decision­making processes), and transparency and quality of the legislative process both in the preparatory and the parliamentary and implementation phase (including guidance on how to implement legislation)

Positive developments since 1.1.2025:

Hungary: Generally regarding the timely and sufficient involvement of the stakeholders there was no positive changes. However, the Parliament has enacted the Act XLIX of 2025 on the amendment of certain acts in regard to justice on 11^th June 2025, partly based on the the quadrilateral agreement of 22 November 202. whereby the draft of this law was sent to the stakeholders of the justice system for consultation by the Ministry of Justice, the deadline for the courts to make proposals was later prolonged by the National Office for the Judiciary (NOJ), and after the consultation, some proposals of the judiciary was taken into consideration and accepted in some questions.

Latvia: The Constitutional Court of the Republic of Latvia continued to apply the principle of proper legislative procedure as a general principle of law. This principle envelops all of the above-mentioned elements and more. There is some evidence that the legislator has improved its practices in the light of the elements of the principle of proper legislative procedure identified in the case-law of the Constitutional Court.

Latvia: On December 17, 2024, the Development Plan for a Cohesive and Civically Active Society for 2024–2027 was approved by a Cabinet of Ministers order.

Latvia: Civil society has created strong institutional cooperation opportunities with the Parliament, ministries, funds, and European bodies. NGO involvement has significantly expanded, both in monitoring resources and in strategic policy processes. The main challenges are the depth of engagement, inclusion of underrepresented groups, and maintaining the quality of civic space. These processes affirm Latvia as a modern democratic structure, where the active participation of civil society is formally established and practically implemented at the policy level.

Netherlands: In 2025, the Scientific Committee of the judges association issued twelve requested advisory opinions on proposed legislation. One key opinion concerned so-called constitutional review. The Committee was positive about the proposal to lift the constitutional prohibition on judicial review of legislation. It did, however, draw attention to the distinction between classical and social fundamental rights, which the Committee considers to be more blurred than suggested by the Minister. In addition, the Committee questioned whether certain fundamental rights should be protected by an “eternity clause”. According to the Committee, such protection would benefit not only the legal protection of individual citizens but also the democratic rule of law as such. (Constitutionele toetsing -).

Slovakia: In general, the association continues to be actively involved in legislative work relating to the judiciary

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: The tendency of populist legislation continues with less and less reliance on objective data and more bills being proposed as a reaction to specific incidents. These include the introduction of a new crime – operating a care centre without licence, which was introduced without any analysis whether the existing framework and the general crime of operating an economic activity without licence will be sufficient. The same is valid for the introduction of harsher punishments for traffic- related crimes in July 2025 – previous such increases had no observable effect on traffic mortality.

Estonia: Ministry of Justice and Digital Affairs has prepared a draft for significant reform of courts, not taking into account opinions of judges, Estonian Association of Judges and individual courts, including Estonian Supreme Court. Also, many experts have condemned the reform, but the ministry has ignored their opinions.

Finland: The legislative process is still lacking significantly financial resources. The quality of legislation is weakened due to the lack of financial resources and pressured time schedule. The level of estimation (financial impact and other impacts) in legislation is unsatisfactory and tendentious.In legislative preparation The economic impacts of projects are downplayed in legislative preparation, which has partly contributed to the tightened resource situation of the courts.

France: Stakeholders, like the union of judges are often summoned at the last minute by parliamentarians and the ministry, which does not leave enough time to consult with the colleagues and propose feasible alternative solutions in view of the state of the French courts.

France: New laws do not sufficiently take into account, or do not take into account at all, the human resources which are necessary to implement the new reforms.

Hungary: In general no positive changes in the quality and application of impact assessments of legislative proposals occurred, generally the participation of stakeholders, civil society parties are quite formal and the deadlines for consultation are usually very short.

Netherlands: It is customary for new legislative proposals to be submitted for advice to designated advisory bodies, among which the judges association In 2025, however, the customary advisory bodies were not always consulted, or the request for advice was limited to only a small number of bodies. In addition, it emerged that in some cases the government departed from the advice of the principal advisory body, the Council of State, without providing further justification. For example, in 2025 the Minister for Asylum and Migration submitted two legislative proposals (the Asylum Emergency Measures Act and the bill introducing a two-status asylum system and tightening the requirements for family reunification) which despite the explicit negative advice of key advisory bodies.

Slovakia: During the year 2025, there was excessive use of the shortened legislative process or amendments to bills in parliament in a manner that did not allow stakeholders effectively to comment on individual legislative proposals, including those relating to the judiciary.

Slovenia. The government (without consulting with judicial stakeholders) proposed, and the National Assembly adopted, the so-called small judicial reform. The Supreme Court of the Republic of Slovenia was pushing for it, while the Judicial Council and the Slovenian Association of Judges were hesitant and warned of negative consequences. The Courts Act and the Judicial Council Act were amended and supplemented, and a new Judges Act was adopted, replacing the Judicial Service Act. The State Prosecutor’s Office Act was also amended. In the last year, the Slovenian Association of Judges was not included in the process of amending the Courts Act, the Judges’ Act and the Judicial Council Act,

despite the clear provision of the Courts Act that the Ministry is obliged to include the Judges’ Association in the amendment process for all amendments to laws that may affect the status of judges, and despite the clear recommendations of the CCJE in Opinion No. 23. It was precisely in the last year that the aforementioned legislative proposals were radically amended, not following the proposals prepared and coordinated with all stakeholders a year ago.

Spain: The trend already present in previous years of resorting to fast-track legislative avenues to the detriment of the ordinary process with checks has been confirmed. It is increasingly common to use instruments such as the decree-law (urgent legislation adopted by the Government and then ratified by Parliament) or bills originating in Parliament (initiatives presented directly by political groups) to enact laws, thus bypassing the mandatory consultation procedures for government draft bills. This intensive use of urgent legislation means that around half of recent laws have been processed under expedited procedures, according to the Council of State, thereby avoiding the request for opinions from consultative bodies like the General Council of the Judiciary or the Council of State in many cases. In addition, the bad practice persists of introducing last-minute amendments or provisions during parliamentary proceedings that have no relation to the initial object of the law, resulting in substantive legislative changes being approved without public debate or adequate prior notice. This modus operandi diminishes the transparency and quality of the legislative process, and has drawn criticism from the opposition and scholars, who consider that it weakens checks and citizen participation in lawmaking, and renders the role of the Cortes Generales as the legislature meaningless.

2. Rules and use of fast-track procedures and emergency procedures (for example, the percentage of decisions adopted through emergency/urgent procedure compared to the total number of adopted decisions).

Positive developments since 1.1.2025:

Romania: in 2025 the number of ordinances issued by the government under emergency procedure decreased by 40% in 2025. (93 emergency government ordinances to 248 laws). However, it should be emphasized that sometimes the same emergency ordinance amends provisions in several laws,

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: There are no formal fast-track procedures but the Parliament is high flexible when it needs to adopt a politically “urgent” acts

Estonia: Regarding the provisions of the draft prepared by the Ministry of Justice and Digital Affairs are in conflict with Estonian Constitution, the minister is preparing changes in the constitution.

Romania: The Government Emergency Ordinance are still a serious problem with the lack of preparatory public debate, compared with ordinary laws, during which representatives of the judiciary and professional associations could have expressed their position.

Slovakia: During the year 2025, there was excessive use of the shortened legislative process or amendments to bills in parliament in a manner that did not allow stakeholders effectively to comment on individual legislative proposals, including those relating to the judiciary.

Spain: The heavy use of fast-track approval procedures has become entrenched. According to 2023 data, approximately 50% of the regulatory provisions reviewed by the Council of State were processed via urgency. In 2025 this practice continued at a similar rate. An illustrative example was Royal Decree­Law 6/2023 of 19 December, by which the Government introduced procedural and digital reforms in the Justice Administration under the premise of “extraordinary and urgent necessity” (related to implementation of the Recovery Plan)which did not meet the invoked urgency and should have been processed as an ordinary law with its corresponding consultations and vacatio legis. The proliferation of decree-laws of heterogeneous content and the continual declaration of urgency for draft laws prevent calm parliamentary scrutiny and reduce transparency, potentially affecting legal certainty and the quality of legislation.

3. Rules and application of states of emergency (or analogous regimes) including judicial review and parliamentary oversight.

Positive developments since 1.1.2025: nothing reported

Negative developments since 1.1.2025:

Finland: The validity of the Act on Temporary Measures to Prevent Instrumentalized Entry (the so- called Border Security Act) will be extended until 31 December 2026. The CAT Committee, which monitors the implementation of the UN Convention Against Torture, considers that the Finnish government has not assessed the impact of the Border Security Act on the legal protection of asylum seekers and other persons in need of international protection arriving at the borders.

Hungary: The state of war in Hungary has been prolonged till 13 May 2026, which provides the government with very wide powers, even the possibility to issue decrees in subjects belonging in the competence of the legislation.

4. Safeguards to ensure legal certainty, the stability of the legal framework and non-discrimination

Positive aspects of the existing situation:

Croatia: As a result of the European Court of Justice’s ruling in the „Hann-Invest“ case, a new system of unification of case law has been prescribed by amendments to the Courts Act and procedural laws.

Croatia: The electronic „ANON“ case law base is available to everyone without charge.

Latvia: The Latvian legal system is based on the Constitution, the hierarchy of laws, judicial oversight, an established regime of stable regulatory practices, and effective supervision of administrative processes. Together, these form strong mechanisms to ensure legal certainty, sustainable regulation, and comprehensive anti-discrimination measures. Judicial practice, especially the Constitutional Court, emphasizes ‘trust in legal regulation,’ or legal certainty. The principle of legal certainty is regularly mentioned in Constitutional Court rulings, both in relation to the interpretation of laws and regarding the moments of their entry into force and expiration. Administrative acts can be appealed in Latvian courts, and clear rules exist regarding the procedure, including access without physical or racial barriers. Courts have the authority to annul or amend regulations that conflict with the Constitution, thereby ensuring both legality and fairness.

Netherlands: Following media reports suggesting that judges may also have blind spots with regard to discriminatory treatment of certain (groups of) defendants3, increased reflection has emerged within the judiciary. Four judges, including the Chair of the Council for the Judiciary, have since acknowledged in a national newspaper that they, too, may discriminate unconsciously and unintentionally. Awareness alone, however, is not sufficient. For this reason, training programmes are currently being offered to help prevent unconscious discrimination.

Negative aspects of the existing situation:

France: Draft legislations proliferated in 2025, largely due to France’s political instability. These proposals are not all consistent with one another. The report published after the 2022 National Justice Conference recommended a legislative pause for the justice system, which did not occur.

Hungary: There is no stability of the legal framework and therefore no legal certainty. For several years, fundamental, important acts are amended very often, e.g. the modifications of the Criminal Code were coming into effect in 10 different dates in 2025; those of the Criminal Procedure Act in 9 different dates in 2025. This applies also on new laws, eg. the provisions of the Act XLIX of 2025 on the amendment of certain acts in regard to justice enters into force in 5 different dates in 2025 and 2026. The issues pertaining to justice are sometimes mixed among topics not dealing with judiciary on the margins and sometimes amendments are adopted on an ‘ad hoc’ basis, without longer preliminary preparation, just on daily political interest, usually triggered by a specific event.

Netherlands: Earlier research has shown that female and male judges were for a long time graded in a manner that can be considered discriminatory. The grading system has since been adjusted accordingly; however, some female judges – those who entered training before 1 July 2023 – are still not receiving adequate recognition in this regard.

5. Regime for constitutional review of laws.

Positive developments since 1.1.2025:

Slovakia: The regime for constitutional review of laws, works effectively

Negative developments since 1.1.2025:

Poland: The Constitutional Tribunal is not working due to the fact that the number of judges is not sufficient to meet the number, which is necessary to judicate. Decisions are not recognised and not published by the government.

Bulgaria: The Constitutional Court has (mainly in the beginning of 2025) declined to decide on several questions of constitutionality raised by ordinary courts, often suggesting abuse on the part of the latter, which is contrary to the requirement to safeguard the image of the Judiciary.

1. Independent authorities
2. Independence, resources, capacity and powers (including effective access to relevant data) of national human rights institutions (NHRIs), of ombudsman institutions if different from NHRIs, of equality bodies, if different from NHRIs and of supreme audit institutions;

Positive developments since 1.1.2025:

Bulgaria: As a positive development, a new ombudsman was appointed.

Negative developments since 1.1.2025:

Finland: The Border Law, also referred to as the Deportation Act has been enacted in light of Russia’s hybrid operations to prevent instrumentalized entry into the country and to strengthen border security. Academic experts criticized the law for being contrary to fundamental and human rights as well as EU law.

Finland: Five complaints have been made by October to the European Commission regarding the so- called conversion law’s violation of EU law. The deputy chancellor of justice, whose task it is to monitor the legality of the government’s decisions and also to supervise the operation of the courts, who oversaw the legality of this government’s decisions, was recently proposed by the MP to be fired. The idea that a legality supervisor whose position does not please the political decision-makers should be dismissed is extremely dangerous. It would be worrying if the chancellor of justice was directed by the political authorities. That would be a serious danger also to the independence of the judiciary.

Portugal: The office of the Ombudsman is vacant and has not been filled for over six months due to a lack of consensus in Parliament.

7. Statistics/reports concerning the follow-up of recommendations by National Human Rights Institutions, ombudsman institutions, equality bodies and supreme audit institutions in the past two years.

Positive developments since 1.1.2025:

Spain: Some administrations have shown cooperation with these independent institutions during this period. For example, the Ministry of the Interior in 2025 implemented several suggestions from the Ombudsman regarding improving conditions in Foreigners Internment Centers (CIE), and the Ministry of Equality initiated training actions for public officials following recommendations from the Equal Treatment Authority in the fight against racial discrimination (once it began operating). Similarly, Parliament has taken into consideration reports from the Court of Auditors: in 2025 the Cortes Generales debated audit reports on political parties and agreed to study reforms to the Political Party Financing Law to address deficiencies noted by the audit body.

Negative developments since 1.1.2025:

Finland: The CAT Committee, which monitors the implementation of the UN Convention Against Torture, considers that the Finnish government has not assessed the impact of the Border Security Act

on the legal protection of asylum seekers and other persons in need of international protection arriving at the borders.

Latvia: The public report of the work of the Ombudsman is not yet available. The 2024 report indicates that the rate of compliance with the Ombudsman`s recommendations fluctuates, around 61,59% (72,2% in 2022, 77,38% in 2023).

Spain: Overall, no systematic mechanism has been established for monitoring and implementing these institutions’ recommendations. The degree of compliance varies according to the political will of the moment. No substantial change was observed in 2025: many recommendations of the Ombudsman remained not fully addressed (according to the Ombudsman’s Annual Report, a significant percentage of his resolutions were still “pending response” or were rejected by the administrations). Nor has any practice been developed of publicly reporting on the implementation rate of the recommendations of the Equal Treatment Authority or the Court of Auditors.

8. Safeguards to ensure the effective independence of supervisory and regulatory authorities with a direct impact on economic operators such as national economic oversight, enforcement and competition authorities

Positive aspects of the existing situation: nothing reported

Negative aspects of the existing situation: nothing reported

1. Accessibility and judicial review of administrative decisions
2. Transparency of administrative decisions and sanctions (incl. their publication and rules on collection of related data) and respect of the good administration principle (including the obligation of the administration to give reasons for decisions)

Positive developments since 1.1.2025:

Netherlands: The number of appeal cases in the field of social security law has declined dramatically. Whereas there were still 8,607 cases in 2014 (with no budget deficit), this number had fallen to 2,940 by 2024, accompanied by a budget shortfall of €4 million at the Centrale Raad van Beroep. In a sense, this decline may be viewed as a positive development, as administrative authorities appear more inclined not to pursue an appeal when a first-instance decision is unfavourable to them. This is also in line with one of the recommendations of the State Commission on the Rule of Law, which in 2024 urged public authorities to focus on conflict resolution in their interactions with citizens and to maintain this approach during the objection phase as well. This entails respecting the principles of hearing both sides and conducting a genuine reconsideration of the intended decision. In this way, unnecessary recourse to the courts can be avoided as far as possible.

Portugal: The creation of a system for publishing first-instance decisions, which did not exist until now, is currently underway.

Romania: According to the law, the obligation of public authorities and institutions to give reasons for administrative acts (decisions) is the rule. Public authority that issued the administrative act to provide reasons for it when this is mandatory renders the administrative act invalid and administrative acts that contain reasons contrary to the provisions of the law in force will also be invalidated.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: In general, administrative decisions have to be reasoned (articles 60 and 146, point 3 of the Administrative Procedure Code). However, the quality of the reasoning is not regulated in a consistent manner and is decided on a case-by-case basis. Administrative decisions in individual cases are not published if they do not touch an issue of public interest.

France: The union of judges requested, both orally and in writing, several operational inspection reports prepared by the administrative investigators of the Ministry of Justice, regarding the functioning of the courts, which the Ministry of Justice did not release. A decision by the administrative court of Paris of December 5, 2024 (Judgment No. 2322913/5-2 et seq.), says the Ministry must give the unions these reports, upon request: the Code of Relations between the Public and the Administration provides for a right of access to administrative documents, allowing any person to obtain a document held by an administration in the course of its public service mission, regardless of its form or medium. It specifies that such documents include, in particular, files, reports, studies, minutes produced or received by the State in the course of its public service mission, possibly after redaction or separation of relevant information. The Ministry has appealed this decision. The case is still pending

Spain: Despite a solid legal framework, the practical application of administrative transparency showed no progress in 2025. The pending reform of Law 19/2013 on Transparency and Good Governance, intended to expand and strengthen the right of access to public information and recommended by the European Commission, remained unrealized – it is still a draft bill with no approval. In practice, the burden of proof to obtain public information continues to fall on the requester, with frequent denials by silence or by restrictive interpretations of exceptions (such as data protection or official secrecy). The Transparency and Good Governance Council still lacks executive power to enforce its resolutions, and in 2025 many of the Council’s favorable resolutions resulted in litigation (the Administration often challenged its decisions in court, delaying the release of information

10. Judicial review of administrative decisions: short description of the general regime (in particular competent court, scope, suspensive effect, interim measures, and any applicable specific rules or derogations from the general regime of judicial review)

Positive developments since 1.1.2025:

Bulgaria: According to article 120 of the Constitution administrative decisions may be appealed before courts unless the law forbids it. The jurisprudence of the Constitutional Court requires such restrictions to be in public interest and proportionate. In general, the persons directly concerned have access to justice. The greatest problem, however, exists with decisions that although directly concern a single person or small group, greatly influence public interest. There the Supreme Administrative Court is highly restrictive. Problems exist especially with the rules for construction (article 131 of the Spacial Regulation Act, Закон за устройство на територията), which limits the persons with interests to the owner of the building plot and immediate neighbours, while ignoring other external effects of large- scale constructions – on traffic in the wider area, flow of rivers etc.

Croatia: Decisions of administrative bodies are subject to judicial review through a two-tier administrative court system. Decisions of administrative courts are binding on administrative bodies. The State Attorney may also seek judicial review from the Supreme Court, of decisions of the highest administrative court, and under certain circumstances, the parties themselves may do so.

Finland: A decision made by an authority can generally be appealed directly to the administrative court. In some matters, however, a person dissatisfied with the decision must first request a correction of the decision from the authority that made it. For example, in tax matters, municipal matters, as well as matters concerning various fees and compensations, a person dissatisfied with the authority’s decision must first seek a correction of the decision from the relevant authority. As a general rule, an authority’s decision cannot be enforced until the appeal period has expired or any appeal concerning the decision has been finally resolved. A decision of the administrative court can be appealed to the Supreme Administrative Court (KHO) if the Supreme Administrative Court grants permission to appeal. In addition, some authority decisions can be appealed directly to the Supreme Administrative Court.

Hungary: To launch a process for the judicial review, in most cases one shall file the claim with the administrative organ of first instance. A claim can be based on the omission of the authority, on the infringement of the legal regulations by the administrative authority, but compensation or the stating the relevant facts can be also claimed. The presence of a legal representative is not obligatory in all types of cases. Out of the 20 regions of the country, there are 8 competent regional courts in these cases. Generally, filing the claim does not have a suspensive effect, but if the claimant asks for an immediate defence of their rights, the court may declare the claim to have a suspensive effect on the enforcement of the administrative decision or may impose an interim measure. There is a free evidentiary process in the procedure of the court. The court may revoke the administrative decision and oblige the administrative authority to carry out a new process but may also overturn the administrative decision if the facts are clear and the court is able to pass the new decision.

Slovakia: Three administrative courts are generally competent to review administrative decisions, and their decisions may be challenged by an appeal, which is decided by the Supreme Administrative Court.

Ireland: Judicial Review comes within the remit of the High Court. Within 3 months of a decision, a challenge must be made to it. Application is made ex parte to seek leave to challenge the decision. If an arguable case is established, leave must be granted and then the case proceeds to full hearing after pleadings are finalized. Discussions currently taking place to restrict the availability of judicial review in Asylum and planning cases by restricting the level of costs which can be recuperated.

Latvia: The judicial review regime for administrative decisions is based on the Administrative Procedure Law. Courts review the legality and adoption process of administrative acts issued by institutions, as well as the actual actions of institutions, if these affect the rights or obligations of private individuals. The main interim protection measures are: suspension or reinstatement of the administrative act; interim regulation (interim measures); or immediate enforcement of the court judgment.

Romania: According to the Administrative Litigation Law, any person who considers that their rights or legitimate interests have been infringed by a public authority, through an administrative act or by failing to resolve a request within the legal deadline, may apply to the competent administrative court for the annulment of the act, recognition of the claimed right or legitimate interest, and compensation for the damage caused. The legitimate interest may be both private and public. A person whose right or legitimate interest has been infringed by an individual administrative act addressed to another legal entity may also apply to the administrative court. The law provides for the time limits within which legal action may be taken, as well as the types of remedies that the court may grant. The decision of the court of first instance may be appealed. In well-justified cases and in order to prevent imminent damage, the injured party may request the competent court to order the suspension of the execution of the unilateral administrative act until the court of first instance has ruled.

11. Rules and practices related to the application by all courts, including constitutional jurisdictions of the preliminary ruling procedure (Art. 267 TFEU)

Positive developments since 1.1.2025:

Bulgaria: In general, the procedure is used much more widely after 2021.

Latvia: All the courts in Latvia have procedural regulation for submitting preliminary ruling requests to the CJEU. The Supreme Court maintains a regularly updated list of all the cases in which Latvian courts have asked for a preliminary ruling.

Netherlands: Dutch judges make extensive use of the preliminary ruling procedure under Article 267 TFEU. This applies both to courts adjudicating at last instance and to other courts.

Spain: Spanish judges have continued to actively use the preliminary reference mechanism to ensure the uniform interpretation of EU law. In 2025, significant questions were referred, notably those raised by Spanish courts to the CJEU regarding the Amnesty Law.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: National courts sometimes ignore the rulings given by the CJEU previously (see e.g the CJEU case C-349/25 Banka DSK for some examples).

Bulgaria: The Constitutional Court has been urged by the judges association to request a preliminary ruling in a case concerning the term of office of the Prosecutor General, but this has been declined.

Spain: According to the Spanish judges association APM the Constitutional Court opposed the submission by the Provincial Court of Seville of a question for a preliminary ruling concerning a judgment of the Constitutional Court, which had acquitted individuals of various political corruption offenses committed by members of the regional government of Andalusia belonging to the Spanish Socialist Workers’ Party (PSOE).

12. Safeguards (other than judicial review) regarding decisions or inaction of administrative authorities, including remedies (e.g. administrative review)

Positive aspects of the existing situation:

Netherlands: Where a decision is not forthcoming, an appeal may be lodged and a penalty payment may be claimed.

Negative aspects of the existing situation: nothing reported

13. Implementation of final judgments by the public administration and State institutions and follow-up given to supranational judgments including decisions from the European Court of Human Rights) court decisions, as well as available remedies in case of non-implementation.

Positive developments since 1.1.2025: nothing reported

Negative developments since 1.1.2025:

Netherlands: The interim relief judge of the District Court of Rotterdam ruled that the Municipality of Vlaardingen must provide accommodation to a displaced Ukrainian. If the municipality fails to do so, it will be required to pay a penalty payment. The Municipality of Vlaardingen has disregarded this ruling. This is the first time that a lower-level public authority has decided to ignore a judicial ruling.

Bulgaria: The necessary selection of new Inspectorate of the Judiciary has still not taken place. No formal rules on what to do with requests from the current inspectors holding power after the end of their term exist. The matter is decided on a case-by-case basis and there is evidence of diverging jurisprudence on the issue.

Bulgaria: The ECtHR judgement in Kolevi et al v Bulgaria on the immense power of the chief prosecutor has not been fully implemented; the judgement in Miroslava Todorova v Bulgaria on retaliation against active judges has not found any development to resolve the issues.

Spain: Certain delays persist in the execution of some judgments. In particular, when judgments involve urban planning actions or demolitions of illegal constructions, delays are observed by local or regional administrations, citing technical or budgetary complexities. This did not worsen in 2025, but it remains a traditional weak point. There is still no measures adopted to expedite the enforcement of judgments against public entities (for example, there is still no specific sanction regime for authorities who are slow to execute judgments). Regarding supranational judgments, the Committee of Ministers of the Council of Europe noted that Spain still has some actions pending to fully comply with certain ECtHR rulings. However, no deliberate non-compliance with international obligations was recorded in 2025: the delays are due more to administrative inertia.

14. Oversight, including by courts, of the use of intrusive surveillance software by national authorities

Positive developments since 1.1.2025:

Hungary: If the application of such a software is needed in a criminal procedure, the use and the prolongation of the use has to be permitted by the judge of investigation, according to the provisions of the Criminal Procedure Act. The judge may also supervise the application. If the necessity of the application is based on a national security interest, the application must be permitted by the Metropolitan Court or in certain cases by the Minister of Justice. The oversight of the application also belongs to their competence.

Ireland: Establishment of office of Examiner of Security Legislation and appointment of former Court of Appeal judge as examiner

Netherlands: Five years after the introduction of the Computer Crime Act III, it appears that the Act is indeed being actively applied. The legislation provides expanded powers for the investigation and prosecution of cybercrime and other forms of serious crime. At the same time, several points of attention have been identified, as evidenced by a study conducted by the Research and Data Centre (WODC).

Negative developments since 1.1.2025: nothing reported

D. The enabling framework for civil society

15.  Measures regarding the framework for civil society organisations and human rights defenders (e.g. legal framework and its application in practice incl. registration, transparency and dissolution rules)

Positive developments since 1.1.2025: nothing reported

Negative developments since 1.1.2025:

Hungary: The Sovereignty Protection Office, established in February 2024, is tasked with promoting national sovereignty. The Office has broad powers to investigate any organization or individual suspected of serving foreign interests or threatening national sovereignty. There is no legal remedy against the Office’s investigation or report. Several civil society organizations and investigative websites have come under the Office’s scrutiny in 2025. For example, in February 2025, the Office again sharply criticized the Corruption Perceptions Index published by Transparency International Hungary (TI), calling it a “disinformation campaign” and claiming that it was attempting to influence the international perception of Hungarian public life. According to the report, the organization operates with foreign funding and engages in political lobbying. In the same year, TI appealed to the European Court of Human Rights in Strasbourg against the sovereignty protection law and the operation of the Office, arguing that they restrict freedom of expression and the functioning of civil society organizations.

Hungary: In the first half of 2025, pro-government representatives submitted a draft for a so called “Transparency law” to parliament targeting organizations that influence public life with foreign funding. The law would greatly expand the powers of the Office and impose severe restrictions on the activities of organizations listed by the Office. A few examples: the senior officers, founders, and members of the supervisory or audit committee of the listed organization are considered prominent public figures and are required to submit an annual declaration of assets, which is published by the Minister of Justice; these organizations may accept foreign support with the permission of the anti­money laundering authority; they are not eligible for the one percent of personal income tax paid by taxpayers at their discretion; when providing financial or in-kind support, they must request a statement from their supporters, whether natural persons, legal entities, or other organizations, in the form of a private document with probative value, confirming that the support does not originate directly or indirectly from a foreign source. Numerous NGO-s protested against the bill and organized demonstrations. The ruling party postponed the vote on the draft until the fall, but in the end, it did not take place, however it is unclear what the plan is for the draft, as no decision has been made to withdraw it.

16. Rules and practices having an impact on the effective operation and safety of civil society organisations and human rights defenders. This includes measures for protection to protect them from attacks – verbal, physical or online –, intimidation, legal threats incl. SLAPPs, negative narratives or smear campaigns, measures capable of affecting the public perception of civil society organisations, etc. It also includes measures to monitor threats or attacks and dedicated support services, as well as available remedies.

Positive developments since 1.1.2025:

Finland: The government’s proposal to Parliament for a law on protecting individuals participating in public debate from cross-border harassment lawsuits (HE 170/2025) is currently being considered in Parliament (implementation of the SLAPP Directive)

Slovenia: A Law regarding SLAPP to implement a EU Directive in this field is being prepared.

Negative developments since 1.1.2025:

Bulgaria: : In 2025, there was a negative trend of increasing verbal attacks against non-governmental organizations, including by representatives of political forces represented in parliament. AI temporary parliamentary commission was set up to investigate the alleged illegitimate influence of George Soros‘ foundations on state institutions, the judiciary, and the media, with the Bulgarian Judges Association also being targeted.

Netherlands: A debate has arisen about the concept of “interested party” in administrative law, particularly following the introduction of the Environment and Planning Act (Omgevingswet). There appears to be a discernible trend towards narrowing the scope of who qualifies as an interested party.

17. Organisation of financial support for civil society organisations and human rights defenders (e.g. framework to ensure access to funding, and for financial viability, taxation/incentive/donation systems, measures to ensure a fair distribution of funding)

Positive developments since 1.1.2025:

Bulgaria: The Bulgarian Judges Association continues to actively promote legal literacy among young people by organizing discussions and mock trials in schools.

Negative developments since 1.1.2025:

Finland: The Association of Finnish Judges was stripped of funding for international activities by the Ministry of Justice already several years ago. International activities are still funded solely by judges‘ membership fees. No solution has been found to this situation, nor has financial support been granted by the National Courts Administration.

Netherlands: Upon taking office in 2024, the Cabinet (kabinet Schoof) announced substantial budget cuts, including development cooperation and the public broadcasting system. These cuts were partially implemented in 2025 and have led to drastic reorganizations across various civil society organizations, including the independent press.

E. Initiatives to foster a rule of law culture

18. Measures to foster a rule of law culture, please specify, which (e.g. debates in national parliaments on the rule of law, public information campaigns on rule of law issues, contributions from civil society, education initiatives etc).

Positive developments since 1.1.2025:

France: On August 20, 2025, the French Ministry of Foreign Affairs issued a statement defending our colleague Nicolas Guillou, a French judge at the International Criminal Court. Following certain decisions made by the ICC, four of its judges, including Nicolas Guillou, are subject to US sanctions. These sanctions constitute an unjustifiable attack on the ICC and the Rome Statute. The union of judges has offered its full support to our colleague, who has been unjustly sanctioned for his judicial work.

Germany: The ministries of justice of all 16 federal states have launched a nationwide campaign to promote the rule of law and attract new talent. The initiative is titled „Unser Recht braucht Dich“ („Our Law Needs You“) and, for the first time, jointly highlights the importance of the judiciary for the rule of law as well as the appeal and impact of the diverse professions within the justice system (https://unserrechtbrauchtdich.de/)

Ireland: : Rule of Law initiatives continue: outreach to schools and universities; internships; historical tours of courts conducted by judges

Latvia: The Constitutional Court has continued to actively promote public discussions on constitutional values, such as rule of law and democracy, with the general public (discussion series entitled “Conversations about Latvia” are regularly organised) and youth (an annual competition of drawings and essays about specific constitutional issues are organised annually).

Netherlands: The democratic rule of law is a topic that frequently features in the media and is repeatedly highlighted during public debates and meetings.

Netherlands: various courts organise events on the subject, and consideration is being given to how the public can be better informed about the values of the democratic rule of law and the rule of law itself.

Portugal: The Portuguese Judges Association organized lectures and training sessions on the defence of the rule of law and marked Judicial Independence Day, referencing the ‘March of 1,000 Robes.

Romania: Courts continue to carry out a constant legal education activity, especially among pupils and students. Meetings and other activities were generally structured around the components of „education for democratic citizenship“, „human rights education“, „non-formal education“ as defined by the Council of Europe Charter on Education for Democratic Citizenship and Human Rights Education. Among the objectives are highlight i) to acquire information skills, based on the reality that an informed young person is a protected young person; ii) to prepare support materials for social education subjects, integrating legal concepts and elements; iii) to acquire basic knowledge on the proposed topics, through presentations made by pupils and students, interactive and illustrated with images; iv) to establish and debate topics which are necessary and useful for school and university.

Romania: Courts have placed particular emphasis on the consequences of drug use, carrying out joint activities with authorities and NGOs specialising in the fight against drugs.

Romania: Legal education activities are carried out throughout the year, but especially to mark Romanian Justice Day and European Civil Justice Day.

Spain: The importance of the rule of law and judicial independence was at the center of public debate in Spain during 2025, which to some extent heightened public awareness of these values. The controversy around the Amnesty Law and criticism from European bodies led media and social actors to openly discuss separation of powers and checks and balances. For example, the European Parliament included Spain in its debates on the rule of law, and in the Cortes Generales parliamentary questions were posed to the Government regarding compliance with European recommendations, keeping the topic alive. Likewise, the four main judicial associations issued joint statements in defense of judicial independence, and public events were held – such as conferences and manifestos signed by jurists and academics in favor of respect for the constitutional order. These initiatives, although driven by civil society and professional groups, help foster a legal culture that recognizes the importance of the rule of law.

Spain: In the educational sphere, in 2025 schools continued to teach the Civic and Ethical Values course (introduced in 2022), which includes content on democratic institutions, the rule of law, and fundamental rights, strengthening young people’s education in this area.

Negative developments since 1.1.2025:

Netherlands: A number of European countries expressed criticism, in a joint letter, of judgments delivered by the European Court of Human Rights. The Netherlands did not sign the letter; however, it did give rise to debate on the manner in which the Court adjudicates certain cases, particularly in the field of migration law.

Spain: Although the issue was present in the national conversation, there was a lack of consistent educational effort by the authorities to promote rule of law values in a unifying and non-partisan manner. The task of outreach fell more to judges, jurists and civic organizations, while the Government and Parliament did not initiate new, visible citizen awareness initiatives in this area during 2025.

19. Other issues, which may have an impact on institutional aspects related to checks and balances

Positive developments since 1.1.2025: nothing reported

Negative developments since 1.1.2025: nothing reported

^[1] https://www.universuljuridic.ro/amenintari-actuale-la-adresa-independentei-avocatului/

^[2] e.g., Niemietz v. Germany, Mancevschi v. Moldova